Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112206046
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3112206046.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne F. Z., nar.

XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom G. - N., H. č. XXX/X, práv. zast. JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Gen. M.R. Štefánika č. 120 proti žalovanému Mesto Trenčín, Mierové nám. č. 2,
Trenčín, IČO: 00 312 037, práv. zast. GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom v Bratislave, Einsteinova
č. 21, IČO: 36 856 380, za účasti vedľajšieho účastníka Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, IČO: 315 955 45 o zaplatenie 6.610,33€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4.917,33€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne, zo sumy 4.917,33€ od 01.02.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á proti žalovanému a vedľajšiemu účastníkov spoločne a nerozdielne p r á v o na
náhradu trov konania 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 02.03.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 6.610,33€ s úrokom z omeškania 9% ročne od 01.02.2012 do zaplatenia a náhradu
trov konania titulom náhrady škody. Uviedol, že žalobkyňa dňa 16.03.2009 zakopla o poškodenú

a vyčnievajúcu železnú mriežku, na prístupovej komunikácii, ktorá sa nachádzala na pozemku parc.
č. XXX/X v k. ú. N., patriacej žalovanému, v dôsledku čoho utrpela ťažký úraz s dobou liečenia od
16.03.2009 do 26.08.2010. V čase od 16.03.2009 do 24.03.2009 a od 22.06.2009 do 26.06.2009 bola
hospitalizovaná a podrobila operácii, bola aj viackrát ošetrovaná a chodila na kontroly. Žalobkyňa si
dala vypracovať u znalca W.. V. L. posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia č. 005/11
a následne požiadala listom žalovaného o náhradu škody spôsobenej uvedeným úrazom. Žalovaný
odpovedal listom zo dňa 8.12.2011, v ktorom poukázala na nedostaok dôkazov, že as skutok stal

na uvedenom mieste. Žalobkyňa požiadala svedkov úrazu W. W. a W. Z. o písomné vyhlásenie o
skutočnostiach, ktoré sa v ten deň stali. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú
škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka a podľa 3d ods. 6, § 9 ods.2 a §9a ods. 3 zákona o
pozemných komunikáciách č. 135/1961 Z. z., lebo jeho povinnosťou je odstraňovať závady v schodnosti
chodníkov a tieto udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý boli určené. Žalobkyňa poukázala
na to, že žalovaný si nesplnil preventívnu povinnosť, vyplývajúcu z ust. § 415 Občianskeho zákonníka
a mal dbať na to, aby na jeho pozemku boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť

vzniku škody na zdraví a pokiaľ škoda hrozí, mal vykonať oparenia na jej odvrátenie. Uviedol, že
je zarážajúce, že žalovaný v rokoch 2009 až 2011 opravy mriežky z dôvodu ohrozovania chodcov
nevykonával, hoci konateľ spol. UNICENTRUM TRENČÍN s.r.o. Michal Kollár uviedol, že poškodenú
mriežku opravil vlastník pozemku na jeho podnet a po mnohých urgenciách. Predmetom žaloby jeúhrada škody na zdraví podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka. Znaleckým posudkom č. 005/2011
bolo stanovené bolestné v sume 2089,45€ (za 145 bodov po 14,41€/bod) , sťaženie spoločenského
uplatnenia 4467€ (300 bodov 14,89€), za vypracovanie znaleckého posudku 50€, za vyhotovenie

fotodokumetácie 2,88€ a za vyhotovenie fotokópie dokladov 1€, celková škoda predstavuje sumu
6.610,33€. Žalobkyňa sa v dôsledku úrazu stala osobou zdravotne ťažko postihnutou, pre funkčnú
poruchu dominantnej končatiny. V čase vzniku úrazu už bola žalobkyňa na starobnom dôchodku, avšak
privyrábalasivreštauráciiakovýčapníčka. Poúrazeprestalatútoprácuvykonávaťanemôževykonávať
ani žiadnu inú. Jej pohybové aktivity sú značne obmedzené, poškodená ruka jej znemožňuje dostatočnú

mobilitu , má sťaženú možnosť osobnej hygieny aj domácich prác. Preto sa domáhala, aby súd tieto
skutočnosti zohľadnil a priznal jej zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenú o
50%, teda o 150 bodov v sume 2.233,50€.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že je nesporné, že parcela, kde sa mal úraz žalobkyni
stať je parcela č. 654/2 v k. ú. Kubrá patriaca žalovanému, taktiež mestský je aj chodník a predmetná

mriežka. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobkyne, že predmetný kanál s mriežkou bol akýmkoľvek
spôsobom v tom čase poškodený, pričom cestou svojich útvarov zisťoval, či sa v rokoch 2009 - 2011
opravovala predmetná mriežka z dôvodu ohrozovania chodcov, pričom v rokoch 2009 - 2011 sa takéto
opravy nevykonávali. Vykonávalo sa iba čistenie kanálov od štrku, bahna a iných nečistôt preto, lebo
kanále boli zanesené. Mriežka podľa žalovaného nebola poškodená, z týchto dôvodov nepovažujú

nárok žalobkyne za preukázaný a spochybňujú aj výšku bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré považovali za neprimerane vysoké.

3. Vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 27.06.2012 uviedla, že už 3 roky chodievala tou istou cestou chodníkom okolo stĺpa,

lebo sa jej tade chcelo chodiť. Zdôraznila, že si nedávala pozor, išla po chodníku, zakopla ľavou nohou a
padla na betón na pravú ruku. Podľa ust. § 12 ods.4 vyhlášky č. 35/1984 Z.z. schodnosť priechodov pre
chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií , ktorý umožňuje bezpečnú
chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré

môže chodec predvídať. Podľa ods.5 cit. predpisu závadami v schodnosti chodníkov, miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest
v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú
bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Žalobkyňa mala v zmysle zákonných ustanovení
stav chodníka predvídať a zvýšiť opatrnosť. Podľa § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Z.z. o pozemných

komunikáciách správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody , ktorých príčinou boli závady v
schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez
mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu,
že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť , ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť. Žalovaný uviedol, že v rokoch 2009 - 2011 sa opravy mriežky z dôvodu ohrozovania chodcov

nevykonávali. Vzhľadom na tieto skutočnosti vedľajší účastník mal za to, že žalovaný nie je zodpovedný
za škodu, náhradu ktorej si žalobkyňa uplatňuje.

4. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. mája 2013, č.k. 14C/41/2012-111 súd žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.610,33 Eur s úrokom z

omeškania 9 % ročne od 01.02.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody, zamietol. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 417 ods. 1, 2, § 420, § 441, § 442, § 444 Občianskeho zákonníka,
§ 9a ods. 2, 3, 4 zákona č. 135/1961 Z. z. a § 12 ods. 2, 4, 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Konštatoval, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovaný je zodpovedný za úraz, ktorý sa jej
nepozornosťou prihodil. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, že žalobkyňa dňa 16.03.2009

zakopla na chodníku, spadla a utrpela úraz pravej ruky. Nemal za sporné, že uvedený chodník s
mriežkou sa nachádza na parc. č. XXX/X v k.ú. G., zapísanej na LV č. X v k.ú. N. a je majetkom
žalovaného. Svedeckými výpoveďami W. W., W. Z. a W. N. mal za preukázané, že s mriežkou na
chodníku, kde malo dôjsť k úrazu žalobkyne, mal byť problém, spočívajúci v tom, že mriežka na ceste,
vyúsťujúca na chodník, sa poškodila pri prejazde autami, ktoré obchádzali dieru v ceste po chodníku a

toto malo za následok, že mriežka na chodníku sa vysúvala pri prejazde zo svojho miesta von. Poukázal
na to, že svedkyňa Z. vypovedala zhodne so svedkom W., že uvedený problém s mriežkou bol dlhodobý,
obaja svedkovia rebrá z mriežky dávali do jarku viackrát naspäť, čiže mriežka bola raz v poriadku a
raz nie. Mriežka bola podľa svedeckých výpovedí vysunutá viditeľne a bolo preukázané, že žalobkyňachodila pred úrazom k obom svedkom nakupovať a používala túto cestu po dobu 3 rokov. Svedok W.
N. vypovedal, že opravu mriežky urgoval v skutočnosti len raz a bolo to promptne opravené asi do
týždňa. V danom prípade mal súd prvého stupňa za nesporné, že sa žalobkyni v dôsledku pádu na

zem pri zakopnutí na chodníku dňa 16.03.2009 stala na pozemku žalovaného škoda, spočívajúca v
ujme na zdraví. Žalobkyňa porušenie právnej povinnosti žalovaného videla v tom, že žalovaný zanedbal
svoje prevenčné povinnosti a neopravil poškodenú mriežku na chodníku, ani po viacerých urgenciách,
čo malo za následok jej zakopnutie a vznik úrazu. Dôvodil, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
do vzniku úrazu žalobkyne na uvedenom chodníku (do 16.03.2009) nemal žalovaný nijakú vedomosť

o probléme s vysúvajúcou sa mriežkou a možnému ohrozovaniu chodcov, pretože ho o tom občania
neinformovali. Žalovaný v rámci kontroly stavu miestnych komunikácií, chodníkov a zisťovania možných
závad v tak rozľahlom meste, akým je G., nebol schopný zistiť bez pomoci občanov, že na T. ulici
na chodníku sa po prejazde autom vysúva mriežka z kanála. Obzvlášť za stavu, keď
závada v zjazdnosti nebola trvalá, ale len občasná a vznikala len vtedy, ak prešlo po mriežke auto, ktoré
ju vysunulo z pôvodného miesta a prizerajúci sa občania ju vrátili do pôvodného stavu. Súd prvého

stupňa mal za to, že z týchto dôvodov nebolo v možnostiach žalovaného uvedenú závadu okamžite
odstrániť, ani na ňu vhodným spôsobom upozorniť, a preto žalovaný nemôže za škodu vzniknutú
žalobkyni zakopnutím o mriežku na chodníku zodpovedať, pretože z jeho strany nebola preukázaná
existencia protiprávnej udalosti, ani zanedbanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku škody.
Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, v akom stave bola predmetná mriežka v deň vzniku úrazu

žalobkyne a nebolo vôbec preukázané, že by sa táto mriežka zo strany žalovaného v rokoch 2009-2012
opravovala. Neboli preukázané ani opakované urgencie na opravu mriežky zo strany svedka W. N., lebo
písomne žiadal len o riešenie zmeny dopravného značenia na T. ulici, a to až po úraze žalobkyne a o
vyčistenie dažďových žľabov (v roku 2011), čo bolo hotové v lehote jedného týždňa a raz mal telefonicky
žiadať o opravu mriežky, čo bolo údajne promptne vykonané, nie je však zrejmé, kedy ani kým, lebo

žalovaný popieral, že takéto práce s opravou spornej mriežky na podnet svedka N. vykonával. Súd
prvéhostupňakonštatoval,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremenoanivtejčasti,abypreukázala,očo
vlastne zakopla. Uviedol, že pri podrobnom výsluchu oboch svedkov W. Ďurikoviča a W. Z. vyšlo najavo,
že ani jeden z nich priebeh vzniku úrazu nevidel, obaja videli len následok, teda žalobkyňu ležiacu na
zemipopáde,aleakokpádužalobkyneskutočnedošloačobolojehopríčinou, nevedelanijedenznich.

Obaja len predpokladali, že sa potkla o vyčnievajúcu mriežku. Takže okrem tvrdenia žalobkyne, o čo sa
potkla, iný dôkaz neexistuje. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalobkyne, že tou istou cestou
chodievala 3 roky; a na výpovede svedkov, že problém s mriežkou bol dlhodobý. Žalobkyňa pripustila, že
na nákupy chodila okolo stĺpa, teda mimo poškodeného chodníka, čiže o probléme s mriežkou musela
vedieť a stav chodníka predvídať. V ten deň nemala žiadne zdravotné problémy, nebola tma a žalobkyňa

uviedla, že nedávala pri chôdzi pozor, čím zanedbala prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania vo výške 2.070,78 Eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume
16,96 Eur.

5. V dôsledku odvolania žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/453/2013 - 147 zo dňa
25. septembra 2014 rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
odôvodnení konštatoval, že , vychádzajúc z ust. § 9a ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách, dospel
k záveru, že za škodu zodpovedá žalovaný. Žalovaný nepreukázal, že nebolo v jeho medziach možností
závady na chodníku, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne, odstrániť, prípadne ich aspoň označiť, a preto

sa nezbavil zodpovednosti za škodu žalobkyne na jej zdraví. Odvolací súd tento záver vyvodil z toho, že
problém s mriežkou, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne, bol dlhodobý, v čase úrazu žalobkyne bol tento
problém podľa výsluchu svedkov permanentný, mriežka sa neustále vysúvala potom, ako po nej prešlo
auto. Svedok W. W. uviedol vo svojej výpovedi, že bol svedkom úrazu, keď iná pani rovnako zakopla o
mriežku, spadla, zlomila si obe zápästia. Z obsahu spisu vyplýva, že prístupová komunikácia, na ktorej

