Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616200702
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616200702.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v exekučnej veci
oprávneného: KOMA SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Mlynárce - Štúrova č. 140, Nitra, proti povinnému:
Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W.. XXXX/XX, I. T., o vymoženie 4 152,14 € s príslušenstvom, v
štádiu konania pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, so sídlom

exekútorského úradu Zámocká č. 30, Bratislava pod EX 265/2016, na základe odvolania oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/200/2016-25 zo dňa 08.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal

Ing. Miloš Valach, rozhodca rozhodcovského súdu Royal development, so sídlom Suľany č. 243,
Hruboňovodňa23.09.2015.Vpredmetnejvecinebolariadneuzavretározhodcovskázmluva.Tátopodľa
odôvodnenia exekučného titulu mala byť dohodnutá v čl. 6 ods. 6.6 v nadväznosti na VPP čl. 6 ods.
6.8., a taktiež v dodatku č. 1 čl. 5 ods. 5.4. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané,
že rozhodcovskú doložku uzavrel oprávnený so spoločnosťou AGRO SK, s. r. o., so sídlom Školská
č. 1132/5, Liptovský Mikuláš, ktorej konateľom je Ing. Jaroslav Kompiš. Konanie pred rozhodcovským

súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany platne uzavrú rozhodcovskú zmluvu buď vo
forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Poukázal na § 3 ods. 1 a § 3 ods. 2
Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom konštatoval,
že v danom prípade rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vôbec. Povinný v predmetnej exekúcii
ju neuzavrel vo svojom mene ako fyzická osoba, ale ako konateľ spoločnosti, ktorý za ňu konal.
Nakoľko medzi zmluvnými stranami (§ 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní) nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy a nejde ani o situáciu upravenú v § 3 ods. 2 citovaného zákona, súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti bolo, že
v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk,
ale odkazuje na ustanovenia O.s.p.. Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol
dodržaný postup uvedený v § 47 ods. 2 O.s.p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne

doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. V danom prípade uvedený postup nebol dodržaný
pri doručovaní rozhodcovského rozsudku povinnému. Z predloženej fotokópie zásielky súd zistil, že na
doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj
údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvej inštancie

v uznesení cituje neexistujúce právne normy a posúdil spor ako spotrebiteľský, hoci ide o obchodný
spor. Poukázal na iné prípady, v ktorých exekučné súdy povolili exekúcie štatutárov spoločností dlžníkov.Poukázal na to, že exekučný titul rozhodcovský rozsudok č. RD/14/2015 (správne malo byť uvedené
RD/14/2014) z 29.12.2014 bol vydaný na dlžníka AGRO SK, s. r. o.. Na tento exekučný titul bola OS
Liptovský Mikuláš povolená exekúcia dňa 23.03.2015, avšak exekútor zistil, že z majetku spoločnosti

AGRO SK nie je možné exekúciu vymôcť. Preto oprávnený v súlade s § 135a Obchodného zákonníka
podal žalobu voči konateľovi spoločnosti AGRO SK, s. r. o. Ing. Jaroslavovi Kompišovi o náhradu škody,
ktorú prejednával rovnaký rozhodcovský súd, keďže rozhodcovské konanie voči spoločnosti prebehlo na
základe rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným vznikla aj priamo
zo zákona č. 244/2002 Z.z. podľa § 4 ods. 7, pričom povinný nikdy nenamietal existenciu rozhodcovskej

zmluvy. Čo sa týka doručovania exekučného titulu, tento rozsudok si povinný odmietol prevziať. Postup
rozhodcovského súdu bol súladný s § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom konanie
voči štatutárovi spoločnosti dlžníka podľa § 135a Obchodného zákonníka sa považuje za obchodnú
arbitráž, preto na doručovanie zásielok sa použijú tie časti O.s.p., ktoré pojednávajú o doručovaní
písomností právnickej osobe - podnikateľovi. Mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu voči fyzickej
osobe Ing. Jaroslav Kompiš je logická, veď konateľ obchodnej spoločnosti pri extrémnom posúdení

musí byť aj nejaká fyzická osoba. Rozhodcovské konanie RD/115/2015 bolo v podstate pokračovaním
rozhodcovského konania o pôvodnú pohľadávku voči spoločnosti dlžníka RD/14/2014, nakoľko konateľ
tejto spoločnosti osobne podpísal rozhodcovskú doložku v pôvodnej zmluve a konanie RD/115/2015
bolo stále o tej istej pohľadávke, už síce definovanej ako náhrada škody voči konateľovi a bolo určite v
právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a povoliť exekúciu

v rozsahu na vykonanie exekúcie.

