Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/140/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr.MilanaStrakuaJUDr.JozefaŠulekavprávnejvecižalobcuE.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.XXX/
XX, Q. Q. proti žalovanému Trenčianskemu samosprávnemu kraju so sídlom K dolnej stanici 7282/20A,
Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: TSK/2021/07540-2 zo dňa 23.09.2021,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Rozhodnutím Riaditeľky J. Z. R. Z. a J. so sídlom P. D. XX, Q. č. spisu: SOŠOaSTN/2021/212-20, č.
záznamu: 2021/662 zo dňa 14.07.2021 bol žalobca podľa § 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. vylúčený
zo štúdia za previnenia proti školskému poriadku v súvislosti s porušením § 144 ods. 4 písm. b), e), f),
g) a h) zákona č. 245/2008 Z. z. tým, že nedodržiaval školský poriadok, odmietal si osvojovať vedomosti
a zručnosti poskytované školou, nezúčastňoval sa riadne vyučovania a opätovne vykazoval absenciu,

nectil si ľudskú dôstojnosť zamestnancov školy, nerešpektoval pokyny a nariadenia vyučujúcich
pedagógov a odmietal dodržiavať protiepidemické opatrenia a odporúčania pri používaní rúšok alebo
prekrytia horných dýchacích ciest počas trvania pandémie ochorenia Covid-19, čím ohrozoval zdravie
svojich spolužiakov a ostatných osôb zúčastňujúcich sa na vyučovaní. Rozhodnutiu o vylúčení
predchádzalo pokarhanie od riaditeľky školy za 51 hodín neospravedlnenej absencie, následne bol
žalobca podmienečne vylúčený zo štúdia na jeden rok z dôvodu neúčinnosti predchádzajúcich opatrení,
pričom v období od 04.06.2021 do 24.06.2021 vykázal žalobca ďalších 102 hodín neospravedlnenej

absencie, čo predstavuje za školský rok 2020/2021 úhrnom 153 neospravedlnených hodín, čím žalobca
závažným spôsobom porušil školský poriadok, ako aj § 144 ods. 4 písm. e) zákona č. 245/2008
Z. z. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca neprejavuje záujem o štúdium a
jeho riadne ukončenie. Žalobcovi bolo následne opakovane uložené pokarhanie od riaditeľky školy
za nerešpektovanie nariadenia vydaného Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 206/2021,
nakoľko žalobca si pri vstupe do školy a počas vyučovania opakovane odmietal prekryť horné
dýchacie cesty, čím porušil školský poriadok, a to jeho prílohu 2 obsahujúcu Smernicu o stanovení

základných prevádzkových podmienok školy po dobu trvania pandémie ochorenia Covid-19 pre potreby
dodržiavania protiepidemických opatrení a týmto konaním žalobca ohrozil zdravie spolužiakov a
ostatnýchosôbzúčastňujúcichsanavýchoveavzdelávaníarovnakonerešpektovalpokynyanariadenia
pedagogických zamestnancov školy, nectil si ľudskú dôstojnosť zamestnancov školy a nedodržiavalprotiepidemické opatrenia nariadené na základe § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., čím došlo zo strany
žalobcu k porušeniu školského poriadku.

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu Riaditeľky J. Z. R. Z. a J. so sídlom P. D. XX, Q. č. spisu:
SOŠOaSTN/2021/212-20, č. záznamu: 2021/662 zo dňa 14.07.2021 podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
napadnutým rozhodnutím č.: TSK/2021/07540-2 zo dňa 23.09.2021 potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol s odôvodnením, že z hľadiska skutkovej a právnej podstaty bolo prvostupňové rozhodnutie

vydanésprávneavsúladesozákonomavproceseprvostupňovéhosprávnehokonanianeboliporušené
žiadne predpisy ani postupy vzťahujúce sa na toto konanie. K námietke ohľadne zabránenia vstupu
žalobcu do školy z dôvodu absencie prekrytia dýchacích ciest žalovaný uviedol, že v rozhodnej dobe
na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 206/2021 platila povinnosť prekrytia horných
dýchacích ciest. Žalovaný zdôraznil, že žalobca opakovane porušoval § 144 ods. 4 písm. b), e), f), g)
a h) zákona č. 245/2008 Z. z. tým, že nedodržiaval školský poriadok, odmietal si osvojovať vedomosti

