Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, August 15, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010859
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121010859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
16.08.2022, v trestnej veci proti obžalovanému O. L., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/86/2021 zo dňa 10.08.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému O. L., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom
N., S. XXXX/XB,

u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného O. L. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 29.05.2021 v čase okolo 22.52 hodine ako vodič viedol v N. po parkovisku na ulici H. pri bistre „u
G.“ osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčné číslo N., kde bol z dôvodu preverenia
telefonického oznámenia operačnému dôstojníkovi OR PZ Prešov, že vodič uvedeného vozidla javíznámky požitia alkoholických nápojov, hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sabinov kontrolovaný a
následne bol vodič vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške k zisteniu požitia alkoholických nápojov
alebo inej návykovej látky pred alebo počas vedenia vozidla, kde počas tejto kontroly sa o 23.05 hodine,

pozákonnompoučení,dobrovoľnepodrobildychovejskúškeanalyzátoromdychunazistenieprítomnosti
alkoholu s pozitívnym výsledkom 1,10 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu) a o 23.53
hodine následnej dychovej skúške analyzátorom dychu na zistenie prítomnosti alkoholu s pozitívnym
výsledkom 1,03 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu).

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona,
§ 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace
nepodmienečne, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa § 61 ods. 1, 2 a 3 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

všetkého druhu na dobu 6 (šesť) rokov.

Proti hore uvedenému rozsudku zahlásil odvolanie priamo na hlavnom pojednávaní, po jeho vyhlásení
do zápisnice obžalovaný, smerujúce proti výroku o treste, ktoré neskôr prostredníctvom obhajcu
písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania namietal, po zhrnutí obsahu napadnutého

rozsudku, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu dostatočne neskúmal okolnosti, za akých došlo ku
spáchaniu skutku. Motorové vozidlo viedol len po parkovisku, nemal ani úmysel s ním vyjsť na hlavnú
cestu, len ho preparkovať a počkať na manželku. Ďalej poukázal na výpoveď svedka G., ktorý bol s ním
v bare, kde pracuje aj jeho manželka, pričom išiel za ním, keď vyšiel von a zabránil mu vo vedení vozidla.
Až následne sa dozvedel, že jeho manželka a svedok majú medzi sebou milenecký vzťah a teda dá sa

vyvodiť, že konanie manželky, ktorá mu zverila kľúče a svedka G., ktorý bol pasívny pri zabránení mu
začať riadiť vozidlo a zabránil mu až vtedy, keď sa presúval a zavolal políciu, boli vopred dohodnuté.
Okresný súd tiež dostatočne neskúmal podmienky pre uloženie alternatívnych trestov, najmä domáceho
väzenia, ktoré by splnili účel trestu lepšie ako nepodmienečný trest odňatia slobody vzhľadom na jeho
rodinné, osobné a majetkové pomery. Konštatovanie súdu prvého stupňa o jeho spôsobe odsúvania

problémov nie sú ničím podložené. Namietal tiež pričítanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.
zákona, keď predošlé odsúdenie bolo zahladené. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a tento zmeniť na trest alternatívny s dôrazom na jeho návrh na uloženie trestu domáceho väzenia, ktorý
by vykonával u rodičov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného na hlavnom
pojednávaní aj okresný prokurátor, ktoré taktiež dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania
uviedol, že u obžalovaného ide vzhľadom na jeho predošlé odsúdenie vo veci Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 0T/17/2018, o špeciálnu recidívu, kedy mu už vtedy bol uložený podmienečný trest, preto v tomto
prípade je trest, hoci nepodmienečný, vo výmere 4 mesiacov, neprimerane mierny, ktorý neodzrkadľuje

osobu obžalovaného a závažnosť jeho konania. Aj keď sa v skúšobnej dobe osvedčil, po jej uplynutí
sa opätovne dopustil identického trestného činu, teda trest nesplnil výchovnú funkciu a svoj účel z
hľadiska individuálnej prevencie. Skutku sa navyše dopustil krátko po tom, čo mu uplynula skúšobná
doba podmienečného upustenia od zvyšku trestu zákazu činnosti. Uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody bolo teda správne, neprimerane mierna však bola, vzhľadom na všetky okolnosti a

množstvo alkoholu v krvi zodpovedajúce ťažkému stupňu opitosti, jeho výmera. Navrhol napadnutý
rozsudokvovýrokuotrestezrušiťaobžalovanémuuložiťprísnejší,nepodmienečnýtrestodňatiaslobody
v rámci zákonnej trestnej sadzby.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd, v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku,

