Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 18, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201280
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8218201280.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu W. B. A. Y., so sídlom Y. X, XXX XX
Y., IČO: 37 945 483 zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom
Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovaným 1/ V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, K.,
2/ Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, 3/ Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. P. XX, W., 4/ Q. X.,

nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č.k. 7C/20/2018 - 234 zo dňa 13.01.2022, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti t.j. okrem výroku III.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. Konanie o žalobe žalobcu voči žalovanému v 4. rade
zastavil.

II. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 4. rade vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

III. Konanie o nároku žalobcu voči žalovaným v 1. až 3. rade vylúčil na samostatné konanie.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa § 62, § 161 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.6.2018

domáhal určenia, že Q. X., bytom na neznámom mieste je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 160/2100 k parcele Z. Č.. XXXX o výmere XXX XXX V. - lesné pozemky, zapísaného na LV č.
XXX, k. ú. Y., obec Ondavka, okres Bardejov.

4. Vzhľadom na nedostatok identifikačných údajov žalovaného v 4. rade súd prvej inštancie na základe
záväzného právneho názoru Krajského súdu v Prešove vyjadreného v uznesení č. k. 23Co/27/2019-74

z 19.12.2019 overoval existenciu procesnej subjektivity žalovaného v 4. rade, pričom zo zabezpečených
archívnych dokumentov zistil, že žalovaný v 4. rade sa narodil 30.7.1875. Príslušným úradným
spôsobom však nebola vzhľadom na zistený dátum narodenia preukázaná smrť žalovaného v 4. rade.
Preto bolo súdom prvej inštancie podnetom zo 16.9.2020 iniciované konanie o vyhlásenie žalovaného
v 4. rade za mŕtveho, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 7Ps/7/2020 a skončilo sa rozsudkom sp. zn.
7Ps/7/2020-15 z 28.10.2021, ktorým bol žalovaný v 4. rade, Q. X., nar. XX.X.XXXX vyhlásený za

mŕtveho, pričom za predpokladaný deň, ktorý žalovaný v 4. rade neprežil bol stanovený deň XX.X.XXXX.
Označený rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.11.2021.5. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
procesné podmienky. Jednou z podmienok konania je procesná subjektivita ktorú má len ten subjekt,

ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, prípadne ten, ktorému ju zákon priznáva, a žalobcom v
žalobe označený žalovaný v 1. rade stratil právnu subjektivitu pred začatím konania, takýto žalovaný
nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť. Nemožno ho odstrániť ani opravou alebo doplnením výzvou podľa § 43 ods. 1 OSP (toho
času § 129 platného Civilného sporového poriadku), pretože nejde o vadu konania spočívajúcu v jeho

nesprávnosti alebo neúplnosti, ani postupom podľa § 107 OSP (toho času platného § 161 a nasl.
CSP), lebo spôsobilosť byť účastníkom konania stratil žalovaný v 4. rade ešte pred začatím konania.
Neprichádza do úvahy ani pristúpenie do konania, pretože takýto postup je možný len za predpokladu,
že žalovaný ku ktorému alebo na ktorého miesto má vstúpiť niekto iný, mal spôsobilosť byť účastníkom
konania v čase jeho začatia (obdobne R 65/1996).

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná voči osobe, ktorá preukázateľne právnu
subjektivitu stratila dávno pred začatím konania a tento nedostatok nemožno odstrániť, preto bolo
dôvodnékonanievočitejtoosobe(žalovanémuv4.rade)zastaviťatovzmysle§62Civilnéhosporového
poriadku, aktuálne aplikovaného v danej veci, tak ako to vyplýva z výroku I. tohto uznesenia.

7. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade súd
prvej inštancie vyslovil názor, že toto zastavenie konania zavinil žalobca tým, že žaloval osobu, ktorá
v čase podania žaloby nemala procesnú spôsobilosť. Keďže však ani žalovanému v 4. rade nemohli
žiadne trovy konania vzniknúť, bolo s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie potrebné o nároku
na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade rozhodnúť analógiou podľa § 255 ods. 2

in fine podľa ktorého žiadna zo strán vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade nemá na náhradu
trov konania právo (výrok II. tohto uznesenia).

8. Výrok o vylúčení žaloby žalobcu voči žalovaným v 1. a 3 rade odôvodnil súd prvej inštancie postupom
per analogiam § 166 ods. 2 CSP s tým, že zastáva názor, že ďalšie vedenie spoločného konania voči

všetkým žalovaným až do vyriešenia merita veci nie je vhodné.

9. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca a to mimo výroku III. Aj keď z odvolania vyplýva,
že podáva ho iba v rozsahu výroku I., výrok II je súvisiacim výrokom. Preto musel odvolací súd oba
výroky preskúmať. Žalobca uviedol, že ako žalovaného v 4. rade označil nezisteného vlastníka Q.

