Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 22, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322201577
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8322201577.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: TRIADA Humenné, s.r.o.,
so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 36 481 106, právne zastúpenej: JUDr.
Ladislavom Scholczom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanej: M.. T.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenej: JUDr. Miroslavom

Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032, o návrhu žalobcu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné
č.k. 12C/66/2022-43 zo dňa 01.06.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:

„súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške
313.997,25,- eur s príslušenstvom k nasledovným nehnuteľnostiam:
1/ ku spoluvlastníckym podielom žalovanej o veľkosti 1/5 k celku a 2/5 k celku na nehnuteľnosti:
- stavba- budova služieb a obchodu, súp. č. XX, stojaca na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX o výmere
538 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 538 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

ktorá nehnuteľnosť je vedená Okresným úradom I., katastrálny odbor, Okres: I., Obec: I., katastrálne
územie: I. na liste vlastníctva č. XXXX,

2/ ku spoluvlastníckym podielom žalovanej o veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnosti :
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 261 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 215 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 127 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 181 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
ktorá nehnuteľnosť je vedená Okresným úradom I., katastrálny odbor, Okres: I., Obec: I., katastrálne
územie: Humenné na liste vlastníctva č. XXXX,

3/ k nehnuteľnostiam žalovanej:

- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 706 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 478 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 320 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XXX o výmere 387 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XXX o výmere 226 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XXX o výmere 2041 m2, druh pozemku: orná pôda,- stavba, súp. č. XX, stojaca na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 706 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba - oblúková hala tok XX, , súp. č. XX, stojaca na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere

417 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, stojaca na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX/XXX o výmere 226
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
ktorá nehnuteľnosť je vedená Okresným úradom I., katastrálny odbor, Okres: I., Obec: I., katastrálne
územie: I. na liste vlastníctva č. XXXX,

4/ k nehnuteľnosti žalovanej :
- stavba- garáž, súp.č. XXXX, stojaca na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 19 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere 19 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
ktorá nehnuteľnosť je vedená Okresným úradom I., katastrálny odbor, Okres: I., Obec: I., katastrálne

územie: I. na liste vlastníctva č. XXXX.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 343 a nasl. CSP. Vychádzal zo zistenia, že
žalobkyňa podala dňa 11.05.2022 na súd prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu a návrh
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu poukázala na to, že so žalovanou sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností:
a) stavba - budova služieb a obchodu, súp. č. XX, stojaca na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX o výmere
538 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
b) pozemok parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 538 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
ktorá sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/5 pre žalovanú a 2/5

pre žalobkyňu. Žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 29.05.2019 (vklad bol povolený dňa 31.05.2019).
Odo dňa, kedy sa žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, je vylúčená z
užívania týchto nehnuteľností. Žalobkyni nie je vyplácaná ani žiadna náhrada za nadmerné užívanie
nehnuteľností zo strany žalovanej odo dňa 01.06.2019 do podania návrhu. Podľa žalobkyne existencia

uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.
zn. 21C/8/2020, je relevantnou skutočnosťou, ktorá svedčí v prospech návrhu žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci, pretože poukazuje na to, že žalovaná sa dopúšťa konania,
z ktorého plynie obava z ohrozenia záujmov veriteľov žalovanej, v tomto prípade záujmu žalobkyne,
nakoľko nárok žalobkyne voči žalovanej predstavuje značnú čiastku a keďže sa voči žalovanej vedie

viacero súdnych konaní (v ktorých sú od nej požadované značné čiastky), zvyšuje sa pravdepodobnosť,
že exekúcia bude, minimálne, okolnosťami uvedenými v tejto žalobe, ohrozená.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný
dôvodne a návrhu vyhovel. Žalobkyňa sa v danej veci domáhala vydania zabezpečovacia opatrenia a

to zriadením záložného na majetok vo vlastníctve žalovanej, ktorá je dlžníčkou žalobkyne. Žalobkyňa
spolu s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podala návrh na vydanie platobného rozkazu,
ktorým sa domáha na žalovanej zaplatenia sumy 313.997,25 eur s príslušenstvom z čoho vyplýva, že
predmetom zabezpečovacieho opatrenia má byť zriadenie záložného práva v prospech žalobkyne a
to s účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne voči žalovanej. V danom prípade ide o pohľadávku

žalobkyne, ktorá má byť judikovaná, avšak žalobkyňa v návrhu preukázala existenciu ďalších záväzkov
žalovanej. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že
v danom prípade nie sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nebola
preukázaná odôvodnená obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaná popiera existenciu ďalších
záväzkov, ktorých existenciu mala žalobkyňa údajne osvedčiť. Ani jedna z právnych vecí, na ktoré
žalobkyňa poukazuje vo svojom návrhu nie je právoplatne judikovaná súdom. Taktiež žalovaná popiera

aj nepravdivé tvrdenia žalobkyne, že nariadenie neodkladného opatrenia v konaní, sp. zn. 21C/8/2020
je relevantnou skutočnosťou, ktorá svedčí v prospech jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie tým, že neodôvodnil, prečo má v danom prípade
za to, že návrh žalobkyne je dôvodný a v akom rozsahu, porušil jej právo na riadne odôvodneniesúdneho rozhodnutia a v konečnom dôsledku i jej právo na spravodlivý proces. Žalovaná uvádza, že
predchádzajúci spoluvlastník pani C. C. si pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu nesplnila svoju
zákonnú povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom, čím porušila

ich zákonné predkupné právo. Vtedajší spoluvlastníci sa riadne a včas dovolali neplatnosti Kúpnej
zmluvy č. Z.-XXX/XXXX zo dňa 25.09.2019 - XXXX/XX. Na základe uvedeného je zrejmé, že skutočným
vlastníkom tohto podielu je pani C. C.. Žalovaná na záver navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

