Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234308
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113234308.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX
C. E. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná
29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177 proti žalovanému G. družstvo J. v E., XXX XX E. XXX, IČO: 00
201 022, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 08001

Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 11C/3/2014-126 zo dňa 30.10.2015

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
33,75 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 01.10.2013 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 33,75 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 1.10.2013 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 167,09 eura na
účet Okresného súdu v Prešove v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 953,98 eura na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2013 domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia predstavujúceho trhové nájomné za užívanie jeho podielu X/XX parcely T.
XXX vo výmere XX XXXmX v kat. úz. Y.alovaným. Vychádzal z nájomného 0,50 eura /m2/rok, čo
pri jeho podiele predstavujúcom výmeru 4 612,65 m2 predstavuje ročne 2306,33 eura a za dva roky

sumu 4612,66 eura. Žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne od 1.10.2013. Neskorším
podaním z 29.9.2014, na základe znaleckého posudku W.. C. N., vychádzajúc z nájomného vo
výške 0,40 eura/m2/rok zmenil žalobu tak, že sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
obvyklého nájomného za obdobie od 26.11.2011 do 26.9.2014 vo výške 5.227,67 eura. Zmena žaloby
bola súdom pripustená uznesením č. k. 11C/3/2014-68 zo 14.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
21.10.2014.

Súd konštatoval, že žalovaný uznal základ nároku, nesúhlasil však s jeho výškou. Za relevantné
považoval nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve s právnym predchodcom žalobcu, súhlasil tiež s
výškou nájomného podľa znaleckého posudku Ing. Zajoncovej a to s použitím zákona č. 504/2003 Z.z.
a vyhlášky č. 38/2005 Z.z., teda so sumou 33,75 eura.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené tvrdenia žalobcu vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu
k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. Y. ako bolo uvedené v žalobe. Žalobca

spoluvlastnícky podiel nadobudol darovacou zmluvou E. XXX/XXXX od C. I.. V čase, keď vlastníkom
tohto podielu bol ešte C. I., uzavretá bola písomná nájomná zmluva medzi ním ako prenajímateľoma žalovaným ako nájomcom a to 22.11.2000 na XX rokov. Výška nájomného bola dohodnutá na
220 Sk/1ha, čo je 2,5% z priemernej ceny poľnohospodárskej pôdy. Súd zistil, že sporná parcela
nachádza sa v areáli hospodárskeho dvora žalovaného v intraviláne obce, zastavaná je budovami:

budova vážnice (mostová váha) bola postavená 13.3.1964, zemiakáreň so senníkom 7.8.1969, kravín
20.6.1961, ovčín zrekonštruovaný na bitúnok bol postavený 15.5.1964 a sklad priemyselných hnojív bol
postavený 5.4.1984.
Zmluvu, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným, súd mal za neplatnú, v dôsledku čoho
dal za pravdu žalobcovi, že žalovaný užíva pozemok, ktorého je žalobca spoluvlastníkom bez právneho

dôvodu, čím žalovanému vzniká bezdôvodné obohatenie vo výške primeraného obvyklého nájomného
za podobný pozemok. Pri kvantifikácii výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd zo znaleckého
posudku súdom ustanovenej znalkyne W.. X., ktorá pri výpočte vychádzala zo zákona č.504/2003 Z.z. a
vyhlášky č. 38/2005 Z. z. Súd mal za preukázané, že na spornej parcele boli do 24.6.1991 vybudované
stavby slúžiace na poľnohospodárske účely, a to na rastlinnú a živočíšnu výrobu, konkrétne sklad,
senník, ovčín, z ktorého bol neskôr rekonštruovaný bitúnok, vrátane príjazdovej komunikácie k týmto

stavbám. Podľa súdu bolo irelevantným, že bitúnok bol zrekonštruovaný po dátume 24.6.1991 keď
pôvodná stavba, z ktorej bol rekonštruovaný, a to ovčín, bola postavená do uvedeného dátumu a
nepochybne slúžila na poľnohospodárske účely. Podľa súdu prvej inštancie by bolo v rozpore s účelom
špeciálnej právnej normy, ak v prípade rekonštrukcie stavby poľnohospodárskej budovy a zmene jej
využitia by nemal byť použitý osobitný zákon. Išlo by aj o výklad nepraktický, ktorý by znamenal, že

