Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 8, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201433
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková LL.M
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201433.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Čulenova
6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zast.: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom: Eurovea
Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví, so sídlom: Bajkalská 27, P.O. Box 12, 820 07 Bratislava, IČO: 36 069 841, v konaní
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho
istého dňa, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha vydania rozhodnutia, ktorým by
správny súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť oznámenie o určení WACC (reálnej miery výnosnosti
regulačnej bázy aktív) na rok 2022 podľa § 5 ods. 3 vyhlášky Úradu regulácie sieťových odvetví č.

18/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov,
zverejnené na webovom sídle žalovaného, a to v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia správneho súdu. Žalobca zároveň požaduje náhradu vzniknutých trov konania v plnom
rozsahu.
2. Súčasťou podania bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa ustanovenia § 258 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým,
že mu určením hodnoty reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív (ďalej len „WACC“) podľa § 5 ods.
3 vyhlášky Úradu regulácie sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cenová vyhláška“) a následným zverejnením
hodnoty WACC a vstupných parametrov na rok 2022 na webovom sídle žalovaného, hrozí závažná
ujma v podobe straty príjmov vo výške približne 7 miliónov eur. Hodnota WACC je jednou z veličín

vzorca na výpočet maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny podľa § 27
Cenovej vyhlášky ako aj iných taríf a pre žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy predstavuje
podstatný zdroj príjmov. Výšku tejto tarify určuje žalovaný v cenovom konaní podľa zákona 250/2012
Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii v
sieťovýchodvetviach“).HodnotaWACCpodľa§27ods.3Cenovejvyhláškypredstavujezložkunákladov
a zisku za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, pričom platí, že čím je táto hodnota

nižšia, tým je aj nižšia tarifa za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, vrátane príjmov
žalobcu. V odôvodnení návrhu žalobca spomenul aj postupné znižovanie hodnoty WACC začínajúc
rokom 2017 vo výške 6,47% a končiac rokom 2022 vo výške 4,36%, ktorej hodnota predstavuje najväčší
medziročný pokles oproti roku 2021 (hodnota WACC vo výške 5,65%) o približne 23% a v porovnaní s
hodnotou určenou podľa Cenovej vyhlášky takmer o 33%, čo má zásadný dopad na finančné plánovanie
žalobcu. Stanovením hodnoty WACC vo výške 4,36% na rok 2022, jej zverejnením formou oznamu na

webovom sídle žalovaného, tak žalobcovi bezprostredne hrozí strata finančných príjmov vo výške 7
miliónov eur bez opory v zákone, bez administratívneho konania, bez možnosti podať riadny opravnýprostriedok a bez relevantného a zrozumiteľného odôvodnenia. Žalobou napadnutý zásah, spočívajúci
v určení hodnoty WACC na rok 2022 podľa § 5 ods. 3 Cenovej vyhlášky a v jej následnom zverejnení
spolu so vstupnými parametrami na rok 2022 na webovom sídle žalovaného môže taktiež dôjsť k

ohrozeniu prevádzkyschopnosti distribučnej sústavy žalobcu, ktorý ma postavenie jedného z troch
prevádzkovateľovregionálnejdistribučnejsústavyvSlovenskejrepublike.Žalobcovihrozí,ževdôsledku
napadnutého zásahu nebude môcť investovať stratené príjmy do zabezpečenia prevádzkyschopnosti
a dlhodobého rozvoja distribučnej sústavy, pričom strata týchto príjmov môže znamenať ohrozenie
schopnosti žalobcu plniť svoje povinnosti podľa ustanovenia § 31 zákona o energetike a zabezpečiť

bezpečnú a stabilnú prevádzku distribučnej sústavy a jej dlhodobý rozvoj. To by malo ďalekosiahle
negatívne dôsledky nielen pre žalobcu, ale aj pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, a v konečnom
dôsledku pre celé hospodárstvo Slovenskej republiky. Zároveň znížením úrovne ziskovosti sa zhorší
pozícia prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy pri získavaní cudzích zdrojov financovania a
zvýši sa úroková miera, za ktorú si prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bude môcť požičať
cudzie zdroje.

3.Kobsahupodanejžalobysažalovanývyjadrillistom,doručenýmsprávnemusúdudňa03.06.2022avo
vzťahuknávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkuuviedol,žesjehopriznanímnesúhlasí,nakoľkožalobca
nepreukázal vznik ani hrozbu závažnej ujmy. Vzhľadom na veľkosť obchodného majetku žalobcu,
jeho príjmy a pravidelnú ziskovosť obchodnej spoločnosti ním predpokladaný medziročný pokles na
príjmoch vo výške 7 miliónov eur nemožno považovať za závažnú ujmu majúcu zásadný dopad na jeho

podnikanie. Ziskovosť žalobcu bola zachovaná v primeranej výške pri oboch hodnotách WACC na rok
2022, pričom žalobca si riadne plní zákonné povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Suma 7
miliónov eur ako hypotetická ujma na príjmoch žalobcu má predstavovať len podnikateľské očakávania
žalobcu vo vzťahu k plánovanému hospodárskemu výsledku a nie reálny výstup z cenovej regulácie
ani výstup z reálneho podnikania počas roka 2022. Podľa žalovaného v dôsledku prijatia WACC na

rok 2022 nemôže dôjsť ani k ohrozeniu plnenia zákonných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa
distribučnej sústavy zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť distribučnej sústavy (hrozba závažnej
ujmy podľa žalobcu). Žalovaný v rámci svojej zákonnej pôsobnosti sleduje trh s elektrinou, pravidelne
rokuje so žalobcom, vedie s ním viaceré cenové a vecné konania, pričom nemá vedomosť o existencii
hrozby kolapsu regionálnej distribučnej sústavy, ohrozenia kritickej infraštruktúry štátu a negatívneho

