Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216687
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8117216687.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej K. N., trvale bytom v I., I. Y. XXXX/XX, o zaplatenie 619,33
eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/157/2017, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. júla 2019 sp. zn. 23Co/142/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. júla 2018 č. k.
9Csp/157/2017-176 I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 268,47 eur, v mesačných splátkach
vo výške 20,- eur, splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca s tým, že nezaplatenie

čo len jednej splátky spôsobuje splatnosť celého dlhu; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. určil, že zmluvná
podmienka uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobkyne účinných od 1.
februára 2014 v znení: „Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
nazákladeúrokovejsadzby,úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu“.jepresvojuneprijateľnosťneplatná;
IV. určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobkyne

účinných od 1. februára 2014 v znení: „Po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie (zrušením limitu,
výpoveďou alebo odstúpením) sa vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené
prečerpanie bežného účtu, s čím je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu
a zaplatiť zmluvnú pokutu“. je pre svoju neprijateľnosť neplatná a V. žalobkyni a žalovanej nárok na
náhradutrovkonanianepriznal.Rozsudokprávnezdôvodnilust.§708ods.1a§710zákonač.513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 53 ods.

1, ods. 2 a ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení
(ďalej tiež „Občiansky zákonník“) a § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ a e/, § 7, § 10 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Vecne
dôvodil, že žalobkyňa (ďalej aj „banka“) a žalovaná uzavreli 13. marca 2014 zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom, ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanej

(ďalej len „zmluva o bežnom účte“) a 2. marca 2016 zmluvu o povolenom prečerpaní (poskytnutie
úverového limitu neskôr navýšeného do 500,- eur) s tým, že úrok pri nepovolenom prečerpaní je
28% ročne. Súčasťou zmlúv boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobkyne. Zo zmluvy o bežnom
účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne
nepovolené prečerpanie. Vytváranie nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte (účtovaním
úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovanej), ktorý banka úrokuje vysokým úrokom vo výške 28% ročne,

napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme, napr. úveru neposkytuje, je v neprospech
žalovanej (spotrebiteľa) a ide o neprijateľnú podmienku. Na neprijateľnosť takejto podmienky postačujeuž len jej celkom nevhodné umiestnenie vo všeobecných obchodných podmienkach. Súd prvej inštancie
konštatoval, že v danom prípade nebolo umožnené žalovanej prostredníctvom platobnej karty čerpať
finančné prostriedky presahujúce jej prostriedky, preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010

Z.z., ale „nepovolený debet“ vytvorila žalobkyňa účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovanej.
Úročenie takto umelo vytvoreného debetu považoval súd prvej inštancie na nezákonné, neslušné a
nemravné. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa skúmala bonitu žalovanej len formálne.
Overovanie bonity žalovanej bez skutočného auditu jej domáceho rozpočtu, umožňujúceho zistiť
skutočnú platobnú schopnosť konkrétnej osoby, sa považuje za hrubé porušenie odbornej starostlivosti

vedúce k tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a bez možnosti platného predčasného
zosplatnenia. Rozdiel medzi debetnými operáciami a kreditnými operáciami predstavuje 268,47 eur. V
tejto časti považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, a preto jej vyhovel a vo zvyšku ju zamietol.
Žalobkyni priznanú sumu povolil žalovanej súd prvej inštancie zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne
vzhľadom na jej finančnú a sociálnu situáciu. Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené právne
ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v

znení neskorších predpisov (ďalej len „C .s. p.“) a vecne tak, že prevažne neúspešná žalobkyňa nárok
na náhradu trov konania nemá a keďže žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli a náhradu trov ani
nežiadala, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie

súdy“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 22. júla 2019 sp. zn. 23Co/142/2018 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie (s výnimkou výroku I) podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že v danom prípade žalobkyňa
hrubo porušila ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď riadne neskúmala bonitu spotrebiteľa.
Neskúmanie čistého príjmu, nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb a peňažných

záväzkovznižujúcichpríjemspotrebiteľajehrubýmporušenímtohtoustanovenia(akovdanomprípade).
Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súdu prvej inštancie bol teda správny. Správne bolo aj
určenieneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvIII.výrokuodvolanímnapadnutéhorozsudku,keďsúdprvej
inštancie poukázal i na to, že dôvodom neprijateľnosti je najmä skutočnosť, že takéto dojednanie nie je
obsiahnuté v samotnej zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach. Správny bol aj výrok

