Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915010357
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915010357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.

Slavoja Sendeckého a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí dňa 21. decembra 2016, prejednal
odvolanie obžalovaného M. O., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo 07.07.2016 sp.zn.
2T/101/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného M. O., nar. XX.XX.XXXX v P. A. o d s u

d z u je podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému o d k l a d á s probačným
dohľadom, pritom určuje skúšobnú dobu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze

požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

V ostatných častiach ostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. O. uznaný za vinného zo zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 01.10.2014 v čase medzi 16.00 hod. až 18.00 hod. v priestoroch unimobunky umiestnenej na
pozemku pri rodinnom dome č. X v obci A., okres P. A., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov
apopredchádzajúcejhádke,potom,čoopakovanekričalnaN.A.,,zabijemŤa“,naňhonáslednezaútočil

jednobritým bodným nástrojom - kuchynským nožom s celkovou dĺžkou 23 cm a dĺžkou čepele 11,5
cm, pričom mu spôsobil početné povrchové rany oboch rúk hlavne na palcoch obranného charakteru,
tri bodné rany vo vlasatej časti hlavy, tri bodné rany v oblasti ľavej lopatky s bodným kanálom hlbokým
asi 3 cm, hlbokú bodnú ranu vľavo od pupka s bodným kanálom 8 cm, prenikajúc do brušnej dutiny
s dvojitým prebodnutím hrubého čreva v oblasti priečneho tračníka, ktorá N. A. ohrozovala na živote
krvácaním, infekciou, hnisavým zápalom dutiny brušnej podbrušnice, ale najmä následkom vytekania
obsahu hrubého čreva do voľnej dutiny brušnej, kedy spôsobené zranenia si vyžiadali urgentný život

zachraňujúci operačný zákrok s následnou hospitalizáciou s dobou liečenia 45 dní, pričom znaleckým
posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia bolo bodové ohodnotenie
poškodenia zdravia N. A. ustálené na 150,5 bodu.Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák., § 39 ods. 1
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov a podľa § 48 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. bol pre
výkon tohto trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému N. A. nahradiť
škodu v sume 2.480,24 Eur a poškodená strana F., J. O., a.s. K., bola podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s
nárokmi na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu v písomnej forme, a to aj s viacerými doplnkami a domáhal sa

zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, alternatívne navrhol, aby pri uznaní viny
mimoriadne znížil trest s poukazom na ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.
V dôvodoch odvolania poukázal na tú skutočnosť, že vina obžalovaného nebola jednoznačne
preukázaná, resp. pokiaľ aj obžalovaný konal tak, že nožom pichol poškodeného, išlo o situáciu v
stave opitosti útočníka a pri ich vzájomnom napádaní, strkaní a padaní na zem, došlo viackrát k
vzájomnej polohe medzi útočníkom a poškodeným a takto mohlo dôjsť k zraneniu poškodeného.

Vznik bodnej rany na brušnej stene poškodeného nemožno vylúčiť, ale nemožno ani vylúčiť tú
skutočnosť, že došlo k takémuto zraneniu po útoku poškodeného na obžalovaného v rámci jeho
vnútornej obhajoby. Túto skutočnosť nevylúčil ani znalecký posudok znalca M.. E., zároveň však aj
nepotvrdil konanie obžalovaného podľa obžaloby, teda, že by došlo k zraneniu pri útoku obžalovaného
na poškodeného. Za týchto okolností mal súd prvého stupňa hodnotiť dôkazy precíznejšie a aplikovať

pravidlo v pochybnostiach v prospech obžalovaného, následne rozhodnúť podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodením obžalovaného spod obžaloby.
V ďalšom poukazuje na zdravotný stav poškodeného, ktorý nebol pri uznaní viny podľa obžaloby
dostatočne zhodnotený súdom prvého stupňa vo výroku o treste. Poukázal na to, že trpí ochorením na
rakoviny pľúc v pokročilom štádiu, teda trpí nevyliečiteľnou smrteľnou chorobou a uložený trest súdom

prvého stupňa je potom neprimerane prísny. Pri výpovedi znalca M.. O. Z. v prípravnom konaní ide o
situáciu, keď ovládacie schopnosti u obžalovaného sú trvalo nepodstatne znížené poškodením mozgu,
úrazom a atrofiou, čo má za následok v jeho prípade zvýšenú impulzivitu, zvýšenú afektívnu labilitu a
zníženú zdržanlivosť. Tieto skutočnosti mal dostatočne vziať v úvahu aj súd prvého stupňa pri ukladaní
trestu.

