Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/219/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313219227
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2313219227.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detaviovou, v právnej veci žalobcu: Q. F.,

trvale bytom V. XXXX/XX, A., zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom
Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanej: Oľga V., trvale bytom W. XXXX/XX, B., zast. advokátom: JUDr. Ivan
Rendek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 25.7.2013, naposledy upraveným dňa 27.12.2013 (č.l. 59),
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktorým

zamedzuje prísun pitnej vody k nehnuteľnostiam žalobcu zapísaným na LV č. 2957 pre kat. úz. Sereď,
obec Sereď, cez vodovodnú prípojku vedenú z verejného vodovodu na Podzámskej ulici v Seredi
cez pozemok žalovanej parc. č. 1198 zapísaný na LV č. 2958 pre kat. úz. Sereď, obec Sereď, a to
uzatváranímventiluvodovodnejprípojkyžalobcunachádzajúcehosavovodomernejšachteumiestnenej
na uvedenom pozemku žalovanej a nahradiť trovy konania.

2.Súdvovecirozhodolrozsudkomsp.zn.XXC/XXX/XXXX-XXXzodňa13.2.2015tak,ženávrhzamietol

ako nedôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že je
vlastníkom vodovodnej prípojky, ktorú v roku 1993 na svoje náklady vybudoval na základe stavebného
povolenia. Stavba navrhovateľa je tak postavená v rozpore so stavebným povolením a je nepovolenou,
tzv. čiernou stavbou. Vlastnícke právo k takejto stavbe nemôže požívať ochranu súdu. O trovách
konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 218,76 Eur.

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehotenavrhovateľprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne
odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa
28.2.2017 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že odvolanie bolo dôvodné vzhľadom na
protirečenie záverov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
nariadil tunajšiemu súdu v intenciách záverov odvolacieho súdu, posúdiť nárok žalobcu, na základe
správneho a dôsledného rešpektovania právnej úpravy, týkajúcej sa nadobúdania vlastníckeho práva,

jeho ochrany, vrátane osobitnej právnej úpravy, ako aj v zmysle princípov ustálenej súdnej praxe a
judikatúry. Odvolací súd ďalej nariadil prvostupňovému súdu vykonať dokazovanie, na odstránenie
spornej skutočnosti vlastníctva k vodovodnej prípojke, nachádzajúcej sa na pozemku žalovanej, v
súlade s právnymi normami upravujúcimi nadobudnutie vlastníckeho práva (pričom obsah stavebnéhorozhodnutia nebude určujúci pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku
občianskoprávny titul), oprávnenia postaviť stavbu na cudzom pozemku, kam patrí okrem vlastníckeho
práva, i právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo obligačné právo umožňujúce stavbu na

cudzom pozemku zriadiť. Východiskom bude osobitná právna úprava z. č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii
v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, obsahujúca definíciu vodovodnej prípojky, jej
vlastníka, s čím súvisí posúdenie celého charakteru stavby, prípadne stavieb, vodomernej šachty,
ventilov,meradiel.Topredpokladázistenienielenzriadeniaprípojkynavlastnénáklady,aleajspôsobujej

zriadenia určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu. Ak pri riešení otázky jej vlastníctva nemožno
vystačiť s posúdením jej stavebnotechnického prevedenia (t. j. v materiálnom zmysle), je možné pristúpiť
k danému problému i z hľadiska funkčného. Právne významnou môže byť tiež dohoda o založení
spoluvlastníctva, príp. i okolnosti výstavby viacerých osôb. V prípade preukázania vlastníckeho práva
žalobcu k stavbe (ak postavil na cudzom pozemku stavbu, ku ktorej mal občianskoprávne oprávnenie),
bude následne posudzovaná i jeho ochrana, vzhľadom na žalobný petit. Okrem práva stavby, ktoré

by bolo časovo neobmedzené, ak bolo právo časovo limitované alebo v prípade nepreukázania
vlastníckeho práva žalobcu, na základe náležite vykonaného navrhnutého dokazovania, predmetom
posúdenia súdom prvej inštancie bude aj tvrdené oprávnenie žalobcu, odvíjajúce sa od dohody s
právnym predchodcom žalovanej, na základe ktorej mu malo vzniknúť právo byť napojený na prívod
vody z verejného vodovodu cez vodovodnú prípojku nachádzajúcu sa na pozemku žalovanej, s čím

súvisí i posúdenie legitimity žalovanej disponovať s ventilom, týkajúcim sa susediacej nehnuteľnosti.

4. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu bolo potrebné doplniť dokazovanie vo vzťahu k zisteniu akej
povahy je sporná stavba, za akým účelom a na akú dobu bola zriadená, či vlastník pozemku od začiatku
o stavbe vedel a nedomáhal sa zastavenia stavebných prác, vo vzťahu k posúdeniu vlastníckych a iných

právnych vzťahov k stavbe, či má žalobca právo byť napojený na prívod vody z verejného vodovodu cez
prípojku,sčímsúvisí(ne)legitímnosťžalovanejdisponovaťsventilom(ventilmi),súddoplnildokazovanie
v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, najmä svedeckými výpoveďami svedkov Ivana Štefánika,
Júliusa Hudeca, Miroslava Moravčíka, Františka Vladoviča, Ing. Vladimíra Kluváneka, Róberta Izsófa,
listinnýmidôkazmi-pracovnýmilistami,projektomrekonštrukciedomužalobcu,písomnýmivyjadreniami

právnych zástupcov účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca a žalovaná sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Sereď.
Vodovodná prípojka je vedená z Podzámskej ulice, cez pozemok žalovanej. Žalobca sa napojil na
vodovodnú prípojku a prívod vody cez pozemok žalovanej dotiahol až ku svojej nehnuteľnosti a k

nehnuteľnosti pána Štefánika, od ktorého nehnuteľnosť v roku 2005 odkúpila dcéra žalobcu. Z listinných
dôkazov založených v spise vyplýva, že žalobca mal vydané stavebné povolenie č. Výst. 420/1993
zo dňa 18.8.1993 na stavbu vodovodnej prípojky na pozemku parc. č. 1196 kat. úz. Sereď. Právny
predchodca žalovanej mal vydané stavebné povolenie č. Výst. 422/1993 zo dňa 18.8.1993 na stavbu
vodovodnej prípojky na pozemku parc. č. 1198 kat. úz. Sereď. Žalobca mal zároveň vypracovaný projekt

na rekonštrukciu domu s dátumom 06/1993, ktorého súčasťou bola aj prípojka vody a vodomerná
šachta zakreslená na pozemku žalobcu parc. č. 1196. Z vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že v
roku 1993 bola so súhlasom otca žalovanej zriadená vodovodná prípojka z Podzámckej ulice pre tri
susediace nehnuteľnosti ako jediná možnosť napojiť sa na verejný vodovod. Táto prípojka bola zriadená
na pozemku žalovanej (jej právneho predchodcu - otca) a bola zriadená pre tri nehnuteľnosti, t.j. pre

nehnuteľnosť žalovanej (resp. jej právneho predchodcu), pre nehnuteľnosť žalobcu a pre nehnuteľnosť
v roku 1993 vo vlastníctve pána Štefánika, od roku 2005 vo vlastníctve dcéry žalobcu. Listom zo dňa
18.3.2013 žalovaná vyzvala žalobcu na odstránenie vodomera ako aj prívodu vody, ktorý vedie cez
jej pozemok k nehnuteľnosti žalobcu v lehote do 30.6.2013 a informovala ho o možnosti pripojenia
vodovodnej prípojky z Pivovarskej ulice. Zároveň v liste uviedla, že v prípade, ak nedôjde k odstráneniu

vodomera, ako vlastník pozemku využije vlastnícke právo a dôjde k odpojeniu vody. Dňa 12.7.2013
žalobca zistil, že žalovaná nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a jeho dcéry odstavila od pitnej vody.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase budovania vodovodnej prípojky bola platná a účinná vyhláška č.
154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, súd vychádzal z tejto osobitnej právnej

úpravy a nie zo zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

7. Podľa § 2a ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
účinnej v čase výstavby vodovodnej prípojky, vodovodnou prípojkou je potrubie, ktorým sa privádzavoda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti, tesne za vodomer (hlavný vodomer), a ak nie je osadený
vodomer, pred hlavný uzáver vody pre nehnuteľnosť.

8. Podľa § 2b ods. 2 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. za pripojenú nehnuteľnosť sa považuje objekt, v ktorom
sa nakladá s vodou spolu s pozemkom, ktorý s ním tvorí súvislý celok2) alebo s ním účelovo súvisí.

9.Podľa§10ods.3Vyhláškyč.154/1978Zb.nehnuteľnostisapripájajúnaverejnývodovodvodovodnou
prípojkou a na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou. Pre každú pripájanú nehnuteľnosť sa

zásadne zriaďuje samostatná vodovodná a kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správcu
možnozriadiťjednuprípojkupreviacnehnuteľností,aksúnatotechnickéaleboekonomickédôvody,......

