Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010913
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120010913.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Emila Dubňaského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.06.2022, v trestnej
veci obžalovaného B. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/49/2020 zo dňa 11.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného B. B., nar.
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom W. J. č. XX, B. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorý mal spáchal tak, že

dňa 13.10.2018 asi o 14.50 hod. v obci O. č. XX, okr. B., na pozemku rodinného domu, po
predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení fyzicky napadol svojho brata M. B., ktorého opakovane
udrel päsťou do oblasti tváre a krku, čím mu spôsobil zranenia a to pomliaždenie a kožnú odreninu
čelovej oblasti na vlasovej hranicu, pomliaždenie a krvnú podliatinu hornej pery, s tržnozmliaždenou
ranou slizničnej plochy hornej pery vpravo, pomliaždenie a krvnú podliatinu na bočnej ploche krku

vpravo s pomliaždením hrtana, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a krvácaním z nosa,
pomliaždenie a opuch na hranici čelovo temennej oblasti 2x1 cm, s krvným výronom pod tvrdú mozgovú
plenu v temennej oblasti vpravo, v temennej oblasti vľavo, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru
zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 28 dní, pretože skutok nie je
trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom
prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré dodatočne aj písomne
odôvodnil. V dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
rozhodnutím súdu, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, sa nestotožňuje. V rámci
dokazovania vykonaného tak v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavných pojednávaniach
na Okresnom súde Prešov bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že to bol práve obžalovaný,

ktorý svojim aktívnym konaním spôsobil zranenia poškodenému. Je potrebné prihliadať na výpoveď
poškodeného, ktorý podrobne popísal, ako na neho obžalovaný útočil, kedy a akým spôsobom mu
spôsobilzraneniaatiežopísalajnásledky,ktorémalzdôvodutýchtozranení.Skutočnostiomechanizme
vzniku zranení a spôsobe útoku sú zrejmé aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo
a následne výsluchu znalca. Znalec jednoznačne uviedol, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, boli
spôsobené najmenej piatimi údermi. Vychádzajúc zo samotného počtu úderov, minimálne 5, je možné

konštatovať, že takýto počet úderov nemôže nasvedčovať tomu, že by sa bol páchateľ bránil útokom
poškodeného.Boltopráveobžalovaný,ktorýbolaktívny,útočilasvojimkonanímspôsobilpoškodenémuzranenia. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že hoci ku skutku došlo, nebolo však preukázané, že
došlo k spáchaniu trestného činu obžalovaným. Vo veci bolo vykonaných dostatok dôkazov, na základe,
ktorých je možné konštatovať, že skutok spáchal práve obžalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené preto

navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/49/2020 zo dňa
11.05.2021 a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Písomné odôvodnené vyjadrenie k odvolaniu okresného prokurátora predložil aj obžalovaný, v ktorého
dôvodoch uvádza, že okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov vo svojom odvolaní konštatuje,

že: „V rámci dokazovania vykonaného tak v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavných
pojednávaniach na Okresnom súde Prešov bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že to bol práve
obžalovaný, ktorý svojim aktívnym konaním spôsobil zranenia poškodenému. S týmto tvrdením sa
nemožno za žiadnych okolností stotožniť, nakoľko toto tvrdenie je nepravdivé a zavádzajúce. Predmetné
tvrdenie prokurátora nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je dokonca v príkrom rozpore s ním.
Uvádza, že zo samotných výsluchov svedkov na jednotlivých hlavných pojednávaniach, ako aj výsluchu

znalca vyplýva presný opak tvrdenia Okresnej prokuratúry Prešov a to, že práve poškodený bol ten,
kto konflikt vyvolal a ten, kto útok začal. Z výsluchu spomínaných svedkov, a to G. B., W. M., F. B. a
N. B. jasne a zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že bol to práve poškodený, kto
útok inicioval tým, že obžalovanému B. B. dal tzv. hlavičku. Tomuto útoku sa obž. B. B. len bránil
a jednal v zákonných medziach nutnej obrany. S prihliadnutím na vykonané dôkazy je zarážajúce

vyjadrenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, že: „Bol to práve obžalovaný, ktorý bol aktívny,
útočil a svojím konaním spôsobil poškodenému zranenia“. Z vyššie spomínaných výsluchov ako aj z
ďalších dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach bolo bez pochýb preukázané, že útočníkom
bol práve poškodený a nie obž. B. B.. Okresný súd Prešov v odôvodnení rozsudku správne konštatuje,
že „obžalovaný konal v medziach nutnej obrany, keď sa bránil útoku zo strany poškodeného, ktorý ako

