Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202769
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8715202769.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
I., Y. XXXX/XX, zast. JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, Štefánikova 873/9, Poprad, IČO: 37883551,
protižalovanémuOkresnéstavebnébytovédružstvoPoprad,Moyzesova3368,Poprad,IČO:36168815,
zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654,
v konaní o uloženie povinnosti odpredať byt, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 15. júna 2021 č.k. 13C 75/2015-317, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania týkajúcu sa medzitýmneho rozsudku v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX
nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu G. v I. na ulici Y. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č.

XXXX pre k. ú. I., je daná.

III. O trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom
procesnom nároku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 17.9.2012
žiadala, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade, je

neplatná. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa domáhala aj uloženia povinnosti odpredať jej predmetný
byt. Vec bola vedená pod sp. zn. 13C/93/2012. V rozsudku č. k. 13C/93/2012-147 zo dňa 31.1.2014
rozhodol súd okrem iného o vylúčení konania o nároku žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému v
2. rade predať jej predmetný byt na samostatné konanie, ktoré je t. č. vedené pod sp. zn. 13C/75/2015.
Uznesením č. k. 13C/75/2015-8 zo dňa 14.5.2015 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia
veci vedenej na Okresnom súde I. pod sp. zn. 13C/93/2012. Žalobkyňa poukázala na to, že už v roku
2001 požiadala o odkúpenie bytu. Žalovaný jej to aj prisľúbil, uviedol, že cenu bytu môže uhrádzať aj

v splátkach, napriek tomu byt do vlastníctva nepreviedol a v roku 2010 ho predal C. J. (žalovanému v
1. rade vo veci sp. zn. 13C/93/2012). Na základe toho sa potom domáhala určenia neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a v konaní bola úspešná. Namietala argumentáciu žalovaného, že v roku
2010 bola platne vylúčená z členstva OSBD I., pretože všetky platby mala riadne uhradené, teda dôvodna jej vylúčenie nebol a rozhodnutie o vylúčení ani nikdy nebolo účinne doručené. Odvolala sa aj proti
rozhodnutiu o vylúčení z členstva, ktoré urobil žalovaný v priebehu konania. Poukazovala na to, že je
stále nájomkyňou predmetného bytu a žalovaný má povinnosť odpredať jej ho v zmysle ust. § 16 ods.

1 Zák. č. 182/1993 Zb.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na rozhodnutie predstavenstva OSBD I. zo dňa
27.10.2010, ktorým došlo k vylúčeniu žalobkyne a jej bývalého manžela z členstva v OSBD I.. Toto
rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím zhromaždenia delegátov OSBD I., ktoré sa konalo dňa

26.5.2011. Poukázal na to, že zánikom členstva v zmysle § 714 Obč. zákonníka dochádza aj k zániku
nájmu k bytu, teda nie je naplnený ďalší hmotnoprávny predpoklad na prevod bytu do vlastníctva
žalobkyne, pretože v zmysle § 16 Zák. č. 182/1993 Zb. o prevod bytu môže požiadať nájomca, čo v
prípade žalobkyne, u ktorej zaniklo členstvo v OSBD I., splnené nie je. Poukázal na to, že žalobkyňa
nepodalažalobuoneplatnosťzvylúčeniazčlenstvavbytovomdružstveapodľadoterajšejrozhodovacej
činnosti súdov vyšších inštancií nie je možné v inom konaní posudzovať otázku zániku jej členstva v

družstve.

4. Z vyjadrení strán sporu, výsluchu svedka L. V. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu
rozhodnutia predstavenstva OSBD I. o vylúčení z členstva zo dňa 12.8.2019, uznesenia predstavenstva
OSBD I. zo dňa 15.10.2010, stanov OSBD, dokladov o platbách spojených s úhradami za užívanie

bytu, rozhodnutia predstavenstva o vylúčení z členstva zo dňa 27.10.2010, odvolania proti tomuto
rozhodnutiu, rozhodnutia zhromaždenia delegátov OSBD I., čestného prehlásenia A. N., správy od
MUDr. G. N., potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Na základe rozhodnutia zo dňa 20.7.1989 žalobkyňa bola prijatá za člena OSBD I.. Rozhodnutím

č. XXXXX zo dňa 8.4.1991 jej OSBD I. pridelilo byt č. XXX nachádzajúci sa na Q.. poschodí bytového
domu G., pozostávajúci z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva. Predmetný byt bol žalobkyni odovzdaný
do užívania na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 12.4.1991. Listom zo dňa
13.11.2009 žalovaný dal žalobkyni výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka
z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas

dlhší ako tri mesiace, a to vo výške 631,91 eur, čo predstavuje nezaplatené úhrady za mesiace 7, 8,
9 a 10/2009. Dňa 18.11.2010 žalovaný previedol vlastnícke právo k bytu na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu na C. J..

6. Žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde I. pod sp. zn. 13C/93/2012 domáhala určenia

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola uzavretá dňa 18.11.2020 medzi žalovaným a
C. J.. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/16/2017-306 zo dňa 16.4.2018 bol zmenený
rozsudok súdu I. inštancie tak, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorú uzavreli dňa
18.11.2010 C. J. ako nadobúdateľ a žalovaný v 2. rade ako prevádzajúci, týkajúca sa prevodu vlastníctva
k bytu č. XXX na Q.. poschodí bytového domu G., nachádzajúceho sa v I. na ulici Y. č. XX, zapísaného

na LV č. XXXX pre k. ú. I. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4971/239136 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, je neplatná.

7. Ako prejudiciálna otázka v tomto konaní bola riešená otázka platnosti nájomného vzťahu žalobkyne
k predmetnému bytu. V tomto smere súd konštatoval, že žalobkyni nebola riadne doručená výpoveď z

nájmu bytu, teda nedošlo k platnému skončeniu nájomného vzťahu a nájomný vzťah žalobkyne k bytu
stále trvá.

8. Dňa 27.6.2019 predstavenstvo OSBD I. rozhodlo o vylúčení žalobkyne z členstva v OSBD I. z
dôvodu nezaplatenia ročného členského príspevku do času uvedeného v stanovách OSBD. Proti tomuto

rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie v stanovenej lehote. Dňa 15.10.2020 predstavenstvo OSBD I.
rozhodlo o zrušení svojho uznesenia zo dňa 27.6.2019 v časti vylúčenia členstva žalobkyne a L. V. z
dôvodu, že tieto osoby už boli vylúčené z členstva uznesením zo dňa 27.10.2010.

9.ŽalovanýpredložilsúdurozhodnutiepredstavenstvaOSBDI.ovylúčenížalobkyneaL.V.zčlenstvazo

dňa 27.10.2010. Dôvodom na vylúčenie z členstva malo byť nezaplatenie úhrad za plnenia poskytované
s užívaním bytu, najmä za mesiace 7, 8, 9 a 10/2009. V rozhodnutí sa konštatuje, že členstvo v OSBD
I. zaniká právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia písomného rozhodnutia na zhromaždenie delegátov cestou OSBD I.. Podľapredloženej kópie doručenky žalobkyňa prevzala rozhodnutie dňa 18.11.2010. Dňa 22.11.2010 podala
proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré v zmysle stanov malo prejednať zhromaždenie delegátov
OSBD I.. Zhromaždenie sa konalo dňa 26.5.2011 a potvrdilo rozhodnutie predstavenstva OSBD I. zo dňa

27.10.2010. Rozhodnutie zhromaždenia bolo žalobkyni doručované dňa 15.8.2011. Keďže žalobkyňa
nebola zastihnutá, dňom 16.8.2011 bola zásielka uložená na pošte a dňom 6.9.2011 bola vrátená
žalovanému.

10. Vo veci bol vypočutý ako svedok L. V., bývalý manžel žalobkyne. Svedok uviedol, že manželstvo so

žalobkyňou uzavreli dňa 28.4.1990 a právoplatne boli rozvedení v januári 1996. Už v decembri 1994 sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti k rodičom aj s ich dcérou. Vo výpovedi potvrdil, že so žalobkyňou
sa dohodli, že v byte zostane bývať žalobkyňa, nemal záujem bývať v tomto byte. Svedok poprel, že by
podpis na doručenke o prevzatí rozhodnutia o vylúčení z členstva OSBD bol jeho podpisom.

11. Súd prvej inštancie vec právnej posúdil podľa ust. § 164 a § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

§ 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného od 01.04.2010
do 29.02.2012, § 714 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

12. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť s ňou zmluvu
o prevode vlastníctva k uvedenému bytu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola prijatá za

člena OSBD na základe rozhodnutia zo dňa 20.7.1989, a že jej na základe rozhodnutia zo dňa 8.4.1991
bol pridelený predmetný byt. V konaní sp. zn. 13C/93/2012 bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti
dohody o prevode vlastníctva k bytu, ktorú uzavrel žalovaný so C.om J. dňa 18.11.2020. V rámci konania
bola ako predbežná otázka riešená okolnosť, či žalobkyni zanikol nájom k bytu, alebo nie a v tomto
smere zaujal súd jednoznačný názor, že výpoveď z nájmu bytu žalobkyni nebola nikdy riadne doručená,

preto nájomný vzťah nezanikol.

