Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Roman Hargaš
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/55/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010549
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812010549.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému P. Y., nar. XX.XX.XXXX v P.,
trvale bytom G., Y. X/X, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák.,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. novembra 2015, prejednal odvolanie obžalovaného P. Y. proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/166/2012 zo dňa 09. mája 2014 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného P. Y. zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/166/2012 zo dňa 09. mája 2014 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaný P. Y. bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 23.11.2011 o 21.40 hod. po tom, čo požil alkoholické
nápoje a mal v krvi 1,32 mg/l alkoholu, viedol ako nevodič po ceste I/64 v obci Nedožery - Brezany,
okres Prievidza, osobné motorové vozidlo značky O. XXX, evidenčné číslo XXXXSE (CZ). Za to bol
odsúdený podľa § 213 ods. 1, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, m/, § 36 písm. l/ Tr.zák. k
súhrnnému trestu odňatia slobody 10 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa §
48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému P. Y. rozsudkom
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/17/2012 zo dňa 14.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/49/2012 zo dňa 30.05.2012, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal
odvolanie obžalovaný proti výroku o treste. V odvolaní namietal, že okresným súdom uložený
nepodmienečný trest odňatia je príliš vysoký. Poukázal na to, že vedie riadny život, má rodinu a jeho
odsúdením by rodine vznikla ujma.
Krajský súd na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí v rozsahu a z dôvodov podľa § 317
ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o
treste, uloženom obžalovanému P. Y., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe preskúmania
veci v medziach svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu o treste uloženom obžalovanému, odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní
nenamietal existenciu procesných chýb v postupe okresného súdu.
V rámci preskúmania samotnej správnosti napadnutých výrokov o treste, odvolací súd, súc viazaný
obžalovaným uplatneným dôvodom odvolania, namietanou neprimeranou prísnosťou trestu, nezistil
opodstatnenosť tohto obžalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že okresný súd pri určovaní výmery a druhu trestu vychádzal aj z tej rozhodnej
skutočnosti, ktorou je skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti
napriek tomu, že v minulosti už bol viackrát odsúdený aj na nepodmienečný trest odňatia slobody,
ktorý vykonal. Z uvedených dôvodov, okresný súd správne vychádzal zo záveru, že predchádzajúce
odsúdenia neviedli k náprave obžalovaného, a preto je potrebné využiť najprísnejší prostriedok trestnej
represie, ktorým je trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu v danom prípade, s
poukazom na okresným súdom správne aplikované vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona
o ukladaní trestu odňatia slobody, je potrebné konštatovať, že okresný súd napriek recidíve uložil
obžalovanému trest v dolnej polovici trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov odvolací súd nedospel k
záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému by bol neprimerane prísny v zmysle § 321 ods.
1 písm. e/ Tr.por. Keďže odvolací súd nezistil ani existenciu chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovaného
vytýkané a ktoré chyby by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené, odvolací súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.