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný aj
prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo,
prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade, odvolací súd konštatuje, že odvolania obžalovaného aj okresného prokurátora smerovali
len proti výroku o treste, preto preskúmal len napadnutý výrok o treste. Čo sa týka výroku o vine, tento
odvolaním napadnutý nebol, pričom obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a postupom podľa § 257 ods. 4, 5 Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinnýzo spáchania skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu a konajúci súd následne vyhlásenie o vine podľa §
257 ods. 7 Tr. poriadku prijal. Súd prvého stupňa preto podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal iba
dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Krajský súd ďalej v tejto súvislosti uvádza, že skutok zodpovedá právnej kvalifikácii, ktorej sa vyhlásenie
obžalovaného týka, vykonané dokazovanie tiež poskytovalo dostatočný podklad pre to, aby súd
vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, prijal. Krajský súd tiež nezistil ani
skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, čo je jediným prípustným

dovolacím dôvodom v prípade takéhoto vyhlásenia (§ 257 ods. 5 Tr. poriadku). Vo vzťahu k tomuto
postupu teda neboli zistené žiadne pochybenia.

Odvolací súd teda preskúmaval iba napadnutý výrok o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 6 rokov, pričom dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok vo výroku o

treste zrušiť a v tejto časti nanovo rozhodnúť z dôvodu, že uložený trest je neprimeraný, nie je v súlade s
účelom trestu v zmysle § 34 Tr. zákona a pri jeho ukladaní bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.

Správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona,
teda že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, keď obžalovaný spáchanie skutku od počiatku

nepopieral a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré konajúci súd prijal.

Ďalej z odpisu z registra trestov vyplýva, na čo správne poukazuje aj prvostupňový súd v časti týkajúcej
saukladaniatrestu,žeobžalovanýbolvminulostirazsúdnetrestaný,atotrestnýmrozkazomOkresného
súdu Prešov, sp. zn. 0T/17/2018 zo dňa 08.02.2018, ktorým bol uznaný vinným za obdobnú trestnú

činnosť ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou
na 1 rok do 09.02.2019, keď sa osvedčil dňa 24.05.2019 a tiež trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 1 rok a 6 mesiacov, od výkonu zvyšku ktorého bolo dňa 03.12.2018 podmienečne
upustené s osvedčením sa dňa 04.03.2021.Okrem uvedeného má obžalovaný evidovaných celkovo 5

priestupkov, a to nielen v doprave, ale aj proti občianskemu spolunažívaniu a proti svojej manželke,
ktorú mal opakovane napádať.

Krajský súd sa však nestotožnil s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona,
teda že už bol za trestný čin odsúdený v minulosti, pričom zákon umožňuje konajúcemu súdu na

takéto odsúdenie aj podľa konkrétnej situácie neprihliadať. Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný
má záznam v registri trestov, v ktorého prípade však skúšobná doba uplynula 09.02.2019 a dňa
24.05.2019 sa osvedčil, čoho dôsledkom je (§ 50 ods. 7 Tr. zákona), že sa na páchateľa hladí, ako
keby nebol odsúdený. Zároveň z odpisu z registra trestov vyplýva, že odsúdenie bolo obžalovanému
podľa § 93 ods. 1 Tr. zákona zahladené. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu vyplýva,

že pokiaľ sa uplatňuje fikcia neodsúdenia, nemožno páchateľovi pričítať priťažujúcu okolnosť podľa
tohto ustanovenia. Zároveň to ale súd nezbavuje povinnosti prihliadať na skutočnosť, že páchateľ
už v minulosti spáchal trestný čin a zohľadniť ju pri rozhodovaní o treste v nadväznosti na možnosti
nápravy páchateľa a ďalšie okolnosti pre ukladanie trestu relevantné. Zahladenie odsúdenia alebo
zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby

páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodil
príslušné závery, pokiaľ ide o sklony páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám
chráneným Trestným zákonom, možnosť jeho nápravy a pod., avšak túto skutočnosť možno považovať
za priťažujúcu okolnosť len vtedy, keď so zreteľom na svoju povahu (najmä so zreteľom na časový
odstup medzi trestnými činmi, správanie páchateľa v tomto medziobdobí, povahu minulého a terajšieho

trestného činu a pod.) zvyšuje stupeň nebezpečnosti nového trestného činu pre spoločnosť (porovnaj R
6/1975).Inakpovedané,formálnounáležitosťourecidívyjepredchádzajúceodsúdeniepáchateľasúdom
za trestný čin. Ak o takomto predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí,
akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť
o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona a nemôžu mať takéto odsúdenia pre páchateľa nijaké

zákonné následky; nemožno z nich najmä vyvodzovať dôsledky podľa § 34 písm. j) a § 41 Tr. zákona
(porovnaj V 19/1971).Na základe uvedeného tak krajský súd zistil prevahu poľahčujúcich okolností a z tohto dôvodu postupom
podľa§38ods.3Tr.zákonabolopotrebnéupraviťzákonomstanovenútrestnúsadzbu,ktorájevprípade
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona až na 1 rok (0-1 roka).

Pri znížení hornej hranice sadzby o jednu tretinu tak bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody až do 8 mesiacov.

Krajský súd pri ukladaní trestu dôsledne postupoval v zmysle zásad pre ukladanie trestu podľa ust. §
34 Tr. zákona, keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou a pri jeho ukladaní bral do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že napriek vyššie konštatovanému zahladeniu
odsúdenia (vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti) sa už v minulosti dopustil trestnej činnosti rovnakého
druhu a toto jeho predošlé odsúdenie nemalo na neho požadovaný vplyv a výchovný efekt napriek
tomu, že v samotnej skúšobnej dobe sa osvedčil, avšak neodradilo ho to od opätovného spáchania
obdobnej trestnej činnosti do budúcna. Nemožno opomenúť ani priestupkové záznamy, z ktorých

niektoré priestupky spočívali v agresívnom správaní k jeho manželke. Tieto okolnosti pri ukladaní trestu
z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života svedčia v jeho neprospech.
Zároveň však je nevyhnutné vziať do úvahy celkové okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný a rovnako
rodinné a osobné pomery obžalovaného, ako aj závažnosť spáchaného skutku, jeho následky a najmä
postoj obžalovaného k svojmu konaniu. Z vykonaného dokazovania, najmä výpovede obžalovaného

na hlavnom pojednávaní, v spojení aj s výsledkami lustrácie z registra priestupkov, ktoré skutočnosti
obžalovaný uvádzal aj v dôvodoch odvolania, vyplynulo, že s manželkou, s ktorou má malú dcéru, majú
v manželstve problémy, nežijú harmonicky a v čase konania hlavného pojednávania už spolu ani nežili
v spoločnej domácnosti, býval u rodičov, pričom manželka mala novú známosť a on sa staral o svoju
maloletú dcéru, ku ktorej má aj vyživovaciu povinnosť. Ako ďalej uviedol, problémy s alkoholom má od

roku 2018 v súvislosti aj s nezhodami s manželkou, s ktorou sa nezhodne takmer v ničom. K vedeniu
motorového vozidla došlo na parkovisku v Sabinove, pred podnikom „U bažanta“, obžalovaný neviedol
vozidlo po bežnej komunikácii, keď podľa svojich tvrdení ho išiel len preparkovať a počkať na manželku,
ktorá mu aj dala kľúče od auta a iný úmysel, že by chcel s vozidlom vyjsť na hlavnú cestu do riadnej
premávky, mu preukázaný nebol. Aj keď aj v prípade predchádzajúceho odsúdenia išlo o trestný čin s

totožnou právnou kvalifikáciou, v oboch prípadoch ide o menej závažnú trestnú činnosť vo forme prečinu
s trestnou sadzbou do 1 roka. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho, prejavil snahu
o nápravu a podrobenie sa obmedzeniam a povinnostiam.

S poukazom na konštatované skutočnosti tak krajský súd dospel k záveru, že u obžalovaného nie

je nevyhnutné pôsobiť na neho bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, preto trest ukladal
ako podmienečný podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za splnenia podmienok v zmysle ust. § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona, keď mal za to, že v danom prípade vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu, bude na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa postačovať už len samotná hrozba jeho nepodmienečným výkonom. Zároveň však z

hľadiska výmery trestu, za tejto situácie, keď výkon trestu podmienečne odložil, považoval za primeraný
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda na hornej hranici upravenej trestnej sadzby, oproti
4 mesiacom, ktorý mu, hoci nepodmienečne, uložil okresný súd. Na posilnenie účelu trestu, najmä
z hľadiska jeho pôsobenia na obžalovaného, zdôrazňujúc jeho výchovnú funkciu a s tým súvisiacu
funkciuindividuálnejprevencie,mukrajskýsúdvýkontrestupodmienečneodložilzasúčasnéhouloženia

probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, čo vzhľadom na výmeru trestu bolo v tomto
prípade fakultatívne (súd mohol postupovať aj podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona), avšak v danom prípade
dôvodné. Z dikcie ust. § 51 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že podmienečne odložiť výkon trestu s probačným
dohľadom, môže súd za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona vtedy, ak tento trest neprevyšuje
3 roky, čo platí aj o treste vo výmere 2 rokov. Toto ustanovenie len dáva navyše možnosť konajúcemu

súdu, oproti § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložiť aj trest odňatia slobody, ktorý ukladá vo výmere
prevyšujúcej 2 roky, neprevyšujúcej 3 roky, avšak za obligatórneho uloženia probačného dohľadu, ktorý
sa v prípade použitia ust. § 50 ods. 1 Tr. zákona neukladá. Nevylučuje však, aby aj pri podmienečne
odložených trestoch neprevyšujúcich 2 roky postupoval konajúci súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona apodmienečne odložil aj tieto kratšie tresty za súčasného uloženia probačného dohľadu, pokiaľ je to v
tom-ktorom prípade dôvodné. Súčasne krajský súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v
primeranej dĺžke 24 mesiacov v súlade s ust. § 51 ods. 2 Tr. zákona.

Spolu s podmienečným odkladom s probačným dohľadom krajský súd, vzhľadom na povahu
spáchaného skutku, keď išlo o vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, za čo bol už
obžalovaný uznaný vinným aj v minulosti a tiež vzhľadom na to, že sám priznal problémy s nadmerným
užívaním alkoholických nápojov v rámci určenia primeraných obmedzení, resp. povinností, ktoré sú

obligatórnou súčasťou probačného dohľadu (§ 51 ods. 2 Tr. zákona, tretia veta), mu uložil obmedzenie
podľa § 51 ods. 3 písm. b/ spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok.

Čo sa týka trestu zákazu činnosti, tento súd prvého stupňa ukladal podľa § 61 ods. 3 Tr. zákona, v
zmysle ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 , ktorého sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa §
149 ods. 4 alebo 5 , ktorých sa
dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici
trestnej sadzby uvedenej v odseku 2. V ust. § 61 ods. 2 Tr. zákona je stanovená základná trestná sadzba

v rozmedzí 1 až 10 rokov. Na základe uvedeného preto aj krajský súd, v tejto časti zhodne so súdom
prvého stupňa, uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na
dobu 6 rokov, teda v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý považoval za primeraný
a dostatočný.

Práve trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere s podmienečným odkladom s probačným
dohľadom,priurčeníprimeranejskúšobnejdobyavspojenístýmtoobmedzenímzasúčasnéhouloženia
trestu zákazu činnosti, je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným a primeraným, v dostatočnej
miere naplní účel trestu a je spôsobilý odradiť obžalovaného do budúcnosti od protiprávneho konania,
zabezpečiť jeho prevýchovu a nápravu tak, ako to má na zreteli Trestný zákon.

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami preto krajský súd postupom podľa § 321
ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v súlade s § 322
ods. 3 Tr. poriadku sám v tejto časti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.