3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj CSP),

bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, a toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

5. Vzhľadom na to, že vec bola krajským súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu platného

od 01.07.2016 (Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať úpravu
účinnú od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov zostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

6. Z rozhodcovského spisu bolo preukázané, že exekučným titulom je rozsudok Ing. Miloša Valacha,

rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedenom Rozhodcovským Súdom Royal Development č.
k. RD/115/2015 zo dňa 23.09.2015, ktorým zaviazal fyzickú osobu Ing. Jaroslava Kompiša, konateľa
spoločnosti AGRO SK, s. r. o. na jednotlivé plnenia podľa výroku z titulu náhrady škody voči konateľovi
spoločnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. Právomoc rozhodcovského súdu podľa tohto
rozsudku vyplýva z § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva sa

vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To
platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo
vzťahu,naktorýsavzťahujerozhodcovskádoložka.Podľaexekučnéhotituluprávomocrozhodcovského
súdu vznikla aj podľa § 4 ods. 7 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovského spisu odvolací
súd ďalej zistil, že exekučný titul bol doručovaný povinnému doporučenou zásielkou bez opakovaného

doručenia, adresát zásielku fyzicky neprevzal, a táto bola uložená na pošte dňa 23.09.2015.

7. Krajský súd v Žiline sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ sa
týka dojednania rozhodcovskej doložky, a tiež i právoplatnosti exekučného titulu. Vo vzťahu k námietke
oprávneného týkajúcej sa dojednania rozhodcovskej doložky, súd na doplnenie (§ 387 ods. 2 CSP)

dodáva:

8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia
rozhodcovskej doložky (dňa 19.06.2014) rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán,
ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

9. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 19.06.2014
medzi subjektmi KOMA SLOVAKIA, s. r. o. a AGRO SK, s. r. o., by zaväzovala aj právnych nástupcov
týchto zmluvných strán (ak by to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčili, čo nie je danýprípad). V danom prípade však nebolo preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu na strane dlžníka
z dlžníka na povinného. Nedošlo k zániku povinného, o čom svedčí aktuálny výpis z Obchodného
registra, preto nemohlo dôjsť k univerzálnej sukcesii a nebola tiež preukázaná singulárna sukcesia dlhu

podľa základnej zmluvy na tretiu osobu, konkrétne povinného. Preto nie je možné konštatovať, že
zmluvná strana AGRO SK, s. r. o., ktorá uzavrela rozhodcovskú doložku, má právneho nástupcu, ktorý
by bol zaviazaný z tejto rozhodcovskej doložky.

10. Čo sa týka aplikácie ust. § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd konštatuje, že vzhľadom

na to, že sa jedná o aplikáciu hmotnoprávneho ustanovenia (hmotnoprávne účinky právneho úkonu
- rozhodcovskej doložky), je potrebné aplikovať toto ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia
konkrétneho hmotnoprávneho úkonu, v danom prípade rozhodcovskej doložky zo dňa 19.06.2014. Nie
je možné aplikovať toto ustanovenie v znení účinnom po 01.01.2015, ako to učinil rozhodcovský súd, a to
ani s poukázaním na prechodné ustanovenie § 54b citovaného zákona, ktoré rieši len procesnú situáciu
aplikácie procesných ustanovení zákona č. 336/2014 aj na konania začaté pred 01.01.2015. Opačný

výkladbyznamenal,žepodľanovéhoprávnehopredpisu,vdanomprípade§3ods.2citovanéhozákona
v znení účinnom od 01.01.2015, by sa retroaktívne posudzovali účinky právneho úkonu rozhodcovskej
doložky,ktorávzniklapredúčinnosťouzákonač.336/2014Z.z.,čojeústavneneudržateľnýprávnynázor.

11. Ust. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní pojednáva o forme rozhodcovskej zmluvy, ktorá musí byť

obligatórne písomná s výnimkou práve odseku 7 citovaného ustanovenia. Z toho vyplýva, že samotná
rozhodcovská zmluva musí byť aspoň ústne uzavretá a ak je táto podmienka splnená, potom ústnosť
ako forma písomnej zmluvy nie je dôvodom jej neplatnosti. Avšak v danom prípade nebola rozhodcovská
zmluva uzavretá vôbec, pretože bola uzavretá medzi oprávneným a treťou osobou (AGRO SK, s. r.
o.) bez toho, aby táto tretia osoba (v rozhodcovskom konaní označená ako žalovaný) bola právnym

predchodcom povinného. Preto je potrebné konštatovať, že rozhodcovská zmluva (doložka) nebola
uzavretá medzi oprávneným a povinným v tomto exekučnom konaní, ani medzi oprávneným a právnym
predchodcom povinného v exekučnom konaní (povinný totiž nie je právnym nástupcom osoby, ktorá
rozhodcovskú doložku uzavrela).

