Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Púchovská

Legislation area – Obchodné právoKonkurz

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/3/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118274749
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6118274749.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej
veci žalobcu L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXXX K., X., štátny občan X., zastúpeného
Wiedermann & partners, s. r. o. so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 353
546 proti žalovanému O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. cesta XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR,
zastúpenému URBÁNI & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17. 974 01
Banská Bystrica, IČO:36 646 181, o návrhu na zrušenie oddlženia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Odi/1/2018-392 zo dňa 19.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5Odi/1/2018-392 zo dňa 19.10.2021 v
napadnutej prvej a tretej výrovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zrušil oddlženie
žalovaného O., ktorý bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19.12.2017, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 246/2017 zo dňa 28.12.2017, pre nepoctivý zámer. Druhou výrokovou vetou v
prevyšujúcej časti konanie zastavil a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 14.05.2018 sa žalobca domáhal podľa § 166f v
spojení s § 166g ods. 2 písm. g) a h) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/, zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho
nepoctivý zámer pri oddlžení. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením
sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19.12.2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 246/2017 zo dňa
28.12.2017, vyhlásil na majetok žalovaného konkurz, do funkcie správcu ustanovil správcu JUDr.
Martu Todekovú, so sídlom kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, značka správcu S609,
vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v zákonnej lehote a žalovaného zbavil všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z
uspokojenia (§ 166b ZoKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZoKR) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze. Žalobca dňa 03.09.2013 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu s predmetom
kúpy - osobné motorové vozidlo značky VW Touareg V6 TDI DPF Tiptronic s identifikačným číslom
vozidla VWGZZZ7LZ9D014308, s kódom krajiny 153836 a dátumom prvej registrácie dňa 08.08.2008
(v zahraničí), pričom s ohľadom na stav kilometrov 76.000 km bola dohodnutá kúpna cena vo výške
31.000,--Eur. Nakoľko predmetné vozidlo vykazovalo viacero neodstrániteľných vád, žalobca odstúpil

od kúpnej zmluvy listom zo dňa 18.08.2014, pričom od žalovaného žiadal vrátenie kúpnej ceny a
nákladov výmenou za vozidlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, obrátil
sa žalobca so svojim nárokom na súd. Rozhodnutím Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň, Oddelenie
21 Viedeň, sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30.12.2015, súd žalovaného zaviazal k úhrade istiny
vo výške 31.000,--Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4% p.a. od 19.08.2014 do zaplatenia.
Zároveň súd žalovaného zaviazal k úhrade trov konania v sume 11.553,69Eur. Rozhodnutím Vrchného
krajinského súdu Viedeň ako odvolacieho súdu pod sp.zn. 13R 38/16b zo dňa 21.04.2016, odvolací súd
odvolaniu žalovaného nevyhovel a riadne odvolanie vo veci nepripustil a zároveň žalovaného zaviazal
k úhrade trov odvolacieho konania vo výške 2.723,52Eur. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp.zn.
12Ecud/1/2017 - 7 zo dňa 19.01.2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 30 zo
dňa 16.02.2017 bol rozsudok Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 38/16b zo dňa 21.04.2016
vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/72/2017 zo dňa 14.11.2017. Uznesením Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 31 zo dňa 16.02.2017 bol rozsudok Krajinského súdu pre civilné
veci Viedeň, Oddelenie 21 Viedeň, sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30.12.2015 vyhlásený za vykonateľný
v Slovenskej republike. Na základe vykonateľných exekučných titulov viedol žalobca voči žalovanému
exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Holčíkom pod sp. zn. 407EX 182/2017.
V prvej správe pre žalobcu ako oprávneného o stave exekučného konania zo dňa 17.08.2017 súdny
exekútor oznámil, že žalovaný ako povinný previedol bezodplatne svoj 100% - ný obchodný podiel v
obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o., so sídlom Strážska cesta 8467/21, 960 01 Zvolen, IČO: 45 984
417 /ďalej len „CARsell, s. r. o.“/ na A. Mackovovú, ktorá je družkou žalovaného. Naviac žalovaný nikdy
neprestal v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. vykonávať funkciu konateľa. Z účtovných závierok
obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. vyplýva, že majetok spoločnosti dosahoval v roku 2016 výšku
106.603,--Eur a tržby z predaja tovaru v danom roku dosiahli výšku 233.635,--Eur a tržby z predaja
vlastných výrobkov a služieb dosiahli výšku 85.360,--Eur. Príjmy z výkonu funkcie konateľa v spoločnosti
CARsell, s. r. o. tvorili jediný príjem žalovaného od roku 2011. Vzhľadom k tomu, že bezodplatný prevod
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. uskutočnil žalovaný v prospech osoby
jemu blízkej (§ 116 Občianskeho zákonníka) a teda aj osoby spriaznenej (§ 9 ods. 2 ZoKR), predstavuje
bezodplatný prevod obchodného podielu v zmysle ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka
odporovateľný právny úkon ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalobca má
zato, že uvedeným konaním mal žalovaný snahu zmariť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, ktorá
existovala od 19.08.2014. K prevodu obchodného podielu došlo menej než 20 kalendárnych dní pred
začatím exekúcie na majetok žalovaného ako povinného. Bezodplatným prevodom obchodného podielu
na družku žalovaného sa faktická situácia dlžníka nijako nezmenila, nakoľko naďalej zostal jediným
konateľom obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o., došlo len k zmene vlastníka, ktorým je naďalej blízka
osoba dlžníka. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že žalovaný podobným spôsobom od 17.02.2018
figuruje v spoločnosti MAX-Performance, s.r.o., so sídlom 962 41 Bzovík 184, IČO: 36 024 937 /
ďalej len „MAX-Performance, s.r.o.“/. Ako jediný spoločník je v obchodnom registri zapísaná C. A.,
bytom XXX XX I. XXX (rovnaká adresa ako A. A. - s najväčšou pravdepodobnosťou ide o príbuzné)
a jediným konateľom danej spoločnosti je žalovaný. Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé,
že tento sa úmyselne zbavoval majetku pred začatím exekučného konania ako aj pred vyhlásením
konkurzu, aby tak poškodil svojho veriteľa a zmaril uspokojenie jeho pohľadávky. Úkony uskutočnené
žalovaným len niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o
oddlžení konkurzom, nesmerovali k uspokojeniu existujúcich záväzkov dlžníka, ich účel bol opačný -
zmariť uspokojenie záväzkov dlžníka a zachovať majetok dlžníka pre prípad exekúcie alebo konkurzu.
Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že žalovaný nemal pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
na svoj majetok poctivý zámer. V ďalšom poukázal žalobca na zoznam pohľadávok žalovaného v
konkurze, z ktorého je zrejmé, že žalovaný dňa 04.04.2017 uzavrel zmluvu o poskytnutí Flexipôžičky reg.
č. 00711511310317 na sumu 20.000,--Eur s lehotou splatnosti 8 rokov s veriteľom Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155. K uzavretiu tejto zmluvy došlo len cca
päť mesiacov pred tým, ako žalovaný požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci
v konaní o oddlžení konkurzom. S prihliadnutím k časovej súslednosti konania žalovaného je možné
usudzovať, že žalovaný sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom.
Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný v čase prevodu svojho obchodného podielu ako aj pri uzatváraní
zmluvy o Flexipôžičke mohol vedieť (a s najväčšom pravdepodobnosťou aj vedel) o novej právnej úprave
oddlženia fyzickej osoby v konkurze a na základe tohto uskutočnil všetky kroky smerujúce k tomu, aby z
oddlženia svojej osoby vyťažil čo najviac. Z konania žalovaného pred podaním návrhu nie je v žiadnom

