Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010142
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115010142.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Vereša a členov senátu

Mgr. Margity Kucerovej a Evy Kuchárovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. februára 2017 v
Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
L. L., nar. XX. P. XXXX v B., trvale bytom W.
č. XX, B.

j e v i n n ý , ž e

- s predstieraným úmyslom rýchleho vrátenia finančných prostriedkov po úspešnej realizácii jeho
obchodného zámeru vylákal od L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. 1, B. a jeho manželky na základe
ústnej dohody a viacerých rokovaní v reštaurácii Gemer na ulici Štúrova v Košiciach finančné prostriedky
vo výške 1.440.000,- Sk (47.799,24 €), ako krátkodobú pôžičku na dobu do jedného mesiaca, kde
tieto prostriedky pochádzali z odpredaja nehnuteľnosti poškodených na základe kúpnej zmluvy zo dňa
15.10.2008 k domu so súpisným číslom 437 stojaceho na parcele číslo 840/1, pozemku označeného

ako parcela č.1840/1 a č. 1840/2 zapísané v LV č.594 katastrálneho územia Seňa
správy katastra Košice - okolie, pričom nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k zhodnoteniu požičaných
finančných prostriedkov a tieto ani nevrátil, čím týmto podvodným konaním sa obohatil na ich úkor a
spôsobil poškodeným škodu vo výške 1.440.000 Sk t. j. 47.799,24,-€

t e d a

- na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a
zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanému skúšobnú
dobu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť

v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu L. T., nar.
XX. J. XXXX, bytom B., D. XXXX/X a L.. L. T., nar. X. P. XXXX, bytom B., D. XXXX/X vo výške 47
799,24 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených L. T. a L.. L. T. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním znaleckého
posudku, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Svedkyňa poškodená L.. L. T. vo svojej výpovedi uviedla, že jedného dňa za ňou prišiel manžel L. T. a

spýtal sa jej, či by bola ochotná pomôcť jeho priateľovi pánovi L. na dobu jedného mesiaca, že by mu
poskytli svoj dom ako záruku pre jeho podnikateľské aktivity. Malo ísť o preukázanie majetku na strane
pána L.. Keďže sa jednalo o jeden mesiac, tak svedkyňa s tým súhlasila. Obžalovaný Matta vypracoval
návrh zmluvy, v ktorej sám uviedol hodnotu nehnuteľnosti a podmienky prevodu majetku. Svedkyňa bola
oboznámená, že majetok prejde na jeden mesiac na jeho meno a potom sa to vráti naspäť. Nenamietala

pretoanihodnotudomu,ktorýbolohodnotenýna1.440.000Sk,pretožepredpokladala,ženemávýznam
to ohodnocovať, keďže sa to vráti naspäť. Po určitom čase prišiel manžel aj s pánom L. za svedkyňou
s tým, že zmluvu pôjdu overiť k notárovi. Ešte predtým túto zmluvu preveril T.. A. C., ktorý potvrdil,
že zmluva nemá vážne nedostatky a spoločne išli k notárovi p. F.. Predtým sa stretli ešte v OC
Galéria. Neskôr sa ukázalo, že išlo o prerábanie týchto zmlúv, v pôvodnej zmluve nebolo uvedené číslo

účtu, na ktoré by sa mali previesť peniaze. Toto číslo účtu, čo neskôr zistili, nepatrilo im, ale patrilo
synovi pána L.. Po čase manžel svedkyne , aj T.. C. vyzývali pána L., aby danú vec urovnal, na čo
pán L. predložil manželovi aj pánu C. falošné zmenky s tým, že požiadal pána C., aby predložil tieto
zmenky poškodeným, aby ich podpísali, a aby si z týchto zmeniek vyriešili odmenu za hodnotu tejto
nehnuteľnosti. Hneď bolo zistené, že tieto zmenky sú falošné. Keď sa pán T. dozvedel, že pán L. nie je

ochotný túto vec riešiť, vôbec sa s nimi nekontaktoval, podal naňho trestné oznámenie.

