Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817200275
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5817200275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., A. R. XXX/X, zastúpená: JUDr. Lena Kozáková, advokátka, so sídlom G., M.
XXX, proti žalovaným: 1/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, obaja zastúpení: JUDr. Ján Chovančák, T. V. C., J. XXX/XX, 3/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., Z. XXX/XX, zastúpená: Mgr. Pavol Cvacho, W. K., E. XX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
2C/2/2017-224 zo dňa 20.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovaným 1/, 2/, 3/ súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci C., k. ú. C., zapísané na LV č. XXXX a XXX ako parcely
KN-E č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630 m2, KN-C parc. č. 308 záhrady o výmere 778 m2, KN-C
parc. č. 310 záhrady o výmere 663 m2, KN-C parc. č. 314 orná pôda o výmere 1125 m2, evidované

na účastníkov konania v podiele 1 pre každého. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva jednotlivých účastníkov konania v zmysle Geometrického pánu zo dňa
26.10.2016 vyhotoveného Ing. K. tak, že novovytvorenú KN-C parcelu č. 314/5 orná pôda o výmere
904 m2 a novovytvorenú KN-C parcelu č. 1318/124 orná pôda o výmere 830 m2 prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne, parcelu KN-C č. 310 záhrady o výmere 663 m2 a novovytvorenú KN-C parcelu č.
1318/127 orná pôda o výmere 1072 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, KN-C parcelu č.
308 záhrady o výmere 778 m2 a novovytvorenú KN-C parcelu č. 1318/125 orná pôda o výmere 957 m2

prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného 2/, novovytvorenú KN-C parcelu č. 1318/126 orná pôda
o výmere 1735 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 3/, ďalej novovytvorenú KN-C parcelu
č. 318/2 orná pôda o výmere 22 m2, novovytvorenú KN-C parcelu č. 314/6 orná pôda o výmere 199
m2 a novovytvorenú KN-C parcelu č. 1318/128 orná pôda o výmere 1022 m2 prikázal do podielového
spoluvlastníctva účastníkov každému v 1 v pomere k celku. Súd zároveň vyslovil, že Geometrický
plán č. 17883369-020/2016 zo dňa 26.10.2016 vyhotovený Ing. K. sa stáva neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť žalobkyni trovy konania v pomere 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci
jednotlivých nehnuteľnosti a nemajú záujem naďalej v spoluvlastníctve zotrvať. So zrušením a
vyporiadaním spoluvlastníctva súhlasili, avšak každý z nich navrhoval iný spôsob vyporiadania. Súdprihliadal na možnosť reálnej deľby jednotlivých nehnuteľností vzhľadom na výšku podielov jednotlivých
spoluvlastníkov. Prihliadal tiež na optimálne využitie novovzniknutých parciel, ako aj vytvorenie prístupu
na tieto nehnuteľnosti novovzniknutou prístupovou cestou, ktorá by ostala v podielovom spoluvlastníctve

všetkýchdovtedajšíchspoluvlastníkov.Hociúčastnícipredložiliviaceronávrhov,súdzanajoptimálnejšía
najspravodlivejšípovažovalspôsobrozdeleniaspoluvlastníctvanavrhnutýžalobkyňou,nakoľkopritomto
spôsobe každý podielový spoluvlastník nadobudne do výlučného vlastníctva pozemok, ktorý svojou
výmerou bude zodpovedať veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu a zároveň bude zabezpečený riadny
prístup na všetky rozdelené parcely. Pri tomto spôsobe rozdelenia tiež novovzniknuté parcely ostatným