IV. rozsudku súdu prvej inštancie, pretože predmetné dojednanie umelo vytváralo stav nepovoleného
prečerpania úročeného vyššou úrokovou sadzbou, ako je povolené prečerpanie. Rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C. s. p. a vecne tak, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, nemá preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy v odvolacom konaní nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti o neprijateľnosti zmluvných podmienok
podala žalobkyňa dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodňovala ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s.
p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Navrhla zrušenie rozsudkov nižších súdov a vrátenie veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Za rozhodujúcu právnu otázku považovala, či je možné vznik
negatívneho disponibilného zostatku na bežnom účte žalovanej osoby a nároky z neho vyplývajúce
subsumovať pod právnu úpravu ust. § 2 písm. f/ a ust. § 18 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. a zároveň,
či je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá účelom zodpovedá zneniu týchto zákonných ustanovení.
Súdy nesprávne nazerali na nepovolené prečerpanie, pretože ho neposudzovali ako spotrebiteľský

úver formou prekročenia v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko nepovolenému prečerpaniu a jeho
následkom je vo všeobecných obchodných podmienkach žalobkyne venovaný osobitný bod s názvom
Nepovolené prečerpanie, žalobkyňa sa domnieva, že z jeho obsahu dostatočne určito vyplýva princíp
a hospodárske dôsledky nepovoleného prečerpania. Znenie predmetného ustanovenia všeobecných
obchodných podmienok takmer doslovne kopíruje znenie zákona, keďže ide o inštitút prekročenia

v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Nejedná sa teda o špecifickú zmluvnú podmienku
alebo princíp zavedený žalobkyňou. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta
aj Obchodný zákonník ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. Prekročenie (nepovolené prečerpanie) bolo
žalobkyňou vymedzené čo najbližšie zákonnej úprave, preto žalobkyňou uplatnené nároky sú v súlade
so zákonom (žalobkyňa ich môže požadovať titulom zákona, nielen na základe zmluvnej úpravy).

4. Žalovaná dovolací návrh nepodala.5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a
to za splnenia podmienky jej zastúpenia i spísania dovolania na to určenou osobou (§ 429 ods. 1 a ods.

2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

7. Podľa § 422 ods. 1 písm. b/ C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.

8. Podľa § 422 ods. 2 C. s. p. na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

9. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. pričom
uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

10. Práve odcitované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie
veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris), preto dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie

veci nie je možný, ak peňažné plnenie, ktorého sa rozhodnutie odvolacieho súdu týka, v sporoch s
ochranou slabšej strany (ako v danom prípade, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor) neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy.

11. V prejednávanej veci sa žalobkyňa meritórne domáhala zaplatenia peňažnej sumy 619,33 eur s

príslušenstvom od žalovanej titulom dlžnej sumy (nepovoleného prečerpania a poplatkov) na účte, ktorý
zriadila pre žalovanú žalobkyňa. Súd prvej inštancie okrem meritórneho rozhodnutia vo veci (výrok I. a II.
rozsudku súdu prvej inštancie), určil vo výroku III. a VI. rozsudku aj neprijateľnosť zmluvných podmienok
ohľadne vzniku nepovolenému prečerpaniu bežného účtu zúčtovaním poplatkov, úroku pri nepovolenom
prečerpaní a zmluvnej pokuty. Odvolací súd na základe odvolania podaného žalobkyňou do výrokov

II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, podrobil odvolaciemu prieskumu aj predmetné výroky súdu
prvej inštancie o určení neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok. To však neznamená, že v prípade,
keď odvolací súd v napadnutom rozhodnutí potvrdil výrok súdu prvej inštancie o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky (zmluvných podmienok), nejedná sa už o spor o zaplatenie peňažného plnenia s
príslušenstvom. Tu treba vziať na zreteľ, že v prejednávanej veci išlo o určenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky bez návrhu súdom, nakoľko túto možnosť súd môže, ale aj nemusí využiť. Preto nemožno
podľa názoru dovolacieho súdu považovať predmetné výroky III. a IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie
za čiastkové konanie vo veci samej, ktoré by bolo možné v tejto časti zastaviť, nakoľko uvedené určenie
nie je právnym predmetom sporu.

12. V danom prípade bola žaloba podaná na súde prvej inštancie 26. júna 2017. Podľa ust. § 1 písm.
a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy
na rok 2017 (ďalej len „nariadenie“) suma minimálnej mzdy na rok 2017 sa ustanovuje na 435,- eur
za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; jej dvojnásobok (§ 422 ods. 1 písm. b/
C.s.p.) je 870,- eur.

13. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala zaplatenia sumy vo výške 619,33 eur. Súd prvej inštancie jej
priznal 268,47 eur a žalobu vo zvyšku istiny ako aj celého príslušenstva zamietol. Samostatnými výrokmi
(III a IV) určil neprijateľnosť zmluvných podmienok. Žalobkyňa podala odvolanie do zamietajúcej časti
rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok; odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil. Odvolací súd teda rozhodol o peňažnom plnení vo
výške 350,86 eur. Je zrejmé, že dovolanie žalobkyne smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšujúcom dvojnásobok minimálnej mzdy.14. Najvyšší súd preto vychádzajúc z úpravy pojatej do ustanovenia § 422 ods. 1 písm. b/ C. s. p.
dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

15. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok