Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721200346
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5721200346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej,
v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha
1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, proti žalovanému:
M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XA, XXX XX O., právne zastúpený: AK GRUBER, s.r.o., so
sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 243 814, o zaplatenie sumy 2 874,14 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6C/3/2021-87 zo

dňa 22.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 2 299,31 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 299,31 eur od 03.02.2021 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením. V podrobnostiach prvoinštančný súd poukázal na platnú právnu úpravu,
ktorú na vec aplikoval a dokazovaním zistený skutkový stav. Za nesporné považoval, že 09.02.2019
nastala škodová udalosť, keď zo strechy rodinného domu (v tom čase vo vlastníctve žalovaného) sa
zošmykol sneh a spadol na motorové vozidlo poistené žalobcom, ktoré bolo zaparkované na pozemku

vo dvore susediaceho rodinného domu. Celkové náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške
3 865,85 eur s DPH, 3 221,54 eur bez DPH. Žalobca z havarijného poistenia zaplatil poškodenému
25.02.2019 sumu 2 874,14 eur. Odpočítal spoluúčasť poškodeného vo výške 165,- eur a poplatok za
odťah vozidla vo výške 182,40 eur. Vyplatením poistného plnenia prešlo právo na poskytnuté plnenie
v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ na žalobcu vo výške 2 874,14 eur. Žalovaný vznik škody, ani jej výšku
nerozporoval. Zodpovednosť žalovaného súd posudzoval v zmysle ust. § 415 v súvislosti s ust. §
420 OZ. Uzavrel, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nekonal tak, aby opakovaným pádom snehu

zabránil vzniku škody. To, že sneh zo strechy padal v podstate celú existenciu stavby rodinnému domu,
prinajmenšom od výmeny strešnej krytiny, ho nezbavuje zodpovednosti ako vlastníka. Nenamontoval
na strechu protisnehové zábrany, nepoveril fyzickú alebo právnickú osobu odprataním snehu, susedov
ani nepožiadal oznámiť mu riziko pádu snehu zo strechy. Sneženie v zimnom období je bežným aopakujúcim sa javom, najmä v severnom regióne Slovenska. Žalovaný si nesplnil svoju prevenčnú
povinnosť zabrániť zosuvom snehu zo strechy. Po zhodnotení výsledkov dokazovania však dospel k
záveru, že ani svedkyňa B. G., ktorej bolo zverené poškodené motorové vozidlo, nekonala v súlade s

ust. § 415 OZ, nakoľko toto služobné osobné motorové vozidlo zaparkovala na mieste, o ktorom mala
vedomosť, že tam v zimnom období padá sneh a hrozí škoda na majetku. V deň škodovej udalosti pod
vplyvom iných okolností opomenula auto preparkovať, hoci inak parkovala pred domom, aby sa vyhla
prípadnej škode. Na podklade uvedeného súd uzavrel, že sa nesprávala dostatočne obozretne aj s
ohľadom na aktuálne snehové podmienky a preto jej uložil povinnosť znášať škodu pomerne v rozsahu

20%. Pri určení výšky spoluzavinenia zvažoval súd príčiny, ktoré viedli ku škode. Ustálil, že primárnou
príčinou vzniku škody bolo konanie/nekonanie žalovaného, ktorý si nesplnil svoje prevenčné povinnosti,
neodpratal sneh zo strechy, prípadne nenainštaloval snehové zábrany. Svojím správaním vo svojej
podstate žalovaný bránil vlastníkom susediacej nehnuteľnosti užívať svoj majetok v plnom rozsahu. S
priznaným nárokom žalobcovi súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu regresného nároku listom zo dňa 06.03.2019, avšak bezúspešne. O

nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na pomer úspechu a neúspechu strán v spore
(§ 255 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Mal za to, že
v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol významné skutkové okolnosti, ktoré korešpondujú aj s

časťou vykonaného dokazovania a jednoznačne preukazujú tak objektívne ako i špecifické okolnosti, na
základe ktorých nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať splnenie všeobecnej prevenčnej
povinnosti v zmysle § 415 OZ, resp. nebolo a nie je možné konštatovať porušenie prevenčnej povinnosti
žalovaným do takej miery a takým spôsobom, že by zakladala vznik zodpovednosti žalovaného za
škodu v danom prípade spôsobenú. Zdôraznil, že v predmetnom rodinnom dome nebýval, v čase vzniku

udalosti sa zdržiaval dlhodobo pracovne v Bratislave, často sa zdržiava služobne i v zahraničí, čo
nebolo zo strany žalobcu rozporované. Vzdialenosť približne 300 km predstavuje objektívnu prekážku,
ktorá bráni v možnosti operatívne zabezpečiť odstránenie vrstvy snehu zo strechy rodinného domu.
Naviac, ako bolo potvrdené výpoveďami svedkov, všetky zúčastnené osoby považovali zosuvy snehu zo
strechypredmetnéhorodinnéhodomuza„obvyklé“.Stýmpočítaliaštandardnenajmävlastnícisusednej

nehnuteľnosti sa podľa toho aj správali, t.j. tieto okolnosti do značnej miery aj akceptovali. Vzhľadom na
uvedené nie je možné konštatovať u žalovaného porušenie právnej povinnosti. Po výpovedi svedkov,
vlastníkov susednej nehnuteľnosti, bolo jednoznačne preukázané, že boli uzrozumení so skutočnosťou,
že v zimnom období dochádza s zosuvom snehu zo strechy rodinného domu, čomu zodpovedalo i ich
správanie. Svedkyňa B. G. potvrdila vo výpovedi, že sa pozabudla a auto zaparkovala na miesto, o

ktorom si bola vedomá, že naň padá sneh zo strechy. Ďalej uviedla, že v zimnom období tam vôbec
auto neparkuje. Pokiaľ svedok M. G. uviedol, že upozorňoval otca žalovaného, aby na strechu dal
lapače a rínu, to nie je pravda, takáto požiadavka zo strany susedov vnesená nebola. Zastal názor,
že súd nesprávne vyhodnotil dokazovaním zistený skutkový stav a následne vec i nesprávne právne
posúdil, nakoľko osoba, ktorej bolo zverené poškodené motorové vozidlo, sa nesprávala obozretne,

najmä pokiaľ mala priamu vedomosť, že počas zimného obdobia na miesto, kde auto zaparkovala,
dochádza k zosuvom snehu. V ďalšom poukázal na relevantnú judikatúru, ako i odbornú literatúru
Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár Bratislava: Eurokódex 2011. Konštatoval, že osoba,
ktorej bolo zverené poškodené motorové vozidlo a vlastníci rodinného domu súp.č. XXX vedeli, že v
danom čase na streche susedného rodinného domu sa nachádza vrstva snehu, hrozí jej zosunutie.

Nesplnili si prevenčnú povinnosť a zakročovaciu povinnosť, ktorú mohli jednoduchým spôsobom naplniť
tým, že by vôbec nedošlo k zaparkovaniu motorového vozidla na danom mieste, pričom v rámci
zakročovacej povinnosti by sami odstránili vrstvu snehu zo strechy, prípadne informovali žalovaného o
skutkovom stave, ktorý by obratom zabezpečil odstránenie rizika vzniku škody osobne alebo poverením
inej osoby, príp. požiadaním vlastníkov susednej nehnuteľnosti o súčinnosť. Na jednej strane konštatuje,