13. Žalovaný podaním zo dňa 6.8.2019 navrhol, aby súd prerušil konanie z dôvodu, že vo veci sp. zn.
13C/93/2012 podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a mal za to, že v dovolacom konaní
sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu. Žalovaný bližšie nešpecifikoval

dôvody návrhu na prerušenie konania. Súd konštatuje, že samotné podanie dovolania nie je dôvodom,
pre ktorý je potrebné konanie prerušiť. Dovolacie konanie nie je zákonnou prekážkou na pokračovanie
v konaní (v zmysle obligatórnych dôvodov na prerušenie konania) a nie je ani dôvodom, pre ktorý
súd nemôže ďalej konať a rozhodovať ani z dôvodu fakultatívneho prerušenia konania (porovnaj nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 3/00 zo dňa 21.6.2000). V konaní sp. zn.12/93/2012 bolo právoplatne

rozhodnuté o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným a novým nadobúdateľom
bytu a taktiež bola riešená otázka platnosti zániku nájomného vzťahu žalobkyne. Prerušenie konania
do skončenia dovolacieho konania podľa názoru súdu nesleduje ani záujem hospodárnosti a vhodnosti
konania, preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

14. V zmysle § 16 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Zb. nájomca bytu má právo na uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a zároveň vlastník bytu je oprávnený uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu iba s
nájomcom bytu. Napriek tomu, že v konaní sp. zn. 13C/93/2012 súd riešil otázku existencie nájomného
vzťahu žalobkyne k predmetnému bytu a uzavrel ju tak, že nájomný vzťah žalobkyne k bytu nezanikol,
žalovaný opätovne spochybňuje v tomto konaní existenciu nájomného vzťahu, aj keď z iných dôvodov,

pretože podľa jeho názoru už v roku 2010 platne rozhodol o vylúčení žalobkyne z členstva v OSBD.
Táto skutočnosť bola žalobkyňou rozporovaná, keď tvrdila, že konečné rozhodnutie o vylúčení jej
nikdy doručené nebolo. Žalovaný nepopieral, že rozhodnutie zhromaždenia delegátov OSBD I., ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie predstavenstva OSBD I., žalobkyni doručené nebolo, pretože si zásielku
neprevzala, ale mal za to, že na doručenie je potrebné uplatniť fikciu doručenia, a že táto zásielka sa

považuje za doručenú. Podľa žalovaného teda žalobkyňa mohla rozhodnutie napadnúť žalobou na súde
tak, ako to umožňuje ust. § 231 ods. 4 Obchodného zákonníka, čo však neurobila, teda rozhodnutie o
vylúčení z členstva je platné.

15.Argumentáciažalovanéhoomožnostinapadnutiarozhodnutiačlenskejschôdzeovylúčenízčlenstva

žalobou na súde je opodstatnená za predpokladu, že by žalobkyni bolo riadne doručené rozhodnutie
o vylúčení, teda získala by vedomosť o postupe žalovaného. Z predloženého dokladu je zrejmé, že
žalovaná si rozhodnutie neprevzala a zásielka bola vrátená žalovanému. Podľa názoru súdu, ak by
malo dôjsť k uplatneniu fikcie doručenia tak, ako to tvrdí žalovaný, museli by byť splnené podmienky vzmysle ust. § 46 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase doručovania rozhodnutia). Obchodný zákonník výslovne
neupravuje spôsob doručovania, preto podľa názoru súdu je potrebné analogicky vychádzať z ust. § 710
ods. 3 veta štvrtá Občianskeho zákonníka (účinného v čase doručovania) a obdobne ako pri doručovaní

výpovede z nájmu bytu primerane použiť ustanovenia osobitného predpisu, v tom čase teda ust. § 46
ods. 2 O.s.p. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje
v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte, alebo v tom istom dome,
alebozamestnanejnatomistompracovisku,akjeochotnáobstaraťodovzdaniepísomnosti.Aknemožno
ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom

vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená,
i keď sa adresát o tom nedozvedel.

