Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/322/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113205465
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113205465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členov senátu
JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej právnej veci navrhovateľov: 1) O. N., štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom R.. X, 2) O. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P.
mieru XXX/X, W. nad S., 3) I. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom N. XXX, 4) O. N., štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom N. XXX, 5) S. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z.

XX, 6) I. T., štátnej občianky Z. republiky, bytom Z. XX, 7) O. W., štátnej občianky Z. republiky, bytom Y. I.
XX/XXX, W. nad S., 8) Ing. S. W., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Z. XX, 9) A. W., štátneho
občana Z. republiky, bytom Z. XXX, 10) T. B., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom A. XXX,
11) M. B., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom A. XXX, 12) C. C., štátnej občianky Slovenskej
republiky,bytomZ.XX,13)V.C.,štátnejobčiankySlovenskejrepubliky,bytomN.XXX,14)Z.Y.,štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom N. XXX, 15) O. L., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom
A. XXX, 16) Ing. H. G., štátneho občana Z. republiky, bytom R. 7, D., 17) H. G., štátneho občana Z.

republiky, bytom N. XXX, 18) I. O., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom N. XX, 19) I. O., štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom G. XX, 20) I. O., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom
N. XXX, 21) S. O., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom S. 4, N., 22) M. O., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom N. XXXX/XX, H., 23) O. O., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom
N. XXX, 24) T. D., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Z. XXX, 25) M. D., štátneho občana
Slovenskej republiky, bytom Z. XXX, 26) H. A., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Z. XX, 27)

M. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z. XX, 28) Z. A., štátnej občianky Z. republiky, bytom
N. XXX/XX, W. nad S., 29) Ing. M. A., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Z. XXX, A., 30) S. A.,
štátneho občana Slovenskej republiky, bytom N. XXX, 31) T. A., štátneho občana Slovenskej republiky,
bytom Z. XXX, 32) V. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom A. XXX, 33) Ing. V. A., štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom A. XXX, 34) C. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z.
XX, 35) V. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z. XXXX/X, W. nad S., 36) Ing. V. S., štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom M. 9, H., 37) V. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom

A. XXX, 38) V. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom A. XXX, 39) M. S., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom A. C. XXX/XX, W. nad S., 40) M. S., štátneho občana Slovenskej republiky,
bytom C. XX, 41) M. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom O. XXX, U. F., 42) M. S., štátneho
občana Z. republiky, bytom Z. XXX, 43) A. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom A. XXX, 44)
A. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom N. XXXX/XX, W. nad S., 45) O. S., štátneho občana
Z. republiky, bytom A. XXXX/X, W. nad S., 46) H. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Z. XX,

47) S. S., štátneho občana Z. republiky, bytom A. XXX, 48) V. S., štátnej občianky Slovenskej republiky,
bytom Z. XXX, 49) I. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z. XX, 50) V. S., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom Z. XXX, 51) V. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z. XX, 52)
I. X., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z. X/X, D. W., 53) V. X., štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom R. XXX, L. a 54) M. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom A. C. XXX/XX,
W. nad S., všetci v konaní právne zastúpení JUDr. W. W., advokát, spol. s r.o., so sídlom S. XXX/X, A.
N., IČO: 36 860 654, proti odporcovi: U. SR, š.p., so sídlom D. Z. X,. N. N., IČO: 36 038 351, právne

zastúpenému JUDr. T. N., advokátom, so sídlom S. XXX, v konaní o ochranu vlastníckeho práva na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.12.2013 č.k. 16C/17/2013-74 takto r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný zdržať sa užívania
a prechádzania cez pozemky parcely registra E č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX a XXX v k.ú. Z. motorovými vozidlami každého druhu. Vo zvyšnej časti návrh zamietol s tým, že
o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali ako

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX
pre k.ú. Z. súdnej ochrany z dôvodu, že odporca užíva bez právneho dôvodu ich pozemky, ktoré sú
vedené ako orná pôda na odvoz drevnej hmoty, čím tieto pozemky ničí. Odporcovi neudelili súhlas
na takéto užívanie predmetu ich vlastníctva, neuzavreli s ním žiadnu zmluvu. Pred podaním návrhu na
začatie konania mali snahu vec vyriešiť mimosúdne, avšak bezúspešne. Odporca s návrhom nesúhlasil.