spoluvlastníkom prípadnú tak, aby tvorili susedné parcely s nehnuteľnosťami, ktoré aj v súčasnej dobe
majú ostatní spoluvlastníci vo výlučnom vlastníctve a tieto nehnuteľnosti užívajú. Súd prihliadal aj na
vytvorenie prístupovej cesty so šírkou 5,5 m2, ktorá zabezpečí adekvátny prístup na novovzniknuté
parcely a zohľadní potrebu riadneho užívania prístupovej cesty, prípadne aj vyhovenie technickým
normám. O trovách konania rozhodol súdu podľa pomeru úspechu strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/. Žalovaní
1/ a 2/ uviedli, že napádajú rozsudok vo výrokoch II. až VIII., okrem bodu III., a to z dôvodov, že v
tomto rozsahu považujú rozhodnutie za nesprávne. Súd podľa nich riadne nevykonal dokazovanie,
nevyhodnotiljednotlivétvrdeniaavyjadreniaúčastníkovanestranneaobjektívnesanezaoberalnávrhmi
ostatných účastníkov, vo všetkom dal za pravdu žalobkyni. Podľa ich názoru žalobkyňa ani žalovaná 3/

pozemky nikdy riadne neužívali, neprejavovali o ne záujem, bývajú v Námestove v rodinných domoch a
ich cieľom je odpredať novovzniknuté pozemky tretím subjektom za vysoké tržné ceny. Súd by mal podľa
odvolateľov rozhodovať v zmysle súčasného stavu a nie hypoteticky, o tom, čo by v budúcnosti sa na
predmetných pozemkoch mohlo realizovať, keďže žalovaní 1/, 2/ chcú naďalej na pozemku hospodáriť
a nemienia ich odpredať, súd mal na toto účelné využite pozemkov prihliadať a keďže sa tak nestalo,

žiadali, aby odvolací súd zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie tak, aby
bol rešpektovaný nimi predložený Geometrický plán zo dňa 06.05.2021 vyhotovený Ing. C..
Žalovaná 3/ v odvolaní uviedla, že konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP). Do spisu taktiež doložila znalecký posudok vypracovaný Ing.
Karolčíkom, ktorý však tiež súd nebral do úvahy a v odôvodnení súd len uviedol, že tento posudok
nezohľadňuje celistvosť pozemkov, ktoré by vznikli rozdelením a navrhovaná prístupová cesta bola
užšia ako prístupová cesta v zmysle Geometrického plánu vypracovaného Ing. K.. Súd konštatoval,
že spoločná cesta „sa vytvorí“, avšak toto je zavádzajúce, nakoľko v rámci konania o zrušenie a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd môže rozhodnúť len o vytvorení spoločnej parcely, ktorá
môže takémuto účelu slúžiť (môže byť na nej vybudovaná prístupová cesta). To je však zásadný rozdiel,
nakoľko práve náklady spojené s vybudovaním prístupovej cesty k jednotlivým pozemkom a dotiahnutím
inžinierskych sietí sú dôležité pre posúdenie bonity jednotlivých pozemkov, pridelených tomu ktorému
účastníkovi konania. Súd opomenul skutočnosť, že rovnako ako navrhovateľka aj odporkyňa 3/ má

záujemvyužiťjejpridelenýpozemoknastavebnéúčely.Žalovaná3/pretopoukazovalaajnaskutočnosť,
že je potrebné zohľadniť náklady potrebné na vybudovanie prístupovej cesty a dotiahnutia inžinierskych
sietí aj k vzdialenejším pozemkom. Z tohto dôvodu pokiaľ žalovaná 3/ bude mať záujem vybudovať
prístupovú cestu a inžinierske siete, bude musieť vynaložiť väčšie náklady, nakoľko jej pridelené
nehnuteľnosti sa nachádzajú cca 100 m od verejnej komunikácie. Táto skutočnosť výrazne ovplyvňuje

bonitu parcely, ktorá by jej mala pripadnúť. Odvolateľka ďalej poukázala na ust. § 185 ods. 3 CSP,
v zmysle ktorého súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie či navrhované rozhodnutie
bude vykonateľné. Podľa nej súd mal možnosť dať si vyhotoviť geometrický plán a v jeho zmysle
zabezpečiť vydanie rozhodnutia, ku ktorému daný geometrický plán pripojí, vďaka čomu sa rozhodnutie
stane vykonateľné. Z týchto dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil a vyhovel jej návrhu,

pričom by podielové spoluvlastníctvo účastníkov súd zrušil a vyporiadal v zmysle ňou predloženého
Geometrického plánu vypracovaného Ing. C., resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