prípade možné usudzovať, že by sa pokúsil o riešenie svojej nepriaznivej situácie v medziach svojich
možností a schopností, práve naopak.
3. Súd vo veci žalobu žalobcu zamietol rozsudkom č.k. 5Odi/1/2018 - 243 zo dňa 26.02.2019 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Odi/1/2018 - 267 zo dňa 09.04.2019 s odkazom na nedostatočne
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu a odôvodnenie, akým spôsobom sa oddlženie žalovaného
dotklo žalobcu ako veriteľa. Voči rozhodnutiu súdu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, o ktorom
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č.k. 41CoKR/23/2019 - 296 zo dňa 22.09.2019
tak, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V bode 30.
odôvodnenia konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie oddlženia
dlžníka pre nepoctivý zámer a v bode 35. uviedol, že súd I. inštancie musí vykonať dokazovanie ohľadne
bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka na jeho družku, resp. primeranosti odplaty družkou
za prevedený obchodný podiel a následne posúdiť, či tento postup napĺňa znaky nepoctivého zámeru
zo strany dlžníka.

4. Na súdnom pojednávaní dňa 03.03.2020 súd vyhodnotil sporné a nesporné skutočnosti medzi
stranami sporu. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že žalobca v tomto prípade disponuje aktívnou
legitimáciou a je veriteľom, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného. Aktívna legitimácia plynie z
existencie pohľadávky na základe rozhodnutia Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň sp. zn. 21Cg
57/14b - 39 zo dňa 30.12.2015 v spojení s rozhodnutím Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R
38/16b zo dňa 21.04.2016, ktoré boli uznané za vykonateľné uznesením Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 12Ecud/1/2017 - 7 zo dňa 19.01.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 30 zo dňa 16.02.2017, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1CoE/72/2017 zo dňa 14.11.2017 a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 31
zo dňa 16.02.2017. Na základe vykonateľného exekučného titulu viedol žalobca v pozícii oprávneného
voči žalovanému ako povinnému exekučné konanie sp. zn. 407EX 182/2017 pred súdnym exekútorom
JUDr. Michalom Holčíkom, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, čo žalobca preukázal
upovedomením o začatí exekúcie a prvou správou pre oprávneného o stave exekučného konania podľa
§ 59 ods. 3 Exekučného poriadku zo dňa 17.08.2017. Žalobca si svoju pohľadávku riadne prihlásil do
konkurzného konania, čo vyplýva z výpisu z verejnej časti Registra úpadcov (č.l. 293 - 295). Konkurz
na majetok žalovaného bol zrušený v súlade s § 167v ods. 1 ZoKR, t.j. z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu. Aktívnu legitimáciu skonštatoval vo svojom rozhodnutí sp. zn.
41CoKR/23/2019 - 296 zo dňa 22.10.2019 aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19.12.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 246/2017 dátum vydania 28.12.2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 16.01.2018, bol na
majetok žalovaného vyhlásený konkurz, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, za správcu
bola ustanovená JUDr. Marta Todeková a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e ZoKR.
Žalovaný teda disponuje pasívnou legitimáciou v tomto spore, nakoľko je oddlžený a zbavený všetkých
dlhov spôsobom podľa § 166e ods. 1 ZoKR. Žaloba bola na súd podaná dňa 14.05.2018, teda v lehote
6 rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, t.j. v tomto prípade bola zachovaná aj lehota
na podanie žaloby (§ 166f ods. 1 v spojení s § 203a ods. 3 ZoKR). Vzhľadom k tomu, že súd mal za
preukázané, že žalovaný má skúsenosti s podnikaním (od roku 2010 prevádzkoval v Rakúsku živnosť)
