Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23Er/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312203444
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2312203444.8

Uznesenie

Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: G.
M. - K. - M., R.: XX XXX XXX, I.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXX/XX, Galanta, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Ivan Nestor, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, Bratislava, o vymoženie 1.021,01 Eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
III. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho
exekútora, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. k. 23Er/242/2012 zo dňa 4.3.2015

na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 021,01 Eur s prísl. a trov exekúcie, na základe
exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č.k. SR 07791/11 zo dňa 14.09.2011.

2. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného
poriadku, okrem iného doplnením ustanovení §39 ods. 4, §57 ods. 1 písm. m) a tiež §243f, ktorý

predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely.
V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa §39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely) v
exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohtozákonavyžadujúpripodanínávrhunavykonanieexekúcienáležitostipodľa§39ods.4Exekučného
poriadku. Citovaný §39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v

tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. V zmysle cit. ustanovenia sa k návrhu na vykonanie exekúcie
sa pripoja aj dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

3. Oprávnený dňa 21.01.2016 zaslal súdnemu exekútorovi podanie označené ako - Oznámenie k
výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením §243f ods. 1 Exekučného

poriadku, v ktorom uviedol, že v tomto konaní nemožno na exekučné konania aplikovať ustanovenia §
243f a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nakoľko hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským
a uvádza, že povinný v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda má za to, že povinný nie je spotrebiteľom, resp. fyzickou
osobou ale v danom právnom vzťahu vystupuje ako podnikateľ konajúci v rámci predmetu svojej činnosti
a uvádza, že táto skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi aj súdu známa, nakoľko oprávnený tieto

rozhodujúce skutočnosti uviedol už v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie a tieto zároveň vyplývajú
aj zo samotného exekučného titulu.4. Tunajší súd uznesením č.k. 23Er/242/2012-98 zo dňa 19.08.2016 zastavil predmetnú exekúciu z
dôvodu, že oprávnený síce súdu doručil podanie označené ako - Oznámenie k výzve na doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením §243f ods. 1 Exekučného poriadku dňa
21.01.2016, teda ešte v rámci zákonom stanovenej lehoty avšak opomenul k svojmu doplnenému
návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu Trnava
č.k.11CoE/704/2016-120 zo dňa 30.10.2017 zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Odvolací súd v

odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že predmetná Zmluva o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010
je spotrebiteľskou zmluvou. Na právny vzťah medzi jej účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a
sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie
má opätovne posúdiť možnosť zastavenia exekúcie, nakoľko súd v priebehu celého konania skúma
existenciualeboplatnosťrozhodcovskejzmluvy,ktorábolavpredmetnejvecisúčasťoudoloženejzmluvy

o úvere a ak súd prvej inštancie zistí v tomto smere nedostatok, bude jeho úlohou konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. V závere odvolací súd uviedol, že daný stav je možno zvrátiť ak oprávnený súdu preukáže,
že povinný využil predmetný úver na výkon svojho podnikania. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.01.2018.

5. Tunajší súd vyzval oprávneného, aby preukázal súdu, že povinný využil predmetný úver na výkon
svojho povolania. Oprávnený vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.11.2020 uviedol, že dňa
15.12.2010 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 203400457 (ktorej ftk. zaslal v prílohe podania), na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Ďalej uviedol, že povinný pri uzavretí

predmetnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom Tibor Szőcs -
HITEXSlovakia,označenýidentifikačnýmčíslom34455868.Povinnývzmluveoúvereosobitnepodpísal
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Oprávnený má za to, že
povinný konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel
podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný
poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

7. Súd preskúmal spisový materiál za účelom zistenia, či možno právny vzťah medzi oprávneným a
povinným na základe ktorého vznikol exekučný titul posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Exekučným
titulom je rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. v Bratislave, č.k. SR 07791/11 zo dňa 14.09.2011. Rozhodnutím Stáleho rozhodcovského súdu

bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.021,01 Eur s príslušenstvom
nakoľko povinný riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 203400457
zo dňa 15.12.2010, ktorú uzavrel povinný s oprávneným. Zmluva je súčasťou súdneho spisu. K návrhu
na vykonanie exekúcie, zmluve o úvere a rozhodcovskému rozsudku bola priložená aj rozhodcovská
zmluva zo dňa 15.12.2010 č. 203400457 a zmenka z 15.12.2010 na sumu 1.021,01 Eur podpísaná

povinným ako vystaviteľom zmenky. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 04.03.2015
a doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi dňa 13.03.2015, nakoľko pôvodný súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol z predmetnej exekúcie vylúčený.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi bol spotrebiteľským
vzťahom a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku

bez ohľadu na dohodu strán. Súd uvádza, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov. V predmetnej Zmluve o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 je povinný, resp. zmluvná strana
na strane dlžníka označená údajmi ako fyzická osoba podnikateľ - živnostník, t.j. údajmi ako obchodné
meno, IČO a v spise je zároveň doložený výpis zo živnostenského registra, v ktorom je dlžník zapísaný.
V texte predmetnej zmluvy o úvere sa tiež uvádza, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú

poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou spisu je i zmenka zo dňa 15.12.2010 znejúca na sumu
1.021,01 Eur, ktorej vystaviteľom je povinný. Oprávnený vo svojich podaniach zo dňa 21.01.2015 a
zo dňa 10.11.2020 uvádza, že povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval
ako fyzická osoba - podnikateľ a má za to, že povinný konal v rámci predmetu svojho podnikania a
finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Oprávnený tiež uviedol, že súčasťou zmluvy
o úvere je i vyhlásenie dlžníka, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel, ktoré

povinný zároveň podpísal. Jedná sa však o predtlačenú formuláciu, ktorej obsah povinný nemohol
ovplyvniť a z ničoho však jasne a jednoznačne nevyplýva, že by bol predmetný úver skutočne poskytnutý
povinnému na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy o úvere č. 203400457 zo dňa 15.12.2010 boli bez
akýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania,ktorépovinnýovplyvniťnemohol,nakoľkobolipripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy,