časť užívania parcely by bola posudzovaná podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a len tá časť, na ktorej by
stála rekonštruovaná stavba by mala byť posudzovaná podľa iného právneho predpisu. Účelom zákona
504/2003 Z. z. bolo podporiť intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu a zohľadniť skutočnosť,
že využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a
zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby

a infraštruktúru. Tvrdenie o tom, že parcela R.-T. XXX má byť v registri C-KN vedená ako zastavaná
plocha pod parcelou č. XXX/X a mal za nepreukázané, k uvedenej parcele totiž list vlastníctva založený
nie je, parcela Q.-T. XXX/X je až vo výmere XXX XXX mX a nie je zrejmé, z akých parciel bola vytvorená.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 37 ods. 1,
§ 680 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, z ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008

- § 1 ods. 2, § 10 ods. 1, zákona č. 330/1991 Zb. - § 43 ods. 2, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. - § 1 ods. 1, poukázal aj na ust. zákona č. 140/2014 Z. z.
Pri rozhodovaní o trovách konania štátu vychádzal z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a o náhrade trov žalovaného
z ust. § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, s výnimkou vyhovujúceho
výroku, poukazujúc na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku t.
j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu
výška bezdôvodného obohatenia mala byť stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Nie je možné
súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že na zistený skutkový stav je možné použiť len zákon č.

504/2003 Z. z. a súvisiacu vyhlášku č. 38/2005 Z. z. Znalecký posudok W.. X. je dôkazom toho, že ide o
zastavanú plochu, čo korešponduje so závermi znaleckého posudku W.. N., ktorý predložil v konaní ako
dôkaz. Súd prvej inštancie bez ďalšieho prijal záver o jedinej možnej aplikácii zákona č. 504/2003 Z. z.
bez toho, aby sa vysporiadal s ostatnými dôkazmi, posudkom W.. N., kolaudačným rozhodnutím stavby
na pozemku žalobcu - bitúnku, ktorý je využívaný na komerčnú činnosť žalovaného, rovnako ako ostatné

objekty, ktoré sa tam nachádzajú. Za rozhodujúce žalobca považuje to, že jeho pozemok nachádza
sa v intraviláne obce, ide o zastavanú plochu, objekt bitúnku bol zrekonštruovaný, slúži na obchodné
účely. Pokiaľ súd zákon č. 504/2003 Z. z. považoval za právny predpis na výpočet nájmu, poukázal
na to, že tento zákon určuje poľnohospodársku pôdu produkčnú, evidovanú v katastri nehnuteľnosti
ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty. Pozemok, ktorý

bol predmetom konania, nie je poľnohospodárskym pozemkom, nie je možné k nemu určiť BPEJ,
keďže podľa evidencie katastra ide o parcelu, ktorá v CKN je vedená ako zastavaná plocha. Súd
prvej inštancie procesne pochybil, napriek jeho návrhom nedopočul zástupcov žalovaného ohľadne
preukázania rozsahu prestavby maštale na bitúnok po 24.6.1991 čo do rozsahu a úplnej zmeny účelu
objektu stojaceho na predmetnej parcele ako aj využívaniu voľných častí pozemku na komerčné účely.

V tejto súvislosti poukázal na fotodokumentáciu k priloženému znaleckému posudku znalca W.. N., kde
na str. XX je uvedené skladovanie drevnej hmoty. Namietol taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie z
hľadiska správnosti rozhodnutia a trovách konania.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav
veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a po právnej stránke
vec správne posúdil. Pokiaľ žalobca za rozhodujúce má to, že pozemok sa nachádza v intraviláne

a je zastavaný, poukázal na to, že z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Y. vyplýva, že parcela registra „E“
evidovaná na mape určeného operátu pod parcelným číslom XXX je vedená ako druh pozemku orná
pôda s tým, že pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Zo súkromnoprávneho hľadiska
nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri
nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie. Poukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2203 Z.

z., súd teda dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že stavby nachádzajúce sa na časti parcely boli
postavené pred 24. júnom 1991, t. j. aj pôvodný ovčín, ktorý bol po tomto dátume zrekonštruovaný.
Keďže táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, z toho dôvodu návrh žalobcu na
výsluch štatutárnych zástupcov k rozsahu rekonštrukcie javil sa ako nepodstatný. Rozhodnutie súdu
o trovách konania mal taktiež za správne.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nezaujal žiadne stanovisko.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2
veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, o existencii dôvodov pre
zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom rozsahu v akom bolo toto

rozhodnutie napadnuté, vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania.
Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 33,75 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 1.10.2013 do zaplatenia v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť
a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku bola
skoncentrovaná na procesné pochybenia súdu spočívajúce v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov -
„nedopočutí“ zástupcov žalovaného, nevysporiadaní sa s ostatnými dôkazmi - kolaudačné rozhodnutie
k stavbe na pozemku - bitúnku, znaleckým posudkom W.. N. vo vzťahu k využívaniu ostatných
časti pozemku (skladovanie drevnej hmoty) a s tým súvisiace nesprávne zistenie skutkového stavu a

nesprávne právne posúdenie.
7. Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so
základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z
odôvodnenia rozsudku má byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach

strán sporu, s predloženými dôkazmi, jeho rozhodnutie nemôže byť založené na úvahách o „praktickosti“
výkladu zákona a nemôže byť ani vnútorne rozporné.
8. Žalobca na pojednávaní 1.10.2014 žiadal „dovypočuť“ svojho otca, na pojednávaní 30.10.2015
vypočuť zástupcu žalovaného k využívaniu spornej parcely, k jej využívaniu na poľnohospodárske účely.
O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané rozhoduje súd, nie je preto pochybením ak dôkaz

nevykoná, pochybením je to, ak sa vo svojom rozhodnutí nevysporiada s tým, prečo navrhnutý dôkaz
nevykonal.
Takzvané opomenuté dôkazy t. j. dôkazy, ktoré boli v konaní riadne vykonané, avšak neboli zohľadnené
v procese hodnotenia, prípadne tiež dôkazy, ktoré neboli vôbec vykonané hoci boli účastníkmi
navrhované, pričom k nevykonaniu neexistoval legitímny a ospravedlniteľný dôvod, vedú k záveru o

porušení práva účastníka na spravodlivý proces, čo je v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, III. ÚS 61/94).
9. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia nie je žiadna zmienka o tom, prečo súd nevykonal niektoré
dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré mali slúžiť k zisteniu využívania pozemku na poľnohospodárske
účely. Z priebehu konania a tvrdení žalobcu je zrejmé, že spochybňované bolo osobitne využívanie

stavbybitúnkanapoľnohospodárskeúčely,pričomčlenštatutárnehoorgánužalovanéhonapojednávaní
21.3.2014 na obranu k tomuto tvrdeniu uviedol, že len časť tejto stavby sa nachádza na spornom
pozemku.10. Súd prvej inštancie mal za to, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorá mala byť dôvodom
pre to, že pri výpočte hodnoty nájmu, ktorá by mala zodpovedať výške bezdôvodného obohatenia
sa ma vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z. z. je to, že pozemok žalobcu je zastavaný stavbami na

poľnohospodárske účely do 24.6.1991. Zdôraznil však súčasne účel zákona č. 504/2003 Z. z., ktorým
má byť podpora intenzívnej ekonomickej poľnohospodárskej výroby.
11. Východiskovouzákladňouvýkladuprávnychnoriemjetakýpostup,ktorýrešpektujeprávnyporiadok,
spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových
rozporov.

