Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 7, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/871/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118284139
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Linda Pazourková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6118284139.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I.. T.I. X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. V.
X/X, XXX XX Y., právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Círová, advokát so sídlom Na Rybníčku 332, 250
87 Mochov, Česká republika proti povinnému: J.. Z. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Š. XXXX/XX, XXX
XX Y., právne zastúpeného: JUDr. Radim Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o
vymoženie 663,88 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského

úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov pod sp. zn. 274EX 362/19, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie vo výške 62,76 Eur.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným prostredníctvom súdneho exekútora
dňa 29.05.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 663,88 Eur na základe

exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2008, sp. zn. 2C/294/2007, ktorý
sa stal vykonateľným dňa 06.12.2008 a uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 27.02.2009, sp. zn.
5Co/24/2009, ktorý sa stal vykonateľným dňa 19.04.2009.

2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.07.2019, č. 6118284139,
ECLI:SK:OSBB:2019:6118284139.1, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Richarda

Gibartiho, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov, ktorý vedie exekúciu pod
sp. zn. 274EX 362/19.

3. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené povinnému dňa
29.07.2019) podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi dňa 12.08.2019 a ktorý podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku má odkladný účinok.

Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním zo dňa 23.08.2019.

4. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom podaní označenom ako ,,Návrh na
zastavenie exekúcie“ a ,,Doplnený návrh na zastavenie exekúcie“ uviedol, že poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané bez toho, aby boli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, tak ako to predpokladá Exekučný poriadok, pričom zároveň namieta absenciu podmienky
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný ďalej uvádza, že poisťovňa nesprávnea nezákonne postupovala pri realizácii plnenia, čo považoval za vysoko formalistické a nezákonné,
zapríčiňujúce nárast príslušenstva. Poisťovňa Kooperativa a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 811 04
Bratislava svojim listom zo dňa 10.03.2010 označeným ako ,,Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam

likvidácie - likvidačná správa“, ktorý bol zaslaný oprávnenému aj povinnému oznámila, že poskytuje
plnenie stanovené podľa rozsudku Krajského súdu Prešov, sp.zn. 29C/294/2007 - 70 + trovy právneho
zastúpenia pred súdom prvého stupňa a trovy odvolacieho konania, ktoré je presne špecifikované v
samotnom vyjadrení na celkovú sumu 15.347, 89 Eur, kde po odpočítaní spoluúčasti 10% max 663,88
Eur poskytne plnenie na účet oprávneného, celkom v sume 14.684,01 Eur. Povinný namieta, že o

tom, kedy bolo poskytnuté plnenie poisťovňou oprávnenému vo vyššie uvedenej sume, poisťovňa
okrem plnenia povinnému nepodala žiadnu písomnú správu a iba oprávnený po poskytnutí plnenia
povinnému telefonicky oznámil, že poisťovňa mu plnila, že s výškou plnenia súhlasí a taktiež súhlasí
s plnením poisťovne podľa jej vyjadrenia- likvidačnej správy zo dňa 10.03.2010. Povinný má za to,
že oprávnený sa dohodol s poisťovňou aj na odpočítaní 10% spoluúčasti v sume 663,88 a že medzi
oprávneným a poisťovňou došlo k dohode a v tejto časti od poisťovne nepožaduje plnenie. Podľa

tvrdení povinného oprávnený od prijatia plnenia poisťovne až do podania návrhu na vykonanie exekúcie
neprejavil a neuskutočnil žiadny relevantný právny úkon, ktorým by vyjadril svoj nesúhlas s poskytnutou
výškou celkového plnenia zo strany poisťovne. Povinný má za to, že došlo k úkonu vzdania sa práva v
zmysle ust. §574 ods.1 Občianskeho zákonníka, o čom podľa jeho názoru svedčí aj poisťovňou zaslaná
likvidačná správa zaslaná oprávnenému aj povinnému, ktorú obaja účastníci konania prijali a to tým,

že výšku plnenia až do podania návrhu na výkon exekúcie v ničom nenamietali. Povinný na záver
uviedol, že navrhuje aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť povinnému náhradu trov
exekučného konania v rozsahu 100%.

5.Knávrhupovinnéhonazastavenieexekúciesavyjadrilajoprávnenýprostredníctvomsvojhoprávneho

zástupcu, ktorý uviedol, že oprávnený riadne a včas pred uplynutím premlčacej doby podal návrh
na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu a povinný dobrovoľne nesplnil v plnej výške
svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu a ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že
jeho povinnosť zanikla. Oprávnený uvádza, že je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
so sp.zn 29C 294/2007 bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému škodu, ktorú mu spôsobil ako

advokát pri poskytovaní právnych služieb svojím porušením povinností advokáta a je irelevantné ako
prebiehala komunikácia medzi Poisťovňou Kooperativa a.s. a povinným. Podľa tvrdení oprávneného,
oprávnený po tom čo mu bola určitá čiastka poisťovňou zaplatená oznámil povinnému jej výšku, aby
mohol povinný sám v zvyšnej časti splniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. Podľa
tvrdení oprávneného, oprávnený nikdy neuviedol, že sa zvyšnej časti plnenia vzdáva. Oprávnený má za

to, že neexistujú žiadne iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a nenastala
žiadna zo skutočností, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie. Na záver oprávnený uviedol, že
žiada aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov
exekučného konania spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Vyšší súdny úradník Uznesením zo dňa 18.02.2020 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol
a oprávnenému nepriznal náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení predmetného uznesenia

vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie
je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje
výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku

vymáhaného nároku. Vyšší súdny úradník v predmetnom uznesení uviedol, že exekučný súd je viazaný
rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie
určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek
meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť. Zároveň skonštatoval, že
podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - Rozsudok krajského

súdu Prešov zo dňa 27.02.2009, vykonateľný dňom 19.04.2009 a všetky náležitosti návrhu na vykonanie
exekúcie boli splnené. V odôvodnení predmetného Uznesenia zo dňa 18.02.2020 ďalej uviedol, že z
lustrácie zo dňa 14.02.2020 súd zistil, že Mgr. Zuzana Círová nie je vedená Slovenskou advokátskou
komorou v zozname eurodvokátov a poukázal na skutočnosť, že právne služby na území Slovenskejrepubliky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby špecifikované zákonom
o advokácii za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Z obsahu súdneho spisu
a predložených dokumentov vyšší súdny úradník pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie

exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená a návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku zamietol.

8. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť, v ktorej uviedol, že napadnuté uznesenie je možno považovať za predčasné, neúplné a

nezákonné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Povinný ďalej v sťažnosti uviedol,
že exekučný súd vo svojom uznesení o návrhu o zastavení exekúcie nijakým spôsobom neskúmal a ani
riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, či ku dňu začatia exekúcie a exekučného konania, t. j. k momentu
podania návrhu na vykonanie exekúcie boli splnené podmienky na jej začatie, resp. neboli splnené a či
povznikuvymáhanéhonárokudošloktakýmskutočnostiam,ktorébyodôvodňovalizastavenieexekúcie.
Povinný ďalej pokračoval v sťažnosti citáciou §§ 822, 823, 825 i 574 Občianskeho zákonníka ako aj § 27

zákona č. 455/1991 Zb. o advokácii, pričom povinný ako dlhoročný advokát bol na základe hromadnej
poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu uzavretej medzi Slovenskou advokátskou komorou
a poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group Bratislava, ktorá vystupovala v
súdnomkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.29C294/2007,vktoromKOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. i napriek vykonateľnosti rozsudku odmietala plnenie poškodenému oprávnenému po

dobu skoro dvoch rokov, v dôsledku čoho takýmto nesprávnym a nezákonným postupom zapríčinila
navýšenie výšky súdom priznaného príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania. Na nezákonnosť
postupu a jeho plnenie v zmysle exekučného titulu bol poisťovateľ opakovane vyzývaný, pričom povinný
poukázal na skutočnosti pri plnení škodovej udalosti vrátane konkludentného správania sa oprávneného
o vzdaní sa nároku. Povinný ďalej uviedol, že vo všeobecnosti je potrebné poukázať, že pri posúdení

uplatnenia nároku oprávneného aj na osobitosti prípadu, že správanie oprávneného je v rozpore s
dobrými mravmi. Oprávnenému z titulu náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia súdneho sporu
o jeho odvolaní z funkcie riaditeľa gymnázia vznikla škoda 160.377,- Sk (5.323,54 eur) a iba v dôsledku
nesprávnehopostupuakonaniapoisťovateľa(odmietanieuhradiťnáhraduškodyzdôvoduneoprávnene
vznesenej námietky premlčania a nepodania riadneho dovolania proti rozsudku), odmietania plnenia

podľaexekučnéhotitulu,došlovprospechpoškodenéhoknavýšeniuplneniaopríslušenstvopohľadávky
na 234.981 Sk (7.799,94 eur), ktoré je prakticky navýšenie o 2/3 z istiny. Povinný taktiež apeluje
a poukazuje na neadekvátny postoj a postup oprávneného a to preto, že jemu samotnému sú známe
všetky okolnosti a skutočnosti súvisiace so súdnym sporom škody a je na samom oprávnenom, aby
po zvážení týchto okolností v dôsledku zachovania dobrých mravov zvážil, aby svoj návrh na začatie

exekúcie vzal späť.

9. K uvedenej sťažnosti podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje vyjadrenie.
Oprávnenýuviedol,žepoukazujehlavnenasvojevyjadrenieknávrhunazastavenieexekúcie,pričompo
prečítaní sťažnosti oprávnený dospel k záveru, že sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutkové tvrdenia

a právne závery. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením povinného, že došlo k vzdaniu sa práva a tým k zániku
pohľadávky, nakoľko takýto úkon vyžaduje jednak písomnú formu a jednak že k uvedenému malo dôjsť
jednostranným naviac konkludentným správaním oprávneného. Oprávnený ďalej uviedol, že priložená
emailová komunikácia medzi oprávneným a pracovníčkou poisťovne Máriou Kováčovou nemôže ani po
formálnej a ani obsahovej predstavovať úkon o vzdaní sa práva. Oprávnený odmieta tvrdenia, že v

danej veci koná vo rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený má za to, že súd nerozhodol správne v časti
náhrady trov exekúcie a žiada aby bola oprávnenému priznaná náhrada trov za právne zastúpenie v
konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

10. Súd uznesením zo dňa 21.07.2020 zrušil Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

18.02.2020 a uviedol, že sťažnosť povinného je dôvodná. Súd uviedol, že právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia je základnou súčasťou práva každého na spravodlivý súdny proces a preto pri každom
rozhodnutí týkajúcej sa merita vec, musí tomuto princípu súd urobiť zadosť. Pokiaľ súd rozhoduje o
návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú
zastavenie exekúcie, príp. ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré neodôvodňujú

zastavenie exekúcie. Takýto postup z rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nevyplýva, keď v
rámci odôvodnenia sa obmedzil len na konštatovanie zákonných ustanovení Exekučného poriadku,
všeobecné teoretické úvahy týkajúce sa určitých aspektov exekučného konania a všeobecný záver na
skutočnosť, že povinný nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniťniektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k stanovuje ako spôsobilé privodiť zastavenie
exekúcie. Súd uviedol, že v odôvodnení tak chýba akékoľvek konkrétne právne i skutkové zdôvodnenie
záveru vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

16. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov
exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie

o ukončení exekúcie.

17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

18.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

19. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

20. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

21. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

22. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v

prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.23. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

24.Súd opätovne preskúmal návrh na zastavenie exekúcie a k námietkam povinného, že poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané bez toho, aby boli splnené podmienky na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak ako to predpokladá Exekučný poriadok súd uvádza, že poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým

bol rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2008, sp. zn. 2C/294/2007, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 06.12.2008 a uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 27.02.2009, sp. zn.
5Co/24/2009, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 19.04.2009, kde bola povinnému uložená povinnosť
uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 5 323,54 Eur s prísl., ktorá zo strany povinného nebola v
celkovej výške splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie,
ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 663,88 Eur. Pre exekučné konanie vedené Exekučným

súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli
splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti
exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo
základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené.