16. Z uvedeného je teda zrejmé, že fikcia doručenia môže nastať iba za predpokladu splnenia
podmienky, že sa adresát zásielky v čase doručovania zdržiaval v mieste doručenia. Žalobkyňa
predložila súdu čestné prehlásenie sestry A. N., ktorá potvrdila, že v čase od 14.8.2011 do 5.9.2011

bola u nej na dovolenke v L.. Žalovaný na vyvrátenie tohto tvrdenia poukazoval na práceneschopnosť
žalobkyne a navrhol vyžiadať správu od ošetrujúcej lekárky, či sa v danom období nezúčastnila
plánovanej kontroly. Taktiež navrhol vyžiadať správu z úradu práce, či v tomto období bola žalobkyňa
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. vyplýva, že
žalobkyňa okrem iného bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.3.2011 do 1.12.2011, avšak

podľa predloženého výpisu kontaktov sa v období doručovania výpovede neuskutočnil žiadny kontakt.
Taktiež zo správy ošetrujúcej lekárky MUDr. G. N. nevyplýva, že by sa v rozhodnom období žalobkyňa
zúčastnila lekárskej kontroly. Dôkazmi navrhnutými žalovaným teda nedošlo k spochybneniu dôkazu
predloženého žalobkyňou, teda súd považoval za preukázané, že v čase doručovania rozhodnutia
delegátov OSBD I. (15.8.2011) sa žalobkyňa nezdržiavala v mieste doručovania, preto na doručovanie

tohto rozhodnutia nemožno uplatniť fikciu doručenia. Keďže rozhodnutie žalobkyni nebolo riadne
doručené, nemohli doposiaľ nastať jeho účinky, teda členstvo žalobkyne v OSBD I. doposiaľ platne
nezaniklo. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku nájomného vzťahu s poukazom na ust. § 714
Obč. zákonníka.

17. Pokiaľ aj žalovaný opätovne rozhodol o vylúčení žalobkyne z členstva v OSBD I. rozhodnutím z
27.6.2019, tak ani toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, keďže žalobkyňa sa proti rozhodnutiu
odvolala a následne dňa 15.10.2020 rozhodlo predstavenstvo žalovaného o zrušení tohto rozhodnutia.
Na základe týchto skutočností možno uzavrieť, že nájomný vzťah žalovanej k predmetnému bytu naďalej
trvá, teda nedošlo k zániku práva žalobkyne na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle

§ 16 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Zb., preto súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe uplatneného
nároku, t. j. že povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva predmetného
bytu je daná. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, podľa ktorej malo dôjsť k zániku nájmu bytu,
súd považoval za účelné rozhodnúť v zmysle § 214 ods. 1 CSP medzitýmnym rozsudkom o základe
procesného nároku.

18. Zo strany žalobkyne bola voči zákonnému sudcovi podaním zo dňa 16.11.2020 vznesená námietka
zaujatosti. Žalobkyňa vo svojom podaní namieta nevykonanie dôkazov, ktoré navrhovala a vykonanie
dôkazov, ktoré navrhoval žalovaný a má pocit, že sudca nadŕža žalovanému. Z obsahu námietky
nepochybne vyplýva, že sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, preto sa v

zmysle § 53 ods. 3 CSP na takúto námietku neprihliada, preto z dôvodu predloženej námietky zaujatosti,
súd nepredkladal spis odvolaciemu súdu.

19. V zmysle § 262 ods. 3 CSP súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým
sa rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

20. Žalovaný v podanom odvolaní proti výroku II. medzitýmneho rozsudku navrhol, aby odvolací súd
napadnutý výrok II. medzitýmneho rozsudku zrušil a vec vrátil na nové konanie. Poukázal ďalej na to,
že závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 129/2010
„dovolací súd poznamenáva, že voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone,

ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe s
ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí
jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne
vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takejsféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi
(môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť
i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať,

či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K
účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne
oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.4Odbo73/2016„neúspešnýmpokusomodoručenienaadresesídlažalobcu
a následným vhodením oznámenia o uložení zásielky na pošte bolo adresátovi objektívne umožnené si

zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom a skutočnosť, že tak adresát aj napriek vedomosti o
uložení zásielky na pošte neurobil, nemôže byť na ťarchu odosielateľa.“

21. Podľa názoru odvolateľa, žalobkyňa sa mala možnosť o uložení zásielky objektívne dozvedieť
05.09.2021 a mala možnosť si ju vyzdvihnúť. Vzhľadom aj na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR nemôže preto obstáť záver súdu prvej inštancie, že doručenie rozhodnutia o odvolaní proti vylúčeniu

z členstva v družstve nevyvolalo žiadne účinky, nakoľko minimálne dňa 05.09.2021 sa žalobkyňa
dozvedela o oznámení o uložení zásielky a mala možnosť zásielku si vyzdvihnúť.

