Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/167/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920202258
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5920202258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu

a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne:
Ing. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, H., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 133,20
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č.k. 10C/41/2020-124 zo dňa 23. septembra 2021 v znení opravného uznesenia Okresného súdu
Ružomberok č.k. 10C/41/2020-137 zo dňa 2.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) v celom rozsahu
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci sumu 133,20 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z uvedenej istiny od 05.08.2020 do zaplatenia.

2.1.Východiskovo súd prvej inštancie vymedzil, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila s odkazom na

rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č.
KRPZ-KDI-SK-50/7017 z 19.7.2017. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo konanie Okresného riaditeľstva
PZ-ODI,ktorý rozhodnutímopriestupkuORPZ-RK-ODI2-P-362/2016z5.5.2017rozhodol,žeobvinený
z priestupku Ing. I. X. porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g),
k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 150 eur a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Na základe odvolania obvineného Ing. I. X., Krajský

dopravný inšpektorát v Žiline rozhodnutím o odvolaní zo dňa 19.7.2017 č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017
odvolanie účastníka konania Ing. I. X. zamietol a rozhodnutie o priestupku zo dňa 5.5.2017 potvrdil.
2.2.Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 27Sa/10/2017 zo dňa 10.1.2018 v konaní o správnej žalobe,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského
dopravného inšpektorátu, rozhodnutie KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.7.2017 zrušil a vec vrátil
žalovanému, teda Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Žiline na ďalšie konanie. Následne Krajský
dopravný inšpektorát, Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline rozhodnutím zo dňa 13.4.2018

zrušil rozhodnutie o priestupku zo dňa 5.5.2017 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
2.3.Okresný dopravný inšpektorát, Okresného policajného zboru v Ružomberku vo veci ORPZ-RK-
ODI2-P-362/2016 rozhodol o priestupku opätovne dňa 14.12.2018 tak, že Ing. I. X. svojim konaním
popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku porušil ustanovenia zákona č.8/2009 Z.z. ocestnej premávke, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta vo výške 150
eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, pričom do času zákazu činnosti

sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe rozhodnutia OR PZ v Ružomberku zo dňa 5.5.2017
v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu Krajského riaditeľstva v Žiline, Krajského
dopravného inšpektorátu č.KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 nadobudlo právoplatnosť 28.7.2017, nesmel túto
činnosť vykonávať, t.j. od 28.7.2017 do 28.1.2018.
2.4.Na základe odvolania obvineného bola predmetná vec postúpená Krajskému dopravnému

inšpektorátu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní, pričom dňa 13.3.2019 Krajský dopravný inšpektorát
v Žiline konanie o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorých
bol obvinený Ing. I. X. zastavil, nakoľko zodpovednosť za uvedené priestupky zanikla dňa 9.3.2019 s
poukazom na ustanovenie § 20 zákona o priestupkoch.

3.Spoukazomnaanalogickúaplikáciuzáverovvyplývajúcich zrozhodnutiaNSSRsp.zn.9Cdo/65/2020

zo dňa 29.9.2020 súd prvej inštancie konštatoval, že i zastavenie priestupkového konania má za
následok zrušenie rozhodnutia, respektíve úkonu orgánu verejnej moci, ktorým bolo voči Ing. I. X.
vznesené obvinenie. V danom prípade v rámci priestupkového konania došlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia a teda existuje možnosť poškodeného uplatňovať nárok v súlade so zákonom č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

4.1.Následne však okresný súd (pri akcentácii teórie dôkazného bremena) dospel k záveru, že (pokiaľ aj
možno hodnotiť označené rozhodnutia Okresného a Krajského dopravného inšpektorátu za nezákonné
a súčasne zákon nevylučuje postúpenie práva na náhradu škody majetkovej povahy spôsobenej
rozhodnutím orgánu štátu) žalobkyňa nepreukázala vznik skutočnej škody a jej výšku.