3. K podaným odvolania sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalobkyňa, pričom uviedla, že odvolanie

nepovažuje za dôvodné. Podľa nej súd vykonal riadne dokazovanie, ktoré vyhodnotil a vydal
rozhodnutie, ktoré žalobkyňa považuje za vecne správne. Namietala tvrdenia žalovaných 1/, 2/, že
dôvodom podania žalobného návrhu je následný odpredaj pozemku, naopak tento chce využiť pre
seba a svoju rodinu ako stavebný pozemok s dvorom a záhradou. Keďže medzi účastníkmi konaniadlhodobo pretrvávajú zlé vzťahy, nebolo možné riešiť zrušenie a vyporiadane mimosúdnou dohodou,
aj keď sa o to žalobkyňa pred podaním žaloby pokúšala, tak ako to deklarovala súdu. Pokiaľ žalovaní
1/, 2/ majú záujem pozemky využívať na poľnohospodárske účely, nič im v tom nebráni, naopak

nimi predložený návrh vyporiadania spoluvlastníctva neriešil prístup na novovytvorené CKN parcely
navrhované do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovanej 3/. Vyporiadanie spoluvlastníctva tak podľa
návrhužalovaných1/,2/byniežebolonezákonné,aletiežneúčelné,pretožebynezabezpečiloefektívne
využitie novovytvorených parciel rovnocenne pre všetkých účastníkov konania. K odvolaniu žalovanej
3/ žalobkyňa uviedla, že toto tiež považuje za nedôvodné, nakoľko v odvolaní sú spochybňované

závery, ku ktorým súd dospel hodnotením všetkých vykonaných dôkazov. Odvolateľka síce uviedla
odvolacie dôvody, avšak v odvolaní nie sú preto uvádzané žiadne relevantné skutočnosti. Uviedla, že
všetci účastníci konania so zrušením spoluvlastníctva k označeným pozemkom súhlasili, ale o jeho
vyporiadaní mal každý inú predstavu. Žalobkyňa nevidí žiadny dôvod, aby súd z vlastnej iniciatívy dal
vyhotoviť geometrický plán ako podklad pre svoje rozhodnutie. Samotný súd prvej inštancie riadne zvážil
argumenty všetkých účastníkov a zároveň dbal o to, aby jeho rozhodnutie bolo zákonné. Podľa nej

ňou predložený geometrický plán najlepšie zohľadňoval potreby všetkých účastníkov, ako aj vytvorenie
spoločného pozemku za účelom vybudovania prístupovej cesty o šírke 5,5 m, čím sa zabezpečí prístup
na pozemky, ktoré je možné v budúcnosti využiť ako stavebné a zároveň takto navrhnutá cesta vyhovuje
aj vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na
protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Čo sa týka námietky žalovanej 3/, že jej

pozemok má nižšiu bonitu, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko všetky pozemky je možné napojiť
na inžinierske siete z miestnej komunikácie - O. ulice, ktorá je súčasťou EKN parcely č. 2306/2 vo
vlastníctve účastníkov konania. S touto skutočnosťou sa prvostupňový súd oboznámil na mieste samom
pri vykonaní ohliadky. Žalobkyňa od začiatku zdôrazňovala požiadavku celistvosti pozemkov v prípade
novovytvorených CKN parciel pre všetkých účastníkov konania, pričom novovzniknutí vlastníci môžu

nehnuteľnosti užívať na stavebné účely, ale aj ako záhrady alebo poľnohospodársku pôdu, kde pozemky
s väčšou výmerou je možné využívať oveľa efektívnejšie. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a