Z výpovede svedka T.. A. C. vyplynulo, že na dátum si nepamätá, ale oslovil ho pán L. T., s ktorým
sa sporadicky stretávali na kamarátskej báze, aby prišiel do reštaurácie Gemer na posúdenie určitých
zmlúv z hľadiska formálnej platnosti. Prišiel na miesto stretnutia, bol tam prítomný pán T. ako aj

obžalovaný. Predmetom bola jedna kúpna zmluva a jedna zmluva o budúcej zmluve. Obe však vo
forme vzoru, nevyplnené. Pri stretnutí s pánom T. ho upozornil, aby sa vyvaroval nejakého míňania
kúpnej sumy, ktorú dostal, šlo samozrejme o podstatne nižšiu sumu ako bola reálna hodnota domu
mala však slúžiť na preukázanie bonity. Neskôr po uzavretí sa dozvedel, že poškodení nedostali žiadne
plnenie vyplývajúce z kúpnej zmluvy, to znamená, že ani nemohli v mesačnej lehote, ktorú potom

zistil z už vyplnených zmlúv, ktoré mu ukázali, uplatniť právo spätnej kúpy. V čase, keď posudzoval
vzory zmlúv nadobudol taký dojem, že v podstate sa jedná o plnenie pre žalovaného ako pomoc pre
obžalovaného a v žiadnom prípade, že má sa akákoľvek tretia osoba mimo pána L. podieľať na tom, že
byzavysokopodhodnotenúcenuprišielknehnuteľnosti.Svedokbolprítomnýpriniekoľkýchstretnutiach
s pánom L.. Obsahom týchto stretnutí bolo v podstate prehlasovanie obžalovaného, že si je vedomý

svojho záväzku, ale poškodení sa nemusia ničoho báť. Stále vystupovali obaja na báze priateľského
vzťahu. Keď uplynula lehota na naplnenie podmienok zmluvy o budúcej zmluve, poškodení pochopiteľne
nemali peniaze, tak bol svedkom ubezpečovania zo strany obžalovaného, že keďže poškodení mali tak
či tak pravda za v podstate vyššiu cenu nehnuteľnosť predať, on im tú sumu vyplatí, len majú trošku
počkať, mal na mysli tú vyššiu reálnu cenu, že vec sa dá rýchlo do poriadku. Tiež bol ubezpečovaný

zo strany obžalovaného, že sa všetko uvedie do pôvodného stavu. Po čase, dátum si nepamätal, bolprizvaný na stretnutie, nie je si istý, či tam bol iba pán T., alebo aj pán L., kde mu pán T. predložil
takú zložku spisov, dokumentov, ktorá obsahovala rôzne zmluvy a predovšetkým zmenku na obrovskú
sumu, zároveň obžalovaný od poškodeného požadoval, aby podpísal prehlásenie, že poskytnutím tejto

zmenky bude medzi nimi vzájomné nároky konkrétneho prípadu vyrovnané. Cez informácie prístupné
na internete si preveril osobu vystaviteľa zmenky, podľa jeho názoru bola bezcenná. L. zrazu zmenil
svoj postoj a prehlásil, že on s vecou v podstate nemá nič spoločné, že to je biznis nejakých tretích
osôb. Čo sa týka zdravotného stavu poškodeného uvádza, že v čase, keď sa uzatvárala zmluva si
myslí, že zdravotný stav poškodeného bol v podstate lepší. Pri zvažovaní podania žaloby zohrala svoje

výška súdneho poplatku, ktorá je v takomto prípade astronomická. Svedok poprel, aby som sa na
nejakom stretnutí, čo by malo súvislosťou s touto trestnou vecou kontaktoval s pánom P.. Pokiaľ ide o
občianskoprávne konanie v tej veci od začiatku vystupovala právna zástupkyňa poškodených T.. Y. W..
Ona sa rozhodla akým spôsobom a koho bude žalovať. Na otázku poškodenej, či na zmluvách , ktoré
boli predložené pánu svedkovi bolo uvedené číslo účtu v banke svedok odpovedá, že nie.