4.2.Ak totiž Ing. X. tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že sám sa nemohol dostaviť na OO PZ Liptovská
Teplá za účelom odovzdania vodičského oprávnenia, ale tak musel urobiť jeho splnomocnenec V. E.,
ktorý len pre tento úkon prišiel až z G., podľa súdu prvej inštancie nebol predložený žiadny dôkaz
o tom, že takéto náklady skutočne právny predchodca žalobkyne vynaložil, resp. že ich vynaložil len
v súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Inými slovami, nebolo preukázané, že boli I. X. zo strany

splnomocnenca vyúčtované nejaké finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na cestu v súvislosti s
odovzdaním vodičského oprávnenia a že vo vyúčtovanej výške tieto finančné prostriedky aj I. X. uhradil.
Len vyčíslenie nákladov na použitie osobného motorového vozidla splnomocnenca totiž nemôže byť
dôkazom preukazujúcim, že tieto náklady bolo vynaložené jedine v súvislosti odovzdaním vodičského
preukazu v mene I. X..

4.3.Pokiaľ na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobkyne navrhol vykonanie dôkazu a to zistenia
majiteľa účtu (vedeného v N. N.) uvedeného na výpise, ktorý predložil, súd ho nevykonal z dôvodu, že sa
nejednalo o dôkaz, ktorý by žalobkyňa nemohla predložiť už skôr (keďže majiteľom účtu mal byť priamo
splnomocnený zástupca žalobcu). Okrem toho, takýto dôkaz by aj tak nepreukázal tvrdené skutočnosti,
nakoľko na predložených výpisoch nie je uvedený dôvod vkladu v hotovosti zo strany I. X..

5.Okresný súd uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku skutočnej
škody v dôsledku vedeného priestupkového konania, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

6.O trovách konania súd rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods.1 CSP a priznal
žalovanému, ktorý bol mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeny v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu.

8.Odvolateľka označila o záver súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, za arbitrárny a rozporný
s obsahom spisového materiálu, nakoľko nárok čo do dôvodu aj čo do výšky bol preukázaný a
dôvodný. Jej splnomocnený zástupca totiž predložil súdu ako dôkaz o kompenzácii trov konania - o
úhrade preddavkov na trovy konania, ktoré Ing. I. X. uhradil svojmu splnomocnenému zástupcovi V. E.
bezhotovostne, výpis z obratov na bežnom účte V. E., z ktorého vyplýva, ako bolo v spore tvrdené, že

Ing. I. X. tomuto výdavky priebežne uhrádzal, a to nasledovne: 12. októbra 2016 sumu 500.- eur, 2.
decembra 2016 sumu 450,- eur, 6. marca 2017 sumu 100,- eur, 20. novembra 2017 sumu 100,- eur.
Na pojednávaní konanom 23. septembra 2021 súd prvej inštancie, že v súlade s koncentráciou konania
dôkaz oboznámením sa z výpisom z účtu v N. N. nevykoná. Napriek tomu, že tým zásadným spôsobomzasiahol do procesných práv žalobkyne, keď odmietol prihliadnuť na predložený dôkaz, v odôvodnení
napadnutého rozsudku absentuje akákoľvek zmienka odôvodnenie tohto postupu súdu prvej inštancie.
9.Bez ohľadu na absenciu náležitého odôvodnenia tohto postupu, dôvody na uplatnenie sudcovskej

koncentrácie konania podľa žalobkyne neboli dané. Opísala chronológiu súdenej veci a zdôraznila, že
CSP vyslovene predpokladá procesný postup, kedy strany križujú vyjadrenia (2x), ktoré sú prezentované
takým spôsobom, že vždy reagujú na protistranu; následne je vo veci nariadené pojednávanie. V
predmetnej veci žalobkyňa už nemala zákonom predpokladanú možnosť reagovať na podanie žalovanej
z 24. mája 2021, ktorým sa táto odklonila od svojej predchádzajúcej argumentácie (resp. túto rozšírila o