prvý zasiahol do fyzickej integrity tým, že chytil obžalovaného, pričom obžalovaný nemal povinnosť sa,
čo i len domnievať, či domýšľať si, či sa z toho nevyvinie pokračovanie tohto útoku poškodeného“,
prípadne, že „Zároveň má poškodený agresívnu povahu, keď svedok F. B. uviedol, že aj jemu vtedy
povedalpoškodený,čiajsvedokchcevyfasovať,zároveňvzmyslevýpovedeG.B.malpoškodenýhroziť
hodením kameňa G. B.'anskému, z výpovede obžalovaného vyplýva, že v minulosti mal napadnúť brata

a sestru, či tvrdenie poškodeného na konfrontácii, ak by sa nebol bránil, že by brata jednoznačne zmlátil,
z čoho tiež vyplýva, že seba prezentuje ako fyzicky silnejšiu osobu, čo vyplýva aj z jeho odpovede,
že ho súrodenci držali asi preto, že je silnejší“. Záverom vyjadruje názor, že odvolanie okresného
prokurátora je odvolaním čisto formalistickým a zvádza k názoru, že ide výlučne o formálne plnenie
pokynov s prihliadnutím na hierarchicky usporiadaný systém a organizačnú štruktúru prokuratúry.

Rovnako predmetné odvolanie považuje za neadekvátne a neobsahujúce dostatočné odôvodnenie.
Strohé odvolanie okresného prokurátora obsahuje odôvodnenie, ktoré vôbec nezodpovedá opisu
skutku svedkami a taktiež nezodpovedá zistenému skutkovému stavu na podklade dôkazov, ktoré boli
na hlavných pojednávaniach vykonané a ktoré jednoznačne a hodnoverne preukazujú opak tvrdení
prokurátorky. Predmetné odvolanie je jasným príkladom konania pod tlakom pokynov nadriadených

na štatistické výsledky úspešnosti vzneseného obvinenia a podanej obžaloby, a to aj za cenu lživej
interpretácie skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Odvolanie okresného prokurátora
v spojení s jeho odôvodnením považuje za nedôvodné a zároveň navrhol, aby ho súd druhej inštancie
ako nadriadený orgán zamietol s použitím ust. § 319 Tr. poriadku.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

V konaní pred súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom k tomu preto
urobil zákonu zodpovedajúce meritórne rozhodnutie, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Svoje
skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo
odôvodnil, preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň následne

aj odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred prvostupňovým súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania jetotožný - krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z
nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver prezentovaný vo výroku odvolaním
napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam okresného
prokurátora,pretozohľadnillentie,ktorésúprávnerelevantné,týkajúcesapodstaty(predmetu)konania,
majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu.

V nadväznosti na uvedené krajský súd zistil, že obsah odvolacích námietok okresného prokurátora
je potrebné posudzovať ako vlastné hodnotenie záverov vykonaného dokazovania, inak povedané
niektoré dôkazy hodnotí a vykladá v prospech záverov svoje odvolacej argumentácie, nie úplne a bez
konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.

V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť, že podstatný obsah odvolacích námietok okresného

prokurátora, ktorými argumentovala, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom
prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré
si aj odvolací súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného

dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného B. B..

Okresný súd teda v odôvodnení rozsudku správne zhodnotil, že v danom prípade bolo preukázané, že

dňa 13.10.2018 bol na dvore rodinného domu v O., t.j. na mieste verejne neprístupnom, konflikt medzi
obžalovaným B. B. a poškodeným M. B., vyprovokovaný manželkou poškodeného S. B. tým, že po
príchode B. B. s manželkou N. a jeho synom G. na dvor, tá uviedla slová približného znenia „čo tu robíš
ty kurva“, na čo jej N. B. odvetila, že sa má starať o svojho muža. Uvedené malo vyplynúť z výsluchu
v tom čase na mieste prítomných osôb, a to poškodeného M. B., jeho manželky S. B., G. B., N. B., W.

M., ako aj obžalovaného.