došlo k úrazu, je frekventovaná, je preto dôležité, aby žalovaný zabezpečil jej opravu. Ak tak neurobil,
nezbavil sa zodpovednosti podľa citovaných ustanovení zákona. I napriek skutočnosti, že nie je možné
požadovať od žalovaného, aby zabezpečoval sám denne kontrolu všetkých komunikácií, ktoré má vo
vlastníctve, nemožno ponechať bez povšimnutia, že v predmetnej veci došlo k úrazu na komunikácii v
dôsledku dlhodobého problému s mriežkou a v prípade pravidelných a dôsledných kontrol by boli zo

strany žalovaného zistené predmetné nedostatky, ktoré si vyžadovali bezodkladnú opravu tak, aby sa
predišlo škodám na majetku, ako aj na zdraví. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaný v rámci
kontroly stavu miestnych komunikácií, chodníkov a zisťovania možných závad v tak rozľahlom meste,
akým je Trenčín, nebol schopný zistiť bez pomoci občanov, považuje za bezpredmetné, vzhľadom naobjektívnu zodpovednosť žalovaného. Nakoľko súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k uvedeným nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal dokazovanie zamerané na výšku
uplatneného nároku žalobkyňou, touto sa vôbec nezaoberal, túto neskúmal, a preto ju ani následne

nevyhodnocoval, súd rozhodnutie zrušil.

6. Po zrušení rozsudku, na pojednávaní dňa 8.4.2015 žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh tak, že
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 6.610,33€ + 2.233,50€ s úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 6.610,33€ od 01.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok na
rozšírenie žaloby uplatnila v časti zvýšenia náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% na
150 bodov. Súd zmenu žaloby pripustil. Žalobkyňa poukázala na to, že v čase vzniku úrazu už bola na
starobnom dôchodku, chodila ešte brigádnicky pracovať a žila v spoločnej domácnosti s mužom. Dcéra
jej zomrela o rok aj muž a v súčasnej dobe býva sama. V čase úrazu spadla na koleno, toto jej dali do
sadry, s čím nesúhlasila a žiadala, aby jej sadru dali preč, keďže mala problém aj s rukou. V súčasnosti

je na starobnom dôchodku, žije sama, sama si navarí, nakúpi, pričom kamarátka chodí 1x do týždňa na
3 - 4 hod. upratať povysávať a bežné domáce práce vypomáhajú robiť susedia, ako napr. umyť okná.
Žalobkyňa má kývavú ruku, nemôže s ňou urobiť nič a potrebuje pomoc pri kúpaní. Kamarátka, ktorá
chodí k nej, chodí raz týždenne z N.. Za práce, ktoré vykonajú susedia, si musí platiť.

7. Žalovaný vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku, vrátane rozšírenia žaloby, teda
o zaplatenie sumy 2.233,50€, pretože mal za to, že nárok nebol uplatnený včas. Domáhal sa zníženia
náhrady spôsobenej škody s poukazom na § 441 Obč. zákonníka a § 6 cestného zákona nakoľko chodec
si má počínať tak, aby predchádzal vzniku škody a prispôsobil chôdzu stave chodníka. Ako vyplynulo
z výpovede svedka W.alobkyňa chodila po predmetnom chodníku 2x - 4x týždenne k nemu nakúpiť.

Mriežka podľa svedectva bola vysunutá viditeľne a pokiaľ by si dala žalobkyňa pozor nedošlo by k úrazu
s takými následkami. Preto žiadal škodu znížiť o príslušné percento z dôvodu porušenia povinnosti
žalobkyne a poukázal na rozsudok NS SR 25Cdo/657/2006, z ktorého je zrejmé, že chodec na chodníku,
ktorý má znaky poškodenia je podľa situácie povinný prispôsobiť svoj pohyb a správanie a poukazuje
na spoluzodpovednosť za vznik škody. Pokiaľ ide o moderačné oprávnenie pri sťažení spoločenského