Nepoprel,žejehoodštepnýzávodpoužívanaodvozdrevanespevnenúcestuevidovanúakoKNC parc.
č. XXX o výmere 1 842 m2 v k.ú. Z., na ktorú nie je založený list vlastníctva, poprel však, že by tento
pozemok využíval na približovanie dreva, používa ho len na jeho odvoz, pričom sa cez tento pozemok
dostáva na spevnenú cestu, ktorá je v katastri nehnuteľností vedená ako parc. č. XXX/X, lesné pozemky
o výmere 15 594 m2 k.ú. Z., na ktorú parcelu tiež nie je založený list vlastníctva, z čoho dovodil, že na

odvoz používa pozemky, ktoré nie sú predmetom sporu, a preto podľa jeho názoru nie je v tomto konaní
pasívne vecne legitimovaným.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 24 ods.
2,3 § 25 ods. 3,4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že vo

všeobecnosti z hľadiska úspešnosti pri vlastníckych žalobách je potrebné preukázať vlastnícke právo
k veci, oprávnenú držbu, alebo právo detencie, pričom ustálené, že takýto návrh i negatórny nemusia
podať všetci podieloví spoluvlastníci postačí, ak sa ochrany domáha jeden z nich. Z predložených
výpisov z listov vlastníctva č. XXX, XXXX, XXX, XXXX, XXX pre k.ú. Z. bolo zistené, že navrhovatelia
1) - 54) sú v katastri nehnuteľností vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemkov parc.

č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. V priebehu konania medzi účastníkmi nebolo
sporné, že odporca užíva na odvoz dreva KNC parc. č XXX o výmere 1 842 m2 v k.ú. Z., na ktorú
nie je založený list vlastníctva. Skutočnosť, že v katastri nehnuteľností nie sú žiadne osoby vedené
ako vlastníci tejto nehnuteľnosti súdu nebráni, aby si otázku vlastníctva vyriešil sám vychádzajúc z
výsledkov vykonaného dokazovania. Z oznámenia Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru zistil,

že uvedená parcela existuje v katastri nehnuteľností na základe technicko - hospodárskeho mapovania,
ktoré bolo v tomto katastrálnom území ukončené v roku 1974. Z vykonanej spätnej identifikácie bolo
preukázané, že KNC parc. č. XXX je vytvorená z častí parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX a XXX k.ú. Z., teda z parciel, ktoré podľa stavu v katastri nehnuteľností vlastnícky
patria aj navrhovateľom 1) - 54), z čoho je možné dovodiť, že navrhovatelia 1) - 54) sú podielovými

spoluvlastníkmi tiež uvedenej KNC parcely, ktorá bola niekedy okolo roku 1974 zakreslená a zanesená
do katastra nehnuteľností podľa skutočného stavu, bez vytvorenia oddeľovacieho geometrického plánu
z ich pozemkov, čím je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľov v konaní, ako jeden zo základných
predpokladov úspešnosti podaného návrhu. Odporca súdu neuviedol žiaden právne relevantný dôvod
užívania dotknutého predmetu vlastníctva navrhovateľov. Prvotne uvádzal, že takýto právny dôvod

neexistuje, nenamietal, že by vec užíval na základe vecného, alebo obligačného práva k veci, na
základe zákona alebo úradného rozhodnutia. Nepopieral, že s navrhovateľmi a ani inými osobami
neuzavrel žiadnu zmluvu, ktorá by ho k takémuto užívaniu oprávňovala. Pred ukončením konania sa
všeobecne odvolal na potrebu hospodárenia a poukázal na zákon o lesoch. Súd však nezistil žiadne
konkrétne ustanovenie zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktoré by odporcovi samo o sebe zakladalo právo

