Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/137/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204046
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5115204046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: K.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. X, W., právne zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o.,
so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovaným: 1/ K. H., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, L., 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, L., žalovaní 1/ a
2/ právne zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Macaláková & partners s.r.o., so sídlom J. Milca 11,
Žilina, IČO: 50 925 288, o zaplatenie 24.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 8C/82/2015-334 z 26. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca
vočižalovanýmdomáhalzaplateniasumy24.500,-eurspolusúrokomzomeškaniaztejtosumyvovýške
5,25 % ročne od 01.03.2014 až do zaplatenia titulom vrátenia kúpnej ceny z dôvodu jeho odstúpenia od
kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal nadobudnúť od žalovaných rodinný dom s priľahlými pozemkami
v W. T.. Žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobcovi priznal okresný súd právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Okresný súd vec posúdil podľa zákonných ustanovení § 40 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 50a ods. 1 až
3, § 50b, § 51, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 497, § 588, § 597
ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“). Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo 22.10.2013 k uzavretiu zmluvy o budúcej
zmluve s obsahovým znením návrhu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v kat.

úz. W. T. a to rodinného domu s príslušenstvom a pozemkami. Po posúdení všetkých formálnych ako aj
obsahových náležitostí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve konštatoval, že bola uzatvorená platne. Ďalej
mal preukázané, že, žalobca na základe zmluvy o sprostredkovaní z 06.09.2013 uzavretej medzi ním
a realitnou spoločnosťou Alpia, s.r.o. zaplatil tejto spoločnosti sumu 4.500,- eur ako rezervačnú zálohu,
ktorá mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny. Za nesporné považoval skutkové tvrdenia žalobcu ,
že uhradil žalovanému 2/ 22.10.2013 sumu 15.000,- eur ako druhú časť kúpnej ceny v hotovosti a
rovnakého dňa hotovostným vkladom na účet žalovaného 2/ uhradil sumu 5.000,- eur ako prvú splátku

kúpnej ceny za dom. Tvrdenia žalobcu, že 20.02.2014 od zmluvy odstúpil a rodinný dom odovzdal
rodičom žalovanej 1/ K. K. a K. K. dňa 28.02.2014 nepovažoval za preukázané. Konštatoval, že zo
strany žalobcu nedošlo úhradou žalovanej istiny žalovaným k plneniu bez právneho dôvodu, nakoľkožalovaným poskytol finančné prostriedky na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej účinky
trvajú do 22.10.2024.

3. Protinávrh žalovaných, ktorým si uplatnili voči žalobcovi nárok na úhradu nájomného za užívanie
sporných nehnuteľností a náhradu nemajetkovej ujmy, vyhodnotil okresný súd ako procesnú obranu
žalovaných, ktorej dôvodnosť nepreukázali. K námietke premlčania vznesenej žalovanými, okresný
súd uviedol, že existencia bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcu nebola v konaní
preukázaná, takže ak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol zistený, nemohol byť

premlčaný. Z opatrnosti však dodal, že ak by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných,
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný, lebo bol žalobcom uplatnený v roku 2019
a žalovaní prijali peňažné prostriedky od žalobcu v roku 2013. V závere okresný súd poznamenal, že
žalovaní 1/ a 2/ sú síce rozvedení, avšak prípadné skúmanie, či došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového
spoluvlastníctva nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej a iba by nedôvodne konanie predlžovalo.
Ďalšie dokazovanie ohľadom procesného spoločenstva žalovaných nepovažoval za potrebné, žalovaní

sú pasívne legitimovaní vzhľadom na aktuálny výpis listu vlastníctva a forma procesného spoločenstva
s ohľadom na výsledok sporu nemala ťažiskový význam pre súdne rozhodnutie. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP) podľa zásady
úspechu v konaní. Keďže žalobu zamietol úspešnou stranou sporu boli žalovaní, ktorým priznal voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie. Uviedol, že na pojednávaní pred okresným súdom, ktoré sa konalo dňa 26.05.2021
namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 22.10.2013, pretože v nej nie je

úplne a riadne vymedzený predmet zmluvy. Zmluva odkazuje na predmet kúpnej zmluvy vymedzený
v čl. IV. Tento článok uvádza, že predmetom sú nehnuteľnosti patriace do BSM žalovaných, avšak ako
vyplývazlistuvlastníctva,naktoromsúnehnuteľnostivedené,tietosúvovýlučnomvlastníctvežalovanej
1/ a len v prospech týchto nehnuteľností je aj zriadené vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu
cez pozemky rodičov žalovanej 1/ a jej sestry. Okresný súd sa s uvedenou námietkou v napadnutom

rozsudku nevyporiadal.

5. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že ako budúci kupujúci mal právo odstúpiť od zmluvy, a to
v prípade, že ktorékoľvek vyhlásenie budúcich predávajúcich obsiahnuté v čl. V zmluvy sa ukáže
ako nepravdivé. Budúci predávajúci zamlčali závažné skutočnosti týkajúce sa predmetu kúpy ako aj

skutočnosti, ktoré sa týkajú obmedzenia užívania nehnuteľnosti z dôvodu zásahov tretích osôb (rodičov
žalovanej 1/), ktoré mu bránia v riadnom a nerušenom užívaní nehnuteľností. Ako budúci kupujúci
zistil, že prevádzané nehnuteľnosti sú v zlom technickom stave, išlo o vady, ktoré pri bežnej ohliadke
nemohol postrehnúť. Všetky nedostatky boli zhrnuté v odbornom vyjadrení z 23.02.2014, ktoré do spisu
predložil. Poukázal na to, že žalovaným oznámil 20.02.2014, že od zmluvy odstupuje a 28.02.2014

podľa pokynov žalovanej 1/ odovzdal nehnuteľnosti do rúk jej rodičov o čom je spísaný protokol.
Tento protokol podpísali rodičia žalovanej 1/, ktorá ich poverila prevzatím nehnuteľností, nakoľko ona
aj s manželom žije v Nemecku. Následne po príchode žalovanej 1/ z Nemecka v apríli 2014 bola
uskutočnená zmena odberateľa plynu na odbernom mieste spätne na žalovanú 1/ s účinnosťou od
01.05.2014. Žalovaná 1/ napísala a podpísala vyhlásenie o tom, že potvrdzuje prevzatie nehnuteľností

a odstúpenie od zmluvy. Na základe tohto postupu a dokumentov je podľa zrejmé, že najneskôr
s účinnosťou od 16.04.2014 sa dohodli na zrušení budúcej kúpnej zmluvy, keď žalovaná 1/ vyjadrila
súhlas a potvrdila prevzatie nehnuteľností z dôvodu odstúpenia od zmluvy, resp. sama požiadala o
zmenu odberateľa na odbernom mieste. Vzhľadom na uvedené je možno podľa žalobcu ustáliť, že k
zrušeniu zmluvy naozaj došlo faktickými a právnymi úkonmi oboch zmluvných strán, ktoré smerovali k

ukončeniu vzájomného zmluvného vzťahu vytvoreného na základe zmluvy z 22.10.2013. Žalovaná 1/
úkonom z 16.04.2014 v podstate akceptovala odstúpenie od zmluvy, resp. zrušenie zmluvy o budúcej
zmluve. Ďalej poukazuje na záver okresného súdu vyjadrený v bode 38. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, že právny dôvod užívania nehnuteľností strany sporu nepreukázali a tak dospel k záveru, že
išlo o osobitnú dohodu strán. Pokiaľ okresný súd na jednej strane tvrdí, že zmluva o budúcej zmluve je

platná, tak potom by malo platiť aj ustanovenie o tom, že jej podpisom sa užívateľom nehnuteľností a
odberateľom energií stal on, čo znamená, že napriek vlastníctvu nehnuteľností žalovaní bez ďalšieho nie
sú oprávnení byť evidovaní ako odberatelia energií a nemôžu nehnuteľnosti užívať. Pokiaľ súd pripustil
možnosť žalovaných nehnuteľnosti užívať a byť odberateľom energií, pripustil zároveň skutočnosť, že kodstúpeniu, resp. zrušeniu zmluvy došlo, a to vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je vyjadrená
ich úkonmi v období mesiaca február 2014 až apríl 2014, na ktoré poukazoval. Za nepreskúmateľné
označil tvrdenie okresného súdu, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve úprava odstúpenia od zmluvy