a do dnešného dňa pôsobí ako konateľ v spoločnostiach Max-Performance, s.r.o. a CARsell, s. r. o.,
súd prihliadal pri skúmaní poctivého zámeru u žalovaného prísnejšie (§ 166f ods. 3 ZoKR), vzhľadom
na jeho podnikateľské skúsenosti a skutočnosť, že zastáva funkciu v orgáne právnickej osoby (č.l. 140
- 141 obsahu spisu).

5. Podľa názoru súdu spornou skutočnosťou v danom prípade bolo posúdenie, či prevod obchodného
podielu zo žalovaného na jeho družku A. A. bol bezodplatný alebo odplatný, v prípade, že sa jednalo
o odplatný prevod, bola družkou poskytnutá suma 5.000,--Eur primeraná vzhľadom na zisky, majetok
a tržby obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. v roku 2016 a či tento prevod obchodného podielu
nepredstavuje nepoctivé konanie žalovaného voči jeho vtedy existujúcemu veriteľovi. Za účelom
zistenia, o aký druh prevodu obchodného podielu sa v danom prípade jednalo, súd na návrh žalobcu na
súdnom pojednávaní vykonal dôkaz - Zmluvu o prevode obchodného podielu, pričom z článku III. Zmluvy
zo dňa 14.02.2017 uzatvorenou medzi prevodcom O. a nadobúdateľom A. A. mal za preukázané, že
sa jednalo o bezodplatný prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. Počas
súdneho sporu sa žalovaný snažil súdu preukázať, že prevod obchodného podielu nebol bezodplatný a
jeho družka ako nadobúdateľka obchodného podielu si v snahe mu finančne vypomôcť zobrala za tým
účelom bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.000,--Eur z Tatra banky, a.s. (č.l. 230, 351 obsahu) a

poskytnuté finančné prostriedky vydala vo výške 5.000,--Eur v hotovosti žalovanému po 09. januári 2017.
Za účelom preukázania odplatnosti prevodu obchodného podielu súd na návrh žalovaného vypočul na
súdnom pojednávaní dňa 19.10.2021 svedkyňu A. A., ktorá uviedla, že prevod obchodného podielu
bol odplatný a za podiel v hotovosti odovzdala žalovanému sumu 5.000.--Eur, ktoré žalovaný použil na
vyplatenie podlžností voči svojej matke I. I. a veriteľke U.. O. I.. Na otázku súdu, akým spôsobom
došlo k odovzdaniu finančnej čiastky 5.000,--Eur žalovanému. Svedkyňa uviedla, že peniaze vybrala v
banke zo svojho účtu a tie odovzdala žalovanému v hotovosti „na ruku“. Po vyhodnotení všetkých tvrdení
a výpovede svedkyne, dospel súd k názoru, že žalovanému sa v spore nepodarilo preukázať, že prevod
obchodného podielu nebol bezodplatný, nakoľko nepreukázal skutočné odovzdanie finančnej hotovosti
vo výške 5.000,--Eur. Je pravdou, že v čase prevode obchodného podielu, t.j. 14.02.2017 bol svedkyni
poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.000,--Eur, rovnako mal súd za preukázané, že svedkyni boli tieto
finančné prostriedky poskytnuté na bankový účet dňa 09.01.2017, avšak fakt, že svedkyňa skutočne
peniaze odovzdala žalovanému v hotovosti, nebol preukázaný a zo strany žalovaného nebol v tomto
smere navrhnutý žiaden dôkaz. Je nepochybné, že ak svedkyňa mala aj tieto peniaze odovzdať v
hotovosti žalovanému, musela tieto financie vybrať z banky a disponovať o tomto výbere - potvrdením
z banky o transakcii, resp. výpisom z účtu o príslušnom výbere. Žiaden takýto dôkaz súdu nedoložila,
aj napriek skutočnosti, že na odročenom súdnom pojednávaní, súd obom sporovým stranám vyhodnotil
sporné a nesporné skutočnosti a bolo im nepochybne zrejmé v akom smere, bude súd vykonávať
dokazovanie na novom pojednávaní. Odovzdanie finančnej čiastky zostalo len v rovine tvrdení zo strany
žalovaného a výpovede svedkyne, ktorá je družkou, t.j. blízkou osobou žalovaného. Vzhľadom na
vyššie skonštatované skutočnosti, súd ustálil, že prevod obchodného podielu bol bezodplatným právnym
úkonom a z tohto dôvodu nebol dôvod, aby sa súd ďalej zaoberal otázkou, či odplata za prevedený
obchodný podiel bola primeraná, vzhľadom na majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o.