Následne okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom hodnotí sumu produkovaných dôkazov a vecne
správne a detailne uzatvára, že najsamprv sa poškodený M. B. postavil a šiel proti svedkyni N.
N., pred ktorú sa postavil obžalovaný, čo vyplýva, jednak z výpovede obžalovaného, svedka G. B.

ako aj z výpovede svedkyne N. B., pričom ich výpoveď je dôveryhodná, nakoľko je podporená aj
výpoveďou manželky poškodeného S. B., ktorá tak vypovedala v prípravnom konaní, pričom nevedela
dôveryhodne odstrániť rozpor, prečo vypovedala na pojednávaní opačne. Vzhľadom na to, že je
manželkou poškodeného je výpoveď v tejto časti na pojednávaní nie je dôveryhodná, nakoľko mohla
byť učinená v snahe uškodiť obžalovanému, nakoľko jej manžel počas konfliktu utrpel zranenia.

Ďalej správne okresný súd hodnotí, keď uvádza, že následne poškodený chytil obžalovaného za tričko,
prípadne krk, načo ho obžalovaný jeden raz udrel do tváre, uvedený záver vyplýva z výpovede S.
B. a poškodeného, ktorý v prvej časti výpovede na pojednávaní, obdobne ako v jednej zo zápisníc z
prípravného konania uviedol, že mal inkasovať v čase prítomnosti sestry W., ako mu držala ruku a ako

on držal obžalovaného, len jednu ranu do tváre, pričom je hodnoverný, nakoľko poškodený použil v tejto
časti slová, že čo si si ma dovolil udrieť, čo potvrdzuje aj obžalovaný, jeho manželka N., a ak by k úderu
nedošlo, poškodený by nemal na použitie týchto slov dôvod.

Aj následné zistenia zodpovedajú produkovaným dôkazom, ak okresný súd konštatuje, že následne

prišiel ich brat F. B. a obžalovaného a poškodeného spolu so sestrou W. odťahovali. Počas tohto
oddeľovania, t.j až po vyššie uvedenom údere obžalovaného poškodenému, ktorý obžalovaného držal,
nebolo preukázané, že by zo strany či už obžalovaného alebo poškodeného dochádzalo k nejakým
úderom alebo kopom a to až do času, kým poškodený M. B. dal hlavičku obžalovanému B. B., čo
vyplýva z výpovede obžalovaného, W. M., F. B. a G. B., ako i N. N. z prípravného konania, pričom túto

verziu o daní hlavičky obžalovanému zo stranu poškodeného, má súd za preukázanú práve na základe
toho, že ju podporujú výpovede súrodencov F. B. a W. M., t.j. osôb, ktoré nie sú manželmi, či deťmi
zainteresovaných, pričom rozpor vo výpovedi svedka F. B. na jednom z jeho výsluchov v prípravnom
konaní, keď uviedol, že najskôr boli údery obžalovaného a až potom hlavička poškodeného, má súd zaodstránený, nakoľko je zrejmé, že svedok má problémy s artikuláciou, na svojich ďalších výsluchoch
už uvádzal skutočnosti, že najskôr bola hlavička poškodeného, pričom takto vypovedá aj jeho sestra
W., a navyše je prirodzenejšie, že hlavička skôr útok iniciuje, ako to, že by sa hlavičkou reagovalo na

pästný útok.

Krajský súd sa stotožnil aj so zistením okresného súdu, ak ďalej uvádza, že následne reagoval na
hlavičku B. B. tak, že M. B. dal päsťou najmenej dva údery do tváre, načo následne M. B. dal dva údery
päsťami B., čo vyplýva jednak z výpovede svedka F. B., ktorý uviedol, že došlo k dvom úderom zo strany

obžalovaného na poškodeného, svedkyne W. M., ktorá uviedla, že došlo k dvom až trom úderom, pričom
tieto informácie mala od brata F., ako aj z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že z jeho strany použil
2- 3 údery do oblasti hlavy, pričom je to v zhode aj so závermi znalca, ktorý uviedol, že ak by sa pripustilo,
žepomliaždenieakožnéodreninynavlasovejhranicibysispôsobilpoškodenýsámhlavičkouarovnako,
ak by sa vychádzalo aj z predpokladu, že pomliaždenie a opuch na hranici čelovo temennej oblasti s
krvným výronom pod tvrdú mozgovú plenu by nebola spôsobená údermi obžalovaného, tak na ostatné

tri poranenia a to pomliaždenie a krvnú podliatinu hornej pery s tržnozmliaždenou ranou slizničnej plochy
hornej pery vpravo, pomliaždenie a krvnú podliatinu na bočnej strane krku vpravo s poranením hrtana
a zlomeninu nosových kostí by postačovali tri údery. Je potrebné zdôrazniť, že jeden úder bol vykonaný
aj v prvej časti konfliktu, to znamená, že v druhej časti konfliktu došlo k dvom úderom.