absentuje. Poukázal na čl. XII, kde je jednoznačne uvedené, že odstúpenie od tejto zmluvy je prípustné
výlučne z dôvodov uvedených v zákone, resp. v obsahu tejto zmluvy. Obsahom tejto zmluvy je aj čl.
V , kde je vyjadrený dôvod na jednostranné odstúpenie od zmluvy budúcim kupujúcim. To, že žalovaná
1/ súhlasila so zrušením zmluvy vykonaním ním popísaných úkonov, bolo nutné posúdiť podľa jeho
názoru ako dohodu o zrušení zmluvy o budúcej zmluve, a preto je nepreskúmateľné konštatovanie

súdu, že užívanie nehnuteľností žalobcom bolo vecou dohody strán, ktorá nemá vplyv na platnosť
alebo neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve a nepreukazuje ani konkludentné odstúpenie od zmluvy,
nakoľko je zrejmé, že samotné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve nie je možné, pretože nevyplýva
zo zákona ani z dohody strán. Tento názor označil žalobca za o to prekvapivejší, že na pojednávaní
19.11.2018 sudkyňa ustálila, že odstúpenie od zmluvy je platné, a to za rovnakej dôkaznej situácie aká
trvala aj v čase jej rozhodovania. Nepreskúmateľné považoval aj zdôvodnenie v bode 36. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, podľa ktorého nemal preukázať, z čoho malo dôjsť na strane žalovaných k
bezdôvodnému obohatenia. Keďže podľa jeho názoru zmluva bola zrušená, tak zmluvné strany si majú
vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali, teda zo strany žalovaných majú byť vrátené finančné prostriedky,
ktoré im boli vyplatené. Ďalej namietal záver súdu, že v konaní je bezvýznamné určenie okruhu pasívne
legitimovaných.Správneurčenieokruhupasívnelegitimovanýchjenevyhnutnouprocesnoupodmienkou

preriadnepokračovanievkonaníaneobstojípresvedčeniesúdu,žeuvedenénemávplyvnarozhodnutie
vo veci, resp. nemá ťažiskový význam pre rozhodnutie. O rozvode žalovaní informovali súd ešte v roku
2018, pričom nepredložili k tomu žiaden doklad, dokonca podľa vyjadrenia ich právnej zástupkyne nie
sú ochotní predložiť žiadny doklad týkajúci sa rozvodu ich manželstva a majetkového vysporiadania.

6. Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu písomným podaním z 19.08.2021 a navrhli rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolacie námietky žalobcu považovali za nedôvodné.
Uviedli, že neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve žalobca napriek trvaniu súdneho konania od roku 2015
a vykonaných pojednávaní namietal až na poslednom súdnom pojednávaní 26.05.2021, na ktorom bol
vynesený rozsudok, pričom predbežné právne posúdenie veci súdom bolo dané už na pojednávaní

02.12.2019. Žalobca tak oneskorene uplatnil prostriedky procesného útoku a na tieto námietky nemožno
prihliadať. Napriek tomuto názoru reagovali na námietku žalobcu o absolútnej neplatnosti zmluvy
poukazom na znenie čl. II ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorého sa zmluvné strany
dohodli, že obsah kúpnej zmluvy doplnia, resp. upravia pred jej podpisom tak, aby bol v súlade s
aktuálnym právnym stavom veci podľa príslušného listu vlastníctva. Ďalej poukazovali na to, že zmluvu

o budúcej zmluve koncipovala realitná kancelária Alpia, s.r.o., ktorú si najal žalobca, preto za obsah
zmluvy zodpovedá žalobca, navyše údaje uvedené v zmluve o budúcej zmluve, ktoré špecifikovali
predmet budúcej kúpy si mohol a mal žalobca overiť pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve. Tieto
údaje vyplývali z verejne dostupného katastra nehnuteľností, preto nemožno prijať záver, že bol nimi
uvedený do omylu o predmete budúcej kúpy. Za nepravdivé označili tvrdenie žalobcu, že zamlčali