ZvýpovedesvedkaD.T.vyplynulo,žesmanželmiT.uzatvorilpredmetnúkúpnuzmluvuataktiežajďalšiu
zmluvu o budúcej zmluve. K jednaniu došlo na podnet jeho kamaráta obchodného partnera L. F. asi v r.
XXXX. Na stretnutí boli prítomní obžalovaný, ukrajinský občan G. a osoba menom V., kde si zadefinovali
podmienky obchodného vzťahu týkajúceho sa predaja rodinného domu v Seni. Svedok nevedel s
určitosťou uviesť, či na tomto stretnutí bol aj poškodený T., ale s určitosťou vie, že na každom stretnutí

bol obžalovaný L. L., ktorý vystupoval ako známy poškodeného. Čo sa týka jednaní, tak prebiehali
štandardne, zmluvy čítali obidve strany , k ich podpisu došlo u notára T.. F.. Sumu 240.000 Sk odovzdal
pánovi T. vo vestibule pred kanceláriou notára. Čo sa týka čísla účtu na zmluvách, k tomuto svedok
uviedol, že tiež išlo o obvyklý postup, nakoľko dohodli obsah zmlúv a neskôr doplnili identifikačné údaje.
Poškodený deklaroval, že finančné prostriedky potrebujú na ďalší obchod a taktiež bol uzrozumený s

tým, že tam bola lehota na spätné odkúpenie nehnuteľnosti, ktorú poškodený nevyužil, a preto začal sám
hľadať pána T., L., čo sa mu nepodarilo. V tom čase zistil, že podľa tvrdenia poškodeného T. dom mali
obývať nájomníci, čo však nebola pravda, lebo to boli bývalí vlastníci domu, ktorí prehrali dom v súdnom
spore s manželmi T., pričom sa nevedeli preukázať nájomnou zmluvou. Atraktívnosť tohto obchodu
spočívala v tom, že v tom čase mali dosť voľných peňazí a keďže počítali s tým, že dom bude spätne

odkúpený v konečnom dôsledku by im to zvýšilo obrat vo firme. Na otázku poškodenej, že prečo ich
nekontaktovali po uplynutí lehoty na spätné odkúpenie nehnuteľnosti svedok uviedol, že nemal na nich
telefonický kontakt. Bývalí nájomníci (bez nájomnej zmluvy) odchádzali kontinuálne s novým vlastníkom,
ktorému to predal v apríli 2009 a títo v podstate odišli o 3-4 mesiace od predaja a dovtedy sa na ten
dom nikto neprišiel pozrieť. V závere svojej výpovede svedok uviedol, že doklad o prevzatí a odovzdaní

hotovosti bol odovzdaný vyšetrovateľke a je súčasťou spisu.

Nakoľko zdravotný stav svedka poškodeného L. T. nedovoľoval tohto vypočuť na súde, po
predchádzajúcom súhlase procesných strán bola jeho výpoveď z prípravného konania prečítaná.
Svedok poškodený L. T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že so svedkom P. sa poznal tak,

že bol konateľom v jeho firme asi 3 roky a potom odišiel ku obžalovanému L. L.. L. poznal z videnia asi
10 - 15 rokov a potom ho bližšie spoznal, keď jednali ohľadom domu resp. ohľadom skutočností, ktoré sú
predmetom tohto konania. Iniciátorom tohto stretnutia bol P. , ktorý prišiel za ním s tým, aby L. pomohli,
pretože mal finančné problémy a potreboval požičať peniaze na určitý čas. L. videla aj jeho manželka,
vyzeralseriózne.Dohodlisa,žesmanželkounaurčitýčasmupožičajúpeniaze,prostredníctvompredaja

domu s tým, že do jedného mesiaca sa vráti vec do pôvodného stavu. Obžalovaný sám nosil všetky
veci, t. j. zmluvu o budúcej zmluve, návrhy zmlúv a po právnej stránke pripravoval podklady svedok T..
C.. Prvý krát videl šéfa z realitnej kancelárie až u notára. Nie je pravdou, čo tvrdí obžalovaný aj pán T.
tzn. že prevzali 250.000 Sk u notára. Tieto neprevzali ani na chodbe. Taktiež ani notár F. nevidel, že by sa
nejaké peniaze vyplácali. Zmluvy resp. jednania prebiehali v reštaurácii Gemerka, kde pri prvom stretnutí