nové skutočnosti), pričom vo veci bolo nariadené pojednávanie, a teda žalobkyňa mienila prezentovať
svoj postoj a zároveň sa vyjadriť k rozšírenej argumentácii žalovanej práve na tomto pojednávaní.
Žalobkyňa sa na pojednávaní vyjadrila a predložila dôkaz. Súdu teda nič nebránilo predmetný dôkaz
vykonať a oboznámiť sa s ním.
10.Podľa odvolateľky dôkaz, ktorý žiadala vykonať (zistenia zo N. N.) nebol dôkazom, ktorý by bez svojej
viny nemohla predložiť už pri podaní žaloby, nakoľko malo sa jednať o účet patriaci splnomocnencovi,

ktorý žalobkyňu v konaní zastupoval a teda tento môže disponovať akýmikoľvek údajmi zo svojho účtu.
Predmetné listinné dôkazy teda boli v dispozícii tretej osoby, a to jej splnomocneného zástupcu, tzn.
táto nimi nedisponovala a k zastúpeniu na pojednávaní 23. septembra 2021 došlo až bezprostredne
pred pojednávaním, tzn., že skôr predmetné listiny žalobkyňa bez súčinnosti tretej osoby ani predložiť
nemohla. Zároveň v danej spojitosti upozornila na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/70/2017 z 31.1.2018

vymedzujúceho atribúty predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a dodala, že predložené listinné dôkazy
nielenže boli prijateľné a predložené v súlade so zákonom, ale ich predloženie korešpondovalo s
procesným vývojom sporu.
11.Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalobkyne nie je známe, prečo súd prvej
inštancie nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy - oboznámenie súdneho a administratívnych spisov.

12.Ďalej odvolateľka namietala, že žalovaný vo vyjadrení z 12.4.2021 nerozporoval skutočnosť, že
hotové výdavky znášal priamo Ing. I. X.. Až v podaní z 24.5.2021 prvýkrát namietal, že nebolo
preukázané, že škoda v podobe trov konania vznikla v majetkovej sfére Ing. I. X.. Z uvedeného je
evidentné, že v rámci žalobnej argumentácie žalobkyňa vyslovene tvrdila, že trovy obhajoby, v podobe
hotových výdavkov znášal priamo Ing. I. X., čím bola dotknutá jeho majetková sféra. Žalobkyňa tiež

predložila súdu výpis z obratov na bežnom účte V. E., z ktorého vyplýva. ako bolo v spore tvrdené,
že Ing. I. X. tomuto výdavky priebežne uhrádzal. Na vyvrátenie uvedeného preto nepostačuje len holé
konštatovanie,žetonebolopreukázané,bezakéhokoľvekprotiargumentu.Ajkeďvkonanípodľazákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov bremeno dôkazu zaťažuje žalobcu, ani toto bremeno nie je bezbrehé a musí byt' primerané. V

konaní nebolo sporné, že Ing. I. X. a V. E. sú blízke osoby - príbuzní v priamom rade. tento zastupoval
Ing. I. X. bez nároku na odmenu a všetko, čo Ing. I. X. V. E. uhrádzal, boli len jeho hotové výdavky,
ktoré vznikli v súvislosti s realizáciou jeho procesných práv v rámci obhajoby Ing. I. X.. Je preto úplne
logické, že vzhľadom na blízky vzťah menovaných, neexistuje formálna listinná zmluva, ako aj, že V. E.
tomuto nepredkladal „faktúru" alebo inú formu listinného vyúčtovania výdavkov, ako by to bolo v prípade

advokáta. To však neznamená, že vzťah Ing. I. X. a V. E. nespadá pod právny rámec, ktorý upravuje ich
vzájomné práva a povinnosti. Takýmto rámcom je príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná pritom neprodukovala žiaden dôkaz opaku, ktorý by uvedenú skutočnosť vylučoval alebo
aspoň spochybňoval.
13.Žalobkyňa súčasne predložila čestné vyhlásenie I. X. o tom, že jednotlivé vklady v hotovosti na účet

V. E. vykonal výlučne za účelom poskytnutia preddavkov na hotové výdavky svojho splnomocneného
zástupcu. S poukazom na ust. § 366 písm. d) CSP dodala, že predmetné čestné vyjadrenie v čase do
vyhlásenia dokazovania za skončené neexistovalo, preto ho bez svojej viny nemohla predložiť.