žepoškodenápoznaladôvody,prektorénemohlaparkovaťnadanommieste,anapriektomuopomenula
danú skutočnosť, auto na danom mieste odparkované nechala. Z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé
a jasné kritériá, na základe ktorých súd určil mieru spoluzodpovednosti poškodenej práve 20%, v tejto
súvislosti argumentoval nedostatočnosťou odôvodnenia rozsudku. V odvolacom návrhu žiadal, aby
rozsudok prvoinštančného súdu odvolací súd zmenil, žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú,

alternatívne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil obranu žalovaného, že u neho objektívne
existovala prekážka odstraňovať sneh zo strechy rodinného domu z dôvodu, že v nehnuteľnosti nebývalza nesprávnu, takýto zužujúci výklad rozsahu povinnosti vlastníka by každého vlastníka zbavoval
zodpovednosti za reálny stav predmetu jeho vlastníctva a v tej súvislosti za prípadne hroziacu škodu
iným osobám už len s poukazom na dlhodobú fyzickú neprítomnosť. Vlastníctvo zaväzuje, čo znamená

pre vlastníka nehnuteľnosti povinnosť užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil
škodu inému. V danom prípade (neprítomný) vlastník v rámci správy svojho majetku neurobil vôbec
žiadne opatrenia, ktoré by bolo možné hodnotiť ako plnenie povinností vyplývajúcich jednak z vlastníctva
veci, jednak v rámci plnenia jeho vlastnej prevenčnej povinnosti nevykonal v konkrétnom prípade
(dlhodobo) žiadne opatrenia proti zosuvu snehu. Napriek požiadavkám vlastníka susedného pozemku

nenamontoval snehové zábrany na streche priľahlej k susednému pozemku, hoci tieto zábrany podľa
výpovede svedka G. naopak namontoval v časti strechy smerujúcej do jeho vlastného dvora. Sám
žalovaný potvrdil, že sneh zo strechy nikdy neodhadzoval ani on, ani jeho rodičia. Netvrdil, že by túto
činnosť zabezpečoval inak, hoci vedel, že sneh sa na susedný pozemok pravidelne zosúva, že túto časť
dvora (širokú približne 2,5 m) využívajú susedia ako hlavnú bránu do dvora. Nezisťoval poveternostné
podmienky v danej oblasti, aby vedel zakročiť proti zosuvu snehu aktuálne, v tom bol vyslovenej

pasívny a výlučne na úkor vlastníka susednej nehnuteľnosti. Plne sa spoľahol, že vlastník susedného
pozemku nebude v zimných mesiacoch využívať vôbec časť svojho majetku, že zosunutý sneh odprace
sám, ak bude potrebovať s vozidlom do dvora vstúpiť. To, že susedia takéto správanie žalovaného
tolerovali, neznamená, že na seba prevzali v akomkoľvek rozsahu povinnosti žalovaného ako vlastníka
riadne sa starať o svoj majetok. Za adekvátnu považoval mieru zodpovednosti vodičky motorového

vozidla,ktoráopomenulapreparkovaťmotorovévozidlo.Zdôraznil,žežalovanýmalpozitívnuvedomosť,
že predmetné miesto je súčasťou hlavného vstupu na susedný pozemok, t.j., že kedykoľvek mohlo
dôjsť k zosuvu snehu a k škode nielen na majetku, ale prípadne i na zdraví osôb, ktoré v tejto časti
pozemku sa mohli zdržiavať. Len ťažko možno podľa žalobcu prisvedčiť argumentácii žalovaného, že
správnym riešením vzniknutej situácie bolo, ak by poškodení/vlastníci susedného pozemku podstatnú

časť svojho dvora počas zimy vôbec nevyužívali, zabránili vzniku škody. Mal za to, že súd dostatočne
odôvodnil výšku spoluzavinenia vodičky motorového vozidla a správne ustálil, že primárnou príčinou
vzniku škody nebolo správanie vodičky motorového vozidla, ale konanie/nekonanie žalovaného, ktorý
svojím správaním v podstate bránil vlastníkom susednej nehnuteľnosti užívať svoj majetok v plnom
rozsahu. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch podaného odvolania, doterajšej
skutkovej a právnej argumentácii s tým, že v rámci stavebného konania neboli vznesené zo strany
vlastníka susednej nehnuteľnosti žiadne požiadavky na realizáciu snehových zábran, resp. iných úprav
na existujúcej nehnuteľnosti. Vlastníci susednej nehnuteľnosti akceptovali skutkový stav týkajúci sa