bol prítomný P., L., T.. C.. Zmluva bola vypracovaná s tým, že T.. C. uviedol, že po právnej stránke je
dobrá, akurát tam nebolo uvedené číslo účtu. To číslo účtu nebolo uvedené z dôvodu, že L. nemohol
uviesť svoje číslo účtu, pretože mal určité pozdĺžnosti, a preto dal účet svojho syna. Z tohto účtu potom
L. vybral peniaze. Tiež bola vyhotovená aj zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej bolo zrejmé, že
dom im bude vrátený do jedného mesiaca, tzn. že všetko sa vráti do pôvodného stavu. Keďže sa to takto

nestalo, tak bolo vedené občianske konanie o určení vlastníckeho práva na Okresnom súde Košice -
okolie pod sp. zn. 7C 232/2010, kde sú žalovaný R.M. Technology s. r. o. Žaloba bola zamietnutá a
tiež aj Krajský súd v Košiciach ich odvolanie zamietol ako nedôvodné. V súčasnosti sa konanie vedie
na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Na otázku obhajcu, či im bolo sľúbené zhodnotenie svedokpoškodený L. T. uviedol, že o žiadnom zhodnotení nebola reč, to bolo také len na jeden mesiac. Zároveň
svedok uviedol, že na katastri neboli a keď dvaja svedkovia na civilnom súde uviedli, že boli na katastri
a je tam ich podpis, tak si uvedomili, že pri zmluve u notára boli tri rôzne papiere, tak neskôr im to došlo,

že tieto doklady museli byť podpísané priamo u notára. V závere svojej výpovede sa svedok poškodený
L. T. pripojil k trestnému stíhaniu a žiadal náhradu škody vo výške 47 799,24 €.

Na základe návrhu obhajcu bol prečítaný ako listinný dôkaz trestné oznámenie L. T. na L. L., s ktorého
vyplynulo, že jeho bývalý obchodný partner J. P. ich na jeseň v roku 2008 oslovil s tým, že potrebuje

pôžičku, aby mohol ukončiť väčší obchodný prípad. Predstavil im L. L., ktorý svojim vystupovaním a
presvedčivým prejavom na nich zapôsobil a spolu s manželkou súhlasili, že mu na krátku dobu požičajú
peniaze. Sám navrhol spôsob, že predajú ich nehnuteľnosť a kúpnu cenu si prevezme on s tým, že
zároveň sa uzavrie zmluva o budúcej zmluve, ktorá má byť pre nich istotou, že nehnuteľnosť budú môcť
spätne odkúpiť za tú istú cenu, ktorú im vráti. Keďže mal v súvislosti s predchádzajúcim podnikaním
neuhradené záväzky, tak mu spôsob akéhokoľvek zárobku pripadal zaujímavý. Ešte nevyplnené zmluvy

konzultovali s ich právnym zástupcom T.. A. C., ktorý ich zastupoval v konaní pred Krajským súdom
v Košiciach. Menovaný konštatoval, že zmluvy netrpia žiadnymi právnymi vadami. Všetky náležitosti
okolo oboch zmlúv vrátane kupujúceho a čísla účtu, kam mala byť kúpna cena zaslaná dodal L. L. vo
veľmi krátkom čase. Dňa 15.10.2008 spolu s manželkou podpísali jednak kúpnu zmluvu a zmluvu o
budúcej zmluve. Zo zmluvne dohodnutej kúpnej ceny 1.440.000 Sk išlo na účet 1.200.000 Sk a 240

000 Sk v hotovosti, pričom reálne nedostali nič. Keď sa blížil termín splatnosti t. j. 16.11.2008, konkrétne
lehota na spätné odkúpenie nehnuteľnosti určená v zmluve o budúcej zmluve, začali L. L. urgovať
o vrátenie peňazí. Od uvedeného času až doposiaľ od menovaného nedostali žiadnu sumu. Počas
dlhodobého urgovania telefonického, osobného, mailového z ich strany aj zo strany T.. C. sa stretávali
iba s ubezpečovaním, aby počkali, že všetko bude v poriadku. Ich záujmom sa v priebehu času stalo

predovšetkým to, aby L. dal veci do pôvodného stavu, resp. aby im vyplatil trhovú hodnotu, o ktorú jeho
zavinením prišli. Stretávali sa stále s ubezpečením, že je to len otázka krátkeho času. Na ich poslednom
nedávnom stretnutí v spoločnosti T.. C. ich však L. L. prekvapil zmenou celkového postoja. Prehlásil, že
síce pociťuje určitý diel zodpovednosti za to, do akej situácie ich dostal, no je to pričinením predovšetkým
J. P. a on že žiadne peniaze vrátiť nemieni. Tvrdil, že kúpna cena bola postúpená niekam ďalej, a že