uplatnenia v § 5 ods. 5 sa medzi dôvody, ktoré takýto postup umožňujú, uvádza vznik invalidity a v
danom prípade nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola uznaná za invalidnú. Pokiaľ ide o výšku škody
v znaleckom posudku znalec uvádza položku 343 pričom je možné postupovať aj podľa iných položiek,
v ktorých je bodové ohodnotenie v položke 338 od 50 do 150 bodov a ide o poškodenie ťažkého stupňa.
Poukázal na to, že súd II. inštancie sa nezaoberal otázkou porušenia prevenčnej povinnosti žalobkyne

podľa§415Obč.zákonníka stým,žekonštatovanieoobjektívnejzodpovednostižalobcuzavznikškody
nezakladá automaticky záver o tom, že žalobkyňa neporušila svoju prevenčnú povinnosť a nevzniká
na jej strane spoluzavinenie. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa spoluzavinila vznik škody zanedbaním
prevenčnej povinnosti a preto by mala byť celková výška uplatneného nároku znížená o 50%.

8. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v prípade rozšíreného nároku a pokiaľ ide o
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 medzi dôvody, ktoré
tento postup umožňujú patrí uznanie invalidity a žalobkyňa takéto rozhodnutie zo sociálnej poisťovne
nepredložila. Vzniesol námietku premlčania celého nároku s poukazom na to, že úraz sa stal dňa
16.3.2009 a žaloba bola podaná na súd dňa 2.3.2012. Poukázal na nález ÚS SR II.ÚS 537/2011,

ktorý sa opiera o rozhodnutie NS SR č.k. MCdo 37/2000 zo dňa 28.6.2011, v zmysle ktorého za deň
zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia PN poškodeného, ani deň vyhotovenia
posudku o bolestnom ale okamih ( deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Akonáhle možno
ohodnotiť bolesť , týmto okamihom začne plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle §
106 Obč. zákonníka a to bez ohľadu na to, kedy ošetrujúci lekár vyhotoví posudok o bolestnom; v

tomto prípade bolestné bolo možné ohodnotiť po úraze v 3/2009 a po operácii v 6/2009. Pokiaľ ide o
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona 437/2004 Z.z. stačí ak je vypracovaný
lekársky posudok na stanovenie výšky týchto nárokov a tento posudok vypracováva posudkový lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného a v danom prípade nie je zrejmé, či znalec, ktorý posudok vypracoval
bol takýmto ošetrujúcim lekárom v zmysle zákona. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia,

domáhal sa postupu podľa § 441 Obč. zákonníka a pomernej náhrady škody, s poukazom na to, že
treba zohľadniť spoluzavinenie žalobkyne, ktorá uviedla, že tou istou cestou chodila 3 - 4 roky, preto
mala stav chodníka predvídať a zvýšiť opatrnosť.9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov W. W., W. Z., R.. O. O., W. N., oboznámil
čestné vyhlásenia svedkov zo dňa 19.12.2011, záznam o zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne,
lekárskesprávyojejzdravotnomstave, lekársky&posudokč.005/2011,kópiuzkatastrálnejmapy, výpis

z LV č. X v k. ú. G. - N. s fotodokumetáciou, výzvu na úhradu škody, odpoveď žalovaného, stanovisko
vedľajšieho účastníka k žalobe, správu zo spol. UNI-CENTRUM TRENČÍN zo dňa 18.10.2011, výpis z
obchodného registra vedľajšieho účastníka, oboznámil písomné podnety spol. UNI -CETRUM TRENĆÍN
s.ro. adresované žalovanému dňa 18.11.2009 a 18.8.2010, správu žalovaného o vybavení týchto
podnetov zo dňa 04.07.2012, doklady preukazujúce čistenie žľabov; doplnil dokazovanie o znalecký

posudok č. 179/2016 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom v Z. a o vyjadrenie strán
ako aj o vyjadrenie vedľajšieho účastníka.

10. Podľa § 145 ods.2 CSP ( účinného od 1.7.2016) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11.Podľa§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Podľa § 470 ods.1, ods.2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.233,50€ uznesením
č.k. 14C/41/2012-198 zo dňa 25.8.2015 za súhlasu žalovaného a vedľajšieho účastníka konanie v

späťvzatej časti zastavil. Po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) súd
pokračoval podľa ust. § 470 ods.1, 2 CSP naďalej v konaní s vedľajším účastníkom, ktorého práva zostali
zachované. Predmetom žaloby zostalo zaplatenie sumy 6.610,33€ s úrokom z omeškania 9% ročne od
01.02.2012 do zaplatenia a náhrada trov konania.

14. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby edochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 417 ods.1,2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie
zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo
sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

19. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

20. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

21. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Podľa § 9a ods.2,3,4 zák.č. 135/1961Z.z. o pozemných komunikáciách platných ku dňu vzniku úrazu
žalobkyne správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli
užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu,
že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na

priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce,
miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu,
že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v zastavanom území hraničia s cestou alebo
miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých
chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

24. Podľa § 12 ods.4, 5 cit. vyhlášky 35/1984 Z.z. schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych
komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených
výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú
ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec

predvídať. Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov
a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné
závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti
chodcov.

25. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

26. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov (účinného do 31.1.2013) výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyni sa dňa 16.03.2009 stal úraz, ktorý
podľajejvyjadreniavznikoltak,že zakoplaopoškodenú avyčnievajúcuželeznúmriežku,naprístupovej
komunikácii,ktorásanachádzalanapozemkuparc.č.XXX/Xvk.ú.N.,patriacejžalovanému, vdôsledku
čoho sa liečila od XX.XX.XXXX do 26.08.2010. V čase od 16.03.2009 do 24.03.2009 a od 22.06.2009
do 26.06.2009 bola hospitalizovaná a podrobila operácii, bola aj viackrát ošetrovaná a chodila na

kontroly. ŽalobkyňasidalavypracovaťuznalcaW.. V.L. posudokobolestnomasťaženíspoločenského
uplatnenia č. 005/11 a následne požiadala listom žalovaného o náhradu škody spôsobenej uvedeným
úrazom. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 08.12.2011, v ktorom poukázala na nedostatok dôkazov,
že sa skutok stal na uvedenom mieste. Žalobkyňa požiadala svedkov úrazu W. W. a W. Z. o písomné
vyhlásenie o skutočnostiach, ktoré sa v ten deň stali. Znaleckým posudkom č. 005/2011 bolo stanovené

bolestné v sume na 145 bodov: podľa pol.140b - za zlomeninu háka lakťovej kosti liečenej operáciou 50
bodov,pol.141-zlomeninakorunovéhovýbežkulakťovejkosti40bodovapol.142b-zlomeninahlavičky
vretennej kosti liečená operáciou 55 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované na
300 bodov podľa pol. 343- kývavý lakťový kĺb. Súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu v
zrušujúcom rozsudku, ktorým je viazaný, že miesto úrazu žalobkyne bolo dostatočne ozrejmené, ako aj

úrazový dej. K pádu došlo takým spôsobom, že žalobkyňa sa potkla na nerovnosti, ktorá bola spôsobená
tým, že mriežka na ceste, ktorá vyúsťuje na chodník, vyčnievala. Súd vychádzajúc z právneho názoru
odvolacieho súdu, s poukazom na ust. § 9a ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách, dospel k
záveru, že za škodu zodpovedá žalovaný. Žalovaný nepreukázal, že nebolo v jeho medziach možností
závady na chodníku, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne, odstrániť, prípadne ich aspoň označiť, a preto

sa nezbavil zodpovednosti za škodu žalobkyne na jej zdraví. Odvolací súd tento záver vyvodil z toho, že
problém s mriežkou, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne, bol dlhodobý, v čase úrazu žalobkyne bol tento
problém podľa výsluchu svedkov permanentný, mriežka sa neustále vysúvala potom, ako po nej prešlo
auto. Svedok W. W. uviedol vo svojej výpovedi, že bol svedkom úrazu, keď iná pani rovnako zakopla omriežku, spadla, zlomila si obe zápästia. Z obsahu spisu vyplýva, že prístupová komunikácia, na ktorej
došlo k úrazu, je frekventovaná, je preto dôležité, aby žalovaný zabezpečil jej opravu. Ak tak neurobil,
nezbavil sa zodpovednosti podľa citovaných ustanovení zákona. I napriek skutočnosti, že nie je možné

požadovať od žalovaného, aby zabezpečoval sám denne kontrolu všetkých komunikácií, ktoré má vo
vlastníctve, nemožno ponechať bez povšimnutia, že v predmetnej veci došlo k úrazu na komunikácii
v dôsledku dlhodobého problému s mriežkou a v prípade pravidelných a dôsledných kontrol by boli
zo strany žalovaného zistené predmetné nedostatky, ktoré si vyžadovali bezodkladnú opravu tak, aby
sa predišlo škodám na majetku, ako aj na zdraví. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaný v