závažné skutočnosti týkajúce sa predmetu kúpy ako aj skutočnosti, ktoré sa týkajú obmedzenia užívania
nehnuteľností z dôvodu zásahu tretích osôb. Stav nehnuteľností si žalobca overil osobnou ohliadkou
na mieste samom. Právny stav si mohol overiť z údajov katastri nehnuteľnosti. To, že sa spoľahol na
realitnú kanceláriu nemôže byť dané na ich ťarchu. Ďalej uviedli, že rodičia žalovanej 1/ ich nikdy v práve
prechodu nerušili a v čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve tak nemohli predvídať, že žalobca bude vo

výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena rodičmi žalovanej 1/ rušený. Čo sa týka námietky zlého
technického stavu prevádzaných nehnuteľností, túto označili žalovaní za irelevantnú. Jednak žalobca
si technický stav nehnuteľností opakovanou osobnou ohliadkou overil a jednak bolo nimi aj žalobcovi
deklarované, že sa nejedná o novú nehnuteľnosť, táto mala v čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve už
13 rokov a je preto v poriadku, že mala určité vady. Čo sa týka odborného vyjadrenia, na ktoré odkazoval

žalobca, nie je zrejmé, kto ho vyhotovil, či to odborne spôsobilá osoba k posudzovaniu vád stavieb,
vyjadrenie nebolo opatrené ani pečiatkou ani podpisom a nemalo formu oficiálneho dokumentu, ktorý
môže mať určitú váhu, nebolo vyhotovené ani ako znalecký posudok. Navyše všetky vady, na ktoré
vyjadrenie poukazuje, sú odstrániteľné, odstúpiť od kúpnej zmluvy je možné iba v prípade, že zistené
vadynemožnoodstrániť.Žalovaníuviedli,žežalobcaodbudúcejzmluvynikdyneodstúpil,jehokrokyboli

v tomto smere zmätočné. Svoje tvrdenia o odstúpení z 22.02.2014 ani v rámci konania pred súdom prvej
inštancie, ani v rámci odvolania nepreukázal. Skutočnosť, že žalobca odovzdal nehnuteľnosti rodičom
žalovanej 1/ neznamená, že od zmluvy odstúpil. O odovzdaní nehnuteľností rodičom žalovaná 1/ nemala
vedomosť, nemohlo tak dôjsť ani len k faktickému konkludentnému právnemu úkonu. Žalovaní popreli,že sa tak stalo po dohode so žalobcom a podľa pokynov žalovanej 1/. Údajné poverenie rodičov k
prevzatiu nehnuteľností nevyplýva z vykonaného dokazovania, ale je len domnienkou žalobcu. Pokiaľ
ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaná 1/ mala podpísať protokol o odovzdaní nehnuteľností, tieto tvrdenia

popreli, ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré začal žalobca tvrdiť až v podaní na pojednávaní 26.05.2021.
Nemožno prijať záver, že podpisom nejakého dokumentu, ktorým bola prevzatá nehnuteľnosť a bolo
požiadané o zmenu odberného miesta, a ktorý navyše ani nebol podpísaný žalovanou 1/ by došlo
k faktickému a právnemu ukončeniu zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o ich pasívnu vecnú legitimáciu,
žalobcaakopánsporunesiedôkaznébremeno,svoju povinnosťsplniliadokonaniarozsudokorozvode

manželstva predložili. Naviac ustálenie tejto otázky by nemalo žiaden vplyv na výsledok sporu, keďže
žaloba ako taká je nedôvodná z úplne iných dôvodov než nedostatku pasívnej legitimácie. Navyše bez
ohľadu na to, či by boli alebo neboli rozvedení, stále by boli obaja účastníkmi konania, keďže jasne
deklarovali,žesamajetkovo-právnenevysporiadalianeexistovalažiadnadohodaanisúdnerozhodnutie
ohľadom vyporiadania BSM.