12. Súd sa taktiež stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadne doručovania
rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok bol doručovaný Ing. Jaroslavovi Kompišovi,
ako konateľovi spoločnosti AGRO SK, s. r. o., bol mu doručovaný ako fyzickej osobe a nie ako fyzickej
osobe - podnikateľovi. Preto bolo potrebné aplikovať § 47 ods. 2 v tom čase účinného O.s.p. a nie, ako sa
mylne domnieva oprávnený, § 48 ods. 3 O.s.p.. Na povinného totiž nie je možné hľadieť ako na fyzickú

osobu - podnikateľa, ktorého adresa miesta jeho podnikania je uvedená v Obchodnom registri alebo
inom registri, v ktorom je zapísaná, ako to vyžaduje ust. § 48 ods. 3 O.s.p.. Nie je možné zamieňať si
jeho funkciu konateľa so statusom fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá podniká na základe osobitného
oprávnenia, ktoré svedčí priamo tejto fyzickej osobe (napr. na základe živnostenského oprávnenia alebo
oprávnenia vyplývajúceho z osobitného zákona). Pokiaľ rozhodcovský súd exekučný titul doručoval

doručenkou bez opakovaného doručenia, nenastala fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p., a preto
exekučný titul doposiaľ nie je riadne doručený povinnému, a preto nie je formálne vykonateľný.

13. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žiadosť o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietnuť, čo správne učinil prvostupňový súd.

14. Čo sa týka konkrétnych odvolacích námietok, súd sa k nim vyjadril vyššie v odôvodnení a na
doplnenie uvádza, že nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že by súd prvej inštancie
vyhodnotil spor medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský spor. Neboli tiež interpretované
právnenormyZákonaorozhodcovskomkonaníčiExekučnéhoporiadkusubjektívnealebovneprospech

oprávneného. Prvostupňový súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, objektívne zhodnotil skutkový stav,
ktorýriadnezistilasprávnevecprávneposúdil.Táskutočnosť,žeinésúdypovoliliexekúcienaštatutárov
spoločnosti dlžníkov, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie v tejto právnej veci, a to najmä z toho dôvodu,
že súd nie je viazaný takými rozhodnutiami iných súdov, a taktiež nie je ani zrejmé, že rozhodnutia týchto
súdov vychádzali z totožných skutkových okolností. K námietke, že konanie povinného pri nepreberaní

zásielok z rozhodcovského súdu bolo vyslovene špekulatívne, nemá žiaden vplyv na pochybenie
rozhodcovského súdu pri doručovaní exekučného titulu. Taktiež nezakladá právomoc rozhodcovského
súdu vo vzťahu k fyzickej osobe Ing. Jaroslav Kompiš tá skutočnosť, že rozhodcovské konanie sp. zn.
RD/115/2015, ktorého výsledok - rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v danej exekúcii, bolopokračovaním rozhodcovského konania o pôvodnú pohľadávku voči spoločnosti AGRO SK, s. r. o., ani
tá skutočnosť, že bol to práve Ing. Jaroslav Kompiš, ktorý osobne podpísal rozhodcovskú doložku v
pôvodnej zmluve, a to z jednoduchého dôvodu, že rozhodcovskú doložku uzavrela právnická osoba

AGRO SK, s. r. o., za ktorú konala fyzická osoba Ing. Jaroslav Kompiš ako konateľ, a nie ako fyzická
osoba. Preto z tohto právneho úkonu môže byť zaviazaná jedine táto právnická osoba.

15. Pokiaľ teda nenastane situácia uvedená v § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej doložky, t. j. nebude existovať právny nástupca spoločnosti

AGRO SK, s. r. o. vo vzťahu k pohľadávke oprávneného (a to či už z dôvodu prechodu práv a povinností
na základe univerzálnej sukcesie pri zániku právnickej osoby s nástupcom alebo na základe singulárnej
sukcesie pri prevode tejto pohľadávky na tretiu osobu), nie je možné takto dojednanú rozhodcovskú
doložku použiť na založenie právomoci rozhodcovského súdu vo vzťahu k inej osobe, ako je uvedená
v rozhodcovskej doložke.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V Žiline, dňa 24. októbra 2016
JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

JUDr. Erika Čanádyová
člen senátu

Mgr. Nora Tomková
člen senátu