5. K odvolaniu sa žalobkyňa písomne vyjadrila. Uviedla, že netvrdila, že sa jedná o judikované
pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá
by neskôr mohla byť judikovaná. Je pravdou, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vedie žalovaná proti žalobkyni, ale toto konanie nebolo uvádzané v návrhu žalobkyne, ako také, ktoré
by mohlo viesť k vzniku peňažnej pohľadávky voči žalovanej, hoci aj v tomto konaní samotná žalovaná

navrhuje, že vyplatí žalobkyni hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Naďalej trvá, že existencia uznesenia,
ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie, je relevantnou skutočnosťou, ktorá svedčí v prospech návrhu
žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci, pretože poukazuje na to, že žalovaná
sa spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi dopúšťa konania, z ktorého plynie obava z ohrozenia záujmov
veriteľov žalovanej, v tomto prípade žalobkyne, nakoľko nárok žalobkyne voči žalovanej predstavuje

značnú čiastku. Keďže sa voči žalovanej vedie viacero súdnych konaní, zvyšuje sa pravdepodobnosť,
že exekúcia bude minimálne okolnosťami uvedenými v tejto žalobe ohrozená, resp. zmarená. Zároveň
je potrebné vziať do úvahy aj znační výšku peňažných nárokov, ktoré sú od žalovanej požadované.
S ohľadom na výšku záväzkov žalovanej je nevyhnutné zriadiť záložné právo na všetky označené
nehnuteľnosti. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie zohľadnil aj zásadu primeranosti zásahov

do majetkových pomerov žalovanej a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej zriadil
zabezpečovacie opatrenie. Na záver poukázala na bod 6. a 7. odôvodnenia uznesenia súdu prvej
inštancie, z ktorých jednoznačne vyplýva, prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval procesný
postup.Navrhla,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),vzhľadomnavčaspodanéodvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. V písomnom vyjadrení zo 16.08.2022 žalovaná zdôrazňuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že
žalobkyňa preukázala existenciu ďalších záväzkov žalovanej je mylný, keďže iba existencia pohľadávky
nie je dôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila akékoľvek konanie
žalovanej, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že exekúcia údajnej pohľadávky žalobkyne môže
byť v budúcnosti ohrozená a v tomto smere opakovane poukazuje iba na konanie matky žalovanej, jej

právnej predchodkyne. Opätovne zdôraznila, že samotné vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam je
sporné a z tohto titulu aj žalobkyňa odvodzuje svoju údajnú pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní.
Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby tento rozhodol v súlade s jej odvolaním.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia ozabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre
prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy
z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania.

Uvedenéznamená,žesanazákladedostupnýchdôkaznýchprostriedkovzisťujúrelevantnéskutočnosti,
pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená,
že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,
prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako
nanajvýš pravdepodobný.

15. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov, pričom spôsobilým predmetom záložného práva môžu
byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok

trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov
zisťuje relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania.
Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou

žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom
ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš
pravdepodobný.

16. Rovnako súd musí skúmať princíp proporcionality, a teda, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere musí rozhodnutie
náležite odôvodniť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah
do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí sa zohľadniť uvedená zásada primeranosti zásahov do majetkových

pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

17. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa osvedčila opodstatnenosť
nariadenia žiadaného zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie

postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorá by neskôr mohla byť judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia tejto pohľadávky. Je zrejmé, že žalobkyňa poukázala
na súdne konania Okresného súdu Humenné (sp. zn. 6C/22/2019, sp. zn. 12C/50/2019, sp. zn. 21C
8/2020), ktoré sú vedené voči žalovanej a sú od nej požadované značné čiastky:

- 313.997,25,- eur s úrokom z omeškania, titulom nároku na náhradu za nadmerné užívanie
nehnuteľností za obdobie od 01.06.2019 do 30.04.2022, ktorú žalobkyňa uplatňuje tomto konaní,
- 160.000,- eur s úrokom z omeškania, titulom nároku uplatneného v konaní na OS Humenné sp. zn.
12C/50/2019, ktorý nárok uplatňuje C. C.,- 700.000,- eur titulom prospechu ktorý získala z prípadného úspešne odporovaného právneho úkonu
na základe konania vedeného na OS Humenné pod sp. zn. 21C/8/2020 , ktoré žiada C. C..
V súdnom konaní sp. zn. 21C/8/2020 bolo vydané neodkladné opatrenie smerujúce k zákazu nakladania

so spoluvlastníckym podielom žalovanej aj na nehnuteľnostiach, ktoré sú v spoluvlastníctve so
žalobkyňou. V tejto veci skutočnosti súvisiace s konaním žalovanej nasvedčovali tomu, že žalovaná sa
dopustila konania, ktorým mohla ohroziť záujmy svojho veriteľa.

18. Žalobkyňa spolu s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podala návrh na

vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 313.997,25,- eur s
príslušenstvom, z dôvodu nadmerného užívania nehnuteľností zo strany žalovanej. Z toho vyplýva,
že predmetom zabezpečovacieho opatrenia má byť zriadenie záložného práva v prospech žalobkyne,
a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu za predpokladu, že by
žalobou uplatnená pohľadávka vo veci samej bola žalobkyni priznaná, zvyšuje sa pravdepodobnosť,
že exekúcia bude ohrozená, z dôvodu existencie ďalších záväzkov žalovanej. Súd prvej inštancie tiež

správne zohľadnil aj primeranosť zásahov do majetkových práv žalovanej vo vzťahu k pohľadávke,
uplatnenej v tomto konaní a jej ďalším záväzkom

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP súd prvej
inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).