Tu správne okresný súd hodnotí ďalší priebeh konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ak tvrdí, že
v priebehu konfliktu došlo k pádu na zem, keď M. B. potiahol za vlasy B. B. a zvalil ho na zem a spadli
obaja, čo vyplýva z výpovede svedka F. B., čo potvrdzuje aj W. M., ktorí uviedli, že počas bitky padli
na zem, ako aj G. B., ktorý uviedol, že na zemi boli dvakrát, prvý raz v prvej fáze konfliktu, druhýkrát
si nebol istý kedy.

Krajský súd si v celom osvojil záver okresného súdu spočívajúci v tom, že čo sa týka ostatného zranenia
pomliaždenie a opuch na hranici čelovo temennej oblasti veľkosti približne 2 x 1 cm, s krvným výronom
pod tvrdú mozgovú plenu v temennej oblasti vpravo (rozmerov 100 x 17 mm), v temennej oblasti
vľavo (rozmerov 42 x 8 mm), tak nebolo preukázané, že by bolo spôsobené obžalovaným, navyše aj

manželka poškodeného S. B. spomína údery do oblasti tváre a krku, pričom toto ostatné zranenie je
lokalizované na pomedzí čelovej a temennej kosti, teda na vrchu hlavy, a preto v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, keď k ich vzniku mohlo dôjsť aj pri páde na zem, keď poškodený mal zvaliť na
zem obžalovaného a pritom tiež spadnúť, pričom túto možnosť nevylúčil ani znalec.

Okresný súd následne vecne správne uzatvára, že pri ďalšom hodnotení dôkazov vychádzal teda z tohto
stavu úderov, t.j. celkovo z troch úderov obžalovaného poškodenému, nakoľko o väčšom počte úderov
bez pochybností na pojednávaní hovoril len poškodený a jeho manželka, pričom ich výpoveď nemôže
brať v tejto časti za hodnovernú, keďže ich vzťahy s obžalovaným boli dlhodobo narušené, zároveň
manželkapoškodenéhovprípravnomkonanínajednomsvojomvýsluchuspomínalalentriúdery,pričom

väčší počet úderov nebol, ako vyplýva z vyššie uvedeného, preukázaný ani znaleckým dokazovaním.
Skutočnosť, že tieto údery obžalovaného opätoval poškodený minimálne dvoma údermi, vyplýva, jednak
z výpovede obžalovaného, ako aj svedka F. B., a zodpovedá to zraneniam obžalovaného, ktoré uvádzali
F. B., N. B., obžalovaný (modrina pod okom, krv na pere, podliatiny na krku).

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom hodnotenia produkovaných dôkazov okresného
súdu, keď uvádza, že v danom prípade tak bolo preukázané, že sa skutok stal, došlo k fyzickému
konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným, avšak nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu trestného
činu obžalovaným. Čo sa týka prvej časti konfliktu, kde poškodený chytil obžalovaného, ktorý mu na
to dal jednu ranu päsťou, tak sa nejedná o trestný čin, nakoľko ad 1) ako to vyplýva zo znaleckého

dokazovania, uvedený úder spôsobil len ľahké zranenie (z výsluchu poškodeného vyplýva, že sa jednalo
o jednu ranu do hlavy, ale nie do nosa, pričom všetky rany do hlavy, okrem tej čo spôsobili zlomeninu
nosa, sú poranenia ľahké s dobou liečenia do 6 dní), ktoré zodpovedá ujme na zdraví, nie ublíženiu na
zdraví a za ad 2) v danom prípade obžalovaný konal v medziach nutnej obrany, keď sa bránil útoku zo
strany poškodeného, ktorý ako prvý zasiahol do fyzickej integrity tým, že chytil obžalovaného, pričom

obžalovaný nemal povinnosť sa, čo i len domnievať, či domýšľať si, či sa z toho nevyvinie pokračovanie
tohto útoku poškodeného, keď sám poškodený vyšiel proti obžalovanému, resp. jeho manželke v
reakcii na jej slová, následne po chytení obžalovaný dal poškodenému jeden úder päsťou strednou
intenzitou, čo nemožno hodnotiť ako celkom zjavne neprimerané, za stavu, keď poškodený vyšiel protimanželke obžalovaného v reakcii na jej slová, smerované po provokácii manželky poškodeného na
jeho osobu. Zároveň má poškodený agresívnu povahu, keď svedok F. B. uviedol, že aj jemu vtedy
povedalpoškodený,čiajsvedokchcevyfasovať,zároveňvzmyslevýpovedeG.B.malpoškodenýhroziť