čo je typickou črtou spotrebiteľských zmlúv. Ide o takzvané formulárové zmluvy. V zmluve zároveň nie
je uvedené, na aký účel sa má zmluva v rámci aktivít v podnikaní použiť. Oprávnený napriek výzve
súdu v tejto veci nepreukázal účelové využitie poskytnutého úveru pre výkon podnikateľskej alebo inej
obchodnej činnosti povinného. Ak skutočne oprávnený podmienil poskytnutie peňažných prostriedkov z
úveru na určitý účel (podnikateľský účel); tak ako je uvedené vo vyhlásení dlžníka, ktoré je súčasťou tejto

zmluvy; oprávnený musí disponovať dokladom preukazujúcim účel poskytnutia peňažných prostriedkov
zo strany dlžníka. Oprávnený v danom prípade účelovosť poskytnutia úveru nepreukázal.

12. V prípade pochybnosti o spotrebiteľskom resp. nespotrebiteľskom charaktere zmluvy musí byť
charakter zmluvy preukázaný dôkazmi nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Oprávnený však

súdu nepredložil žiadny dôkaz o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, nepreukázal účelové využitie
poskytnutého úveru pre výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti povinného, pričom pokiaľ
by poskytnutie úveru viazal na určitý účel, musí takýmto dokladom disponovať. Z okolností uzatvárania
zmluvy a ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka

a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a je potrebné ho v
zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa. Súd vzhľadom na povahu zmluvy
a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, posúdil zmluvu o úvere č. 203400457 zo
dňa 15.12.2010 ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to,

že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom
na zásadu lex specialis derogat lex generalis, má špeciálna právna úprava (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (uvedenou v Obchodnom zákonníku) a z tohto
dôvodu súd uvedený právny vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny

vzťah a z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve,
konkrétne zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách v ustanovení § 52 a nasledujúcich.

13. Z predložených listín je preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 15.12.2010 Zmluvu

o úvere č. 203400457 v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, v zmysle ktorej
poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 500,- Eur a povinný sa zaviazal poskytnutú sumu splatiť
v 5 mesačných splátkach po 160,- Eur. V ten istý deň, t. j. 15.12.2010, uzavreli zmluvné strany
aj Rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa uvádza: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.
203400457 uzatvorenej dňa 15.12.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj

spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stálehorozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych

vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy, ustanovenej tejto vety sa nepoužije v prípade ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu.“ Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, ktorý
dňa14.09.2011rozsudkomsp.zn.SR07791/11uložilpovinnémupovinnosťzaplatiťoprávnenémusumu
vo výške 1.021,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.021,01 Eur od
04.06.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.021,01 Eur od 04.07.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 309,- Eur a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere),

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17.SmernicaRady 93/13/EHSzodňa05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
sa má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

18. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 -
ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

20. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

21. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský

zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.22. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

23. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so

zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem ale aj z noriem európskeho práva.

24. Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku
implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

25.PodľarozsudkuSúdnehodvora(ES)voveciC-240/98zodňa27.06.2000OceánoGrupoEditorialSA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza

Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

27. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt
proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

28. Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nesmú
obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny - príkladný, teda neuzavretý výpočet
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách.Tentovýpočetjezostranyzákonodarcuneustále

dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto
výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Súd vychádza z teleologického výkladu, teda vychádzal z príslušného prameňa
práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva

v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard
ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.29. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď na samostatnej,
individuálnejlistine,avšakformoupredtlačenéhoformulára.Súdpoukazujenanevyváženosťdohodnutej

rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohol ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ
vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym
orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takomto prípade musí byť jasne preukázaná a
nespochybniteľná. Rozhodcovskú zmluvu nemožno automaticky považovať za individuálne dojednanú

ak došlo k jej individuálnemu dojednaniu len samotným podpisom zmluvy. Podľa názoru súdu je
preto dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený
používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, a spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť obsah, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

30. Pre úplnosť súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že "okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely
zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť".

31. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

32. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť, aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

33. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

34.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiazákonnéustanoveniasúddospelkzáveru,žedojednanie
rozhodcovskej zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa v
prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, ktorej obsah nemohol

spotrebiteľ ovplyvniť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
to v neprospech spotrebiteľa. Napokon, ani zmluva umožňujúca oprávnenému výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na jej zásadnýdopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, resp. oprávneným a povinným. Súd má po
preskúmaní spisového materiálu za to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.

35. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

36. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

37. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

38. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny
exekútor oznámil súdu, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.

39. O náhrade trov konania povinného rozhodol súd tak, že na ňu nárok nemá, pretože v konaní

nevzniesol námietky, ktorým sa vyhovelo a zároveň si ich neuplatnil.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.