6. Súd sa stotožnil s procesným útokom žalobcu a konanie žalovaného, ktorý previedol 100%-ný
obchodný podiel v obchodnej spoločnosti na družku a ktorý za údajne poskytnuté peniaze za prevedený
obchodný podiel mal uspokojiť pohľadávky voči blízkej osobe - matke a veriteľke Ing. I. považoval za
zvýhodnenie veriteľov pred samotným žalobcom. Je nepochybné, že pohľadávka žalobcu existovala už v
roku 2014, kedy žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy so žalovaným a požadoval, aby mu bola výmenou za
vadne dodané motorové vozidlo vrátená kúpna cena. Len samotná skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil
s existenciou pohľadávky žalobcu nemôže mať žiaden vplyv na existenciu a splatnosť pohľadávky
žalobcu, ktorý si svoju pohľadávku riadnym spôsobom súdne vymáhal a bol úspešný. Žalovaný
teda nepochybne zvýhodnil iných veriteľov, okrem iného najmä blízke osoby (matku a družku) pre
samotným žalobcom, ktorého pohľadávka existovala už v roku 2014 a žalovaný o nej mal nepochybne
vedomosť. Nepoctivosť zámeru videl súd najmä v správaní žalovaného, ktorý napriek vedomosti o
existencii pohľadávky žalobcu, vykonateľných rozhodnutí súdov, ktoré potvrdili pohľadávku žalobcu,
len 20 kalendárnych dní pred začatím exekúcie na jeho majetok, previedol exekvovateľný majetok na
svoju družku A. A.. V čase kedy žalovaný pristúpil k prevodu obchodného podielu na svoju družku bola
nepochybne pohľadávka žalobcu splatnou a vymáhateľnou pohľadávkou a žalovaný namiesto snahy
o prípadnú dohodu so žalobcom previedol svoj majetok na jemu blízku osobu a zbavil sa tak svojho
majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Namiesto uspokojenia pohľadávky žalobcu uprednostnil plnenie
pre družku ako jemu blízku osobu v zmysle § 9 ods. 2 ZoKR. V tomto smere, súd nepochybne videl
nepoctivé konanie žalovaného. Nasvedčujú tomu jednak časové súvislosti, keď prevod obchodného
podielu bol uskutočnený tesne pred začatím exekúcie na majetok žalovaného ako aj skutočnosť, že ešte
predtým než došlo k samotnému výkonu exekúcie požiadal žalovaný Okresný súd Banská Bystrica o
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Samozrejme právo požiadať o vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka, súd v žiadnom prípade nespochybňuje. Súd spochybňuje správanie žalovaného v tom smere,
že predtým než požiada súd o vyhlásenie konkurzu na svoj majetok sa jediného speňažiteľného majetku
zbaví bezodplatným prevodom na blízku osobu a zmarí tak akékoľvek uspokojenie pohľadávky veriteľa.
Skutočnosť, že sa jednalo o jediný speňažiteľný majetok žalovaného podporuje aj tá skutočnosť, že
konkurz na majetok žalovaného bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata úpadca nepokryje ani
náklady konkurzu. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2019 zo dňa 10.01.2017,
v rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel
oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.

7. Na základe uvedeného súd konanie žalovaného nepovažoval za poctivé a férové voči žalobcovi,
keď namiesto snahy o vysporiadanie sa so záväzkami, sa dlžník zbavil svojho obchodného podielu
bezodplatne v prospech blízkej osoby a v danej obchodnej spoločnosti naďalej zastáva funkciu

štatutárneho orgánu. Z výpovede svedka na súdnom pojednávaní okrem iného vyplynulo, že v čase
prevodu obchodného podielu a ani v súčasnej dobe svedok nemá veľmi zreteľnú predstavu o majetku,
ziskoch a výnosoch obchodných spoločností (Carsell s. r. o. a Max-Performance, s.r.o.) kde pôsobí
ako spoločník a žalovaný ako konateľ. Takéto správanie žalovaného nemožno subsumovať pod poctivý
zámer podľa § 166g ods. 1 ZoKR a naopak napĺňa definičné znaky nepoctivého zámeru podľa §
166g ods. 2 písm. g) ZoKR. Plnením pohľadávky pre matku žalovaného a veriteľku Ing. O. I. sa súd
ďalej nezaoberal, nakoľko nemal v spore za preukázané, že žalovanému boli finančné prostriedky za
prevod obchodného podielu aj skutočne vyplatené a preto považoval prevod za bezodplatný. Z tohto
dôvodu ani nevykonal výsluch svedka I. I. a Ing. O. I. Rozhodujúcim bol v spore pre súd bezodplatný
prevod obchodného podielu na družku žalovaného a uprednostnenie plnenia pre blízku osobu pred skôr
splatnou pohľadávkou žalobcu.