hodenímkameňaG.B.,zvýpovedeobžalovanéhovyplýva,ževminulostimalnapadnúťbrataasestru,či
tvrdenie poškodeného na konfrontácii, ak by sa nebol bránil, že by brata jednoznačne zmlátil, z čoho tiež
vyplýva, že seba prezentuje ako fyzicky silnejšiu osobu, čo vyplýva aj z jeho odpovede, že ho súrodenci
držaliasipreto,žejesilnejší.Anivnáslednomkonanínemožnovidieťtrestnýčinspáchanýobžalovaným,
keď prvý kto zaútočil, bol poškodený, ktorý dal obžalovanému čelom hlavičku takej intenzity, že sám

poškodený mal na čele krv, čo vyplýva z výsluchu svedkyne M. ako aj F. B., pričom v zmysle vyjadrenia
znalca bol tento útok vedený strednou intenzitou, na čo obžalovaný reagoval dvoma údermi, keďže
ich väčšie množstvo preukázané nebolo. Ani toto konanie obžalovaného neprekročilo celkom zjavne
primeranosť, keď sa jednalo o len dva údery do oblasti tváre, z toho jeden strednej intenzity a v prípade
zlomeniny nosa veľkej intenzity, pričom poškodený takisto dal obžalovanému minimálne dva údery,
pričomsúdpoukazujenacharakteristikupoškodenéhovpredchádzajúcomodseku.Vočiútokučelomnie

je možné hodnotiť dva údery obžalovaného ako celkom zjavne neprimerané, zvlášť ak sa ani nemožno
domnievať, že útok poškodeného by tým úderom čelom skončil, keď poškodený dal obžalovanému aj
dva údery. Z dokazovania vôbec nevyplynulo, že by šlo o ruvačku, resp. čo i len konkludentnú dohodu
dvoch osôb, že sa pôjdu biť.

Napokon vyhodnotiac všetky dôkazy vo svojom súhrne okresný súd dôvodne konštatuje, že vzhľadom
na to, že obžalovaný jednal v medziach nutnej obrany, nie je uvedený skutok trestným činom a preto
obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Uvedené závery okresného súdu krajský súd len dopĺňa, že okolnosti, podľa ktorých sa hodnotí

primeranosť, resp. celková zjavná neprimeranosť obrany útoku (§ 25 ods. 2 Tr. zákona) sú uvedené
demonštratívneajetospôsobútoku,miestoútoku,časútoku,okolnostivzťahujúcesanaosobuútočníka
a okolnosti vzťahujúce sa na osobu obrancu.

Pri posudzovaní primeranosti obrany voči útoku je teda nevyhnutné posudzovať súhrn všetkých týchto

kritérií vo vyváženom pomere s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu.

Primeranosť, resp. celková zjavná neprimeranosť obrany k spôsobu útoku nie je závislá od prostriedku
použitého na obranu, ale od spôsobu, ktorý sa použije (R 41/1980). Intenzita spôsobu použitia
prostriedkov v nutnej obrane môže byť teda taká veľká, aby bola hypoteticky bezosporu schopná odvrátiť

útok, ale zároveň túto intenzitu nesmie výrazne presiahnuť. Ďalej je potrebné hodnotiť aj kritérium škody
spôsobenej obranou pri hodnotení spôsobu útoku. Aká škoda hrozila a či škoda spôsobená útočníkovi
nebola celkom zjavne neprimeraná škode hroziacej z útoku, sa posudzuje podľa objektívnych okolností
prípadu i podľa predstáv brániaceho sa odôvodnených týmito objektívnymi okolnosťami. Napr. pri útoku
zjavne smerujúcemu iba k ublíženiu na zdraví menšej intenzity, či porušeniu fyzickej integrity (strkanie,

fackovanie, ale aj udieranie päsťou na verejnom mieste) a k obmedzeniu osobnej slobody nemožno
útočníka zabiť a ťažkú ujmu na zdraví mu možno spôsobiť, iba ak z nej nebudú trvalejšie následky (napr.
nemožno spôsobiť zmrzačenie).