X., rod. X., bytom na neznámom mieste zastúpený B. W. H. na základe ust. § 16 ods. 2 zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, a to vychádzajúc zo skutočností, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že Q. X., rod.
X. bol v čase vydania Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zapísaný na LV č. XXX,
vydanom pre k.ú. Y. (bez akýchkoľvek ďalších identifikačných údajov), ako podielový spoluvlastník v

rozsahu 160/2010, pozemku parcela Registra „Z.“, evidovaná na mape určeného operátu parcela č.
XXX s výmerou XXX XXX m2, s existujúcim zákonným zastúpením Slovenským pozemkovým fondom
vyplývajúcim z osobitných právnych predpisov, a to po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov
do katastra nehnuteľností v roku 1997 na základe Z XXXX/XX z XX.XX.XXXX, (a teda išlo o „nezisteného
vlastníka pozemku“ v zmysle ust. § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach o usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov). Podľa názoru žalobcu nezistený, respektíve
neznámy vlastník pozemku nie je účastníkom právnych vzťahov ako fyzická osoba, ktorej spôsobilosť
mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony a tým aj procesná spôsobilosť sú limitované
narodením a smrťou, ale má postavenie osobitného subjektu právnych vzťahov zavedeného osobitnými
zákonmi, ktorému tieto predpisy priznávajú tak hmotnoprávne ako aj procesné práva a povinnosti, a

súčasne ustanovujú osoby oprávnené za tento osobitný subjekt konať. Subjekt neznámych, respektíve
nezistených vlastníkov bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky osobitnými zákonmi
upravujúcimi vlastnícke vzťahy k pôde a usporiadanie pozemkového vlastníctva a to zákonom č.
229/1991 Zb., č. 330/1991 Zb. a 180/1995 Z.z., ktoré majú vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb., teda
Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.

10. V tejto súvislosti poukázal žalobca na dôvodové správy k zákonom zavádzajúcim inštitút neznámeho
vlastníka, a to k zákonu č. 330/1991 Zb., k zákonu č. 97/2013 Z.z., a zákonu č. 180/1995 Z.z., z
ktorých citoval. Konštatoval, že úprava náhradného disponovania je založená na potrebe ochrany právneznámych vlastníkov a súčasne na potrebe náležitého hospodárskeho využitia týchto pozemkov, ktoré
s ohľadom na zmeny v organizácií pôvodného fondu za dobu od zavedenia a dominancie užívateľských
vzťahov, i s ohľadom na prevládajúce podnikovo - hospodárske formy v porovnateľných krajinách

nebude prebiehať v pôvodných podnikateľských jednotkách. Z ústavného hľadiska sa osnova týka
vlastníckeho práva ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd, jeho zákonného vymedzenia
záruk a ochrany. Žalobca poukázal na článok 2 ods. 2 a článok 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej
republiky. Pokiaľ ide o jednotnú a jedinú definíciu subjektu „neznámy vlastník“, právna úprava túto
explicitne neposkytuje, avšak vyššie citované zákony definujú, či už výslovne alebo uvedením odkazov

na príslušné zákonné ustanovenia tak pojem nezisteného vlastníka, ako aj neznámeho vlastníka a
to nasledovne. Nezistený vlastník podľa ust. § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., z ktorého citoval, aj ust.
§ 8 a čo do neznámeho vlastníka podľa § 34 ods. 3 druhá veta, zákona č. 330/1991 Z.z., ktorí aj
s ust. § 34 ods. 5, § 17 a § 34 ods. 14 citoval. Žalobca mal teda za nepochybné, že v právnom
poriadkuSlovenskejrepublikyúčastníkmiprávnychvzťahovsúajneznámi,respektívenezistenívlastníci
pozemkov, ktorým osobitné zákony priznávajú presne určené práva a povinnosti, a ktorých zastupujú,

respektíve v mene ktorých konajú právnické osoby ustanovené týmito osobitnými zákonmi, t.j. Slovenský
pozemkový fond, respektíve Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a ktorých nemožno stotožňovať
s fyzickými osobami v zmysle občianskeho práva a teda na ktorých nemožno ani aplikovať ustanovenia
vzťahujúce sa na fyzické osoby podľa občianskeho práva o vzniku a zániku spôsobilosti na práva
a povinnosti a spôsobilosti na právne úkony. Je zrejmé, že právna úprava predpokladá účasť tohto

osobitného subjektu práva v súdnom spore ako strany súdneho sporu, a pre tento prípad mu ustanovuje
zákonného zástupcu, a to aj vtedy, ak je jeho vlastnícke právo sporné, ak nie je evidované na LV podľa
predpisov o katastri nehnuteľností. Následne žalobca citoval ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných právnych nehnuteľností (katastrálny zákon). Q. X. bol v čase
vydania notárskej zápisnice o vydržaní zapísaný na LV ako nezistený vlastník pozemku, keď údaj o