7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario) napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Zo žaloby je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy rovnajúcej
sa preddavku na kúpnu cenu za predaj nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom predaja podľa kúpnej
zmluvy, na uzavretie ktorej sa zaviazali žalobca a žalovaní 1/ a 2/ ako účastníci zmluvy o budúcej zmluve
v dohodnutom termíne.

10. Zmluva o budúcej zmluve je v Občianskom zákonníku upravená v § 50a. Zmluvou o budúcej
zmluve sa medzi účastníkmi zakladá zmluvná povinnosť, t.j. že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, na
ktorej podstatných náležitostiach sa musia taktiež dohodnúť. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa
vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany budúcu

zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej-ktorej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o
budúcej zmluve. V prípade, že do doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nebude budúca zmluva
uzavretá, môže sa oprávnený subjekt domáhať podľa § 229 CSP nahradenia prejavu vôle súdnym
rozhodnutím. V takomto prípade rozhodnutie súdu nahrádza zmluvné vyhlásenie druhej strany, a tým
medzi subjektmi vznikne zmluva. Záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve zaniká zo zákona, pokiaľ

okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa zmenili do takej miery, že nemožno
spravodlivopožadovať,abysazmluvauzavrela.Akzaniknezáväzokkuzavretiubudúcejzmluvytakýmto
spôsobom, plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve nemôže už byť uplatnené súdnou cestou formou
nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím.

11. Zo žaloby je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
rovnajúcej sa preddavku na kúpnu cenu za predaj nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom predaja
podľa kúpnej zmluvy, na uzavretie ktorej sa zaviazali žalobca a žalovaní 1/ a 2/ ako účastníci zmluvy
o budúcej zmluve v dohodnutom termíne. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu a dospel k záveru, že žalobca v odvolaní nedôvodne namieta, že sa okresný súd nevyporiadal

s jeho námietkou neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pre neurčitosť. V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 50a ods. 1 OZ, podľa ktorého účastníci sa môžu písomne
zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných
náležitostiach. V danom prípade, platná zmluva o budúcej kúpnej zmluve vyžadovala, aby v nej boli
uvedené náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré sú upravené v ustanovení § 588 OZ. Podľa tohto ustanovenia,

z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Z toho súd vyvodil,
že na uzavretie kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jej účastníci dohodli o predmete zmluvy a jeho
cene. Zákon v ustanovení § 50b OZ ponúka určité riešenie aj na prípady, keď účastníci pri uzatváraní
zmluvy o budúcej zmluve z rôznych dôvodov nevedia jednoznačne dohodnúť všetky náležitosti budúcej

zmluvy. Toto ustanovenie totiž umožňuje, aby sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený,
pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu
zmluvy nedošlo. Okresný súd posúdil náležitosti predmetnej zmluvy o budúcej zmluve so všetkých
uvedených hľadísk a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o budúcej zmluve má všetkyzákonom stanovené náležitosti a je platným právnym úkonom. Pokiaľ žalobca namietal, že budúce
prevádzané nehnuteľnosti (t.j. predmet budúcej kúpnej zmluvy) nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
predávajúcich táto skutočnosť nespôsobuje neurčitosť právneho úkonu. Neurčitý je právny úkon vtedy,

ak je nejasný jeho obsah a ak sa ani jeho výkladom nedá dospieť k poznaniu, čo chcel jeho účastník
prejaviť.

12. Žalobca v odvolaní ďalej namietal nesprávnosť záverov okresného súdu, že k zrušeniu zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve nedošlo jeho odstúpením. Okresný súd však podľa odvolacieho súdu, správne,

vychádzal z ustanovenia § 48 OZ, ktorý predpokladá len dve možnosti odstúpenia od zmluvy a to
vtedy, ak možnosť odstúpenia predpokladá zákon, alebo ak si možnosť odstúpenia zmluvné strany
dojednali. Žalobca v žalobe, bez bližšej špecifikácie tvrdil, že odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, následne poukazoval na to, že možnosť odstúpenia vyplývala zo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Okresný súd ustálil, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahovala dojednanie o možnosti
zmluvných strán od nej odstúpiť. Odvolací súd tento záver okresného súdu považuje za správny.