rámci kontroly stavu miestnych komunikácií, chodníkov a zisťovania možných závad v tak rozľahlom
meste, akým je G., nebol schopný zistiť bez pomoci občanov, považuje za bezpredmetné, vzhľadom
na objektívnu zodpovednosť žalovaného. Na základe týchto záverov odvolacieho súdu súd I. inštancie
dospel k záveru, že u žalovaného nedošlo k vyvineniu sa zo zodpovednosti za škodu, ktorú utrpela
žalobkyňa na komunikácii žalovaného, keď žalovaný mal vedieť o závade na komunikácii vzhľadom
na dlhodobý problém. K oprave pred úrazom žalobkyne nedošlo a žalovaný na predmetnú závadu na

komunikácii ani nijakým spôsobom neupozornil. Pretože žalovaný porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu
mu z citovaných zákonných ustanovení, nezabezpečil bezpečnosť chôdze po komunikácii, zodpovedá
za škodu spôsobenú úrazom žalobkyni, lebo táto vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti žalovaného.

28. Predtým, než sa súd zaoberal konkrétnou výškou nároku na náhradu škody, vysporiadal sa so
vznesenou námietkou premlčania žalovaným ako aj vedľajším účastníkom, ktorí namietali, že žalobkyňa
svoj nárok neuplatnila na súde včas. Zo znaleckého posudku č. 179/2016 vypracovaného Inštitútom
forenznýchmedicínskychexpertízs.r.o. sosídlomvZ.malsúdpreukázané,žezdravotnýstavžalobkyne
po úraze zo dňa 16.3.2009 bolo možné považovať za ustálený dňa 26.8.2011. Z posudku vyplýva, že na

základe predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyňa utrpela dňa 16.3.2009 pri úraze nasledovné
poranenia : zlomeninu háka lakťovej kosti liečené operačne, zlomeninu korunového výbežku lakťovej
kosti, zlomeninu hlavičky vretennej kosti liečenú operáciou a operácia dňa 24.6.2009 -odstránenie
osteosyntetického materiálu v celkovej anestézii. Bodové ohodnotenie za bolesť podľa zák.č. 437/2004
Z.z. v znení nesk. predpisov bolo celkove 175 bodov ( ich posúdenie je v súlade so závermi znalca W..

L., s tým, že v jeho posudku nebolo zohľadnené bolestné 30 bodov za operáciu zo dňa 24.6.2009) a
sťaženie spoločenského uplatnenia na 464 bodov.

29. Nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa premlčí , ak sa neuplatní v lehotách,
stanovených v § 106 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na náhradu škody je

stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( v ods.1) a objektívna ( ods.2). Začiatok
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a
skončenie je na sebe nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej
premlčacej doby , ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a plynie od vtedy ,
kedy sa poškodený dozvie o škode ( vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o ujme určitého

druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok vyčísliť na súde) a kedy sa poškodený dozvie
o tom, kto za škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je 3-ročná pri škode spôsobenej z
nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu táto plynie od okamihu
škodnej udalosti. V danom prípade 3-ročná objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa vzniku
úrazu, teda od 16.3.2009, skončila sa dňa 16.3.2012 a subjektívna 2-ročná premlčacia doba začala

plynúť od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, teda od 26.8.2011 a skončila sa dňa 26.8.2013.
Žaloba bola podaná na súde dňa 2.3.2012, teda včas a námietka premlčania celého nároku teda nebola
dôvodná.

30. Súd mal výšku škody za preukázanú, uplatnenú v súlade so znaleckým posudkom W.. L. č. XXX/

XXXX z 9.8.2011. Výška bodového ohodnotenia za bolestné ( 145 bodov x 14,41€ spolu 2.089,45€ )
bola uplatnená v nižšej sadzbe 14,41€/ bod, pričom z oznámenia MZ SR č. 172/2009 Z.z. platného
v čase vzniku úrazu bola hodnota bodu 14,46€/bod. Výška bodového ohodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia bola stanovená taktiež týmto posudkom (na 300 bodov po 14,89€/bod) v
súlade s oznámením MZ SR č. 21/2010 Z.z. platného rok po úraze. Celková výška náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovala 6.563,7€ ( 145 x 14,46€ = 2096,7€, 300x 14,89€
= 4.467€), žalobou bola uplatnená len vo výške 6.556,45€ ( 145 x 14,41€ = 2.089,45€, 300x 14,89€
= 4.467€).31. Pokiaľ išlo o mieru zavinenia súd skúmal, či škoda vznikla výlučne zavinením zodpovednostného
subjektu, ktorým v tomto prípade je žalovaný a teda či ju má znášať sám, alebo či bola škoda spôsobená
aj zavinením poškodenej a v akej miere (441 OZ). Súd považuje mieru zavinenia žalobkyne vo výške