prechádzať cez pozemky tretích osôb. Tento súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že hospodári na
konkrétnych lesných pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v susedstve pozemkov navrhovateľov, pričomaj jeho eventuálne postavenie obhospodarovateľa lesa mu neumožňuje používať pravidelne pozemky
tretích osôb, pretože ust. § 24 výslovne stanovuje, že tak môže urobiť len v odôvodnených prípadoch, v
nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a po dohode s ich vlastníkmi o výške a o spôsobe úhrady

za použitie týchto pozemkov. Ani skutočnosť, že by predmetná parcela - cesta bola v zmysle zák. č.
326/2005 Z.z. lesnou cestou (uvedené nebolo v konaní žiadnym z účastníkov tvrdené a ani preukázané),
by nezakladalo odporcovi v zmysle ust. § 25 zák. č. 326/2005 Z.z. právo ju využívať na odvoz drevnej
hmoty. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca užíva pozemky navrhovateľov bez
právneho dôvodu, ich návrhu čiastočne vyhovel. Návrh navrhovateľov zamietol v časti, ktorou sa

domáhali, aby bolo odporcovi zakázané aj približovanie dreva cez ich pozemky, keď takéto konanie
odporcu nebolo v konaní preukázané.

V odôvodnení tiež uviedol, že o trovách konania rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu
navrhovateľov a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa užívania konkrétne uvedených parciel registra E
v k.ú. Slávnica motorovými vozidlami každého druhu, a čo do tejto časti žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že návrh bude zamietnutý s tým, že súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,

vzniknutých mu z titulu trov právneho zastúpenia, v celkovej výške 83,89 Eur. Namietal, že konanie
trpí vadou spočívajúcou v tom, že súd rozhodol v otázke, ktorá nepatrí do právomoci súdu, čím uplatnil
dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ďalej
tiež namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., a že súd prvého

stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust.
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Nedostatok právomoci súdu rozhodovať v danej veci, podľa neho vyplýva zo
skutočnosti, že otázka používania cudzích pozemkov a lesných ciest pre účely obhospodarovania lesov
patrídovýlučnejprávomociorgánovštátnejsprávylesnéhohospodárstva,pretožeprogramstarostlivosti
o lesy schvaľuje tento orgán a tiež aj jeho plnenie kontroluje, čím len on môže objektívne posúdiť, kto

a za akých podmienok v prípade nedohody s vlastníkmi môže používať cudzie pozemky a lesné cesty
v súvislosti s obhospodarovaním lesov. Tiež namietal, že súdom prvého stupňa vykonaná identifikácia
parciel registra E s KNC parcelou č. XXX v k.ú. Z. nie je dôkazom preukazujúcim vlastnícky vzťah
navrhovateľov k tejto parcele, ktorú v prípade potreby využíva. Nesprávne právne posúdenie súdom
prvého stupňa videl v tom, že podľa jeho názoru, nárok navrhovateľov nemožno posúdiť ako ochranu

vlastníckeho práva, pretože jeho podstatou je hospodárenie so spoločnou vecou, čo upravuje ust. § 139
ods. 2 O.z., vychádzajúc z ktorého spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov,
preto podľa jeho názoru sa mal súd zaoberať stanoviskom všetkých podielových spoluvlastníkov, a
keďže tak neurobil, jeho rozhodnutie nemožno preskúmať.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu, žiadali
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zaviazať odporcu nahradiť im trovy
odvolacieho konania spolu vo výške 2.014,24 Eur. Predovšetkým nesúhlasili s námietkou odporcu, že
súd v danej veci nemal právomoc rozhodnúť, pričom poukázali na ust. § 24 ods. 2 Zákona č. 326/2005
Z.z., z ktorého síce vyplýva, že obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je v odôvodnených