10. Podľa § 10a ods. 1 Vyhlášky č. 154/1978 Zb. investorom novobudovanej vodovodnej alebo
kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu
pripája, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

13. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko
žalobca nepreukázal, že by on bol výlučným vlastníkom vodovodnej prípojky a vodomernej šachty, resp.,

že súhlas na pripojenie sa k vodovodnej prípojke mu bol daný právnym predchodcom žalovanej na
neobmedzený čas. Z predložených listinných dôkazov - stavebných povolení vyplýva, že žalobca a
právny predchodca žalovanej mali záujem na vybudovaní vodovodnej prípojky, kedyže im boli vydané
stavebné povolenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyhlášky (§10a ods.1) vyplýva, že investorom
vodovodnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod pripája. Podľa § 10 ods. 3

vyhlášky sa výnimočne mohla zriadiť jedna vodovodná prípojka pre viac nehnuteľností. Medzi stranami
sporu nebolo sporené, že na predmetnú vodovodnú prípojku vybudovanú na pozemku žalovanej boli a
sú napojené tri susediace nehnuteľnosti, v súčasnosti jedna vo vlastníctve žalobcu, jedna vo vlastníctve
dcéry žalobcu a jedna vo vlastníctve žalovanej. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že medzi
stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami musela existovať dohoda, čo nebolo medzi stranami

sporu sporné.

14. Medzi stranami sporu bolo sporné, kto vodovodnú prípojku vybudoval. Pri posudzovaní vlastníckych
a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je potrebné
vychádzať z obsahu dohody uzatvorenej medzi týmito osobami. Keďže v roku 1993 došlo k vybudovaniu

vodovodnej prípojky vrátane rozvodov pre tri nehnuteľnosti na pozemku právneho predchodcu
žalovanej, je zrejmé, že strany sporu, resp. ich právny predchodcovia chceli spolu vybudovať vodovodnú
prípojku. Bolo by nelogické usudzovať, že otec žalovanej sa so žalobcom dohodli, že žalobca vybuduje
na pozemku otca žalovanej vodovodnú prípojku a šachtu, vrátane rozvodov pre tri nehnuteľnosti
(žalobcovu, otca žalovanej a tretieho suseda p. Štefánika), ktoré budú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

15. Žalobca predložil do spisu listinný dôkaz - projekt rekonštrukcie domu na Pivovarskej ulici s
dátumom 06/1993 (č.l. 11), na ktorom je zakreslená vodomerná šachta (pod číslom 5) na pozemku
žalobcu a prípojka vody (pod číslom 3) k domu žalobcu z Pivovarskej ulice. Uvedený projekt je teda
dôkazom, že žalobca mienil vybudovať a aj vybudoval šachtu na svojom pozemku a mienil sa pripojiť

na verejný vodovod z Pivovarskej ulice. V projekte, pod nákresom, je ručne napísané: „Na návrh p.
Vladoviča bola zriadená vodovodná šachta na jeho pozemku. Pán Dobiš požiadal o prípojku vody a
rozvodov vody pre pánov Dobiša, Vladoviča a Štefánika ktoré aj na vlastné náklady aj zrealizoval včetne
vod. šachty. Vodovodná šachta ako aj rozvody sú majetkom p. Dobiša.“ Pod uvedeným sú mená a
podpisy pána Ivana Štefánika a žalobcu. Podľa názoru súdu je nelogické, aby do projektu rekonštrukcie

rodinného domu žalobcu, v ktorom je zakreslená vodomerná šachta a prípojka vody z Pivovarskej ulice,
bolo dopísané vyššie citované a aby uvedené nebolo napísané napr. na nákrese vodomernej šachty
budovanej na pozemku žalovanej. Zároveň je v projekte (č.l. 11) zakreslená vodovodná prípojka a
vodomerná šachta na pozemku žalovanej spolu s rozvodmi pre pána Štefánika, Dobiša a Vladoviča,ktoré však nie sú označené žiadnym číslom z legendy projektu. Žalobca na pojednávaní dňa 27.2.2020
predložil súdu ďalšiu kópiu vyššie uvedeného projektu rekonštrukcie domu žalobcu s dátumom 06/1993
(č.l. 314), v ktorom nie je zakreslená vodovodná prípojka, vodomerná šachta a rozvody pre pána

Štefánika, Dobiša a Vladoviča a nie je v ňom uvedený ani text písaný rukou, citovaný vyššie. Z
uvedeného je teda zrejmé, že tieto boli do projektu zakreslené až následne a rovnako aj písaný text bol
do projektu zapísaný až následne.

