Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201181
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8714201181.2

Uznesenie

OkresnýsúdPopradvexekučnejvecioprávneného:Slovenskákonsolidačná,a.s.,sosídlomCintorínska
21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému C. O., nar.: XX.XX.XXXX., trv. bytom mesto G., o
vymoženie 397,71 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, Exekútorský úrad
so sídlom Hlavné námestie č. 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn.: EX 122/14, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 28.01.2014 sa

začalo proti povinnému exekučné konanie o vymoženie istiny 397,71 eur s prísl. na základe exekučného
titulu - Výkazu nedoplatkov č. 8888033842 zo dňa 07.02.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 06.02.2014.

2. Dňa 27.12.2018 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
preukázateľným zisťovaním majetkových pomerov povinného zistil, že ten nevlastnil a ani nevlastní

žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, ktoré by bolo možné zexekvovať.
Povinný nie je držiteľom ani vlastníkom motorových vozidiel, prípojných vozidiel a ani iného hnuteľného
majetku. Podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností na celom
území SR, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, resp. nie je držiteľom živnostenského oprávnenia,
nie je konateľom ani spoločníkom v žiadnej z obchodných spoločností. Podľa informácií vyplývajúcich
z centrálneho registra exekúcií ide o niekoľkonásobného neplatiča svojich záväzkov, čomu nasvedčuje

skutočnosť, že má záväzky na 12 exekútorských úradoch, ktoré predstavujú v úhrne sumu 34.444,47
eur bez príslušenstva a trov exekúcie. Povinný nie je evidovaný ako zamestnávateľ, zamestnanec, resp.
nedisponuje príjmom, ktorý by bol postihnuteľný zrážkami. Podľa registra sociálnej poisťovne povinný
nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti ako ani nemocenskej
dávky. Nemá vedené žiadne účty, podúčty, terminované vklady.

3. Z obsahu zisťovania bolo teda jednoznačne zistené, že povinný nemá žiaden príjem, nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť akýmkoľvek spôsobom na vykonanie exekúcie uvedeným v
Exekučnomporiadku.Vzhľadomkúčelnostiahospodárnostikonaniajetedapotrebnéexekučnékonanie
zastaviť.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017exekúciusúdzastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu
zastavuje, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom

exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to,
že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného,
ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani
trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Povinný nie
je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti či nemocenskej dávky. Vzhľadom
na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné,

pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka
oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval
oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť
musel znášať.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví na
návrh alebo bez návrhu.

8. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností
písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti

od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá
dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Súd
zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku
majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase
vyhlásenia uznesenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nie v budúcnosti. Skutočnosť, že povinný nadobudne v

budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať
nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné
jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku
povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž
nedáva poklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia

vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Súd preto majúc podľa výsledkov
šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na
úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.

9. Súd ešte poznamenáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené

súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu
očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať i
reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného
súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom
prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno

zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne
zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi
k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené. Z uvedeného možno
vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo

zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný
súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Súd k tejto skutočnosti ešte uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného
nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). V tejto súvislosti súd dodáva, že v oprávnený už
obdobných prípadoch vyslovil, že pre posúdenie nemajetnosti povinného nie je rozhodujúce stanovisko
oprávneného, ale práve šetrenie súdneho exekútora.10. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako

návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad
exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

15. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený,ztohodôvodusúdvyslovil,
že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené

trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinných, a to i
napriek tomu, že samotná exekúcia nebola voči povinnému ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu
nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku.

16. O výške nároku rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.