Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 20, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209285
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8816209285.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jany Jančíkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. O., E.. XX.XX.XXXX, I.
B. XXX/XXA, XXX XX K. E. J., o vymoženie 254,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7Er/1152/2016-27 z 3. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Exekučný súd svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že súdny exekútor mu 1. decembra 2016
doručil návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, a. s.,
sp. zn. S. XXXXX/XX zo 7. marca 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. júna 2016 a vykonateľnosť
1. augusta 2016. Súd vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní
od doručenia výzvy doložil súdu rozhodcovskú zmluvu, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu

rozhodnúť o veci, nakoľko táto písomnosť nebola súdu doložená a zároveň ho upozornil na to, že ak
povinnosť uloženú mu touto výzvou nesplní, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Súdny exekútor
na túto výzvu nereagoval.

3. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z
dôvodu, že pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a exekučného titulu zistil,

žemuneboladoloženározhodcovskázmluva,ktorázakladáprávomocrozhodcovskéhosúdurozhodnúť
o veci, a na ktorú sa odvoláva aj samotný exekučný titul. Vzhľadom na nedoplnenie požadovanej
písomnosti a absenciu rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
o veci, súd nemal preukázané, že v tejto veci mohol rozhodovať rozhodcovský súd.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.

f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Malzato,žeexekučnýsúdvprejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) a v nadväznosti naňho zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) a na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Podľa jeho názoru exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulupo materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o
ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Tvrdil, že

aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva, a
to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu
konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne
zistený skutkový stav prvoinštančným súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna

rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený však uzatvára samostatné rozhodcovské
zmluvy formou samostatného právneho úkonu a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské doložky
obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to
však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navyše zdôraznil,
že podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku
považuje ustanovenie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku (v znení účinnom od 1. apríla 2017) a ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku
(v znení účinnom do 31. marca 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovení § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Vychádzajúc z množstva sporov, ktoré vedie oprávnený proti svojim dlžníkom, súd má zo svojej
inej činnosti za dostatočne preukázané podpisovanie rozhodcovských zmlúv, ktoré majú zakladať

právomoc rozhodcovských súdov prejednávať spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul
na vymáhanie pohľadávok z úverov prostredníctvom rozhodcu. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva
zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu rozhodovať spory účastníkov je sporná,
potvrdil vo svojom rozhodnutí vo veci C-243/08 Pannon aj Súdny dvor Európskej únie, keď vyslovil, že
vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola

individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádzasídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

11. V prejednávanej veci oprávnený ako veriteľ nanútil povinnej ako spotrebiteľke rozhodovanie

sporu pred rozhodcovským súdom, čím vylúčil rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, ktorého
príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka, teda povinnej. Odvolací súd má za to, že za
daných okolností nemožno predpokladať, aby si spotrebiteľka ako dlžníčka bola vedomá všetkých
dôsledkov súvisiacich s dojednaním rozhodcovskej zmluvy, pričom rozhodcovská zmluva napísaná napredtlačenom formulári, do ktorého boli dopísané len osobné údaje dlžníka, vytvára zdanlivý súhlas
spotrebiteľa s tým, aby prípadné spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými
súdmi. Dlžníčke nebol vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným

súdom, ale ani dôsledky rozhodcovského konania.

12. Odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012 zo 16. januára 2013, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku,
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad (čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna
kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách.

Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej

obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

13. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010,

podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri
2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“

14. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená,
je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

15. Odvolací súd považuje rozhodcovskú zmluvu za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore

splatnýmprávom.Rozhodcovskýrozsudokbolzaloženýnaneprijateľnejrozhodcovskejzmluve,pretože
podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) účinného
v čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne,akokeďrozhodcovskejzmluvyniet.Neprijateľnározhodcovskádoložka,resp.zmluvasaprieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy odporuje dobrým mravom.

16. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je

pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.17. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť

vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku, túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmal exekučný titul a
následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie
exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).