16. Súd vypočul svedkov, ktorých navrhli strany sporu. Svedkovia (Ivan Štefánik, Július Hudec, Ing.

Vladimír Kluvánek), ktorých navrhol žalobca síce svedčili, že vodovodnú prípojku, šachtu a rozvody
vybudoval na vlastné náklady žalobca, na druhej strane svedkovia (Miroslav Moravčík, František
Vladovič), ktorých navrhla žalovaná svedčili, že vodovodnú šachtu spolu prípojkou a rozvodmi k domu
žalovanej vybudoval na svoje náklady otec žalovanej spolu s jej bratom a manželom. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozpornosť svedeckej výpovede Ivana Štefánika, ktorý tvrdil, že prípojka a šachta boli
vybudované 3-4 roky po tom, ako predal svoju nehnuteľnosť žalobcovi (poznámka súdu dcére žalobcu),

nepamätal si, že by sa podpísal pod text dopísaný rukou do projektu rekonštrukcie domu žalobcu (dôkaz
č.l. 11) a ani nespoznal svoj podpis pod týmto textom, neskôr však uviedol, že to je jeho podpis. Svedok
ďalej uviedol, že vedel o dohode medzi žalobcom a otcom žalovanej v súvislosti s vodovodnou prípojkou,
nevedel však čo bolo jej obsahom.

17. Svedok Ing. Kluvánek uviedol, že prípojku a šachtu budoval pre žalobcu podľa projektovej
dokumentácie, čo potvrdil svojím podpisom na projekte. Podľa projektu rekonštrukcie domu bola
však vodomerná šachta naprojektovaná na pozemku žalobcu z Pivovarskej ulice spolu s vodovodnou
prípojkou z Pivovarskej ulice.

18. Porovnaním projektu rekonštrukcie domu predložený žalobcom spolu so žalobným návrhom
a porovnaním projektu rekonštrukcie domu predloženým žalobcom na pojednávaní dňa 27.2.2020
(jednalo sa o ten istý projekt rekonštrukcie domu žalovaného) súd zistil, že do pôvodného projektu bola
dodatočne zakreslená vodovodná prípojka z Podzámskej ulice spolu so šachtou cez pozemok žalovanej
a dopísaný text.

19. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že sa nepodarilo jednoznačne, bez pochybností
preukázať, kto vybudoval vodovodnú prípojku a vodomernú šachtu. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že
sa tieto budovali na pozemku žalovanej, žalobca si musel byť vedomí dočasnosťou ich užívania. Pokiaľ
sa jedná o jednotlivé rozvody vody, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tieto si financoval

každý vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, keďže by bolo nelogické sa domnievať, že ich hradil
žalobca pre oboch svojich susedov s úmyslom mať ich výlučne pre seba.

20. Listinné dôkazy - pracovné listy, predložené žalovaným, obsahujú síce súpis materiálu, ktorý bol
použitý pri výstavbe vodovodnej prípojky a rozvodov, ale sami o sebe a vzhľadom na vyššie uvedené

citované ustanovenia vyhlášky neosvedčujú vlastnícke právo žalobcu k vodovodnej prípojke, resp. k
vodomernej šachte.

21. Vykonané dokazovanie preukázalo, že medzi žalobcom a otcom žalovanej existovala dohoda o
vybudovaní vodovodnej prípojky. Čo sa týka spornosti či ide o trvalú alebo dočasnú vodovodnú prípojku

prežalobcu,vykonanédokazovanienasvedčujetomu,ževovzťahukžalobcoviapánoviŠtefánikovi,išlo
len o dočasnú prípojku, kým nebude vybudovaný verejný vodovod z Pivovarskej ulice. Jednoznačným
dôkazom dočasnosti je projekt rekonštrukcie domu predložený žalobcom, kde je zakreslená vodomerná
šachta na pozemku žalobcu a napojenie domu žalobcu na verejný vodovod z Pivovarskej ulice.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré zvierohodňujú tvrdenia žalovanej o dočasnosti napojenia

žalobcu na vodovodnú prípojku sa súd stotožnil s tvrdením žalovanej ohľadom dočasnosti vybudovania
spoločnej vodovodnej prípojky pre žalobcu a ako aj pre pána Štefánika, do doby, pokiaľ nebude možné
pripojiť sa na verejný vodovod z Pivovarskej ulice. Dočasnosť vodovodnej prípojky pre žalobcu do
vybudovania verejného vodovodu na Pivovarskej ulici potvrdzuje 1. žalobcom predložený projekt na
rekonštrukciu domu s dátumom 06/1993, ktorý sa týka aj vybudovania prípojky z Pivovarskej ulice a

vybudovania vodomernej šachty na pozemku žalobcu, pričom tieto sú zakreslené na pozemku žalobcu,
2. list Mestského úradu Sereď zo dňa 12.9.1997, ktorým Mestský úrad žiadal o vybudovanie vodomernej
šachty na pozemku do 19.9.1997 z dôvodu zabudovanie nového vodovodu na Pivovarskej ulici s
upozornením, že v opačnom prípade si bude musieť vlastník pozemku vodovodnú prípojku hradiťsám, 3. § 10 ods. 3 vyhlášky 154/1978 Zb., v zmysle ktorého sa pre každú pripájanú nehnuteľnosť
zásadne zriaďuje samostatná vodovodná a kanalizačná prípojka a len výnimočne so súhlasom správcu
možno zriadiť jednu prípojku pre viac nehnuteľností, ak sú na to technické alebo ekonomické dôvody.

Z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a nemal preukázané, že by žalobca s
otcom žalovanej uzatvoril zmluvu, ktorej obsahom by bolo neobmedzené užívanie jeho pozemku, resp.
zmluvu o zriadení vecného bremena, z ktorej by bola zaviazaná aj žalovaná, teda sa jednalo o dočasný
súhlas, resp. dohodu, z ktorej bol zaviazaný len otec žalovanej, ktorý bolo možné kedykoľvek odvolať.
Jednalo sa teda o stavbu oprávnenú avšak nie o stavbu trvalú ale len dočasnú. Žalobcovi nevzniklo

právo užívania pozemku žalovanej, ktoré by odpovedalo vecnému bremenu. Žalovaná teda mala právo
vyzvať žalobcu na odstránenie vodomera a prívodu vody a po predchádzajúcej výzve s poskytnutou
lehotou na odstránenie a vybudovanie si vlastnej vodovodnej prípojky žalobcu odpojiť.

22. Súd je toho názoru, že v záujme ochrany vlastníckeho práva k pozemku, je možné spravodlivo
požadovať, ak ide o dočasnú stavbu a ak je jej existencia na ujmu vlastníka pozemku, aby obmedzenie

práva užívania vlastného pozemku skončilo. Vzhľadom k okolnostiam prípadu, nie je spravodlivé od
žalovanej požadovať, aby sa zdržala konania, ktorým zamedzuje prísun pitnej vody k nehnuteľnostiam
žalobcu a nie je možné tvrdiť, že žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv žalobcu. Pri
výstavbe vodovodnej prípojky v roku 1993 a napojení žalobcu na vodovodnú prípojku žalobca musel
vedieť, že jeho právo nie je časovo neobmedzené, keďže mal len ústnu dohodu s právnym predchodcom

žalovanej a navyše dôkazom dočasnosti je aj vlastný projekt žalobcu na rekonštrukciu rodinného domu,
ktorý obsahoval vodomernú šachtu na pozemku žalobcu a vodovodnú prípojku do domu žalobcu z
Pivovarskej ulice. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v roku 1997 mal žalobca možnosť zriadiť
si vlastnú vodovodnú prípojku z Pivovarskej ulice, ktorú by mu v tom čase vybudovalo mesto Sereď.
Žalobca však túto možnosť nevyužil. Žalobca má aj v súčasnosti možnosť pripojiť sa na vodovod

z Pivovarskej ulice, avšak do dnešného dňa tak neurobil a trvá na obmedzení vlastníckeho práva
žalovanej vo svoj prospech, svoj súkromný záujem. Náklady na vybudovanie vodovodnej prípojky nie
sú podľa súdu tak vysoké, aby prevážili nad nedotknuteľnosťou vlastníckeho práva žalovanej. Súd
zároveň poznamenáva, že zastáva názor, že v tomto prípade sa nejedná o konflikt dvoch rovnocenných
vlastníckychpráv,atoprávavlastníkarozvodovvodyavlastníkapozemku.Žalobcavedel,ževodovodná

prípojka, vodomerná šachta a rozvody vody k jednotlivým domom sa budujú na cudzom pozemku
len na základe ústneho súhlasu vlastníka pozemku, a teda musel počítať s tým, že toto právo nie je
časovo neobmedzené a vedome na seba prevzal riziko z toho plynúce. Neposkytnutie ochrany práva
vlastníka pozemku, ktorý prenechal pozemok dočasne aj inému do užívania, by bolo obmedzením jeho
práva vlastniť majetok. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, t.j. dočasnosť vodovodnej prípojky,

možnosť pripojiť sa na verejný vodovod vlastnou vodovodnou prípojkou a práva vlastníka pozemku, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

25. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej a druhej inštancie plný úspech, súd priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.