a zručnosti poskytované školou, nezúčastňoval sa riadne vyučovania, nectil si ľudskú dôstojnosť
zamestnancov školy, nerešpektoval pokyny a nariadenia vyučujúcich pedagógov a odmietal dodržiavať
protiepidemické opatrenia nariadené na základe § 59b zákona č. 355/2007 Z.z., čím ohrozoval zdravie
svojich spolužiakov a ostatných osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní. Žalovaný poukázal na
to, že riaditeľka školy uložila žalobcovi za opakované závažné porušovanie školského poriadku všetky

dostupné opatrenia vo výchove tak, aby došlo zo strany žalobcu k zamedzeniu ďalšieho obdobného
konania, žalobca však aj po ich uložení v porušovaní školského poriadku pokračoval, čo viedlo k
vylúčeniu žalobcu zo štúdia.

II.

Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 01.12.2021 (ktorú žalobca podal elektronicky bez autorizácie
a nasledujúci deň 02.12.2021 doplnil v listinnej podobe osobným podaním do podateľne správneho súdu
v súlade s § 56 ods. 2 S.s.p.), keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal

žalobca dňa 01.10.2021, sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia
žalovaného č.: TSK/2021/07540-2 zo dňa 23.09.2021.

4. Žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou absencie spisovej značky rozhodnutia
riaditeľky Strednej odbornej školy obchodu a služieb, namiesto ktorej je na ňom uvedené číslo záznamu

2021/662.

5. Ďalšou vadou oboch rozhodnutí je podľa žalobcu to, že z nich nevyplýva zákonom určená povinnosť
na prekrytie dýchacích ciest. Žalobca dodal, že vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 206/2021
V. v. nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. Už len na základe uvedeného je podľa žalobcu

správna žaloba dôvodná, nakoľko prekrytie dýchacích ciest nie je povinnosť uložená zákonom, čím
napadnuté rozhodnutia o vylúčení žalobcu zo školy za konanie, ktoré nie je porušením právnej
povinnosti, potom ani povinnosti určenej školským poriadkom, sú nezákonné. Žalobca zdôraznil, že jeho
absencia v škole a na jej základe vzniknuté ďalšie skutočnosti posúdené proti nemu ako porušenie
citovaných ustanovení školského zákona boli vyvolané nezákonným konaním riaditeľky školy, ktorá

žalobcovi odoprela vstup do školy a na vyučovací proces bez prekrytia horných dýchacích ciest, pričom
žalobca takúto právnu povinnosť nemal.

6. K charakteru vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva žalobca konštatoval, že tento má povahu
hybridného správneho aktu, čo znamená, že ide o individuálny právny akt s prvkami normatívneho

právneho aktu s tým, že normatívny prvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom
okruhu adresátov tohto aktu, a individuálny prvok, ktorý je dominantný, je určený konkrétnosťou
predmetu regulácie, ktorá sa netýka akejkoľvek, genericky určenej pandemickej situácie, ale konkrétnej
pandémie, na ktorú opatrenie reaguje. Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona, teda v
súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.

7. V závere správnej žaloby žalobca zopakoval, že v danej veci je podstatné, že v Zbierke zákonov SR
neexistuje zákon Národnej rady SR určujúci právnu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest, pričom
vyhláškou ani hybridným či individuálnym právnym aktom nemožno ukladať povinnosti, meniť alebodopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené.
Podľa žalobcu je príkaz na prekrytie horných dýchacích ciest formulovaný ako povinnosť v právnych
aktoch Úradu verejného zdravotníctva SR právne irelevantný, pretože je daný nad rámec zákona.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal poukázal na to, že správna žaloba
je podaná oneskorene a žalobca nie je v konaní zastúpený advokátom, čo sú dôvody pre odmietnutie
správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d), f) S.s.p. K samotnému obsahu žaloby žalovaný odkázal
na dôvody, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia a tieto žalovaný stále považuje za vecne a

právne správne.