konkrétnej osobe vlastniacej tento pozemok sa v rámci tohto konania nepodarilo zistiť. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na skutočnosť, že aj v súčasnosti sú na LV č. XXX vydanom pre katastrálne územie Y.
evidovaní viacerí nezistení vlastníci pozemkov s uvedením mena a priezviska a zapísaným zákonným
zastúpením Slovenským pozemkovým fondom, napríklad pod č. XX., XX., XX., pričom pod poradovým
č. XX. je na LV zapísaný Slovenský pozemkový fond ako správca podielov neznámych vlastníkov

zapísaných pod konkrétnymi číslami. Len pre úplnosť žalobca uviedol, že neznámi vlastníci evidovaní
na uvedenom LV pod poradovým č. XX., XX. a XX. majú uvádzaný ako právny titul nadobudnutia ich
vlastníckeho práva č.d. XXX/XXXX, a teda totožný právny titul na základe ktorého podľa predloženej
pozemno-knižnej vložky nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel nezistený vlastník Q. X.. Aj z uvedeného
nepochybne vyplýva, že žalovaný tak ako ho označil žalobca bol identifikovaný v konaní o obnove

evidencie pozemkov a niektorých právnych vzťahov k nim a zapísaný na LV, a teda mu bolo priznané
vlastnícke právo, a v čase podania žaloby bol subjektom vybaveným procesnou subjektivitou. Osobná
právna úprava priznávajúca tomuto subjektu procesnú subjektivitu, pritom nedefinuje žiadne údaje
ktorými by mal byť subjekt neznámeho vlastníka označený. V tejto súvislosti s ohľadom na ust. § 61
CSP poukázal žalobca na to, že je zrejmé, že zákon môže priznať procesnú subjektivitu aj subjektom,

ktorá podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti. Medzi takéto subjekty patrí aj
neznámy, respektíve nezistený vlastník, ktorému ako špecifickému subjektu procesnú spôsobilosť, ale
v určitom rozsahu aj hmotnoprávnu spôsobilosť priznáva zákon konkrétne vyššie uvedené špeciálne
právne predpisy, ktoré citoval žalobca skôr. Žalobca následne poukázal na rozhodnutia, v ktorých bola
riešená aj procesná subjektivita neznámych vlastníkov pozemkov, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, z ktorého vyplýva že zákonodarca priznal právnu subjektivitu
vytvorením osobitného subjektu neznámemu, respektíve nezistenému vlastníkovi, ktorý je vybavený
procesnou právnou subjektivitou a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobcu, prejednať
vecne a meritórne rozhodnúť. Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočností, že v
evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb o ktorých možno s istotou tvrdiť,

že už nežijú, respektíve nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého bytu, čo spôsobuje problémy
pri nakladaní s týmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značný neštandardný subjekt
neznámeho, respektíve nezisteného vlastníka, aby takýto subjekt zo zákona zastúpený Slovenským
pozemkovým fondom mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 16Co/32/2019 -

315 zo dňa 05.03.2019, z ktorého tiež citoval. Právne poukázal žalobca ďalej na ust. § 131, § 60 a § 132
ods. 1 CSP a konštatoval, že konajúci súd hoci viazaný takto označeným subjektom žalovaného v 4.
rade upomenul skutočnosť, že žalobca neuviedol ako žalovaného v 4. rade fyzickú osobu nedostatočne
označenú identifikačnými údajmi ustanovenými procesným predpisom, ale osobitný subjekt práva -nezisteného vlastníka pozemku, ktorého procesná spôsobilosť v čase podania žaloby bola daná, a to
na základe osobitnej právnej úpravy. V prejednávanej veci teda nenastal stav, že by strana sporu -
žalovaný v 4. rade v čase podania žaloby nemal procesnú subjektivitu. Postup súdu prvej inštancie

nemá oporu v platnej právnej úprave a žalobcovi je opakovane odopierané právo na spravodlivý proces,
keď pre zastavenie konania voči žalovanému v 4. rade, tak ako bol identifikovaným žalobcom nie sú
splnené podmienky a súčasne osobu voči ktorej konajúci súd konanie zastavil, žalobca ako strana sporu
- žalovaného - nikdy neoznačil, a nikdy sa voči nej nedomáhal prejednania veci. Zároveň pre uvedený
procesný postup konajúceho súdu absentuje v napadnutom rozhodnutí akékoľvek odôvodnenie. Preto

navrhol rozsudok vo výroku a zastavení konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.

11. K odvolaniu žalobcu zaujali rovnaké stanovisko všetci traja žalovaní. S názorom súdu prvej inštancie
sa stotožnili v celom rozsahu, čo sa týka výroku I. a II. Čo sa týka III. výroku tak k tomu podotkli, že
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným parcelám získali oprávneným a transparentným spôsobom.