Žalobca poukazoval na znenie ustanovení budúcej kúpnej zmluvy, v ktorých bola dojednaná možnosť
odstúpenia. Tieto dôvody je možné uplatniť až vtedy, keď bude uzavretá riadna kúpna zmluva,
ako dôvody na odstúpenie od uzavretej kúpnej zmluvy, nešlo o zmluvné dojednanie o odstúpení od
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca ďalej tvrdil, že od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpil
konkludentne, ktorú skutočnosť okresný súd nezohľadnil. Okresný súd však zdôraznil, že žalobca

nepreukázal, že existovalo zmluvné dojednanie, ktoré by ho oprávňovalo na odstúpenie od zmluvy,
teda ani konkludentne odstúpenie. Odvolací súd k tomu dodáva, že zo skutkového stavu, ktorý ustálil
okresný súd nevyplýva ani existencia dohody medzi stranami o odstúpení. Žalobca ponechal iba v rovine
tvrdení bez označenia a predloženia relevantných dôkazov, že žalovaní prejavili súhlas s ukončením
zmluvného vzťahu. Žalovaní popreli jeho tvrdenia, že žalovaná 1/ poverila svojich rodičov aby od

žalobcu „prevzali“ nehnuteľnosti, ktoré užíval a ktoré mal nadobudnúť na základe budúcej kúpnej
zmluvy, keďže žalobca neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie týchto popretých tvrdení, okresný
súd správne ustálil, že žalobca ich nepreukázal. Podľa názoru odvolacie súdu, nie je v tejto spojitosti
zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 36 a 38 tak, ako to
namietal žalobca. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť budúcou kúpnou zmluvou od

žalovaných užíval, žalovaní tieto tvrdenia nepopreli. Následné skutkové závery okresného súdu, že
žalobca užíval nehnuteľnosti na základe dohody so žalovanými vyplývajú z vykonaného dokazovania.
Okresný súd však zároveň zdôraznil, že dohoda o užívaní nemá vplyv na platnosť, respektíve neplatnosť
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a nepreukazuje konkludentné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve.

13. Na potvrdenie správnosti záverov okresného súdu považuje odvolací súd za nutné opätovne
zdôrazniť, že jednou z podstatných náležitosti zmluvy o budúcej zmluve je jej písomná forma (§ 50a
ods. 1 OZ). Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne ( § 40 ods. 2 OZ). V
prípade nedodržania písomnej formy nejde iba o neplatnosť relatívnu (§ 40a OZ), požiadavka písomnej
formy vyplýva priamo z kogentného ustanovenia zákona (§50a ods. 1 v spojení s § 40 ods. 2 OZ) a

porušenie takéhoto ustanovenia sankcionuje zákon absolútnou neplatnosťou (§ 40 ods. 1 OZ). Teda,
medzi stranami by musela existovať písomná dohoda o zrušení zmluvy o budúcej zmluve, čo však
žalobca netvrdil a potom ani nepreukázal.

14. Námietku žalobcu o neustálení pasívnej vecnej legitimácie žalovaných okresným súdom odvolací

súd nepovažoval za rozhodnú pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Pokiaľ by
okresný súd ustálil, že žalovaní nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti poskytnúť (vrátiť) žalobcovi
žalobou uplatnenú sumu, jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby by bolo správne. Potom odvolacia
námietka žalobcu je námietkou, ktorá nespochybňuje, ale naopak potvrdzuje správnosť rozsudku
okresného súdu.

15. Odvolaním nebol priamo napadnutý výrok o trovách konania, ten je však od napadnutého výroku
závislý, preto odvolací súd podrobil prieskumu aj tento závislý výrok. Zistil, že okresný súd pri
rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo správneho právneho predpisu a prihliadal na zásadu
úspechu strany sporu v konaní, preto aj tento výrok rozsudku okresného súdu ako správny odvolací

súd potvrdil.16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaní majú voči nemu ako neúspešnej strane nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100 %, ktoré im aj odvolací súd priznal.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)