Tiež je potrebné pri hodnotení zjavnej neprimeranosti obrany voči útoku aj miesto, kde k tomuto útoku

dochádza, to znamená, či v čase, kedy obranca sa bráni útoku útočníka, sa nachádza v mieste, ktoré
mu je známe, kde sa v danom čase na danom mieste nachádzajú jeho známi, priatelia, ktorí by mohli
vystúpiť na jeho obranu a tiež je potrebné aj prihliadať na to, kedy k tejto obrane, resp. k útoku prichádza,
či ide o bezprostrednú reakciu na útok a či sa v tom čase na danom mieste nachádza viac ľudí, ktorí by
mohli vystúpiť na obranu, či už obrancu, resp. podporiť útok útočníka.

Samozrejme, že je potrebné potom hodnotiť aj celkom zjavne neprimeranú obranu voči útoku z pohľadu
jednak osoby útočníka, ako aj z pohľadu osoby obrancu a teda ich osobné psychické alebo fyzické
vlastnosti, ktoré im dávajú predpoklady urobiť útok, resp. obranu účinnejšou.

Z pohľadu týchto všeobecných kritérií si túto úlohu súdu prvého stupňa pri hodnotení obsahu
produkovaných dôkazov zjavne splnil, keď správne hodnotil jednak z pohľadu intenzity útoku útočníka,
v danom prípade poškodeného, voči obžalovanému a na druhej strane z hľadiska intenzity útoku, resp.
obrany obrancu a teda obžalovaného s prihliadnutím na spôsob, akú obranu proti ním tvrdenému útokupoškodeného voči nemu, na akú oblasť tela (hlava), či išlo o dôležitý orgán, súčasne ako sa následne
mal aj obžalovaný po tomto útoku správať, či v útoku pokračoval, resp. hneď po obrannom útoku, resp.
po obrane od ďalšieho konania upustil.

Pri hodnotení dôkazov okresný súd bral aj do úvahy skutočnosť, že o nutnú obranu nejde vtedy, keď
páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca a nie odvracia (R II/1965, R
26/1967). Taktiež je potrebné posudzovať, či v danom prípade nevznikla za danej situácie skutočnosť,
že obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku a ide o tzv. intenzívny exces z nutnej obrany, ktorý

môže byť sám o sebe trestným činom (R 2/2006), proti ktorému je prípustná nutná obrana a fakt, že
rezultoval z nutnej obrany, by sa zohľadnil ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. i/ Tr. zákona.

V závere krajský súd len zhrnúc závery okresného súdu v kontexte uvádzaných právnych úvah uvádza,
že okresný súd teda hodnotil produkované dôkazy v súlade s ust. § 25 ods. 2 Tr. zákona, zo znenia
ktorého plynie, že nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho

spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Z posledne citovaného ustanovenia Tr. zákona teda vyplýva, že obrana nesmie byť celkom zjavne
neprimeraná útoku. Vylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva obrancovi široké
oprávnenie, zakročiť proti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa o zásadu, že

riziko útoku musí znášať útočník. Obrancovo konanie je totiž namierené na ochranu právneho poriadku,
zatiaľ čo útočník koná protiprávne. Ak má byť teda obrana účinná, môže byť intenzívnejšia ako útok.

V posudzovanom prípade bolo bez rozumných pochybností dokázané, že práve poškodený bol tým,
kto spoločne s manželkou konflikt vyprovokoval a následne aktívne, nie v snahe vlastnej obrany, ale s

úmyslom zaútočiť, viedol celú „svoju obranu“ voči ním tvrdeným útokom obžalovaného.

Hore opísaným postupom si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo,
ako aj vo vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými
pri hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v prospech, resp. neprospech

obžalovaného, ako to v rámci dokazovania namietal samotný obžalovaný.

Na záver v reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora krajský súd konštatuje, že
tieto sa zjavne po obsahovej stránke opierali o výsledky vykonaného dokazovania v štádiu
skončeného prípravného konania bez zohľadnenia výsledkov ďalšieho vývoja v dokazovaní na hlavnom

pojednávaní, kde došlo bez rozumných pochybností ku korekcii v počte úderov, mal adresovať
obžalovaný poškodenému a predovšetkým korekcii možného mechanizmu najzávažnejších zranení
diagnostikovaných u poškodeného tak, ako to správne vyhodnotil aj okresný súd.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a

postupom podľa § 319 Tr. poriadku toto zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.