Svedčí o tom aj samotná notárska zápisnica. To, že sa žalobca snaží spochybniť vlastnícke právo je
podľa názoru žalovaných v 1. až 3. rade účelové. Účelovosť vidia vo viacerých smeroch. Pokiaľ ide
o inštitút nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tak tomu zastávajú názor, že žalobca by mal
rozlišovaťdveokolnosti,momentnadobudnutiaajehosprávu.Momentnadobudnutiavlastníckehopráva
k pozemku kúpou je moment zaplatenia kúpnej ceny a následne zavkladovanie v katastri nehnuteľností

alebo vydržania, t.j. nepretržitou držbou danú zákonom a splnením zákonných podmienok, kde je
nepotrebný súhlas spoločenstva, nakoľko ide o špecifický a nie jedinečný spôsob, ktorý nemôže nikto
spochybniť alebo obmedziť. Doposiaľ kataster nehnuteľností ani OČTK nenašli, nepreukázali a nezistili
pochybenia súvisiace s nadobudnutím vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Preto majú
žalovaní v 1. až 3. rade za to, že konanie žalobcu je postavené na ješitnosti s úmyslom škodiť žalovaným

a obmedziť ich na výkone vlastníckeho práva. Čo sa týka správy pozemku spoločenstvom, žalovaní 1.
až 3. rade uviedli, že ani s ich pravidlami nemajú problém, ale treba si uvedomiť, že takéto konanie
ako je toto, poškodzuje záujmy žalovaných a môže im spôsobiť škodu vo forme výťažku na základe
schváleného LHP.

12. Vyjadrenia žalovaných boli doručené žalobcovi na vedomie prostredníctvom jeho právneho
zástupcu. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

13. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. okrem výroku III. o vylúčení konania o nároku žalobcu voči žalovaným v 1. až 3.

rade na samostatné konanie, v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 CSP a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario, a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinnosť odvolania ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu
v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok uznesenia I., ktorým konanie o žalobe žalobcu voči

žalovanému v 4. rade bolo zastavené a výrok II., ktorý s týmto výrok súvisí, ktorým súd prvej inštancie
vyslovil, že vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 4. rade žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
čo sa týka napadnutej časti, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia vo vzťahu k výroku I. a II. uznesenia zodpovedajú vykonanému dokazovaniua odôvodnenie uznesenia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

17. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaný v 4. rade stratil právnu subjektivitu pred začatím
konania a takýto žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Teda žaloba bola podaná aj voči
osobe, ktorá preukázateľne právnu subjektivitu stratila dávno pred začatím konania a tento nedostatok
nemožno odstrániť. Preto bolo dôvodné konanie voči tejto osobe, teda voči žalovanému v 4. rade
zastaviť. Správne súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 a ust. §161 ods. 1, 2 CSP. Správne rozhodol

súd prvej inštancie i o trovách konania. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu odvolací súd odkazuje v plnom
rozsahu na dôvody uvedené v unesení súdu prvej inštancie (v bodoch 3 až 9).

18. K odvolacej námietke žalobcu, že v danom prípade nebol žalovaný v 4. rade označený ako Q. X.,
ale že sa jednalo o subjekt podľa ust. § 61 CSP, ktorému je možné priznať procesnú subjektivitu aj keď
podľa hmotného práva nejde o subjekt, ktorý by bol spôsobilý mať práva a povinnosti, aby bolo možné

uskutočniť proces a zabezpečiť tým spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov,
medzi ktorých má patriť aj neznámy, respektíve nezistený vlastník, ktorému ako špecifickému subjektu
procesnú spôsobilosť priznáva zákon, odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná o konania,
na ktoré odkazuje žalobca vo svojom odvolaní. V danom prípade sa jedná o určenie vlastníckeho práva
vo vzťahu k žalovanému v 4. rade, pričom v priebehu konania bolo zistené, že tento žalovaný bol

na základe podnetu na začatie konania o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtveho identifikovaný dátum
narodenia dňa XX.XX.XXXX a za deň, ktorý Q. X. pravdepodobne neprežil sa považuje deň XX.X.XXXX,
teda ide o dátum dávno pred podaním žaloby. Možno presvedčiť žalobcovi, že v katastri nehnuteľnosti
figuruje zrejeme veľa osôb, ktoré už zomreli a ktoré sú zastúpené Slovenským pozemkovým fondom.
Tieto osoby však nie sú takto identifikované a nie je u nich jasné, že už zomreli tak ako je to právoplatne

určené u žalovaného v 4. rade.

19. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku III. podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný v 4. rade bol úspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli (žalovaný preukázateľne
zomrel) a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol.Odvolacísúdvychádzazčl.17základnýchprincípovCSPzakotvujúcehoprocesnúekonómiu.

Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za
situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).