8. Čo sa týka právneho úkonu, v ktorom žalobca videl nepoctivosť konania žalovaného podľa § 166g
ods. 2 písm. g/ ZoKR, ktorým bolo uzavretie zmluvy o Flexipôžičke - refinancovanie zo dňa 31.3.2017,
ktorú žalovaný uzatvoril s veriteľom Všeobecná úverová banka, a. s. asi len päť mesiacov predtým, ako
dlžník požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení dospel súd
k záveru, že takéto konanie žalovaného nebolo vykonané s nepoctivým zámerom, Žalovaný tak ako
uviedol, iba využil možnosť, ktorú mu ponúkla samotná Všeobecná úverová banka, a.s. a refinancoval tri
staršie spotrebné úvery. Podľa súdu žalovaný daným konaním nepožiadal banku o ďalší nový úver, ale
týmto úverom iba splatil predchádzajúce, možno pre neho nevýhodné spotrebné úvery a aktuálne mal
iba jeden spotrebný úver za výhodnejších podmienok. Súd skonštatoval, že žalobca, ktorý sa domáha
zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je povinný preukázať nepoctivosť pri všetkých
právnych úkonoch žalovaného, ktoré napáda. Je úplne postačujúce, ak preukáže nepoctivý zámer, čo
i len pri jednom z nich, ako tomu bolo v tomto prípade.

9. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal okrem zrušenia oddlženia žalovaného aj zrušenia konkurzu,
ktorý bol vedený na majetok žalovaného pod sp. zn. 3 Odk/560/2017 vzal žalobu späť. Súd v tejto časti
konanie zastavil.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 396 ods. 1, 3 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, priznal mu súd rovnako aj trovy
odvolacieho konania. Súd považoval žalobcu za plne úspešného aj napriek tomu, že v časti žaloby,
ktorou požadoval zrušenie konkurzu vzal žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil.

11. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

12. Uviedol, že súd prvej inštancie napriek skutočnostiam uvádzaným žalovaným, za akých okolností
previedol obchodný podiel spoločnosti CaRsell, s.r.o. a predložených listinných dôkazov, ako aj
výsluchom svedka - družky žalovaného, z ktorej výsluchu vyplynulo, že jej tvrdenia neboli v rozpore
s tým, čo uviedol žalovaný, mal za to, že tieto dôkazy nie sú dostačujúce na preukázanie toho, že sa
nejednalo o bezodplatný prevod obchodného podielu a teda ustálil, že prevod obchodného podielu bol
bezodplatným obchodným podielom a z toho dôvodu nevidel dôvod, aby sa ďalej zaoberal otázkou,
či odplata za prevedený obchodný podiel bola primeraná vzhľadom na majetok a tržby obchodnej
spoločnosti CaRsell, s. r. o. Podľa názoru žalovaného bolo v danom prípade rozhodujúce, že svedok
A. A. uviedla, že odovzdala žalovanému finančnú čiastku 5.000,--Eur, teda tak potvrdila skutočnosti a
tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný v konaní. Tvrdenia neboli v konaní spochybnené, preto mal súd na
takýto dôkaz prihliadať. V súvislosti so záverom prvoinštančného súdu, že prevod obchodného podielu
bol bezodplatným právnym úkonom žalovaný uviedol, že bezodplatnosť právneho úkonu samo o sebe
nemôže byť predpokladom pre posúdenie, že takýmto úkonom dlžník spôsobil zmarenie akéhokoľvek
uspokojenia pohľadávky veriteľa, keďže sa jednalo o jediný speňažiteľný majetok a len na základe toho
potom považovať takéto konanie dlžníka za nepoctivé a neférové voči žalobcovi. V danom prípade,
aby bolo možné naplniť skutkovú podstatu bezodplatnosti právneho úkonu, resp. právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia a prijatia záveru, že sa jednalo o speňažiteľný majetok, z ktorého by bolo

možné uspokojenie pohľadávky veriteľa, je potrebné skúmať aj to, za akú hodnotu by sa predmetný
majetok speňažil v konkurze a či vôbec by došlo k jeho speňaženiu a uspokojeniu pohľadávky veriteľa,
keďže sa jedná o špecifický majetok, ktorý býva ťažko speňažiteľný a vo väčšine prípadov sa takýto
majetok vylučuje z konkurznej podstaty. Žalovaný poukázal na to, že pre takéto komplexné posúdenie
mal súd k dispozícii aj účtovné závierky spoločnosti CaRsell, s. r. o. z obdobia prevodu obchodného
podielu, avšak takýmito dôkazmi sa súd vôbec nezaoberal a tieto skutočnosti a dôkazy v rámci konania
komplexného a uceleného posúdenia, či sa jednalo o konanie dlžníka, ktorým spôsobil zmarenie
akéhokoľvek uspokojenia pohľadávky veriteľa, ani nevykonal.

13. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na prijaté závery uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 41CoKR/23/2019-296 zo dňa 22.10.2019, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica z 26.2.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 9.4.2019, kde v bode 35 súd uvádza,
že: “súd prvej inštancie v rámci skúmania nepoctivého zámeru dlžníka musí vykonať dokazovanie
ohľadne bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka na jeho družku, resp. primeranosti odplaty
družkou za prevedený obchodný podiel a následne posúdiť, či tento postup napĺňa znaky nepoctivého
zámeru zo strany dlžníka“. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súd nevykonal všetky
potrebné dôkazy a zistenia týkajúce sa bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka, resp.
primeranosti odplaty za prevod obchodného podielu, aby mohol spravodlivo ustáliť, že sa jednalo o
právny úkon, ktorým spôsobil zmarenie akéhokoľvek uspokojenia pohľadávky veriteľa a teda, že takéto
konanie dlžníka má znaky nepoctivého a neférového konania voči žalobcovi. Žalovaný má za to, že
týmto právnym úkonom nešlo o také závažné nepoctivé konanie dlžníka, ktorým by sa žalobca ako
veriteľ cítil dotknutý, resp. by poškodil žalobcu ako veriteľa alebo zvýhodnil niektorého veriteľa a
pre ktorý by súd musel zrušiť oddlženie, ktoré má ďalekosiahlejšie právne dôsledky pre dlžníka, ako
keby bol žalobca využil inštitút odporovateľnosti právneho úkonu, keďže oddlženie je neúčinné voči
všetkým veriteľom dlžníka, kdežto v prípade odporovateľnosti právneho úkonu tento je neúčinný voči
konkrétnemu veriteľovi.

14. Žiadny iný veriteľ sa doposiaľ nedomáhal v súvislosti s týmto právnym úkonom zrušenia oddlženia,
resp. predmetný právny úkon dlžníka neodporoval. Ani samotný veriteľ všeobecná úverová banka,
a.s. sa do dnešného dňa nedomáhal zrušenia oddlženia žalovaného v súvislosti s refinancovaním
záväzkov žalovaného prostredníctvom Flexipôžičky ani v súvislosti s prevodom obchodného podielu,
pričom pre doplnenie žalovaný uviedol, že o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti sa
môže dozvedieť ktorýkoľvek veriteľ, keďže obchodný register je verejne dostupným.

15. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, akým spôsobom sa ho oddlženie
dlžníka dotklo, keďže v čase vykonania právneho úkonu nebolo právoplatné rozhodnutie súdu o
priznaní jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Počas súdneho sporu žalobcu o pohľadávku voči dlžníkovi
ani v čase prevodu obchodného podielu nemal dlžník súdom vydaný zákaz nakladania s týmto
majetkom. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že súd bez zohľadnenia okolnosti a osobitosti daného
prípadu a bez zohľadnenia objektívnych dôvodov neprihliadol na skutočnosti a dôkazy predložené
žalovaným, navrhované výsluchy svedkov nepovažoval za potrebné vykonať, nezaoberal sa ani
dôkazmi a skutočnosťami v rámci komplexného a uceleného posúdenia, či v súvislosti s prevodom
obchodného podielu sa jednalo o konanie dlžníka s úmyslom zmariť uspokojenie akejkoľvek pohľadávky
veriteľa. Postupom súdu bola žalovanému nepochybne odňatá možnosť konať pred súdom a preukázať
dôvodnosť nároku žalobcu, v dôsledku čoho bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny
proces. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica žalovaný nesúhlasí
ani s výrokom o trovách konania.

16. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby vo veci sám rozhodol a zároveň
zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje v
celom rozsahu za správny a zákonný, má za to, že odvolanie žalovaného je účelové a neopodstatnené.
Žalovaný od prvého úkonu vo veci ustavične účelovo menil svoje tvrdenia a snažil sa zakrývať svoj
nepoctivý zámer prostredníctvom svojich blízkych osôb. Bez ohľadu na skutočnosť, či prevod obchodnej
spoločnosti CaRsell, s. r. o. bol alebo nebol bezodplatný, žalovaný nejakým spôsobom počas celého
konania nespochybnil, že zvýhodnil sebe blízkych veriteľov - paradoxne žalovaný tvrdenie o zvýhodnení

veriteľov I. I. a Ing. O. I. použil ako svoju procesnú obranu (žalovaný ako procesnú obranu taktiež
použil tvrdenie, že z finančných prostriedkov od svojej družky uhradil dlh spoločnosti CaRsell,s.r.o., voči
spoločnosti Auto Jarov, s. r. o.). Bolo by v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, aby
súd vykonával dokazovanie ohľadom odplatnosti/bezodplatnosti prevodu obchodného podielu pokiaľ
žalovaný svojim konaním jednoznačne naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru v zmysel ust. §
166g ods. 2 písm. h/ ZoKR. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, že vyššie uvedených veriteľov
zvýhodnil na úkor žalobcu, svoje konanie sa snažil ospravedlniť len irelevantnými tvrdeniami o tom,
že predmetní veritelia mu pomohli (najmä však išlo o jemu blízke osoby). Je bez významu, že okrem
žalobcu sa žiaden iný veriteľ nedomáha zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer - zrušiť
oddlženie je možné aj vzhľadom na nepoctivý zámer žalovaného čo i len voči jednému veriteľovi.

18. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami,
ktoré pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné zohľadniť a zhodnotiť. Akékoľvek ďalšie dôkazy, ktoré by
žalovaný v konaní predložil, neboli spôsobilé vyvrátiť nepoctivý zámer žalovaného, ktorý na úkor žalobcu
zvýhodnil sebe blízkych veriteľov a zároveň zmaril čo i len čiastočné uspokojenie akýchkoľvek ďalších
veriteľov v konkurznom konaní.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal k úhrade trov odvolacieho konania
žalobcu v rozsahu 100%.

20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
podaného odvolania voči rozsudku. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že by bolo v rozpore so
zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, aby súd vykonával dokazovanie ohľadom odplatnosti/
bezodplatnosti prevodu obchodného podielu, pretože je toho názoru, že pre určenie, či došlo k naplneniu
skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR je potrebné skúmať
komplexne naplnenie tejto skutkovej podstaty, a to práve aj z toho pohľadu, či konaním dlžníka pred
podaním návrhu, t. j. prevodom predmetného obchodného podielu mal dlžník snahu poškodiť
alebo zvýhodniť svojho veriteľa/veriteľov, kedy pre komplexnosť bolo potrebné zo strany súdu skúmať
a vykonať dokazovanie ohľadne bezodplatnosti, resp. primeranosti odplaty družkou za prevedený
obchodný podiel a až po takomto skúmaní posúdiť a prijať záver, či takýto úkon dlžníka napĺňa znaky
nepoctivého zámeru zo strany dlžníka. Navyše, keď ako už žalovaný v odvolaní uviedol, mal k tomu súd
k dispozícii aj potrebné dôkazy, ako účtovné závierky spoločnosti CaRsell, s. r. o. z obdobia prevodu
obchodného podielu.

21. S prihliadnutím na uvedené žalovaný žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo aby sám vo veci rozhodol a zároveň zaviazal žalobcu
na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že považuje ďalšie dokazovanie
ohľadom odplatnosti/bezodplatnosti prevodu obchodného podielu vzhľadom na argumenty v jeho
predchádzajúcom vyjadrení (ako aj počas celého konania) uvedené za nadbytočné a nehospodárne. V
úmysle neprodukovať ďalšie trovy konania sa plne pridržiava vyjadrenia z 10.01.2022, v ktorom podľa
názoru žalobcu dostatočne vyslovuje dôvody svojho stanoviska. Zotrváva tak na svojom pôvodnom
vyjadrení a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a zaviazal
žalovaného k úhrade trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100%.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v
ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu ktorým
zrušil oddlženie žalovaného a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie považoval dôkazy
za nedostačujúce na preukázanie toho, že sa nejednalo o bezodplatný prevod obchodného podielu,
keď ustálil že prevod obchodného podielu bol bezodplatným obchodným podielom, z ktorého dôvodu
nevykonal ani ďalšie dokazovanie.

26. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

27. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.05.2018 domáhal podľa §
166f v spojení s § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZoKR zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý
zámer pri oddlžení. Žalobca tvrdil, že dlžník nemal poctivý zámer, nakoľko mal snahu mariť uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), ktorá existovala od 19.08.2014. V žalobe žalobca popísal
správanie dlžníka, z ktorého vyvodzuje jeho nepoctivý zámer pri oddlžení.

29. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 26. februára 2019 sp.zn. 5Odi/1/2018-234 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09. apríla 2019 sp.zn. 5Odi/1/2018-267, ktorým zamietol návrh
na zrušenie oddlženia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Dopĺňacím
rozsudkom doplnil rozsudok z 26. februára 2019 o výrok III., ktorým návrh na zrušenie konkurzu
vyhláseného na majetok dlžníka O. I. nar.: 23.07.1981 zamietol.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn. 41CoKR/23/2019-296 zo dňa 22.
októbra 2019 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil, vec
mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie mal v rámci skúmania nepoctivého zámeru
dlžníka vykonať dokazovanie ohľadne bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka na jeho
družku, resp. primeranosti odplaty družkou za prevedený obchodný podiel a následne posúdiť či tento
postup napĺňa znaky nepoctivého zámeru zo strany dlžníka.