III.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci

je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.
1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom

a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na
ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 195 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola
podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), bez povinnosti obligatórneho zastúpenia advokátom
(§ 49 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.),
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol

bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/
S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného
v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil

správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p. v spojení s §
195 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne
vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

10. Podľa § 144 ods. 4 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z., žiak je povinný dodržiavať školský poriadok

školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia.

11. Podľa § 144 ods. 4 písm. e) zákona č. 245/2008 Z. z., žiak je povinný pravidelne sa zúčastňovať na
výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 144 ods. 4 písm. f) zákona č. 245/2008 Z. z., žiak je povinný konať tak, aby neohrozoval
svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove
a vzdelávaní.

13. Podľa § 144 ods. 4 písm. g) zákona č. 245/2008 Z. z., žiak je povinný ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich

spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia.

14. Podľa § 144 ods. 4 písm. h) zákona č. 245/2008 Z. z., žiak je povinný rešpektovať pokyny
zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.

15. Citované ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. vymedzuje povinnosti žiaka, ku
ktorým patrí aj povinnosť neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa
výchovy a vzdelávania, konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a
bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní, ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich

spolužiakova zamestnancov školy alebo školského zariadenia, rešpektovať pokyny zamestnancov školy
alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými
predpismi školy a dobrými mravmi a iné. Zo zákona teda jednoznačne vyplýva žalobcovi povinnosť
správať sa tak, aby neohrozoval zdravie ostatných žiakov napr. tým, že nebude mať prekryté dýchaciecesty. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa stretne právo na vzdelanie
a právo na život a zdravie, nemožno uprednostniť právo jednotlivca nad právom ostatných žiakov a
tiež zamestnancov školy mať zabezpečenú ochranu pred nákazlivou chorobou. V prípade neplnenia si

povinností zo strany žiakov dochádza k ich previneniu proti školskému poriadku, a v takomto prípade
možno žiakom uložiť niektoré z opatrení uvedených v ust. § 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.

16. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z., ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno
mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od

riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

17. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné sa zaoberať otázkou záväznosti vyhlášky
Úradu verejného zdravotníctva SR č. 206/2021, najmä či táto je všeobecne záväzným právnym
predpisom. K postaveniu úradu verejného zdravotníctva ako dekoncentrovaného orgánu štátnej správy
s pôsobnosťou pre celé územie a jeho pozícii z hľadiska Ústavy SR možno uviesť, že Ústava SR

na viacerých miestach zdôrazňuje osobitné postavenie „ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy“, ktorým sa odlišujú od všetkých ostatných orgánov štátnej správy. Ústavný súd SR
vo svojom Náleze č. 550/2021 Z. z. PL.ÚS 8/2021-143 zo dňa 01.12.2021 konštatoval, že ak orgány
verejného zdravotníctva rozhodujú o nariadení opatrení podľa § 12, resp. § 48 ods. 4 inak než voči
jednotlivo určenej osobe, ich akty sa nijako nelíšia od všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže

sa týkajú určitého územia alebo druhovo určených osôb. Z ust. § 1 písm. f) zák. č. 355/2007 Z. z.
vyplýva, že orgány verejného zdravotníctva sú orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.
Podľa čl. 123 Ústavy SR sú všetky orgány štátnej správy oprávnené vydávať na vykonanie zákona
všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Ustanovenie § 59b ods.
1 bude teda splnomocňovať orgány verejného zdravotníctva na vydanie týchto všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorými nariadia jednotlivé potrebné opatrenia podľa § 12, resp. § 48 ods. 4. Z
Ústavy SR vyplýva, že jednotlivé orgány štátnej správy sú priamo alebo sprostredkovane podriadené
orgánu s demokratickou legitimitou, typicky ministerstvu. Ide o vzťahy nadriadenosti a podriadenosti
v rámci exekutívnej moci, a nie o vzťahy deľby moci medzi jednotlivými mocami. K pozícii úradu
verejného zdravotníctva je potrebné uviesť, že Ministerstvo zdravotníctva ako vládny ústredný orgán