akcia nevyšla. Po telefonickom a mailovom oslovení J. P., tento rozhodne poprel svoju aktívnu účasť
na skutku. Uvedené trestné oznámenie bolo podané na Okresnú prokuratúru Košice I dňa 25.8.2010.
Neskôr t. j. 24.9.2010 L. T. doplnil svoje trestné oznámenie a to zápisnicou o trestnom oznámení, v
ktorej okrem iného uviedol, že kúpnu zmluvu ako predávajúci uzavrel aj s manželkou dňa 15.10.2008
s kupujúcim RMT Technology s. r.o. zastúpenú D. T., kde súčasne toho istého dňa uzavreli zmluvu o

budúcej zmluve, pričom tieto listiny overovali u notára T.. U. F.. Vedel, že na základe tejto kúpnej zmluvy
mali ísť peniaze na iný účet, ale to že mu mali byť pri podpise poukázané finančné prostriedky vo výške
200.000 Sk sa dozvedel až teraz od vyšetrovateľa. Taktiež sa až teraz dozvedel od vyšetrovateľa a
porozumel tomu, že text kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.10.2008 uvedený v bode III. znamenal, že
jemu a jeho manželke mala byť prevedená časť ceny 1 200 000 Sk na účet v Tatrabanke, ktorý nie je

jeho a ostatná časť vo výške 240 000 Sk im mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.
Túto finančnú hotovosť nikdy neprevzali. Ďalej svedok uviedol, že túto kúpnu zmluvu nečítal a čítala ju
jeho manželka, pričom sa obaja spoliehali nato, že ich práva nie sú ničím ohrozené, pretože sa nechali
zastupovať T.. A. C., ktorý si túto zmluvu pred podpisom celú prečítal a viackrát sa ho pýtali, či je všetko
v poriadku. T.. A. C. mal pripomienku pred podpisom zmluvy k účtu, kde číslo účtu malo byť jeho a

prítomný L. L. hovoril pri všetkých jednaniach za kupujúceho a povedal, že je to jedno, že tie peniaze
sa zúročia a jemu bude vrátená predmetná nehnuteľnosť aj s úrokmi. T. právne vedomie je základné
a keďže nerozumel formuláciám, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve, prizval si k tomuto konaniu tohto
právnika. B. v domnení, že keď on pomôže P. a L. v zhodnotení peňazí, tak aj on si finančne polepší tým,
že získa aj nejaké percentá zo zisku. Vo svojom doplnení trestného oznámenia zo dňa 28.9.2010 L. T.

uviedol, že J. P. poznal ako spoločníka, konateľa a spoluvlastníka ich spoločnej firmy Delta fix zhruba
asi 5-6 rokov. L. L. osobne nepoznal, počul o ňom a videl ho, keď mu ho prvý krát predstavil pán
P.. Konateľa spoločnosti RMT Technology s.r.o. D. T. osobne nepoznal, nebol s ním v žiadnom kontakte
a stretli sa iba raz u notára F.. Viac sa s menovaným nestretli ani predtým, ani potom. L. sa snažil aj s
právnikom nahradiť jemu spôsobenú škodu za nehnuteľnosť, a to tým spôsobom, že im predložil zmluvu

o odplatnom postúpení pohľadávky medzi postupcom Flynn international inc. a postupníkom L. L. zo
dňa 25.5.2009 kde si mal uplatniť svoje práva a získať financie z tejto zmenky. Neskôr však zistil, že
táto zmenka je bezpredmetná a nevymožiteľná. L. T. ďalej uviedol, že medzičasom realitná kancelária
odpredala ich nehnuteľnosť, pričom im ani neoznámili, že sa nehnuteľnosť odpredáva. Oznámili im tocudzí ľudia. Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 15.10.2008 overovaná u notára nebola, bola spísaná a
podpísaná v ten istý deň, ale nebola súčasťou kúpnej zmluvy overovanej pri podpise u notára. Na otázku
vyšetrovateľa, že kto obýval ich nehnuteľnosť v čase podpisovania zmluvy uviedol, že obývala ju rodina

W., jednalo sa o osoby, ktorí túto získali od spoločnosti SaS Slovensko. S touto spoločnosťou boli v
súdnom spore a ani po rozhodnutí súdu nekontaktoval túto rodinu. Taktiež ju nekontaktoval ani z titulu
uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2008, lebo nato nebol dôvod.