postupom podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správny v celom
rozsahu potvrdil (jednotlivé výroky sú navzájom súvisiace a nemožno preto ponechať časť rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako odvolaním nenapadnuté, ale rozhodnutie vytvára jeden celok.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolaní, zo

spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní
sa riešila otázka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V konaní nebola sporná
skutočnosť, ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom zrušenia a vyporiadania, ako aj výška podielov
jednotlivýchspoluvlastníkov.Kuzrušeniuavyporiadaniuspoluvlastníctvaúčastnícipredložiliajjednotlivé
geometrické plány, ktoré zosobňovali ich predstavy akým spôsobom po zrušení spoluvlastníctva by

súd mal vyporiadanie vykonať. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec správne aplikoval ust. §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho
súdu dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, nakoľko účastníci mimosúdne k dohode
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedospeli a nestalo sa tak ani schválením zmieru v priebehu
konania, súd potom o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhodoval rozsudkom, t. j. autoritatívne,

avšak za dodržania poradia a podmienok použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere nie je viazaný návrhmi
účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Najprirodzenejším
spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je, že ide o vec deliteľnú

z technického hľadiska a jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o
to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať
vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom

dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, je potrebné
vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho
všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou
správou katastra. Takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľnosti sa môžestať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade
s ust. § 142 ods. 1 OZ sa stanovujú dve kritéria, ku ktorým treba pri vyporiadaní prihliadať, a to
veľkosť podielov a účelné využitie veci. V tomto prípade ide o právnu normu s relatívne neurčitou

hypotézou (súd prihliadne k účelnému využitiu veci). Hľadisko účelného využitia sa uplatní najmä pri
rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti než
sú uvedené v zákone. V tomto prípade má odvolací súd za to, že dôvody, na základe ktorých súd
rozhodol o zrušení spoluvlastníctva a veci a ich vyporiadaní zodpovedajú vyššie uvedeným princípom,
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, geometrický plán predložený žalobkyňou zohľadňuje jednak

výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ako aj účelné využitie veci. V tomto
prípade aj v súlade s územným plánom obce a jej vyjadrením je možné jednotlivé novovzniknuté
parcely využiť na stavebné účely. Z tohto dôvodu bolo najvhodnejšie, aby vyporiadanie pôvodných
nehnuteľnosti vytvorilo samostatné parcely, ktoré je možné na tento účel využiť. Za týmto účelom súd
správne poukázal aj na možnosť vybudovania prístupovej cesty ku všetkým novovzniknutým parcelám
tak, aby tieto mohli byť využité na výstavbu a prístup bol zabezpečený aj stavebnými mechanizmami.

Súd pri spôsobe rozdelenia jednotlivých pozemkov bral do úvahy aj stanovisko obce C., a to aj pri
zabezpečení prístupovej cesty k novovytvoreným pozemkom. Na základe vykonanej ohliadky na mieste
samom súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že jednotliví spoluvlastníci v danom mieste majú postavený
rodinný dom a pri delení spoločných nehnuteľnosti potom prihliadal na to, aby novovzniknutá parcela
pri jednotlivých spoluvlastníkoch tvorila s pôvodnými parcelami celok. Je zrejmé, že v tomto prípade

mal každý z účastníkov inú predstavu, ako je potrebné po zrušení spoluvlastníctva toto vysporiadať,
avšak pokiaľ nedošlo k dohode, je potom vecou súdu, aby o veci rozhodol s prihliadnutím na vyššie
uvedené princípy, t. j. najmä na výšku spoluvlastníckych podielov a účelné využitie novovzniknutých
veci. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu
správne vyporiadal so všetkými údajmi, ktoré mal k dispozícií a jeho rozhodnutie je zákonné aj keď

nemusí zodpovedať predstavám všetkých účastníkov konania.

6. Pretože vo svojom odvolaní žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané
prvoinštančným súdom, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav
odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).