prípadoch oprávnený použiť cudzie pozemky na prepravu dreva v nevyhnutnom rozsahu, avšak vždy
po dohode s vlastníkom o výške a spôsobe úhrady za použitie týchto pozemkov a pokiaľ k dohode
nedôjde rozhoduje súd. O dohodu sa snažili, odporca však ich vlastníctvo popieral a tvrdil, že nemá
dôvod sa s nimi na čomkoľvek dohadovať. Podľa ich názoru súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu
zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Svojim návrhom sa jednoznačne domáhali ako

spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti ochrany vlastníckeho práva proti odporcovi, zasahujúcemu do
tohto ich práva neoprávnene, teda bez právneho dôvodu. Ich aktívna legitimácia je jednoznačne daná
tým, že sú ako podieloví spoluvlastníci parciel registra E zapísaní na príslušných listoch vlastníctva. Nie
je pravdivé tvrdenie odporcu, že túto parcelu využívajú aj iné subjekty

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej - vyhovujúcej časti, je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdiť.
Rozsudok prvostupňového súdu v jeho zvyšnej - zamietajúcej časti nepreskúmaval, keďže vo vzťahuk nej rozhodnutie súdu odvolaním napadnuté nebolo, teda v tejto časti nenastal suspenzívny účinok
odvolania ( § 206 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia. Odporca vo svojom odvolaní uplatňoval vychádzajúc z jeho obsahu, dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ( vada konania
spočívajúca v nedostatku právomoci súdu rozhodnúť), v ust. § 205 ods. 2 písm. d) (súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a f) O.s.p. (rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Dôvodom na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
je existencia vady konania spočívajúca v tom, že bolo rozhodnuté vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdu. Ide o situáciu, keď súd rozhodol, hoci bola daná právomoc iného orgánu.

Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne

právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odporcom podaného
odvolania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení vec aj následne správne právne
posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., je správny, tiež úplný a zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods.

2 O.s.p. sa odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody poukazuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania odporcu uviesť nasledovné:

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné

právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a o nich nerozhodujú iné orgány.

Každý štát vytvára systém orgánov práva pre prípad, že subjektívne právo subjektu spadajúce pod
personálnu, či územnú pôsobnosť daného štátu bude ohrozené, alebo porušené. Vzťahy právomoci

(kompetencie) sú teda vzťahmi v horizontálnej línii sústavy orgánov ochrany práva, ktorých cieľom
je vymedziť konkrétny rámec oprávnení daného orgánu na úseku ochrany práva. Pod právomocou
teda súhrnne rozumieme sumár oprávnení a povinností decízneho charakteru orgánov ochrany práva
uplatňovaných pri ochrane porušovaných, alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických,
alebo právnických osôb. Ústavná podoba tejto koncepcie je normatívne zakotvená v čl. 46 Ústavy SR, v

zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súd
disponujúci atribútmi nezávislosti predstavuje orgán v sústave orgánov ochrany práva, ktorý je dotovaný
právomocouprejednaťarozhodnúťspor,čiinúprávnuvec.Lenvzákonomvýslovneurčenýchprípadoch
disponuje právomocou poskytnúť ochranu porušenému alebo ohrozenému subjektívnemu právu, iný

orgán ako súd, napríklad správny orgán. Pokiaľ by určitá právna záležitosť nebola v kompetenčných
predpisoch pokrytá vôbec, platí nevyvrátiteľná domnienka, že patrí do právomoci súdu.V preskúmavanej veci sa navrhovatelia domáhajú podaným návrhom ochrany svojho vlastníckeho
práva vychádzajúc z ust. § 126 ods. 1 O.s.p. rozhodovanie ktorej veci bez pochybností spadá do
právomoci súdu. Odporca v odvolaní nedôvodne namieta, že vychádzajúc z ust. § 60 ods. 1 písm.

g/, h/ Zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, je o otázke využitia lesných ciest a cudzích pozemkov pre
účely obhospodarovania lesov, kompetentný rozhodovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva,
nie súd. Rozhodovacia právomoc príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vyplývajúca
z ust. § 60 ods. 1, písm. h/ a g/ Zákona č. 326/2005 z.z. o lesoch , na ktorú odporca z hľadiska
kompetencií poukazuje, je limitovaná ust. § 24 ods. 2, 3 a § 25 ods. 4 Zákona o lesoch tak, že orgán