Z prečítanej výpovede svedka I.. L. F. z prípravného konania vyplynulo, že sprvoti bol oslovený V. F. a

neskôr jeho obchodný partner pán T. sa venoval tejto záležitosti. Prvé stretnutie sa odohralo za účasti
jeho,F.,T.,T.aL.,pričomtamniektobolešteprítomný,alenajehomenosisvedoknespomenul.Vosvojej
výpovedi vlastne potvrdil skutočnosť, že medzi poškodeným T. a obžalovaným L. bola dohoda o tom,
že L. resp. obaja potrebujú peniaze na určité obchody. Peniaze chceli získať predajom nehnuteľností s
tým, že plánovali túto odkúpiť po mesiaci späť, čo bolo a j zmluvne deklarované.

Po predchádzajúcom súhlase prokurátora a obžalovaného bola pričítaná výpoveď svedka L.. V. F., ktorý
uviedol, že od P. sa dozvedel, že T. a L. potrebujú peniaze v sume okolo 40.000 € pre T. L. z ČR. Svedok
nakontaktoval L. a P. na L. F., s ktorým riešili pôžičku krytú nehnuteľnosťou.

FormouprávnejpomocidoČeskejrepublikybolvypočutýsvedokT.L..SobžalovanýmvČeskejrepubliky

viackrát rokoval o obchodnej spolupráci, ktorej cieľom bolo obchodovať s bankovými garanciami. N
základe týchto rokovaní došlo k uzavretiu dohôd o spolupráci medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou
obžalovaného a k podpísaniu viacerých dokumentov, avšak k realizácii dohôd už nedošlo nakoľko v
rozpore s dohodou obžalovaný L. požadoval od neho, aby vložil 1.000.000€ na účet L. v Maďarskej
banke. Svedok nechcel riskovať stratu peňazí, a tak si spoluprácu rozmyslel, načo obžalovaný L.

reagoval tak, že poslal za ním osoby ktoré mu hrozili a tlačili naňho, a tak podpísal viacero zmeniek,
ktoré neboli nejako kryté, o čom svedok vedel už v čase ich podpisovania.

Výpoveď svedka je objektivizovaná listinnými dôkazmi, a to dohodou o spolupráci na č.l. 114-119,
protokol o dohode a spolupráci č.l. 123-124, prehlásením na č.l. 122, prehlásením o uskutočnení

realizácie obchodu č.l. 120-121, vlastnou zmenkou na č.l. 112, pričom skutočnosti uvedené v týchto
listinných dôkazoch korešpondujú z výpoveďou uvedeného svedka.

Súd oboznámil listinný dôkaz a to kúpnu zmluvu uzavretú podľa § 588 a nasledujúcich občianskeho
zákonníka medzi predávajúcim L. T., jeho manželkou L. T. a kupujúcim RM Technology s.r.o. Košice

zastúpenou D. T. predmetom, ktorej bol predaj nehnuteľnosti v katastrálnom území P., t. j. rodinný dom
súpisného čísla 437 spolu s pozemkom vo výmere 800 m2 a záhradou vo výmere 400 m2. Podľa
bodu III. tejto zmluvy účastníci tento zmluvy potvrdili, že kúpna cena vo výške 1.440 000 Sk bude
zaplatená vo výške 1 200 000 Sk prevodom v deň podpisu kúpnej zmluvy na účet vedený v Tatrabanke
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a druhá časť kúpnej ceny vo výške 240 000 Sk v hotovosti pri podpise

kúpnej zmluvy. Zmluva bola podpísaná dňa 15.10.2008, pričom toho istého dňa bol notársky overený
podpis oboch predávajúcich manželov Jackových. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretou medzi
budúcim predávajúcim RM Technology s.r.o. zastúpenou D. Jaššom a budúcimi kupujúcimi L. a L. T.
je zrejmé, že budúci predávajúci sa zaväzuje predať budúcim kupujúcim tú istú nehnuteľnosť ako je
uvedená v bode 1 kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 1.440 000 Sk, pričom účastníci zmluvy sa