štátnej správy podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia určuje zásadné smery a priority
štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia a kontroluje výkon verejného zdravotníctva v
Slovenskej republike. Podľa § 5 ods. 2 hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného
úradu Ministerstva zdravotníctva na návrh ministra zdravotníctva a úrad verejného zdravotníctva riadi a
za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky. Úrad verejného zdravotníctva je podľa

§ 5 ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva
(nemá teda vlastnú rozpočtovú kapitolu). Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného
zdravotníctva sú na základe týchto zákonných ustanovení síce v pozícii nepriamej podriadenosti
Ministerstvu zdravotníctva, avšak nepochybne ako integrálna súčasť štruktúry výkonnej moci. Zverenie
kompetencienariaďovaťvyhláškyúraduverejnéhozdravotníctvajevzásadevecoukoncepcieverejného

zdravotníctva, ktorú určuje demokratický zákonodarca. V tejto súvislosti bolo tiež v tomto Náleze
Ústavného súdu SR uvedené, že Ústava SR na viacerých miestach ustanovuje, že právne predpisy
majú byť vyhlásené spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 87 ods. 5, čl. 120 ods. 3, čl. 123). Pri zákonoch
podmieňuje vyhlásením ich platnosť. Pri žiadnom druhu predpisu Ústava SR neustanovuje priamo
spôsob vyhlásenia ani platformu vyhlásenia. Ústava SR od času jej prijatia nepredpisovala ani jednotný

spôsob vyhlásenia právnych predpisov, ani jednotný publikačný nástroj. Možno teda konštatovať, že
Ústava SR explicitne neustanovuje, že sa vyhlášky (iných) správnych orgánov majú vyhlasovať, resp.
publikovať v Zbierke zákonov. V referenčnom čl. 123 je stanovené, že iné orgány štátnej správy môžu
vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Ustanovenie §
59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia zreteľne splnomocnilo orgány štátnej správy na úseku

verejného zdravotníctva vydávať všeobecne záväzné právne predpisy určitej časti jej územia alebo pre
skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva (§ 4 ods. 1 písm.
g/), úrad verejného zdravotníctva (§ 5 ods. 4 písm. k/) alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva
(§ 6 ods.3 písm. e/) všeobecne záväzným právnym predpisom a zároveň v právnej sile zákona stanovil
spôsob publikácie. V Náleze Ústavného súdu SR PL ÚS 8/2021-143 zo dňa 01.12.2021 bolo ďalej

konštatované, že vyhlášky ÚVZ sú formálne aj prakticky dostupné. Vestník vlády je zbierka, ktorú pozná
právny poriadok už z obdobia pred prijatím Ústavy. Znamená to, že to nie je nová, neštandardná
platforma pre publikáciu právnych predpisov. Vyhlášky sú dostupné prostredníctvom internetu, ako aj v
tlačenej podobe. Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva zabezpečia,aby ich vyhláška podľa odseku 1 bola uverejnená aj iným vhodným spôsobom, najmä na úradných
tabuliach okresných úradov a obcí na dotknutom území, toto uverejnenie nemá vplyv na platnosť a
účinnosť vyhlášky.

