Uznesenie Judgement was issued on Sunday, September 4, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/3127/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121467233
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121467233.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava proti povinnému: D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto G. -
mestská časť H. I., štátny občan SR, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v B. na výkon väzby a Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 717,04 Eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 64Ek/3127/2021 zo dňa 30. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.5.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 64Ek/3127/2021, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 17a ods. 4, 5, 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o zdravotnom poistení“) aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019

zo dňa 05.11.2019. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že súd preskúmaním návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zistil, že ním namietané skutočnosti nemajú povahu okolností, ktoré by viedli k
nevykonateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré by zapríčinili zánik nároku oprávneného. Ďalej uviedla,
že povinný sa proti výkazu nedoplatkov mohol v zmysle § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení
mohol brániť podaním námietok v zákonnej lehote od doručenia výkazu nedoplatkov. Nakoľko to však
neurobil, predmetný výkaz nedoplatkov nadobudol v zmysle § 17a ods. 5 zákona o zdravotnom poistení

dňa 26.09.2012 právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa zároveň stal spôsobilým exekučným titulom.
Zároveň povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že sa dlhodobo (niekoľko rokov)
zdržiaval v Rakúskej republike, pričom tam bol aj vo výkone trestu odňatia slobody a v tomto období
bol podľa jeho názoru poistencom Rakúskej republiky. Avšak uvedené tvrdenia nijako nešpecifikoval,
resp. nepreukázal. Samotné tvrdenia povinného, smerujúce k tomu, že bol niekoľko rokov poistencom
v Rakúskej republike bez toho, aby boli relevantným spôsobom preukázané (dokladom preukazujúcim

vznik zdravotného poistenia v inom členskom štáte EÚ), nespochybňujú nárok oprávneného, ktorý mu
vyplýva z predloženého výkazu nedoplatkov. A vzhľadom k tomu, že povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
predstavovali niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu, alebo v časti,
a preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že predkladá dôkaz
o tom, že v období, na ktoré sa vzťahuje exekučný titul, bol vo výkone trestu v Rakúskej republike. Po
skončení výkonu trestu v Rakúsku ďalej pokračuje vo výkone trestu na Slovensku. Od roku 2010 do

roku 2012 bol tiež vo výkone trestu v Českej republike.

4.Ksťažnostipovinnéhosapodanímdoručenýmsúdudňa22.06.2022vyjadrilajoprávnený,ktorýokrem
iného uviedol, že exekúciu je možné zastaviť len z taxatívne uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré
uviedol povinný nezodpovedajú žiadnemu zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,

a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.09.2021, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Vyšší súdny úradník vydal na podklade
exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1200485755 zo dňa 04.09.2012, ktorý vydala Union zdravotná

poisťovňa, dňa 10.09.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Plškovej
(414EX 458/2021). Dňa 27.12.2021 bol v zákonnej lehote doručený poverenej súdnej exekútorke návrh
povinného na zastavenie exekúcie, ktorá ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpila
súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia musí sudca konštatovať jeho vecnú správnosť,

a teda že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by exekučný súd viedli k záveru o dôvodnosti
podaného návrhu na zastavenie exekúcie tak, ako to napokon uzavrela aj vyššia súdna úradníčka v
napadnutom uznesení. Pre úplnosť sudca uvádza, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní
o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia
vyššieho súdneho úradníka. Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti

záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom, ale
ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd preskúmal napadnuté
uznesenie len v rozsahu namietanom povinným v podanej sťažnosti.

15. Povinný v podanej sťažnosti obmedzil svoju obranu a opätovne namietal vedenie exekúcie z dôvodu,

že v období, na ktoré sa vzťahuje exekučný titul, nebol na Slovensku, ale bol vo výkone trestu v Rakúskej
republike. K uvedenej námietke sudca zdôrazňuje, ako už uviedla vyššia súdna úradníčka v napadnutom
uznesení, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul
vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľnýa či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je
príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť,
ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady

základnéhokonania(ajvtedyakbyexistovali)sadoexekučnéhokonanianeprenášajú.Tiežtoznamená,
že prípadné nedostatky, ktoré povinný vytýka základnému konaniu, sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1940/2008). Skutkové okolnosti, ktoré
povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a v podanej sťažnosti (dlhodobý pobyt v zahraničí),
zjavne existovali už v čase vydania exekučného titulu, a teda povinný ich mohol a mal včas namietať

výlučne v základnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp. zn.
IV. ÚS 104/2019 citované aj v bode 15 napadnutého rozhodnutia).

16. Námietky povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie resp. v sťažnosti nie sú a ani
nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní je

predmetom rozhodovania už len nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia.
V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje
v pôvodnom konaní. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v
exekučnom titule a nemá ani právomoc preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného
titulu. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR,

sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 03. 05. 2011. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému
uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a
vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného
titulu, a teda spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.
Napriek vyššie uvedenému nedá sťažnostnému súdu doplniť, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná

pohľadávka na zdravotnom poistení, ktoré je poistením povinným. Ak teda povinný bol dlhší čas mimo
územia Slovenskej republiky (čo by v zásade zakladalo dôvod pre zánik odvodovej povinnosti), bolo
jeho povinnosťou túto skutočnosť oznámiť oprávnenému (zdravotnej poisťovni) na účely správneho
stanovenia výšky zdravotného poistenia. Keďže si však zjavne túto oznamovaciu povinnosť nesplnil,
možno mať za to, že povinný si exekúciu privodil svojím nezodpovedným prístupom. V danom prípade

už bude na oprávnenom či listinný dôkaz predložený povinným posúdi ako relevantný a prípadne ho
zohľadní vo vzťahu aj k vymáhanej pohľadávke, pretože exekučný súd nemá právomoc zasahovať do
vykonateľného rozhodnutia, uvedené môže uskutočniť len oprávnený.

17. Na základe vyššie uvedené sudca prvej inštancie sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k

rovnakému záveru ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, a teda že povinný neuviedol
a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti
odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku,
o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).