V ďalších doplnkoch v odvolaní obžalovaný poukazuje na výpoveď svedka O. Z., ktorý potvrdil, že
videl z okna izby, že obžalovaný A. stál vo dverách unimobunky u obžalovaného O. a keď obžalovaný
otvoril dvere, tak A. ho udrel, pričom O. spadol na zem, kde natiahol A. na O. jeho vlastnú bundu a
chcel O. kopnúť. K takému vzájomnému napádaniu došlo viackrát potom na zemi zmenením polohy
útočníka a obrannej polohy protistrany. Táto skutočnosť nenašla výraz v odôvodnení napadnutého

rozsudku, teda z tohto pohľadu je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. V ďalšom poukazuje na
výpovede svedkyne T. V., ktorá tiež mala vidieť, že poškodený na obžalovaného vykrikoval, že mu zapáli
maringotku a podobne.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania,

ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané
a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazné
prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných
zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 ods.
1 Tr. por. vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne

závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.
Súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy priame a nepriame v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe
zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia, vychádzajúceho z dôkaznej situácie, a takéto
hodnotenie dôkazov vedie odvolací súd k zhodnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného
skutku tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a správne bolo jeho konanie

potom aj kvalifikované ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovaný
inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvého stupňa
dostatočne zrozumiteľne obsiahlo a zákonným spôsobom odôvodnil svoj postup v zmysle všetkých
výrokov napadnutého rozsudku a neobstojí námietka obhajoby obžalovaného, že napadnutý rozsudok
je v niektorej časti nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku nemusí obsahovať všetky skutočnosti,

ktoré boli zistené, resp. vypovedané v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, išlo by potom
o neprimerane obsiahle odôvodňovanie rozsudku, je však pravdou, že podstatné okolnosti v zmysle
názoruokresnéhosúdusúzabudovanédodostatočnéhoodôvodneniarozsudkuvpísomnomvyhotovení
v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por.Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil
napadnutý rozsudok, s týmito dôvodmi sa odvolací súd oboznámil, osvojil si ich, stotožňuje sa s nimi, a
preto v ďalšom na ne iba poukazuje, aby duplicitne neopakoval tie isté závery, ako súd prvého stupňa.

Na druhej strane, reagujúc na odvolanie obžalovaného, odvolací súd nad rámec uvedeného musí
zdôrazniť, že u obžalovaného rozhodne nešlo o situáciu, kedy mal konať v nutnej obrane, pretože zo
strany poškodeného nebolo zistené, že by útočil ako prvý na poškodeného a ďalej nebolo preukázané
a ani okrajovo naznačené obžalovaným, že by bol prvý zaútočil poškodený s predmetným nožom,
ktorým mu bolo spôsobené zranenie na obžalovaného. Pokiaľ poškodený a obžalovaný boli v podstate

v rovnakom stave opilosti, nakoniec to preukazuje skutočnosť, že obaja sa ani v základných smeroch
nepamätajú na priebeh skutku, nebol dôvod, aby pri takomto vzájomnom napádaní musel byť použitý
zo strany obžalovaného na jeho obranu nôž ako zbraň. Použitie tohto noža skôr vychádza z poznatkov
aj znaleckého dokazovania, že u obžalovaného ide o osobu značne narušenú agresívnu a pod vplyvom
alkoholickýchnápojovveľmidobrespôsobilúsprávaťsaagresívne,vtomtoprípadeajzapoužitiazbrane.
Podmienky nutnej obrany upravuje Trestný zákon v ust. § 25 Tr. zák., podľa ktorého

1/ čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto
zákonom, nie je trestným činom,
2/ nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu,
miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu,
3/ten,ktoodvraciaútokspôsobomuvedenýmvodseku2,nebudetrestnezodpovedný,akkonalvsilnom

rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia,
4/ ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú
zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v podstate žiadnu podmienku citovaných ustanovení
Trestného zákona v tomto konkrétnom prípade pre aplikáciu ktorejkoľvek časti citovaných ustanovení