25.V danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a
vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie
mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o
skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie
orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný

prostriedok, pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového
stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v
predmetnej exekúcii exekučným titulom.
26. Súd opätovne uvádza, že formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že
rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné

prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi
účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe
judikovanéhonárokuoktoromnemožnoznovakonaťaktorýjezáväznýmedziúčastníkmiavočivšetkým
orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď
je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou

flexibilitou.Jedinýmexekučnýmtitulom,ktorýmôžeexekučnýsúdpreskúmaťpohmotnoprávnejstránke,
teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný
súd skúmať len z formálnej stránky.
27. K tvrdeniam povinného, že poisťovňa nesprávne a nezákonne postupovala pri realizácií plnenia,
ďalším tvrdeniam povinného týkajúcich sa plnenia poisťovne oprávnenému a k jeho tvrdeniam, že

oprávnený sa dohodol s poisťovňou aj na odpočítaní 10% spoluúčasti v sume 663,88 a že medzi
oprávneným a poisťovňou došlo k dohode a v tejto časti od poisťovne nepožaduje plnenie a má za to,
že došlo k úkonu vzdania sa práva, o čom podľa jeho názoru svedčí aj poisťovňou zaslaná likvididačná
správa súd uvádza, že podľa § 574 ods. 1 OZ, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. V nadväznosti na uvedené,

súd uvádza, že k vzdaniu sa subjektívneho práva (vzdania sa nároku) môže dôjsť iba na základe dohody,
jednostranné vzdanie sa práva takéto právne účinky nemá. Dlh možno teda odpustiť len na základe
dohody (dvojstrannej zmluvy) medzi veriteľom a dlžníkom, ktorou sa veriteľ so súhlasom dlžníka vzdáva
svojho práva a pre platnosť ktorej zákon vyžaduje písomnú formu. Právnym následkom dohody o vzdaní
sa práva je zánik dlhu, resp. jeho časti. Aby dohoda o vzdaní sa práva mala zamýšľané právne následky,

ktorými je zánik veriteľovej pohľadávky, príp. právneho pomeru medzi dlžníkom a veriteľom, musí byť
splnený základný predpoklad platnosti dohody o vzdaní sa práva, a to že dohoda, ktorou sa veriteľ
vzdáva svojho práva, musí byť písomná.

28. Skutočnosť, že poisťovňou zaslaná likvidačná správa oprávnenému aj povinnému, ktorú obaja

účastníci konania prijali a to tým, že výšku plnenia až do podania návrhu na vykonanie exekúcie v ničom
nenamietali neznamená, že došlo k vzdaniu sa práva. Súd preskúmaním všetkých dôkazov priložených
k predmetnému spisu má za preukázané že nebola dodržaná písomná forma dohody o vzdaní sa práva,čoho následkom je, že takáto dohoda nevznikla a nespôsobila žiadne právne účinky, ktorých sa povinný
dovoláva.

29.K ďalším tvrdeniam povinného, že vo všeobecnosti je potrebné poukázať, že pri posúdení uplatnenia
nároku oprávneného aj na osobitosti prípadu, že správanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi
súd na záver uvádza, že dobré mravy sú všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný záujem
ich rešpektovať. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré sú v súlade
so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti tvoriaci kódex morálnych pravidiel.

Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel
slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako aj k nepoškodzovaniu
všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). „Dobrými mravmi sú pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku” (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011, sp.
zn. IV. ÚS 55/2011). Dobré mravy zároveň predstavujú korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu

umožňujúci súdu hľadať spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych
noriem môže viesť k zjavne nespravodlivému riešeniu.

30. Dobré mravy zároveň predstavujú aj kritéria hodnotenia ľudského správania čo sa prejavuje aj v
ustanovení § 3 OZ, podľa ktorého výkon (subjektívnych) práv ale aj povinností nesmie byť v rozpore

dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným názorom väčšiny spoločnosti, inak výkon práv a povinnosti
vrozporesdobrýmimravminemáprávneúčinky(účinkypredpokladanéprávnymporiadkom)anepožíva
právnu ochranu. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v
rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má
výkon práv byť, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami

mravného správania sa členov spoločnosti. Právny úkon resp. výkon práva sa prieči dobrým mravom,
pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti) vyjadrujúcu podstatné historické
tendencieastotožňujesasnimipodstatnáčasťspoločnosti.Príkladomvýkonuprávavrozporesdobrými
mravmi môže byť uplatňovanie neprimeraných úrokov alebo zmluvnej pokuty alebo zákaz sankčnej

náhrady škody.

32.Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného
poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd
pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú

kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.
3 Exekučného poriadku zamietol.

33.Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

34.Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35.Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36.Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného

advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)37.Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,

ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje
aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetom súdneho sporu.

38.Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

39.Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

40.Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal

odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho nemal v
konaní žiadny úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho
zástupcu oprávneného na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať
za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri
rozhodovaní o trovách exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie

exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,76 Eur, ktoré
budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.