14.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

15.Malzato,ženaznačovanie(žalobkyne),žerozhodnutiesúduprvejinštanciejeprekvapivé,arbitrárne
a rozporné s obsahom spisového materiálu, je nenáležité predovšetkým vzhľadom k obsahu rozsudku
a právnemu názoru, ktorý bol náležite a zrozumiteľne vysvetlený. Právo na spravodlivý súdny proces
v sebe nezahŕňa právo strany konania požadovať, aby sa rozhodlo podľa jej predstáv a požiadaviek.
Žalobkyňa ako strana konania nebola žiadnym postupom súdu prvej inštancie ukrátená na svojich

právach.
16.Argumentácia žalovaného ohľadom spornosti nároku je zrejmá, a teda neobstojí tvrdenie žalobcu o
tom, že žalovaný vo svojej duplike uvádzal „nové skutkové tvrdenia.“ Žalovaný konzistentne zastával
názor o nepreukázaní existencie škody a jej výšky, nárok žalobcu nemal za daný od počiatku, a teda saneodklonil od svojej argumentácie, duplika žalovaného bola len reakciou na repliku žalobkyne a celkový
vývoj konania. Žalobkyňa je tou stranou konania, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, ako samozrejme aj
bremeno tvrdení. Žalobkyňa ujmu v jeho materiálnej sfére od počiatku len tvrdila. Nepredkladala žiadne

dôkazy, tvrdiac len, že nárok bol dôvodný aj preukázaný. Nemohol byť, nakoľko žalovaný konštantne
od počiatku písomne aj ústne vyvracal skutočnosti tvrdené žalobcom, ako aj tvrdenie, že nárok je
daný a preukázaný. Je zrejmé, že žalobkyňa bez svojej viny dôkazy navrhnúť mohla a mala na to
dostatočný priestor. Neunesenie dôkazného bremena nemôže byť kladené na zodpovednosť súdu alebo
žalovanému, nakoľko žalobkyni v realizácii procesných práv nikto nebráni.

17. Pokiaľ žalobkyňa až na pojednávaní dňa 23.09.2021 súdu prvej inštancie a tiež žalovanému krátkou
cestou predložila písomné vyjadrenie spolu s dôkazmi, a to výpismi z bankového účtu, ktorými mala byť
osvedčená a preukázaná existencia škody a jej výšky v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s
priestupkovým konaním p. Ing. I. X., mala takto postupovať najneskôr vo svojej replike, ako reakcii na
vyjadrenie žalovaného.
18.Z opatrnosti dodal, že predložené listinné dôkazy nepreukazujú, že vklad hotovosti na účet bol

realizovaný výlučne v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s priestupkovým konaním, resp. s
hotovými nákladmi jeho splnomocneného zástupcu. Poznámka „I. X.“ na predložených dôkazoch nie
je nepochybný a jednoznačný dôkaz spôsobilý preukázať priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť
jednotlivých úhrad a vkladov so zastupovaním p. Ing. X. jeho splnomocneným zástupcom. Čestné
vyhlásenie, v kontexte vyjadrení žalovaného ako dôkaz vkladov hotovosti realizovaný výlučne v priamej

a bezprostrednej príčinnej súvislosti s priestupkovým konaním p. Ing. X. neobstojí a je bez právnej sily,
navyše je predložený neskoro.