25% na vzniku škody na jej zdraví za primeranú okolnostiam, za ktorých ku škode došlo ako aj tomu,
ktoré právne povinnosti a v akom rozsahu porušil ten ktorý účastník. Žalobca porušil svoje povinnosti
ako vlastník a správca komunikácií, keď dlhodobo ( minimálne 3 roky) zanedbával svoje povinnosti tým,
že neurobil žiadne kroky smerujúce k odstráneniu problému s vysúvajúcou sa mriežkou na chodníku
na T. ulici v G. ( resp. závadu neoznačil), čím porušil svoje povinnosti vlastníka a správcu miestnej

komunikácie, hoci má povinnosť udržiavať chodníky a odstraňovať závady v schodnosti chodníkov
v zmysle zákona č.135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
cestný zákon. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalobcu sa vzhľadom na závery odvolacieho súdu,
ktorým je súd viazaný, nepreukázali. Žalobkyňa porušila svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 415 Obč. zákonníka, ktoré ukladá každému počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie sa vzťahuje na
všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické
osoby a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Žalobkyňa pri dodržaní uvedenej
všeobecnej preventívnej povinnosti (venovať zvýšenú obozretnosť pri prechádzaní po chodníku v
mieste, kde sa dlhodobo nachádzala vysúvajúca sa mriežka, o ktorej mala vedomosť) mohla predísť

vzniku škody. Mriežka bola podľa svedeckých výpovedí vysunutá viditeľne a bolo preukázané, že
žalobkyňa chodila pred úrazom k obom svedkom, vypočutým v konaní, nakupovať a používala túto
cestu pravidelne, po dobu 3 rokov. V deň vzniku úrazu pripustila, že nedávala pozor. Pri porovnaní
rozsahu a intenzity porušenia právnych povinností žalobkyňou a žalovaným je nepochybné, že zo strany
žalovaného bolo toto porušenie závažnejšie a tomu zodpovedá aj miera zodpovednosti na vzniknutej

škode, ktorú súd priznal v dôsledku spoluzavinenia len vo výške 4.917,33€ ( teda od žalobou uplatnenej
sumy 6.556,45€ odpočítal 1.639,125€ vo výške 25% zo sumy 6.556,45€).

32. Žalobkyňa sa obrátila na žalovaného pred uplatnením nároku na súde s predžalobnou výzvou zo
dňa 20.12.2011, v ktorej sa domáhala vyplatenia škody z titulu tohto úrazu v lehote do 31.1.2012 s

tým, že predložila aj doklady o svojom zdravotnom stave, znalecký posudok č. 005/2011 a doklady,
požadované žalovaným, preukazujúce skutočnosť, kde sa úraz stal. Žalovaný plniť v lehote odmietol a
preto vzniklo žalobkyni právo požadovať popri plnení 4.917,33€ aj úrok z omeškania podľa § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v zákonnej výške. K prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda od 1.2.2012 bola sadzba ECB 1% + 8 percentuálnych

bodov, čo predstavuje zákonný úrok 9% ročne. Vo zvyšku sumy 53,88€ súd nárok ako nepreukázaný
( nárok na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 50€, fotodokumentácie 2,88€ a kópie dokladov 1€)
zamietol.

33. O náhrade trov konania žalobkyni súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 256 ods.1 CSP; podľa

pomeru jej úspechu vo veci a zodpovednosti za zastavenie konania, pričom čiastočné späťvzatie žaloby
v časti o zaplatenie 2.233,50€ posudzoval ako procesný neúspech, lebo späťzatie zavinila žalobkyňa
pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Žalobkyňa si uplatnila žalobou ku dňu vyhlásenia rozsudku
spolu s úrokmi z omeškania sumu 11.903,23€ a bola ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume s úrokmi
z omeškania úspešná vo výške 7.193,17€, čiže v 60% mala žalobkyňa úspech a v 40% neúspech a

pomer úspechu a neúspechu je 20% ( 60-40).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.