Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224624
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5115224624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: P. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. č. XXX, zastúpená JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom D., N. XX, proti
žalovaným: 1/: W. A., nar. XX.X.XXXX, 2/ P. A., nar. X.X.XXXX, obaja bytom T. č. XXX, zastúpení JUDr.
Lukášom Bútorom, advokátom so sídlom D., M. C. XX,
o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania dymom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 8C/377/2015-293 zo dňa 22.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným v rade 1/, 2/ súd priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala ochrany, a
to uloženia povinnosti zdržať sa nad mieru primeranú pomerom obťažovania dymom spôsobovaného
prevádzkou existujúceho vykurovacieho systému rodinného domu so súp. číslom XXX na parcele
CKN 765/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, nachádzajúceho sa v okrese K. N. V.,
obec T., katastrálne územie T., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Súd žalobu

zamietol s odôvodnením, že prevádzkovanie vykurovacieho systému žalovaných v rade 1/ a 2/ v
rodinnom dome kotlom na tuhé palivo nepredstavuje zásah do práv žalobkyne, nakoľko súd nezistil
zadymovanie nad mieru primeranú pomerom. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané ohliadkou na
miestesamom,akoajskutočnosťami,ktorévyplynulizozáverovznalca,ktorývykonalskúškudymovosti,
z ktorých nevyplynulo nadmerné zadymovanie, ktoré by závažným spôsobom obmedzovalo v užívaní jej
nehnuteľnosti žalobkyňu, prípadne jej takýmto spôsobom vznikala škoda. Súd ďalej konštatoval, že na
nehnuteľnosť bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, taktiež prevádzkované zariadenie - kotol na pevné

palivo - nevykazovalo znaky chybovosti, pričom vyhovoval aj norme, čo bolo preukázané aktuálnou
revíziou kotla. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na úspech
strán v konaní. Súd tiež rozhodoval o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním,
pričom o týchto rozhodol v zmysle § 253 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Slovenskej republike priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie

žalobkyňa. Dôvodila poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP s tým, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesnéhoútoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K jednotlivým dôvodom odvolateľka uviedla, že súd nevykonal výsluch navrhnutého
svedka, a to syna žalobkyne, ktorý určitý čas osobne užíval predmetnú nehnuteľnosť a vedel by

sa k zadymovaniu domu žalobcu vyjadriť. Tiež by mohol poskytnúť aj videozáznamy a fotografie
preukazujúce intenzitu zadymovania. Ďalej odvolateľka uviedla, že zistený skutkový stav nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. V tomto prípade súd argumentoval vyjadrením znalca a vykonaním ohliadky,
pričom znalecké skúmanie žalovaní zmarili tým, že vo vykurovacom systéme rodinného domu zakúrili
ešte pred vykonaním merania a použitia dymových patrónov. Znalec sa tiež bližšie nezaoberal príčinou

zadymeniastien,ajkeďpodľažalobkynejetoevidentnýdôkazozadymovaníjejnehnuteľnostinadmieru
primeranú pomerom. Samotný znalec pripustil, že v prípade silného nadzemného prúdenia vzduchu
môže vietor „zraziť“ dym k zemi a spôsobovať tak nadmerné zadymenie. Znalec sa však nezaoberal
zisťovaním miestnych klimatologických podmienok, teda tým, že či v danej lokalite vzhľadom na terén
nemôžu pravidelne nastávať podmienky na to, aby vietor zrazil dym k zemi. Len na základe dvoch
ohliadok nie je možné jednoznačne určiť, či k zadymovaniu nehnuteľnosti nedochádza. Odvolateľka

ďalej uviedla, že nepovažuje znalecké dokazovanie vo vykonanom rozsahu za dostatočné. Znalec sa
zameral najmä na technológiu vykurovacieho kotla, nevzal do úvahy vplyv nedodržania odstupových
vzdialeností susediacich rodinných domov. Žalobca sám nespochybňoval, že kotol žalovaných nie
je v súlade s technickými normami, ale z dokazovania vyplynuli ďalšie možné príčiny zadymovania
ako nevhodné umiestnenie vývodu komína, či nevyhovujúca technológia vykurovania. Nesprávnosť

rozhodnutia odvolateľka videla aj v tom, že súd správne určenú právnu normu (§ 127 ods. 1 OZ)
nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, keď posúdil, že žalovaní svojho suseda - žalobcu
neobťažujú dymom nad mieru primeranú pomerom s následným procesným následkom zamietnutia
žaloby. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní v rade 1/ a 2/. Podľa ich
názoru skutkový stav bol súdom riadne zistený z ohliadky, ako aj z odborného vyjadrenia znalca a
ďalších odborným podkladov. Majú za to, že navrhnutý svedok by nepriniesol nijaké nové podstatné
skutočnosti vo veci. Videozáznamy a CD nosiče, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, boli predložené

súdu až po vynesení rozsudku, neboli žalovaným doručené a zrejme bola pri nich opäť porušená
zásada zákonnej koncentrácie konania podľa ustanovenia § 154 CSP. Odborné vyjadrenie jednoznačne
vyvrátilo tvrdenia žalobcu o neprimeranom zadymovaní jeho nehnuteľnosti. Ohliadka znalcom bola
vykonaná nadštandardne dvakrát. Prvýkrát bolo zdokumentované „zadymovanie“ pri bežnej prevádzke
kotla (rozkúrený systém), dym nebol ani badateľný voľným okom. Druhýkrát pri studenom rozkurovaní,

ani tu neboli konštatované žiadne úniky dechtu, prímesí, nesprávneho horenia, zadymovania, nieto
ešte zadymovania nad mieru primeranú pomerom. Navyše, žalovaní nehnuteľnosť kvôli šikanóznemu
správaniu žalobkyne ani neužívajú. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 379 a § 381
CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo

spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bola žaloba o ochranu vlastníckeho práva,
ktoré malo byť narušené výkonom vlastníckeho práva iného vlastníka. Je zrejmé, že ide o úpravu
susedských vzťahov pri užívaní susediacich nehnuteľností ich vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi. V
právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana,

ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv
vlastníka veci druhej. Právna úprava je obsiahnutá v ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne formulovanom obmedzení vlastníckeho práva,
ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. V prípadoch, keď zásah

neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o neoprávnený zásah, proti ktorému by bolo možné
dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania sa
vlastníkov veci, susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním hnuteľných,
resp. nehnuteľných veci. O neoprávnený zásah nepôjde ani vtedy, ak výkon vlastníckeho práva je vsúlade s platnými predpismi, napríklad, ak sa výkon práva opiera o povolenie príslušného orgánu a
ak uskutočňovaný výkon práva z rámca úradne povolenej činnosti nevybočuje. V tomto konkrétnom
prípade mal súd prvej inštancie posúdiť, či žalovaní v rade 1/, 2/ ako spoluvlastníci rodinného domu č.

XXX . v kat. úz. T. neobťažujú nad obvyklú mieru užívaním tejto nehnuteľnosti susedného vlastníka -
žalobkyňu ako vlastníčku rodinného domu č. XXX. Podľa žaloby rušenie má spočívať v zadymovaní,
ktoré vzniká pri používaní vykurovacej sústavy v rodinnom dome č. XXX. Súd prvej inštancie zistil,
že nehnuteľnosť je užívaná na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia, vydaného v roku 2006.
Ku kolaudačnému konaniu boli doložené aj správy o prehliadkach a skúškach elektrického zariadenia,

komína a dymovodu, ktoré vyhovujú bezpečnej a spoľahlivej prevádzke. Pri zamietnutí žaloby súd
vychádzal aj zo záverov znalca, ktorý mal za úlohu posúdiť, či prevádzkovanie vykurovacieho systému
zodpovedá norme a prípadne, či nedochádza k nadmernej dymivosti a obťažovaniu vlastníka susednej
nehnuteľnosti dymom. Znalec uviedol, že už z pohľadu je zrejmé, že stavba domu žalobkyne je vyššia
a stavba domu žalovaných nižšia, t. j. aj komín je postavený nižšie. Oba rodinné domy stoja v tesnej
blízkosti, avšak vykonaním pokusu nezistil žiadne viditeľné zadymovanie, pričom aj pri ďalšom pokuse

znalecuviedol,ževzniknutýdymplynulestúpalzkomínapoduhlomcca45°smeromnahordoatmosféry,
smerom od nehnuteľnosti žalobkyne. Aj samotný súd však konštatoval, že pri kúrení tuhým palivom
dochádza vzhľadom aj na poveternostné podmienky k tomu, že môže dym byť zrazený aj smerom dole
od komína. Súd poukázal tiež na to, že pri ohliadke na mieste samom sa dym stúpajúci z komínov
okolitých domov neodlišoval od dymu vychádzajúceho z komína žalovaných. Samotný kotol pri vykonaní

ohliadky znalcom nevykazoval znaky chybovosti a preukázaná bola aj jeho aktuálna revízia. Čo sa
týka samotnej vzdialenosti domov, tu súd uviedol, že na posúdenie obťažovania susedov dymom to
nemôže mať vplyv, nakoľko táto otázka bola riešená v stavebnom konaní, resp. jej skúmanie nemôže
byť predmetom posúdenia súdom ani ako prejudiciálna otázka (vec orgánu štátnej správy). Vzhľadom
na takto zistené skutočnosti potom súd prvej inštancie konštatoval, že prevádzkovanie vykurovacieho

systému rodinného domu č. XXX nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalobkyne, nakoľko nebolo
zistené zadymovanie nad mieru primeranú miestnym pomerom.

6. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade

s ustanovením § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň

primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ustanovením § 220 CSP zdôvodnil. Odvolací súd tak
nepovažuje odvolacie dôvody uvedené žalobkyňou v odvolaní za dôvodné. Pokiaľ by aj súd rozhodol o
vykonaní dôkazu - vypočutí svedka, ktorý mal subjektívne popísať, ako vnímal zadymovanie spôsobené
prevádzkou vykurovacieho systému susedného domu, nemohlo by to ovplyvniť výsledky meraní a
pokusu znalca. Na druhej strane mal súd k dispozícii vyjadrenie znalca, ktoré na základe reálne

vykonaných pokusov (meraní) nepotvrdilo zadymovanie rodinného domu žalobkyne tak, ako to bolo
uvedené v žalobe. V tomto prípade potom bolo na navrhovateľke, aby svoje tvrdenia aj reálne pred
súdom preukázala (napríklad predložením iného znaleckého posudku). Navyše, ako to zdôraznil aj súd
prvej inštancie, pri vykurovaní tuhým palivom rodinného domu nie je možné vždy zabrániť tomu, aby
dym za určitých fyzikálnych podmienok (tlak vzduchu, smer vetra) nemohol ojedinele aj spôsobiť určité

zadymenie, ktoré však je nutné považovať za súčasť reálneho života v obci.

7. Pretože vo svojom odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmavané
súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav
odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal proti žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

9. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).