dohodli v (bode III), že kúpna zmluva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť bude podpísaná a zaregistrovaná
najneskôr do 16.11.2008. Zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta z dôvodu jednej zo zmluvných strán
vo výške 200.000Sk. Táto zmluva je taktiež podpísaná a overená notárom dňa 15.10.2008. Tie isté
podpisy sa nachádzajú aj na príjmovom a pokladničnom doklade, s kt. vyplýva, že L. T. prijal od RM
Technology Košice, na základe kúpnej zmluvy z 15.10.2008 sumu 240.000 Sk. Z výpisu účtu vedeného

v Tatrabanke je zistiteľné, že dňa 15.10.2008 prebehli nasledujúce transakcie a to: výber 1.000.000 Sk.,
vklad 300.000 Sk, transfer na RM INVESTMENT s.r.o. - 500.000 Sk, transfer na RM Technology s.r.o.
v sume 700.000 Sk a výber z účtu dňa 20.10.2008 - 300.000 Sk.

Za účelom zistenia solventnosti obžalovaného v kritickom období boli dožiadané viaceré banky majúce

sídlo na území SR o tom, či boli klientmi týchto bánk, resp. či tam majú vedené účty, pričom všetky
odpovede boli negatívne. Zároveň boli niektoré banky požiadané o správu, či banková záruka je voľne
prístupný produkt resp. či je obchodovateľným aktívom, pričom odpovede boli v podstate zhodné v tom,
že banková záruka sa nedá predať ani kúpiť, ani v zahraničí sa s bankovými zárukami neobchoduje.Niektorébankyuviedli,žebankovézárukyjemožnévystaviťakoposkytnutieúplnejistotyveriteľoviatáto
nahrádza napr. zloženie určitej sumy peňazí, možno ich vystaviť len na základe zmluvy o financovaní,
avšak nie je voľne obchodovateľná na trhu.

Súd ďalej oboznámil kúpnu zmluvu uzavretú podľa § 588 a nasledujúcich občianskeho zákonníka
medzi predávajúcim RM Technology s.r.o. Košice zastúpený D. T. a N. A. a J. A. za kúpnu cenu
vo výške 63.068,45 €. Podľa bodu III kúpnej zmluvy, kúpna cena bude uhradená predávajúcemu zo
splátkového úveru poskytnutého kupujúcemu Slovenskou sporiteľňou a.s. Táto zmluva bola uzavretá

3.4.2009 pričom toho istého dňa bola overená pravosť podpisu D. T.. Z uvedeného je teda zrejmé, že
predmetná nehnuteľnosť bola scudzená asi pol roka po tom, ako si manželia T. neuplatnili včas právo
na spätné odkúpenie nehnuteľnosti.

Ďalej súd oboznámil správy exekútorov a to T.. Q., T.. L., T.. I.. L., T.. G., T.. U., T.. L., T.. E., odpoveď
Daňového úradu Košice, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku bol v nepriaznivej

finančnej situácii.

Súd ďalej prečítal zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Košice okolie pod sp. zn. 7C/232/2010,
kde žalobcami sú poškodený manželia T. a žalovaní v prvom rade spoločnosť RM Technology s.r.o.
zastúpená D. T. v druhom rade N. A. a v treťom rade J. A., kde predmetom konania bola žaloba o

určenie vlastníckeho práva. V rámci tohto konania boli vypočuté všetky zainteresované strany, pričom z
výsluchu poškodených vyplývajú v podstate tie isté skutočnosti, ako aj z výsluchu v trestnom konaní a
to, že išlo v podstate o pôžičku pre obžalovaného, aby mohol tento dokladovať svoj majetok pri svojich
podnikateľských aktivitách, pričom z toho mali poškodení v konečnom dôsledku aj profitovať. Výška
odmeny však nebola stanovená.