Trestného zákona, nemožno priznať obžalovanému túto okolnosť v jeho prospech.
Na druhej strane odvolací súd zistil pochybenie vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu napadnutého
rozsudku, preto v tejto časti zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
Odvolací súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti v
zmysle ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák. a v tomto prípade však musel v dostatočnej miere vychádzať aj z

ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím jednak na okolnosti prípadu, spočívajúce v situácii, keď obaja
aktéri predmetného deja v zmysle skutku sa spoločne priviedli do vyššieho stupňa opilosti, zrejme podľa
ich správania išlo o ťažký stupeň opilosti a pod ich vplyvom došlo k nedorozumeniu medzi nimi, pritom
práve obžalovaný ako agresívnejší typ použil nezákonne na útok zbraň a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
poškodenému. Treba však brať v úvahu aj tú skutočnosť, že za ťažkú ujmu na zdraví sa podľa súdneho

výkladu tohto termínu rozumie pracovná neschopnosť a liečenie s tým spojené aspoň 42 dní, po ktorú
dobu musí isť o obmedzenie poškodenej osoby v bežnom spôsobe života. V tomto prípade však bola
zistená hospitalizácia a následné liečenie po dobu 45 dní, určená znaleckým dokazovaním znalca z
odboru zdravotníctva, pritom toto zranenie bolo ohodnotené na 150,5 bodu.
Hranica 42 dní liečenia, resp. obmedzenia v bežnom spôsobe života poškodeného však nie je hranicou

taxatívne určenou, v tomto smere však odvolací súd vychádza zo skutočnosti, že zrejme k väčším
komplikáciám a predĺženie doby liečenia u poškodeného bolo spôsobené aj tým, že nevyhľadal ihneď
lekárske ošetrenie, následné odloženie takéhoto ošetrenia malo pri tomto type zranenia nesporne
negatívny vplyv na zdravotný stav rizika zhoršenia následkov zranenia, hoci v tomto smere nebolo
priamo vykonávané dokazovanie znalecky znalcom z odboru zdravotníctva, takýto záver je aj z laického

pohľadu nesporný. Túto skutočnosť však odvolací súd nezohľadnil vo výroku o vine a právnom posúdení
predmetného skutku, na druhej strane nemohol odhliadnuť od tejto skutočnosti pri ukladaní trestu.
Pri aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. bral v úvahu odvolací súd nielen okolnosti prípadu, ale aj osobné
pomery obžalovaného, a to v tomto konkrétnom prípade zdravotný stav obžalovaného, ktorý trpí podľa
jeho vlastných slov, potvrdených aj lekárskymi správami, že ide o nezvratný stav ohrozenia života, trpí

rakovinou pľúc vo vyššom štádiu a v súčasnej dobe v podstate musí absolvovať závažné zákroky v
zmysle chemoterapeutickej liečby, s ktorou sa malo začať už počas výkonu väzby obžalovaného a
v ďalšom štádiu má byť táto liečba v civilnom zariadení aj ukončená. Táto skutočnosť bez ďalšieho
rozboru má značný vplyv na význam a chápanie nutnosti ukladania trestu, na hranici úvah potreby
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,resp.trestunaslobodevzákonompovolenejtrestnejsadzbev

zmysleust.§39ods.1,3písm.d)Tr.zák.,resp.§51ods.1,2Tr.zák.spolusuloženímobmedzeniapodľa
§ 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Odvolací súd sa priklonil k takémuto aplikovaniu predmetných ustanovení
Trestného zákona a v tomto konkrétnom prípade zákonom sledovaný účel môže splniť aj tento druh a
táto forma trestu spolu s uloženými povinnosťami a obmedzeniami.Vzhľadom k tomu, že v ostatných častiach odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenia,
hlavnesatotýkavýrokuovineavýrokuotreste,vtejtočastiponechalnapadnutýrozsudokvnezmenenej
forme.

Tieto skutočnosti a dôkazy viedli odvolací súd k záveru v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.