31. Podľa ust. § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

32. Podľa ust. § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

33. Podľa ust. § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

34. Podľa ust. § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa.

35. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pohľadávka žalobcu existovala
už v roku 2014, žalovaný napriek vedomosti o existencii pohľadávky žalobcu a vykonateľných rozhodnutí
súdov previedol majetok, ktorý by podliehal exekúcii na svoju družku. Svojho majetku sa zbavil a
namiesto uspokojenia pohľadávky žalobcu uprednostnil plnenie pre družku ako jemu blízku osobu v

zmysle § 9 ods. 2 ZoKR. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, v ktorých videl súd
prvej inštancie nepoctivé konanie žalovaného.

36. Súd prvej inštancie v novom konaní po vrátení spisu odvolacím súdom sa v intenciách uznesenia
odvolacieho súdu zaoberal skutočnosťou, či bol prevod obchodného podielu zo žalovaného na jeho
družku A. A. bezodplatný, alebo odplatný a v prípade, že sa jednalo o odplatný prevod, či by družkou
poskytnutá suma 5.000,--Eur bola primeraná vzhľadom na zisky, majetok a tržby obchodnej spoločnosti
CARsell s.r.o. z roku 2016 a či tento prevod obchodného podielu nepredstavuje nepoctivé konanie
žalovaného voči jeho vtedy existujúcemu veriteľovi. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý dospel k záveru, že sa v danom prípade jednalo o bezodplatný prevod v obchodnej
spoločnosti CARsell s.r.o., keď za účelom preukázania odplatnosti prevodu obchodného podielu na
návrh žalovaného vypočul svedkyňu A. A., ktorá uviedla, že prevod obchodného podielu bol odplatný
a za podiel v hotovosti odovzdala žalovanému sumu 5.000,--Eur, ktoré žalovaný použil na vyplatenie
podlžnosti voči svojej matke I. I. a veriteľke Ing. O. I. Súd prvej inštancie po vyhodnotení tvrdení a
výpovede svedkyne dospel k správnemu záveru, že sa žalovanému nepodarilo preukázať, že prevod
obchodného podielu nebol bezodplatný, keď nepreukázal skutočné odovzdanie finančnej hotovosti vo
výške 5.000,--Eur. Bolo preukázané, že svedkyni bol 09.01.2017 poskytnutý bezúčelový úver vo výške
6.000,--Eur, tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na jej bankový účet, ale tvrdenie že svedkyňa
odovzdala tieto peniaze v hotovosti žalovanému nebola súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom
preukázaná, s čím sa odvolací súd stotožnil, keď musel prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ak mala
svedkyňa tieto peniaze odovzdať v hotovosti žalovanému ako tvrdila, musela ich vybrať z banky, keďže
jej boli poskytnuté na bankový účet a o tomto výbere by musela disponovať buď potvrdením z banky,
resp. výpisom z účtu o príslušnom výbere. Keďže žiadny takýto dôkaz súdu žalovaný nedoložil, odvolací
súd konštatuje, že prevod obchodného podielu bol bezodplatným právnym úkonom a ak z tohto dôvodu
dospel súd prvej inštancie k záveru, že už nebol dôvod aby sa ďalej zaoberal otázkou, či odplata za
prevedený obchodný podiel bola primeraná vzhľadom na majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell
s.r.o., odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. V prípade, ak súd nevykonal všetky stranou navrhované
dôkazy, nemožno to podľa názoru odvolacieho súdu považovať za porušenie práva na spravodlivý
proces. V konaní bolo nesporné preukázané, že predmetné finančné prostriedky bol jediný speňažiteľný
majetok žalovaného čo vyplýva aj z toho, že konkurz na majetok žalovaného bol zrušený z dôvodu že
konkurzná podstata úpadcu nepokryje ani náklady konkurzu.

37. K obrane žalovaného odvolací súd podotýka, že v prípadoch uvedených v § 166g ods. 2 ZoKR sa
uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanom, aby súdu hodnoverne
preukázal že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácií nekonal s nepoctivým zámerom. Odvolací
súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní uvedené nepreukázal a tvrdenia žalobcu dostatočne
hodnoverne preukázané a podložené listinnými dôkazmi nevyvrátil. Dlhodobá nepriaznivá finančná
situácia žalovaného nepravdivosť tvrdení žalobcu o nepoctivom zámere pri bezodplatnom prevode
podielu nevyvracia, ale skôr podporuje.

38. Žalovaný uviedol, že podáva odvolanie voči prvej a tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia,
keď v odvolaní uviedol, že v nadväznosti na v odvolaní uvedené tvrdenia nesúhlasí ani s výrokom
o trovách konania. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z
dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 365 ods. 1 CSP. Uvedenie dôvodov z akých sa rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za nesprávne t.j. uvedenie odvolacích dôvodov je aj zákonnou obsahovou
náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. V súlade so zásadou koncentrácie odvolacieho konania
odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov ktoré odvolateľ uvedie v
podanom odvolaní, prípadne podľa ust. § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

39. Keďže žalovaný odvolaní len uviedol, že nesúhlasí ani s výrokom o trovách konania, dospel odvolací
súd k záveru, že žalovaný neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
napadnutej tretej výrokovej vete.

40. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú
v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

41. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.