18.Zadministratívnehospisuvyplýva,ževrozhodnomobdobíbolavplatnostiVyhláškaÚraduverejného
zdravotníctva SR č. 206/2021, ktorá podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona ukladala všetkým osobám
riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých
priestoroch interiérov budov. To znamená, že vstup do školy bol podmienený riadnym prekrytím horných

dýchacích ciest použitím respirátora, čo žalobca neakceptoval a v dôsledku tohto konania (neprekrytia
horných dýchacích ciest) žalobca opakovane vykazoval neospravedlnenú absenciu. Za tohto stavu
možno konštatovať, že žalobca v plnej miere zodpovedá za previnenia proti školskému poriadku,
ktoré sa mu napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím kladú za vinu, čoho
následkom bolo vydanie rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že jeho
absencia školskej dochádzky nebola bezdôvodná, ani zapríčinená jeho zavinením, ale bola v príčinnej

súvislosti s bránením mu v plnení tejto povinnosti zo strany školy, a to kladením mu nezákonných
podmienok prekrývania dýchacích ciest, správny súd tento argument nemôže akceptovať, nakoľko ako
už bolo uvedené vyššie, žalobcu zaťažovala povinnosť vyplývajúca z platnej Vyhlášky Úradu verejného
zdravotníctva SR č. 206/2021 mať v interiéri prekryté horné dýchacie cesty respirátorom, a teda v
žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, žeby požiadavka prekrytia dýchacích ciest bola nezákonnou.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je správny súd toho názoru, že správne orgány postupovali v
súlade so zákonom, keď rozhodli o vylúčení žalobcu zo štúdia. Nakoľko žalobca opakovane porušoval
školský poriadok a neplnil si svoje povinnosti, pričom predchádzajúce uložené opatrenia nepriniesli
žiadne zlepšenie, nezostávalo riaditeľke školy iné len využiť svojou povahou krajné opatrenie a žalobcu

definitívne vylúčiť zo štúdia.

20. Žalobné námietky žalobcu správny súd po ich preskúmaní vyhodnotil ako nedôvodné. I keď v
napadnutomrozhodnutíjenesprávneuvedenáspisováznačkaprvostupňovéhorozhodnutia,tátozrejmá
nesprávnosť v písaní nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a potrebu jeho

zrušenia. Taktiež nie je dôvodnou ani námietka, že žalobca nemal povinnosť mať prekryté dýchacie
cesty, keďže táto povinnosť nevyplývala zo žiadneho zákona. Ako už správny súd vysvetlil v bodoch 17 a
18 tohto rozsudku, žalobca bol povinný rešpektovať povinnosť vyplývajúcu z Vyhlášky Úradu verejného
zdravotníctva SR č. 206/2021 mať v interiéri prekryté horné dýchacie cesty respirátorom. Neobstojí ani
obrana žalobcu, že jeho absencia v škole a na jej základe vzniknuté ďalšie skutočnosti posúdené proti

nemu ako porušenie citovaných ustanovení školského zákona boli vyvolané nezákonným konaním
riaditeľky školy, ktorá žalobcovi odoprela vstup do školy a na vyučovací proces bez prekrytia horných
dýchacích ciest. Keďže sa riaditeľka školy riadila platnou Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR
č. 206/2021, nemožno jej konanie hodnotiť ako protizákonné.

21. Správny súd na tomto mieste aspoň v stručnosti zareaguje na tvrdenie žalovaného, že správna
žaloba bola podaná oneskorene a že bolo povinnosťou žalobcu byť v konaní zastúpený advokátom.
Ako už správny súd uviedol v bode 3 tohto rozsudku, žalobca podal správnu žalobu elektronicky dňa
01.12.2021 a nasledujúci deň ju doplnil v listinnej podobe. Niet teda pochýb, že správna žaloba bola
podaná včas. Za moment podania žaloby sa v danom prípade považuje deň 01.12.2021. Pokiaľ ide

o obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom, výnimkou je prípad administratívneho trestania, kedy
žalobca nemá povinnosť byť zastúpený advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 2 písm.
b/ S.s.p.). To, že v posudzovanom prípade ide o administratívne trestanie je zrejmé zo skutočnosti, že
žalobcovi bolo rozhodnutiami správnych orgánov uložené opatrenie - vylúčenie zo štúdia za previnenia
proti školskému poriadku, ktoré sa mu kladú za vinu.

22. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie

mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako
nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku a žalobu zamietol.24. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.

162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).