umiestnenia tejto nehnuteľnosti, sklonu a orientácie strechy, ako i skutočnosť, že táto nehnuteľnosť
nemala nainštalované snehové zábrany. Na druhej strane, boli pri povoľovaní stavby pána G. zo
strany vlastníkov rodinnému domu - právnych predchodcov žalovaného vykonané ústupky týkajúce
sa umožnenia nedodržania niektorých minimálnych vzdialeností umiestnenia stavby pre účely vydania
stavebného povolenia. Zotrval na názore, že zo strany súdu došlo k nedostatočnému vyhodnoteniu

miery spoluzavinenia vodičky motorového vozidla.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Hoci
sa nestotožnil s konštatovaním o spoluzavinení vodičky motorového vozidla, vzhľadom na nepodanie
odvolania zo strany žalobcu rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci zo strany
prvoinštančného súdu, pokiaľ na vec aplikoval ust. §813, § 415 v súvislosti s ust. § 420 OZ.

7. Za podstatné odvolací súd považoval, že vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať a spravovať svoj
majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému bez ohľadu na to, či vlastník nehnuteľnosť užíva na

trvalé bývanie alebo na iný účel, či sa v nehnuteľnosti trvale zdržiava alebo nie. Vlastník nehnuteľnosti,
ktorý ju nevyužíva na trvalé bývanie, je povinný urobiť opatrenia na zamedzenie vzniku škody v rámci
plnenia vlastnej prevenčnej povinnosti.8. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný vedel o tom, že zo strechy jeho rodinnému
domu dochádza k zosuvu snehu na susedný pozemok. Napriek tomu nevykonal žiadne opatrenia,
naopak, za prirodzené považoval, že susedia časť z vlastného dvora, na ktorú sa sneh z jeho strechy

zosúva, nevyužívajú. To, že vodička motorového vozidla zaparkovala vozidlo vo vlastnom dvore a v
dôsledku plnenia iných povinností opomenula auto preparkovať, neznamená, že by prevzala na seba
zodpovednosť za zosuv snehu zo strechy nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom na sklon
strechy a lokalitu, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádzala, žalovaný musel dôvodne predpokladať, že v
zimných mesiacoch dochádza k zosuvu snehu zo strechy rodinnému domu do dvora susedov, napriek

tomu zostal pasívny. Spoliehal sa, že vlastník susedného pozemku nebude v zimných mesiacoch
časť svojho dvora vôbec využívať, resp. zosunutý sneh odprace sám, ak bude potrebovať vlastným
vozidlom do dvora vstúpiť. Uvedené len umocňuje nezodpovedné správanie žalovaného, ktorý vedel a
bol uzrozumený s tým, že v zimných mesiacoch dochádza k zosuvu snehu zo strechy jeho rodinného
domu a že v danom prípade hrozí riziko nielen poškodenia majetku, ale i zdravia vlastníkov susedného
pozemku. Ani to, že sa títo správali zodpovedne, aby vzniku škody predchádzali, nezbavuje žalovaného

zodpovednosti za nesplnenie vlastnej prevenčnej povinnosti. Príčinou vzniku škody nebolo konanie
vodičky motorového vozidla, ale nečinnosť žalovaného, ktorý svojím správaním v podstate bránil
vlastníkom susednej nehnuteľnosti užívať svoj majetok v plnom rozsahu, nevykonal žiadne opatrenia
smerujúce k zamedzeniu vzniku akejkoľvek škody.

9. V kontexte uvedeného, so zohľadnením skutočnosti, že žalobca proti rozsudku prvoinštančného súdu
odvolanie nepodal, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387
ods. 1 CSP, stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2, potvrdil.

10. Žalobcovi, ako úspešnej strane v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)