Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Pavlíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3Csp/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119437390
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:6119437390.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobcu:
KRUK Česká a slovenská republika, s.r.o., Československá armády 7, Hradec Králové, IČO: 24785199,
pr. zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Svornosti 43, Bratislava - Podunajské Biskupice,
proti žalovanému K. P., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, zastúpenému JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom,
so sídlom Hodžova 53, Trenčín o zaplatenie sumy 9.169,59 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.169,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 7.764,36 Eur, od 11.01.2018 do zaplatenia.
II. Žalovanému sa povoľuje zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach vo výške 120,- Eur mesačne,
vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.169,59 eur s 5% úrokmi z
omeškania ročne od 11.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 dňa 09.02.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 8.650,- eur. Poskytnutý úver mal žalovaný splácať
v 120 mesačných splátkach splatných vždy k 10. dňu v mesiaci. Časť úveru sa použila na vyplatenie
predchádzajúcichzáväzkovžalovanéhoazvyšnábolažalovanémuvyplatenánaúčet.Žalovanýnehradil
splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splneniu dlhu, v ktorej
výzve súčasne upozornil žalovaného na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Napriek tejto výzve žalovaný
úver neuhradil, preto právny predchodca dňa 10.03.2018 vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný
titulom úhrady dlhu doposiaľ zaplatil 3.438,59 eur. Predmetná pohľadávka bola postúpená na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019. Pohľadávka žalobcu uplatnená v prejednávanom
spore pozostáva z istiny 7.811,17 eur, zmluvných úrokov ku dňu zosplatnenia vo výške 51,32 eur,
poplatkov splatných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 27,44 eur, úrokov z omeškania do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 51,32 eur s tým, že žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania zo
žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti t.j. od 11.03.2018 do
zaplatenia.3. V upomínacom konaní bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz, voči
ktorému podal žalovaný odpor. V odpore nerozporoval, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel
spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí úveru. Namietol však v prvom rade aktívnu legitimáciu žalobcu pre
nedodržanie zákonného postupu pri postúpení pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, keďže žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému, ktorá je predpokladom
platného postúpenia pohľadávky. Uviedol, že žalovaný neprevzal osobne ani výzvu zo dňa 06.02.2018,
ktorá mala obsahovať upozornenie na možnosť mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky ani samotné
oznámenieomimoriadnomzosplatnenípohľadávky. Zmluvaopostúpenípohľadávkyzodňa22.03.2019
je preto podľa názoru žalovaného neplatná. Z rovnakých dôvodov žalovaný ďalej namietal, že nedošlo
k platnému zosplatneniu predmetného úveru. Zároveň namietol premlčanie žalovanej pohľadávky v
časti splátok splatných tri a viac rokov spätne od podania žaloby. Obsahu samotnej zmluvy vytýkal
nesprávne uvedenie celkových nákladov úveru, úrok, ktorý je pre svoju výšku v rozpore s dobrými
mravmi a skutočnosť, že pred uzavretím zmluvy nepreskúmal právny predchodca žalobcu dostatočným
spôsobom bonitu žalovaného.
4. Žalobca v replike uviedol, že boli splnené všetky zákonné podmienky na zosplatnenie pohľadávky
aj na jej postúpenie. Spôsob doručenia písomností (výzvy a oznámenia o mimoriadnom zosplatnení)
vyplýval z príslušných ustanovení všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu.
Pri nesprávne uvedených celkových nákladov úveru vzniknutý rozdiel 2,23 eur nepovažoval žalobca
vzhľadom na celkovú výšku dlhu za relevantný. Výška úrokovej miery podľa žalobcu nie je v rozpore
s dobrými mravmi keďže RPMN neprevyšuje dvojnásobok naposledy zverejnenej priemernej RPMN
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov obdobného druhu. Dohodnutá RPMN bola vo výške
16,07%, pričom priemerná RPMN podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska za dané
obdobie pre tento typ úveru dosahovala výšku 10,39%. Námietku premlčania nepovažoval za dôvodne
uplatnenú.