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvnálezeIII.ÚS271/2011uviedol,žeprivýkladezákonnýchustanovení
niejesúdviazanýdoslovnýmznenímzákonaabsolútne,môže,dokoncasamusíodchýliťvprípade,akto
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a
všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa ústavného súdu článok 2 Ústavy Slovenskej republiky,
nepredstavuje viazanosť štátneho orgánu textom, ale zmyslom a účelom zákona.
12. Pri súdom prvej inštancie zdôraznenom o účele zákona č. 504/2003 Z. z. javí sa rozporným jeho

záver akcentujúci to, že irelevantnou by mala byť zmena využívania stavby postavenej do 24.6.1991
konkrétne ovčína, z ktorého je v súčasnosti bitúnok.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z., ktorá je interpretačným pravidlom, vyplýva
verejný záujem na využívanie pozemkov v poľnohospodárstve, lesníctve, podpora intenzívnej
poľnohospodárskej výroby v zmysle využívania poľnohospodárskej pôdy.

Pri presadzovaní verejného záujmu, ako uviedol Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 22.6.2004
č. 31443/96 Broniewski proti Poľsku, je nevyhnutné vziať zreteľ na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy
medzi protichodnými záujmami jednotlivca a spoločnosti, na rovnováhu medzi požiadavkami verejného
záujmu a základným právom na ochranu vlastníctva.
13. Je otázne či zákonom č. 504/2003 Z. z. sledovanému verejnému záujmu na podpore

poľnohospodárskej výroby v zmysle využívania poľnohospodárskej pôdy prvovýrobou zodpovedá to, že
stavba ovčína, aj keď postaveného do 24.6.1991 je v súčasnosti bitúnkom.
Bitúnok je slovníkom slovenského jazyka charakterizovaný ako budova, kde sa zabíja úžitkový dobytok,
je teda otázne či jeho využívanie je využívaním poľnohospodárskej pôdy. Odpoveď na uvedené je
možné nájsť v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002 z 28.1.2002, ktorým sa ustanovujú

všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva. Podľa článku 3 bod 17 tohto nariadenia, na ktoré
z hľadiska výkladu pojmov odkazujú aj ďalšie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (852/2004,
853/2004), t. j. predpisy priamo aplikovateľné v členských štátoch Európskej únie, prvovýroba znamená
výrobu, odchov alebo chov primárnych produktov vrátane zberu, dojenia a produkcie hospodárskych
zvierat pred zabitím.

Súd prvej inštancie sa uvedeným nezaoberal, v tomto zmysle je jeho rozhodnutie nezrozumiteľným ak
akcentuje účel zákona v zmysle podpory poľnohospodárskej výroby na využitie pôdy, nehodnotiac však
žalobcom opakovane zdôraznený fakt, že bývalý ovčín je v súčasnosti bitúnkom.
14. V procese hodnotenia skutkové okolnosti vo vzťahu k bitúnku tvrdené žalobcom neboli súdom prvej
inštancie zohľadnené, čím bolo jeho rozhodnutie zaťažené vadou, na ktorú nebolo možné neprihliadať.

Aj pre uvedené pochybenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a
súvisiacich výrokoch k trovám konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.
15. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä:
-rozhodne,čivykonádokazovanievzmyslenávrhužalobcu,aknie,svojerozhodnutieprečotakneurobí,

zdôvodní,
- v novom rozhodnutí sa vysporiada s výhradami k záverom ku ktorým dospel, na ktoré odvolací
súd poukázal; ak jednoznačne nezistí, že stavba bitúnku je objektom slúžiacim poľnohospodárskej
prvovýrobe, zistí rozsah, ktorým tento objekt zasahuje do pozemku žalobcu a vysporiada sa s tým, či
súčasný spôsob jeho využitia nie je dôvodom na inú výšku bezdôvodného obohatenia, než ku ktorej

pôvodne dospel.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.)Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.