19.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), vec

preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

20. V rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku je odvolacia námietka o jeho arbitrárnosti.

Okresný súd totiž okolnosti, pre ktoré považoval žalobkyňou uplatnený nárok za nedôvodný, vysvetlil
jednoznačným/zrozumiteľným spôsobom, keď vymedzil právny základ veci a následne skutkové
zistenia subsumoval pod hypotézu príslušnej/aplikovanej normy. Púhy subjektívny nesúhlas (odlišný
názor) žalobkyne so súdom formulovanými závermi pochopiteľne nespôsobuje (nemôže spôsobovať)
arbitrárnosť/svojvoľnosť rozhodnutia.

21.Pokiaľ okresný súd v konaní nevykonal dôkaz - zisťovaním z účtu vedeného v N.N. - platí, že
dôvody, ktoré ho viedli k tomuto postupu, ozrejmil/špecifikoval v bode 31 svojho odôvodnenia, a to: 1.
hospodárnosť/kontradiktórnosť konania (žalobkyňa mala/mohla tento dôkaz predložiť skôr) a (ako i) 2.
okolnosť, že tento dôkaz by nebol spôsobilý preukázať tvrdené skutočnosti (vo výpise sú totiž uvedené

len výšky vkladov, ktoré nie sú sporné, nie však ich konkrétny dôvod, ktorý by zodpovedal žalobnému
nároku). Je potrebné na tomto mieste dodať, že výber dôkazov, ktoré sa budú vykonávať je výlučne na
súde (§ 185 ods. 1 CSP). Úlohou súdu pri tejto myšlienkovej činnosti je postupovať tak, aby nevylúčil taký
dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť. V rozoberanej spojitosti nie je ďalej
zrejmé,akákonkrétnaokolnosť(by)malabyťpreukázanáoboznámenímnavrhovanýchspisov(súdneho

a administratívneho), ktorého (oboznámenia) sa odvolateľka domáha. Pre rozhodovanie súdu o výbere
dôkazov (viď veta tretia tohto bodu) je však primárne nevyhnutné mať (zo strany súdu) vyriešenú (a teda
sporovou stranou konkrétne tvrdenú) otázku, na preukázanie ktorej/akej skutočnosti sa má vykonať ten-
ktorý dôkaz.

22.Stotožniť sa nemožno ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa podmienok koncentrácie konania
(§ 153 CSP). Tvrdenie o tom, že Ing. X. uhradil/vynaložil výdavky, ktoré sú samotným predmetom
žaloby, je základným/elementárnym skutkovým tvrdením v danej veci, na ktoré sa viaže (§ 132 CSP)
povinnosť označenia dôkazov na jeho preukázanie. V tom spočíva procesná zodpovednosť strany sporu
(žalobkyne) za výsledok konania, pričom v okolnostiach súdenej veci to platí o to viac, že už v prvom

vyjadrení (č.l. 31-34 spisu) k žalobe žalovaný uviedol, že „žalobca nepreukázal, že mu...vznikla škoda
v ním požadovanej výške“, ktorú námietku v ďalšom vyjadrení rozšíril, keď podrobnejšie (č. l. 59 spisu)
spochybnil vynaloženie žalovaných nákladov.23.Ak teda minimálne druhé z opísaných vyjadrení žalovaného, predstavujúce popretie dotknutého
skutkového vyjadrenia, bolo žalobkyni doručené dňa 14.6.2021, nie je konštatovanie okresného súdu
o oneskorenom predložení (žalobkyňou) listinného dôkazu - výpisu z účtu preukazujúceho vklady Ing.