dopadu na hospodárstvo SR. Uviedol, že od zverejnenia WACC k termínu 30. 06. 2021 uplynul v
podstate už 1 rok a žiadna žalobcom uvádzaná skutočnosť nenastala a žalobca má zabezpečené
nerušené vykonávanie regulovanej činnosti bez ohrozenia jeho existencie. Podľa názoru žalovaného,
žalobca nemá právny nárok na WACC v medziročne nemennej výške, pokiaľ sú splnené podmienky na
jeho zmenu uvedené v ustanovení § 5 Cenovej vyhlášky. Priznanie odkladného účinku podanej žalobe

nie je ani v súlade s verejným záujmom. Ak by žalovaný vyhovel očakávaniu žalobcu, čo do výšky
WACC na rok 2022, boli by splnené iba jeho podnikateľské očakávania, pričom ekonomické dopady
by sa následne negatívne preniesli v cenách na ostatných účastníkov trhu s elektrinou a užívateľov
distribučnej sústavy žalobcu, čo je pri súčasnom ťažko nepredvídateľnom vývoji na trhu s elektrinou a v
hospodárstveSRjednoznačnenegatívneadiskriminačnériešenie,akoajvrozporesverejnýmzáujmom

spočívajúcom v zabezpečení zásobovania užívateľov sústavy elektrinou za primerané ceny, v prípade
žalobcu ide o distribúciu elektriny zahŕňajúce územie Západného Slovenska. Možné zníženie príjmov
štátneho rozpočtu v dôsledku zníženia WACC podľa názoru žalobcu nepredstavuje verejný záujem,
práve naopak, je v rozpore s verejným záujmom ako žalovaný uviedol vyššie. Tieto tvrdenia žalobcu
nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi, iba žalobca zveličuje primerané zníženie hodnoty WACC na

jeho podnikanie a prípadné odvádzanie dividend do štátneho rozpočtu. Podnikanie a celková ziskovosť
žalobcu nezávisí len od výšky WACC, ide komplex regulačných opatrení a správnych podnikateľských
rozhodnutí počas roka 2022, pričom celkový hospodársky výsledok ovplyvňujú aj iné obchodné činnosti
akciovej spoločnosti žalobcu, ktoré nepodliehajú regulácii zo strany žalovaného.
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu

orgánu verejnej správy.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.
9. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
10. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku

1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
11. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o
odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.

12. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

13. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.
14. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

15. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
16. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
17. Možnosť priznania odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy predstavuje
osobitný spôsob ochrany práv žalobcu, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu

pozastaví právne účinky namietaného zásahu žalovaného. Priznanie odkladného účinku je však možné
iba pri negatórnej zásahovej žalobe, ktorú zákon upravuje v ustanovení § 252 ods. 1 SSP, nakoľko
už pri skončenom zásahu nemôže dôjsť k pozastaveniu jeho účinkov. Správny súd po vyjadrení
žalovaného návrhu vyhovie, ak sú naplnené procesné podmienky priznania odkladného účinku. K
takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie

tvrdenej hrozby závažnej ujmy neopomínajúc absenciu rozporu návrhu s verejným záujmom.
18. Správny súd po preskúmaní podania vo veci samej, oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k
žalobe a obsahom administratívneho spisu nezistil dôvod na vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného
účinku. Žalobca totiž na podloženie svojich tvrdení neposkytol správnemu súdu žiadne dôkazy, ktoré
by súd utvrdili v názore, že práva a právom chránené záujmy žalobcu si vyžadujú osobitnú ochranu v

podobe pozastavenia účinkov namietaného zásahu do vydania rozhodnutia vo veci samej. Správny súd
podotýka, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu
žalobcu. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním
konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu,
nakoľko žalobca neosvedčil reálnu hrozbu závažnej ujmy. Skutkové tvrdenia bez ich osvedčenia sami

osebeneodôvodňujúvydanieuzneseniaopriznaníodkladnéhoúčinkužalobeprotiinémuzásahuorgánu
verejnej správy. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak osvedčenie hrozby závažnej ujmy, ktorú je nutné
považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
19. Hlavné skutkové tvrdenie, ktorým žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku, týkajúce
sa možnej finančnej straty, vyčíslenú vo výške 7 miliónov eur, správny súd nepovažoval za skutočnosť

osvedčujúcu existenciu hrozby závažnej ujmy, keďže žalobca výpočet možnej finančnej ujmy nijako
nepodložil. Navyše z verejne dostupnej databázy poskytujúcej údaje o stave obchodného majetku,
vlastnom imaní, výnosoch, záväzkoch, zisku žalobcu na základe zverejnenej riadnej účtovnej závierkyza predchádzajúci kalendárny rok nevyplýva, že ak by aj predpokladaná strata nastala, bola by pre
žalobcu devastačná.
20. Správny súd tak k posúdeniu druhej podmienky odkladného účinku podľa ustanovenia § 258 SSP

nepristúpil, nakoľko žalobca neosvedčil ani existenciu hrozby závažnej ujmy. Súd považuje za potrebné
zmieniť aj skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku sa súd
nevyjadruje k skutkovému stavu, ale posudzuje výlučne opodstatnenosť predmetného návrhu.
21. Vzhľadom na neosvedčenie splnenia zákonných podmienok návrhu definovaných v ustanovení
§ 258 SSP, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe postupom podľa

ustanovenia § 188 SSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 písm. e/ SSP).