Z rozsudku OS Košice - okolie sp. zn. 7C/232/2010 zo dňa 25.6.2012 vyplýva, že súd žalobu o
určenie , že žalobcovia manželia T. sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: domu
súpisného čísla XXX v katastrálnom území Seňa, kde zastavané plochy činia 800 m2 a záhrady 400 m2
súd zamietol, s odôvodnením, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by pri uzavretí kúpnej zmluvy

konali pod nátlakom, a teda, že právny úkon nie je urobený slobodne. Žalobcovia stratili vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam povolením kladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňom
17.10.2008 a finančné prostriedky získané titulom kúpnej ceny poskytli ako pôžičku L. L..

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o
vine obžalovaného L. L..

Súd svoje rozhodnutie o vine ustálil na základe právneho názoru, ktorý vyslovil odvolací súd vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 4To 4/2016 zo dňa 4. októbra 2016, pričom súd je v zmysle ustanovenia § 327

ods. 1 Tr. por. týmto právnym názorom viazaný. Podľa názoru súdu obžalovaný veľmi sofistikovane
pristupoval k samotným poškodeným, aby vylákal od nich potrebnú sumu peňazí. Nepreukázal
žiadny obchodný zámer, na ktorý peniaze na krátku dobu potreboval požičať. Využil v podstate vek
a „skúsenosti“ poškodených. je totiž nelogické, aby poškodení pristúpili k takto uzavretým kúpnym
zmluvám bez presvedčovania a ubezpečovania zo strany obžalovaného, že všetko sa vráti behom

mesiaca do pôvodného stavu. Je zrejmé z výpovedí svedkov, že obžalovaný i keď nefiguroval na žiadnej
zo zmlúv, celú túto akciu zorganizoval, lebo inak by nemal dôvod byť účastný na týchto jednaniach,
taktiež i výpoveď advokáta T.. C. vnáša svetlo do prípadu, že bol to práve obžalovaný, ktorý zabezpečil
zmluvy a v jeho prítomnosti ubezpečoval poškodených, že nič sa nemôže stať, a keď prešla lehota na
odkúpenie ich ubezpečoval, že peniaze im vráti a následne im predložil bezcenné zmenky. Samotné

predloženie bezcenných zmeniek a spôsob ich získania potvrdil svedok T. L.. O podvodnom úmysle
získať peniaze za každú cenu a zároveň nefigurovať na zmene svedčí číslo účtu jeho syna, pričom ako
kupujúci vystupovala firma RM Technology, s.r.o. Obžalovaný už v čase spáchania skutku si bol vedomý
toho, že peniaze poškodeným vrátiť nemôže, lebo žiadne nemal, čo dokladujú výpisy z bánk.Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že na škodu cudzieho majetku

sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a po
stránke subjektívnej sa konania dopustil v priamom úmysle v zmysle ň 15 písm. a) Tr. zák. pretože chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

K výroku o treste:

V prípade obžalovaného súd nezistil priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.

Na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol súdne trestaný.

Vzhľadom na uvedené súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby spolu s probačným dohľadom, ktorého výkon podmienečne odložil na
primeranú skúšobnú dobu, pretože má za to, že takto uložený trest, pokiaľ ide o druh a jeho výšku,
najlepšie zabezpečí splnenie účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby
viedol v budúcnosti riadny život a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti. Súd súčasne

uložil obžalovanému aj primeranú povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. s poukazom na
obligatórnosť takéhoto postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 51 ods. 2 Tr. zák.

K výroku o náhrade škody:

Súd obžalovaného v súlade s ust. § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal, aby nahradil spôsobenú škodu
poškodeným L. T. a L.. L. T. vo výške 47 797,24 eur, teda vo výške, ktorú si uplatnili pri svojich v poradí
druhých výsluchoch v prípravnom konaní, ako aj v uplatnení nároku na náhradu škody na čl. 69. Táto
suma zároveň korešponduje aj s kúpnou zmluvou so spoločnosťou RM Technology s.r.o. Košice.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd zároveň poškodených odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody
na civilný proces, nakoľko títo si pri svojich v poradí prvých výsluchoch v prípravnom konaní uplatňovali
vyššiu škodu, ktorú v trestnom konaní nepreukázali a rozhodovanie o povinnosti na náhradu škody
v takomto rozsahu by si vyžiadalo vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však zjavne presahuje potreby

trestného konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.