X. - až na pojednávaní konanom dňa 23.9.2021, svojvoľným výkladom podmienok kontradiktórnosti
sporového súdneho konania.

24.Odhliadnuc od opísaných skutočností, ktoré vo svojom súhrne podporujú záver okresného
súdu, v zmysle ktorého žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu škody

ako kumulatívneho (jedného z viacerých) pojmového znaku daného zodpovednostného vzťahu, je
nevyhnutné z určujúceho hľadiska zo strany odvolacieho súdu zdôrazniť, že vo všeobecnosti je síce
akceptovateľná východisková úvaha okresného súd (body 24 a 25 jeho odôvodnenia) o možnosti
analogického použitia (na priestupkové konanie) ustáleného záveru aplikačnej praxe, podľa ktorého
(záveru) rovnaký význam ako zrušenie nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia má i zastavenie
trestného stíhania, následne však už súd prvej inštancie nezohľadňuje nadväzujúce/súvisiace závery

rozhodovacej činnosti súdov. V ich zmysle totiž/síce skutočne zmyslu právnej úpravy zodpovedá,
že nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) nezákonného rozhodnutia, avšak rozhodujúcim
meradlom zákonnosti začatia/vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania a
(preto) rovnaké dôsledky (ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení
obvinenia) má (len) rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil/

nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.
25.Inými slovami, nie akékoľvek zastavenie stíhania má automaticky účinky ako zrušenie nezákonného
uznesenia o začatí trestného stíhania. Pre vznik takýchto kvalifikovaných účinkov musí s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti vyjsť najavo, že podozrenie zo spáchania trestného činu (analogicky priestupku)
sa nepotvrdilo (dotknutá osoba čin nespáchala) a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí

trestného stíhania. Len vtedy je možné považovať postup orgánov činných v trestnom konaní za mylný
a zasahujúci do základných práv.
26.V osobitostiach súdenej veci však k takému záveru nie je možné dospieť, nakoľko dôvodom
zastavenia priestupkového konania (voči Ing. X.) bolo uplynutie (viď upovedomenie na č.l. 8 spisu)
zákonnej 2-ročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie (priestupkovej) veci v zmysle § 20 zákona č.

372/1990 Z.z o priestupkoch. Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie NS SR
vydané pod sp zn. 1Cdo 167/2016 a uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe pod č. 50/2018, v zmysle
právnej vety ktorého o nenaplnení predpokladu spáchania trestného činu obvineným nemožno hovoriť
v prípade premlčania trestného stíhania (tu priestupkového - pozn. odvol súdu), kedy dôvod zastavenia
trestného stíhania závisí len od splnenia objektívne zákonom ustanovených podmienok (od márneho

uplynutia premlčacej doby), nakoľko spáchanie skutku majúceho znaky trestného činu obvineným sa
tým nijako nespochybňuje. To znamená, že v prípade zastavenia trestného stíhania z dôvodu jeho
premlčania právo na náhradu škody nevznikne.

28.Z uvedeného vyplýva pre súdenú vec zásadný právny záver a to, že okresný súd mohol/mal

zamietnuť žalobu už (bez ohľadu na riešenie otázky ne/preukázania výšky škody) z dôvodu neexistencie
nezákonného rozhodnutia ako prvého/primárneho predpokladu daného zodpovednostného vzťahu.
Opísané (konštatovanie, že nevznikla zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie) zároveň zakladá
vecnú správnosť napadnutého meritórneho výroku, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu.
29. Nadväzne potvrdil rozsudok aj v od meritórneho rozhodnutia závislom výroku o trovách

prvoinštančného konania. Okresný súd totiž náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore.

30.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec odvolací súd dodáva, že nezanedbateľnú mieru pochybností
vyvoláva aj (osobitne neriešená) otázka existencie príčinnej súvislosti (účelnosti) v súvislosti s tvrdeným
dôvodom vynaložených nákladov - cestovných náhrad uhradených splnomocnencovi na odovzdanie

vodičského preukazu na OO PZ Liptovská Teplá - keď predmetnú dispozíciu (odovzdanie vodičského
preukazu) bolo možné vykonať na ktoromkoľvek útvare PZ v rámci Slovenska.

31.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná ani v časti, preto úspešnej protistrane - žalovanému

patrí voči nej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

32.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.