22. Žalovaný má za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie zániku nájomného vzťahu

podľa ust. § 714 Občianskeho zákonníka.

23. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

24. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý medzitýmny
rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

25. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na právne závery uvedené v ním citovaných rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podstatou ktorých je skutočnosť, že jednostranný adresovaný
právny úkon je právne účinný voči neprítomnej osobe od momentu, kedy sa dostane do dispozičnej
sféry vplyvu príjemcu. Podstatné je, či a kedy mal príjemca objektívne možnosť sa s obsahom zásielky
oboznámiť a nie je pritom rozhodujúce, či tak skutočne urobil.

26. Odvolateľ má za to (čo vyplýva z obsahu podaného odvolania), že rozhodnutie o vylúčení z
členstvavStavebnombytovomdružstvejejednostrannýmadresovanýmprávnymúkonomatedaprávne
významnouskutočnosťouniejelendoručovanierozhodnutiaovylúčenízčlenstvavStavebnombytovom
družstve podľa súdom prvej inštancie interpretovaných procesných predpisov, ale je treba vziať zreteľ na
právne účinky jednostranných adresovaných právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho

zákonníka.

27. Uvedeným záverom odvolateľa je, podľa názoru odvolacieho súdu, treba prisvedčiť.

28. Napriek uvedenému nie sú dôvody na zmenu, ani zrušenie napadnutého medzitýmneho rozsudku.

29. Žalovaný v podanom odvolaní dôkaz predložený žalobcom - „Čestné vyhlásenie A. N.“ žiadnym
spôsobom nespochybňuje. Na základe obsahu uvedeného dôkazu prichádza v podanom odvolaní s
tvrdením, že žalobkyňa sa mala možnosť o uložení zásielky objektívne dozvedieť 05.09.2021 a mala
možnosť si ju vyzdvihnúť, keďže v tomto období sa už zdržiavala v mieste doručenia.

30. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.05.2021 oboznámil
podanie žalobkyne zo dňa 14.05.2021 prečítaním. Žalobkyňa v uvedenom podaní uviedla: „Žalobca
popiera tvrdenia žalovaného, že sa v období augusta až septembra 2011, v čase aj doručovania
výpovede z členstva v družstve OSBD I., nachádzala na území Slovenskej republiky a že sa hlásila

ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v I.. Žalobca sa nachádzal v uvedenom
období na území L. u svojej sestry, o čom predložil aj dôkaz, čestné vyhlásenie sestry, ktorá dlhodobo
žije v L.. Namietame, že žalovaný doposiaľ nepredložil dôkazy, aby preukázal svoje tvrdenia z
pojednávania zo dňa 20.11.2019, že žalobca sa v auguste až v septembri roku 2011 nachádzal na územíSlovenskej republiky. Keďže uvedený dôkaz nebol žalovaným predložený, napriek uzneseniu súdu zo
dňa 20.11.2020, považujeme tvrdenie žalobcu za nepreukázané.“

31. Právny zástupca žalovaného sa k žalobkyňou opakovane tvrdeným skutočnostiam v priebehu
pojednávania nevyjadril, preto odvolací súd má za to, že podľa § 366 C.s.p. ich už v odvolaní nemožno
použiť.

32. Zostáva tak správnym záver súdu prvej inštancie, že dôkazmi navrhnutými žalovaným nedošlo k

spochybneniu dôkazu predloženého žalobkyňou (čestné vyhlásenie).

33. Dôkazmi predloženými žalovaným sa súd prvej inštancie zaoberal a ich vyhodnotenie náležitým
spôsobom odôvodnil (bod 18.).

34. Podaným odvolaním tak nedošlo k spochybneniu záveru súdu prvej inštancie, že rozhodnutie

žalobkynineboloriadnedoručené,nemohlidoposiaľnastaťjehoúčinky,tedačlenstvožalobkynevOSBD
I. doposiaľ platne nezaniklo. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku nájomného vzťahu s poukazom
na ust. § 714 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto z hore uvedených dôvodov rozhodnutie súdu
prvej inštancie, pretože vo výroku je vecne správne, v súlade s ust. § 387 potvrdil.

35. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.