5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej právnej argumentácii.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením nasledovných listinných dôkazov:
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2015, prehľadu splátok a úhrad,
súhrnných informácií NBS k novoposkytnutým úverom, výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 06.02.2018,
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.03.2018, zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 22.03.2019, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2019, predžalobnej výzvy zo dňa
07.11.2019, všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., produktových obchodných podmienok
SLSP, a.s., a lustrácie v úverovom registri.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si presne nevybavuje okolnosti za ktorých došlo k uzavretiu
zmluvy, ale myslí si že ho pravdepodobne oslovili s ponukou z banky. Keď prišiel dali mu rýchlo podpísať
hŕbu papierov a niečo mu okolo toho povysvetľovali. V tej dobe mal iba tie záväzky, ktoré sa zmluvou
prefinancovávali. Následne dával peniaze na úhradu tohto záväzku svojej družke, ktorá ich ale občas
používala na iné účely a on sa dostal do omeškania. Následne bol vzatý do väzby a teraz má sledovacie
zariadenie. T.č je živnostníkom, jeho zárobok dosahuje výšku 500-600,- eur. Býva u rodičov, ktorým na
bývanie prispieva sumou 300,- eur. Obaja už sú dôchodcovia. K jeho ďalším výdavkom patria 50,- eur
na výživné, 46,- eur platba za elektronický náramok, 30,- eur za psychológa, ktorého musí v zmysle
rozhodnutia súdu navštevovať, 50,- eur za mobilný telefón. V prípade, keby súd žalobe vyhovel, vládal
by zo svojho príjmu splácať splátky maximálne vo výške 120,- eur.
8. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2015 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 8.650,-
eur, ktorý bol použitý na úhradu záväzku žalovaného v menovanej banke č. XXXXXXXXXX/XXXX s
aktuálnym zostatkom X.XXX,XX a spotrebných úverov v iných bankách v celkovej výške 4425,- eur, s
tým, že zostatok úveru bol vyplatený žalovanému. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných
splátkach vo výške 139,56 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 10.03.2015, posledná dňa 10.02.2025
s tým, že všetky splátky boli splatné 10. dňa v mesiaci. Dojednaná bola fixná ročná úroková sadzba vo
výške 15,90 %. Zmluva zároveň obsahovala údaj o RPMN vo výške 16,07% ako aj priemernú hodnotu
RPMN vo výše 11,16 %, celková čiastka spojená s úverom dosahovala výšku 16.744,97 eur.9. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného v spojení so zhodným tvrdením oboch strán sporu vyplýva,
že žalovaný od uzavretia zmluvného záväzku do dňa pojednávania na úhradu predmetného záväzku
zaplatil celkovo 3.438,59 eur.
10. Z predžalobnej upomienky zo dňa 06.02.2018 adresovanej žalovanému vyplýva, že banka, právny
predchodca žalobcu vyzvala žalovaného, aby bezodkladne uhradil nedoplatok na splátkach v celkovej
výške 1.638,44 eur. Zároveň bol žalovaný upozornený, že ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od
doručenia výzvy, bude banka oprávnená úver mimoriadne zosplatniť. Upomienka sa dostala do sféry
dispozície žalovaného dňa 09.02.2018 kedy ju prevzal otec žalovaného.
11. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.03.2018 vyplýva, že potom ako
žalovaný napriek výzve nedoplatok neuhradil, pristúpila banka k zosplatneniu dlhu v celom rozsahu.
Dlžnú sumu vyčíslila vo výške 9.216,40 eur a vyzvala žalovaného na jej úhradu v lehote 15 dní.
12. Slovenská sporiteľňa, a.s, postúpila spornú pohľadávku na súčasného žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávky č. 0214/2019/CE zo dňa 22.03.2019. Banka oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému
listom zo dňa 30.03.2019, ktorá písomnosť sa do sféry dispozície žalovaného dostala dňa 04.04.2019.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku právneho
vzťahu (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
od uplatnenia tohto práva.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu vzniku zmluvy odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
22. Podľa § 1 ods. 1 cit. nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria
úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“ ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Právny
predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným teda bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá
zmluva má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán
nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver,
takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Mimoriadne
zosplatnenie tejto zmluvy musí spĺňať predpoklady ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Postúpenie pohľadávky, ak je veriteľom zo spotrebiteľského úveru banka, musí spĺňať
podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
28. Pokiaľ žalovaný v prvom rade na svoju obranu namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v
dôsledku neplatného postúpenia predmetnej pohľadávky, k tomuto súd uvádza, že podľa ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách platné postúpenie pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu vyžaduje
súbežné splnenie nasledovných podmienok. 1) dlžník je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, 2) pohľadávka banky je splatná, 3) banka
dlžníka preukázateľne písomne vyzvala na úhradu záväzku. Žalovaný uvádzal, že mu nebola riadne
doručená výzva banky zo dňa 06.02.2018 a tiež to, že od vyhotovenia výzvy po samotné postúpenie
pohľadávky uplynul rok, z čoho možno vyvodiť, že v čase vyhotovenia výzvy právny predchodca
žalobcu nemal v úmysle pohľadávku postúpiť. S touto právnou argumentáciou sa súd nestotožňuje. Zvykonanéhodokazovaniabolajednoznačnepreukázané,žeprávnypredchodcažalobcu-bankavyzvala
žalovaného dňa 06.02.2018 na úhradu dlžnej časti záväzku vo výške 1.638,44 eur s upozornením, že v
opačnomprípadebankavyužijeoprávneniemimoriadneúverzosplatniť.Tátovýzvaboladňa09.02.2018
doručená na adresu bydliska žalovaného, pričom žalovaný sám uviedol, že pravdepodobne ju prevzal
jeho otec. Preukázateľne sa teda výzva dostala do sféry dispozície žalovaného. Žiadne zákonné
ustanovenie pritom neukladá banke povinnosť doručiť dlžníkovi takúto výzvu do vlastných rúk a táto
povinnosť jej nevyplýva ani z konštantnej judikatúry slovenských súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 60/2018, ktorým argumentoval aj žalovaný
hovorí iba o povinnosti banky preukázať zaslanie predmetnej výzvy a nevyžaduje od banky preukázanie
doručenia dlžníkovi a už vôbec nie doručenia do vlastných rúk. Rovnako nie je potrebné preukazovať,
či v čase zaslania výzvy mala banka skutočný zámer v budúcnosti postupovať pohľadávku tretiemu
subjektu, preto časové rozpätie v ktorom došlo k týmto dvom úkonom je podľa názoru súdu bez právnej
relevancie. Rovnako tak nie je možné o argument, že sporná výzva nebola žalovanému doručená
do vlastných rúk oprieť právny záver, že v predmetnom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu
úveru. Právny predchodca žalobcu podľa názoru súdu dodržal zákonný postup pri zosplatnení záväzku
uvedený v § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá jednak zaslanie predmetnej výzvy ako aj
dodržanie všetkých zákonných lehôt.
29. K námietke premlčania časti uplatnenej pohľadávky, ktorú žalovaný vniesol z opatrnosti súd uvádza,
že z prehľadu splátok žalovaného vyplýva, že poslednú riadnu splátku, ktorú žalobca započítal na istinu
úveru zaplatil žalovaný dňa 16.01.2017. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenejsplátkyprektorúboldlhzosplatnený.Žalobcažalovanémunešpecifikoval,kvôliktorejsplátke
pristupuje k zosplatneniu celého dlhu, ale aj v prípade, že by touto splátkou bola prvá omeškaná splátka
t.j. splátka za 2/2017 odo dňa 10.02.2017 začala plynúť v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba celého dlhu a uplynula 10.02.2020. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z
úveru si žalovaný v samostatnom konaní uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 20.01.2019, teda v rámci
plynutia premlčanej doby. Námietke premlčania vznesenej žalovaným teda nebolo možné vyhovieť.
30. Žalovaný ďalej namietal nesprávne uvedenie celkových nákladov úveru v dôsledku čoho mal byť
úver posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že celková čiastka úveru, ktorú musí dlžník
zaplatiť je uvedená vo výške 16.744,97 eur, ak sa však vynásobí počet splátok s výškou jednotlivej
splátky 139,56 eur je celková výška spotrebiteľského úveru 16.747,20 eur. Žalovaný by tak pri dodržaní
všetkých splátok úveru mal zaplatiť celkovú čiastku o 2,23 eur vyššiu ako je uvedené v predmetnej
zmluve. K tejto námietke súd uvádza, že je skutočne pravdou, že súčin všetkých splátok a výšky
jednotlivej splátky sa odlišuje od sumy, ktorá je uvedená ako celková čiastka úveru a to o 2,23 eur. Tento
rozdiel je však podľa názoru súdu vzhľadom na celkovú výšku úveru zanedbateľný a nemôže spôsobiť
takú neistotu na strane spotrebiteľa, aby bolo možné a spravodlivé sankcionovať predmetný úver tým,
že sa posudzoval ako bezúročný a bez poplatkov.
31. Rovnaký následok t.j. posúdenia úveru ako úveru bezúročného a bez poplatkov by malo za následok,
ak by veriteľ nepreskúmal s dostatočnou opatrnosťou schopnosť dlžníka splácať predmetný úver,
tak ako namietal žalovaný. Žalobca však preukázal, že jeho právny predchodca si pred samotným
uzavretím zmluvy zisťoval údaje ohľadom dlžníkovho príjmu, existujúcich záväzkov a výdavkov na
domácnosť,pričomzistil,žesplátkaúveru,ktorýbymalbyťposkytnutýjenižšiaakodisponibilnýzostatok
klienta. Existujúce splátky úverov a úverová história žalovaného bola preverená dopytom do úverového
registra. Na základe týchto skutočností súd posúdil námietku žalovaného, že právny predchodca
žalobcu neposúdil dostatočne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver ako nedôvodnú.
32. Ďalej žalovaný namietal, že zmluvný úrok dohodnutý v spotrebiteľskej zmluve je vzhľadom na
svoju výšku v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Pri zmluve č. XXXXXXXXXX po posúdení výšky žalobcom
požadovanej odplaty uplatnenej v zmluve súd konštatuje, že táto nepresahuje zákonom povolenú
výšku. Výška ročnej priemernej miery nákladov dohodnutá v zmluve dosahuje 16,07%. Vychádzajúc zo
súhrnných informácií Ministerstva financií SR o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami za 1. štvrťrok 2015 bola priemerná výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch nad 6 mesiacov
do 12 mesiacov vo výške viac ako 6500,- eur 10,39 %. Žalobcom požadovaná výška odplaty tedanepresahuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere a nie je
preto v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
33. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť
uložená, povinná splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch
môže súd určiť lehotu dlhšiu, alebo rozhodnúť, že strana môže zaplatiť uloženú sumu v splátkach.
Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu
splátok, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená
snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich
nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním
jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.
34. Súd sa preto záverom zaoberal žiadosťou žalovaného o plnenie uloženej sumy v splátkach. Dôvody
jeho žiadosti a jeho príjmové a majetkovú pomery sú charakterizované v bode 7 tohto odôvodnenia.
Vzhľadom na príjmové, majetkové a osobné pomery žalovaného a celkovú výšku žalovanej pohľadávky
súd dospel k záveru, že bude schopný žalovanú sumu splácať mesačným splátkami vo výške 120,- eur.
Žalobca s takto stanovenou výšky splátok súhlasil, pričom podľa názoru súdu takto určenou splatnosťou
priznanej pohľadávky nebude poškodený.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Tieto súd priznal vo výške 5 %, ktorá vyplýva z
vyššie citovaných zákonných ustanovení od 11.03.2018 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru.
38. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.
40.Podľa§262ods.1a2Csp,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvzhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Nakoľko bola žalobcom podaná žaloba v celom rozsahu dôvodná, bol mu voči žalovanému priznaný
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.