štátnej správy lesného hospodárstva môže vo veci využívania, či už cudzích pozemkov alebo lesnej
cesty rozhodnúť len v období do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške alebo spôsobe
úhrady za využívanie cudzích pozemkov, či rozsahu a spôsobu užívania lesných ciest (samozrejme
pre prípad ak medzi vlastníkom dotknutého pozemku a subjektom v postavení obhospodarovateľa
lesa, či ťažobníka, príp. prepravcu dreva nedôjde k dohode), z čoho vyplýva, že zákon o lesoch ani
v prípade preukázania existencie takéhoto právneho vzťahu rozhodovaciu právomoc súdu nevylučuje.

Argumentácia tým, že iný právny predpis umožňuje správnemu orgánu (i keď dočasne) rozhodnúť,
neznamená teda vylúčenie (diskvalifikáciu) právomoci súdu, zakladá len ďalšiu možnosť zabezpečenia
ochrany práv oprávneným subjektom. Naviac z hľadiska odporcom uvádzaného ust. § 60 ods. 1 písm.
g/, h/ je potrebné poukázať tiež na to, že v konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že dotknuté
pozemky vo vlastníctve navrhovateľov sú pozemkami lesnými, či majú charakter lesnej cesty, rovnako

ako nebol preukázaný relevantný dôvod užívania týchto pozemkov odporcom z hľadiska
zákona o lesoch. Všeobecná odvolávka na potrebu hospodárenia v lesoch neobstojí.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež námietku odporcu, týkajúcu sa nedostatku aktívnej
legitimácie na strane navrhovateľov, uplatňovanú už v priebehu konania na prvom stupni, s ktorou sa

zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd. Parcela KNC č. XXX v k.ú. Z., na ktorú
aktuálne nie je založený list vlastníctva je podľa vykonanej identifikácie vytvorená z časti parciel reg. E a
to č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, ktorých podielovými spoluvlastníkmi
ako vyplýva z výpisov z LV č. XXX, XXXX, XXX, XXXX, XXX pre k.ú. Z. sú navrhovatelia. Správne uviedol
súd prvého stupňa, že samotná skutočnosť, že na dotknutú KNC parcelu č. XXX nie je založený list

vlastníctva nebráni súdu, aby si otázku jej vlastníctva vyriešil sám.

Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým (erga omnes),
takže im zodpovedá povinnosť každého iného subjektu, nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv
k veci. Ak dôjde k porušeniu tohto práva, zabezpečuje Občiansky zákonník vlastníkovi účinnú obranu

vo forme vlastníckych žalôb. Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým
vlastník veci. Ochrany vlastníckeho práva sa môže dovolávať aj ten, kto tvrdí, že je vlastníkom, hoci
právny stav evidencie vlastníctva svedčí niekomu inému, prípadne ako je tomu aj v preskúmavanej veci,
nie je list vlastníctva na danú parcelu založený vôbec. Takýto návrh nemožno len z uvedeného dôvodu,
bez ďalšieho hodnotiť ako návrh podaný niekým zjavne neoprávneným. Existencia vlastníckeho práva,

nie je teda závislá od údajov v katastri. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri
nehnuteľnosti a skutočným stavom, musí súd vychádzať zo skutočného stavu, pričom je oprávnený
posudzovať ako predbežnú otázku všetky skutočnosti, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom v
katastri a skutočným stavom. Súd je teda oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe riešiť ako predbežnú
otázku vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pri posúdení otázky, kto je vlastníkom sa môže odchýliť od

stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti. Súdu prvého stupňa, ktorý si pri skúmaní aktívnej legitimácie
navrhovateľov, vyššie uvedeným postupom vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania otázku
vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti ustálil, nemožno nič vytknúť, pričom správnosti jeho záveru
o existencii spoluvlastníckeho práva navrhovateľov k nej nasvedčujú jednak výpisy z pripojených LV na
ktorých sú navrhovatelia evidovaní ako spoluvlastníci príslušných parciel reg. E, z časti ktorých podľa

