Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010264
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5919010264.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. októbra 2019 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným O. G., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok,
č.k. 1Nt/36/2019-13 z 18.9.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného O. G. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. 1Nt/36/2019-13 z 18.9.2019 podľa § 399
ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného O. G. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Okresného
súdu Ružomberok, vedeného pod sp.zn. 1T/6/2017 zo dňa 6.2.2017, právoplatného 6.2.2017, pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák., zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 18.9.2019 (č.l. 9-11 spisu) vyplýva, že po vyhlásení
uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva
podania sťažnosti, odsúdený uviedol, že podáva sťažnosť a obhajca sa pripojil k vyjadreniu odsúdeného.

Dňa 16.10.2019 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie sťažnosti odsúdeného O. G.

prostredníctvom ustanoveného obhajcu, ktorý uviedol nasledovné sťažnostné argumenty:

„Mám za to, že dôvody vedúce k zamietnutiu môjho návrhu neboli dané. Zmena právnej úpravy
vyplývajúca z novely Trestného zákona prijatej zákonom č. 214/2019 Z.z. bola takou skutočnosťou,
ktorá odôvodňovala v mojom prípade povolenie obnovy konania. Priamo z dôvodovej správy k
prijatej novele Trestného zákona vyplývalo, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy boli z dôvodu

nejednoznačnej právnej úpravy pri trestnom čine krádeže spáchanom vlámaním ukladané neprimerané,
a teda nezákonné tresty, čo by v prípade iniciácie konania pred ústavným súdom nepochybne viedlo
k záveru, že medzi dotknutými právnymi predpismi týkajúcimi sa právnej úpravy trestného činu krádeže,
je nesúlad. Práve preto som si dovolil poukázať na paralelu a analógiu s ustanovením § 93 ods. 1 zákona
č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov
podľa ktorého, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti alebo

niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti
alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd
nerozhodne inak. Som si vedomý skutočnosti, že takéto rozhodnutie ústavného súdu absentuje, avšak
zrejme len z toho dôvodu, že zákonodarca si všimol uvedený nesúlad skôr a nebol priestor na to, aby
sa tejto otázke venoval ústavný súd.

Opakovane si dovoľujem poukázať na dôvodovú správu predmetnej novely Trestného zákona, podľa
ktorej: „V praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti identifikovanénejasnosti s právnou kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok
bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa
§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem

- závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním.
Obidve kvalifikácie sa líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej alternatíve podstatne
prísnejšia (zločin) ako pri prvej (prečin). Líšia sa však aj vecnou príslušnosťou a režimom prípravného
konania (vyšetrovanie verzus skrátené vyšetrovanie). Výkladové stanoviská, ku ktorým sa už podujali
rôzne autority, boli protichodné.

Podľa predkladateľa nezodpovedá táto prax požiadavke primeranosti trestu z hľadiska
jeho výmery, čo je dôvodom predmetné ustanovenie novelizovať navrhovaným spôsobom.
Zámerom legislatívnej zmeny, ktorá spočíva v zlúčení odsekov 1 a 2 je zároveň odstránenie pochybností
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, podľa ktorého na
okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť,
priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú

hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa takto
nastavenej úpravy nebude možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola
spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b), a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším
spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba".
Vzhľadom na skutočnosť, že Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/6/2017 zo dňa

6.2.2017 som bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne za spáchanie
trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, ktorým
som spôsobil škodu vo výške 583,75 € (teda škodu malú), mám za to, že v mojom prípade došlo práve
s poukazom na závery dôvodovej správy k predmetnej novele k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku a
k uloženiu nezákonného trestu a jediným zákonným spôsobom ako odstrániť negatívne následky takto

uloženého trestu v môj prospech je vyhovieť môjmu návrhu na povolenie obnovy konania.
Na základe uvedeného preto navrhujem, aby Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie zrušil a uložil
Okresnému súdu Ružomberku, aby vo veci znovu konal a rozhodol tak, že návrhu na povolenie obnovy
konania vyhovie.“

Dňa 18.10.2019 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti
odsúdeného, v ktorom vyjadrení uvádza:

„Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1Nt/36/2019 zo dňa 18.9.2019, ktorým súd podľa §
399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného Petra Novackého na povolenie obnovy

konania, považujem za zákonné, pričom sa stotožňujem s dôvodmi rozhodnutia konkretizovanými v jeho
odôvodnení. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, nakoľko
nebolo preukázané naplnenie podmienok ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s
ustanovením § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku, navrhujem sťažnosť odsúdeného zamietnuť
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú.“

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, je prípustná v
súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 402 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou
osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z
hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému
súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Nadriadený súd si osvojuje dôvody

napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery
súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd
osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať
sa na riešenie sťažnostných námietok odsúdeného a jeho obhajcu.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60).
Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie

podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z
15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č.
49684/99, § 31, § 33).

Podľa súdnej praxe (Rt 72/1980) dôkazom súdu predtým neznámym môže byť okrem dôkazu doteraz

nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, ako napr. výpoveď
svedka, ktorý v konaní o obnove v podstatných bodoch zmení svoju výpoveď, v ktorom prípade však
musia byť predmetom hodnotenia aj dôvody, na základe ktorých došlo k obsahovej zmene výpovede.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisu, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v

rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (Rt 6/1997). V konaní o povolení obnovy konania však súd
nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní
vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri
dokazovaní a pod. (Rt 35/1988). V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú

správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní (Rt 6/1997).

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu v konaní o obnove konania
neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá sa domáha
obnovy konania.

Krajský súd zdôrazňuje, že jedným zo základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý
okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci s konečnou platnosťou,
ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované. Tento princíp neumožňuje stranám konania, aby sa
dožadovali obnovy konania iba z dôvodu opätovného prejednania a nového rozhodnutia vo veci.

Samotná možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie veci.
Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a
naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť právoplatné a záväzné súdne
rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád. Táto právomoc musí byť
vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami

jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.

Krajský súd konštatuje, že o takýto prípad sa v konaní o návrhu odsúdeného O. G. na povolenie obnovy
konania nejedná.

Krajský súd sa nestotožňuje s významom legislatívnej zmeny vyplývajúcej z novely Trestného zákona,
prijatej zákonom č. 214/2019 Z.z. tak, ako ho prezentuje odsúdený O. G. v dôvodoch svojej sťažnosti.
Inak povedané, novela „jednoduchého“ zákona nemá účinky predpokladané ustanovením § 394 ods.
4 písm. b) Tr. por. ani ustanovením § 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z., a to preto, lebo dotknuté
ustanovenia Trestného zákona zákonom č. 214/2019 Z.z. nestratili účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy

Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodoval o súlade zákonom č. 214/2019
Z.z. dotknutých ustanovení Trestného zákona s Ústavou Slovenskej republiky v zmysle kompetencie,
ktorú mu zveruje Ústava Slovenskej republiky v čl. 125.Sťažnostné argumenty odsúdeného O. G. nie sú spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúci
výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutý sťažnosťou odsúdeného O. G..

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,
ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného O. G. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.