vykonanej identifikácie bola vytvorená dotknutá KNC parcela, aktuálne využívaná bez preukázania
právneho dôvodu odporcom. V priebehu konania nebola zistená, ani tvrdená žiadna skutočnosť, ktorá
by vlastníctvo navrhovateľov bola spôsobilá dôvodne spochybniť. Samotný odporca v konaní okrem
všeobecne vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľov k vedeniu tohto
sporu, žiadnu konkrétnu skutočnosť v tomto smere záver súdu prvého stupňa spochybňujúcu neuviedol.

V konečnom dôsledku ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil tiež námietku smerujúcu proti správnosti
právneho posúdenia danej veci súdom prvého stupňa, kedˇ podľa jeho názoru mal tento na danú vec
aplikovať ust. § 139 OZ.Vlastnícke žaloby sa týkajú subjektov, ktorých neviaže rovnocenné vecné právo k tej istej veci ,preto
sú navzájom vylúčené medzi spoluvlastníkmi. Na základe ust. § 139 Občianskeho zákonníka, ktorého

aplikácie sa domáhal v odvolaní odporca, sa riešia nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi, o ktorý
prípad však v preskúmavanej veci nejde. Odporca nie je nositeľom spoluvlastníckeho práva k dotknutej
nehnuteľnosti, teda k parcele KNC č. XXX, ani k parceliam reg. E z časti ktorých bola táto vytvorená a
ktorú využíva (vychádzajúc z rozhodujúceho zisteného skutkového stavu, ktorým je okamih vyhláseného
rozhodnutia - § 154, ods. 1 O.s.p.) bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Teda s navrhovateľmi ho

rovnocenné vecné právo k dotknutej nehnuteľnosti neviaže, a preto prostriedkom účinnej ochrany
vlastníckeho práva navrhovateľov proti nimi tvrdeného neoprávneného zásahu do tohto ich práva zo
strany odporcu, je práve vlastnícka žaloba, či už v jej pozitívnom, alebo negatórnom vymedzení,
upravená ust.§126ods.1O.s.p.,ktoré súdprvéhostupňaajnadanúvecsprávneaplikoval.Jepravdou,
že v niektorých prípadoch súd môže odoprieť ochranu vlastníctva prostredníctvom vlastníckych žalôb,
najmä ak ide o konflikt dvoch vecných práv, napríklad vlastnícke právo vs. vecné právo k cudzej veci, o

ktorý prípad však rovnako v preskúmavanej veci nejde, pretože ako už bolo vyššie uvedené, odporca
v priebehu konania nepreukázal existenciu či už vecného, alebo obligačného práva k danej veci.

Keďže odvolací súd vyhodnotil odporcom uplatnené odvolacie námietky ako neopodstatnené, nebolo
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti spôsobilé na iné, ako potvrdzujúce rozhodnutie, z

ktorého dôvodu ho odvolací súd za použ. ust. § 219, ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že napadnutým rozhodnutím nastolený stav
spočívajúci v povinnosti odporcu zdržať sa užívania, či prechádzania nehnuteľnosťami v rozhodnutí
špecifikovanými, nie je nemenným. Nič totiž nebráni odporcovi, samozrejme za splnenia zákonných

predpokladov ( preukázanie potreby hospodárenia v lesoch, či zabezpečovaním starostlivosti, či potreby
odvozu dreva v nevyhnutnom rozsahu využívaním práve dotknutých nehnuteľností, čo doposiaľ v
preskúmavanej veci nepreukázal), vstúpiť do rokovania s navrhovateľmi o podmienkach, za ktorých
bude možné z jeho strany parcelu v nevyhnutnom rozsahu využívať.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania využil
zákonom mu danú možnosť postupu podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. (teda, že o trovách konanie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením), vychádzajúc z ust. § 224 ods. 4
O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa tiež aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .