Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010710
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219010710.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného T. A., stíhaného pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 3. novembra
2020 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/77/2019 zo dňa
27.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. A. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/77/2019 zo dňa 27.01.2020 bol
obžalovaný T. A. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

- obžalovaný T. A. sa dňa 03. 08. 2019 v čase okolo 21,00 h pred rodinným domom č. XXX v obci
O. v rómskej osade A., po tom ako bez predošlej slovnej hádky jeden krát päsťou pravej ruky udrel
poškodeného F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX sa tomuto agresívne pod vplyvom alkoholu
vyhrážal zabitím slovami "zabijem ťa, aj tvoju družku", čo opakoval viackrát, čím u F. H. vzbudil dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky vyplní a ktorý zo strachu pred T. A. ušiel do osady, kde sa skrýval až do
príchodu príslušníkov OO PZ Vinica, pričom F. H. spôsobil len drobné zranenie hornej pery, ktoré si

nevyžiadalo lekárske ošetrenie,

- obžalovaný T. A. sa dňa 04. 08. 2019 okolo 02,00 h v obci O. v rómskej osade zvanej A.
v miestnosti izby rodinného domu č. XXX agresívne pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím F. H., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom O. č. XXX a jeho družke L. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. č.
XXX slovami "dnes nebudete spať doma, ja vás zabijem", čím u F. H. a L. A. vzbudil dôvodnú obavu, že

svoje vyhrážky vyplní a ktorí zo strachu pred T. A. ušli z rodinného domu do osady, kde sa pred
ním skrývali až do príchodu príslušníkov OO PZ Vinica, pričom k zraneniu osôb nedošlo.

Za toto konanie okresný súd obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37
písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne a podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu aj dodatočne písomne odôvodnil. Z dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný
v napadnutom rozsudku namietal výroky o vine a treste. V tejto súvislosti obhajoba konštatovala, že
medzi obžalovaným A. a poškodeným H. došlo ku konfliktu, výsledkom ktorého bolo, že obžalovaný

A. utrpel zranenie čela, a to takým spôsobom, že poškodený H. ho udrel latou po čele. Po tomto bol
obžalovaný dezorientovaný a celý krvavý a tak ho brat D. H. odprevadil do domu matky obžalovanéhoa uložil ho spať. Matka obžalovaného F. A., ako i brat obžalovaného D. H. vypovedali, že obžalovaný T.
A. si u matky ľahol do postele a už neodišiel z matkinho domu. Ďalej obhajoba poukázala na správanie
poškodeného F. H., z ktorého bolo možné usúdiť, že tomuto sa po čase zrejme po odchode policajtov po

prvýkrát rozležalo v hlave, že napadnutie obžalovaného a spôsobenie mu zranenia by mohlo mať pre
neho trestnoprávne dôsledky a preto zavolal policajtov i druhýkrát a oznámil im, že sa obžalovaný tak
jemu, ako aj jeho družke vyhrážal. Neexistuje žiadny svedok, ktorý by potvrdil, že k takémuto konaniu
zo strany obžalovaného došlo. Prvostupňový súd jednoducho uveril poškodenému a jeho družke bez
toho, aby existovali priame dôkazy. Obžalovaný má jednoducho zlú povesť v osade, a to vypovedal na

pojednávaní pred prvostupňovým súdom i príslušník OO PZ Vinica - T. F., ktorý mal v inkriminovanom
čase službu a bol privolaný do osady. Tento svedok tak isto vypovedal, že podľa neho boli poškodený a
jeho družka rozrušení, keď prišiel na druhý výjazd. Obhajoba poukázala tiež na to, že prvostupňový súd
nevzal do úvahy spôsob života celej rómskej komunity v osade O., ich vzájomné vzťahy, správanie, ale
najmä vplyv alkoholu na ich konanie. Ďalej konštatovala, že ak by družka poškodeného L. A. mala naozaj
strach z konania obžalovaného, prečo odmietla prevoz do nemocnice, keď ako uviedla utrpela pri páde

zo schodov zranenie. Namiesto toho si radšej ustlala v perinách, ktoré odniesla do jarku. Nelogičnosť
konania poškodeného a jeho družky je zrejmá. Taktiež sa prvostupňový súd uspokojil so svedectvom
policajta OO PZ Vinica T. F., ktorý potvrdil, že podľa neho boli poškodený H. a jeho družka rozrušení,
podľa obhajoby ale otázka nie, či boli rozrušení z toho, že sa im naozaj vyhrážal obžalovaný alebo z
toho, že sa obávali následkov vyplývajúcich z incidentu a spôsobeného zranenia obžalovanému.

V závere odvolania obhajoba poukázala na trestnú minulosť obžalovaného a konštatovala, že túto
nemožno považovať ani za nepriamy dôkaz, nakoľko sa vôbec netýka skutkových okolností, ale
len osoby obžalovaného. V konečnom dôsledku tiež uviedla, že dokazovanie v trestnom konaní či
nedostatok usvedčujúcich dôkazov nie je možné nahrádzať len formálnym konštatovaním o odsúdení

obžalovaného v minulosti. Preto navrhla, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285
písm. a) Tr. por. oslobodil.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania
a z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr.

por. oslobodil.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a
správny a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že v tejto trestnej veci bol vydaný trestný rozkaz, kde dostal
trest 4 mesiace, nezobral ho a odvolal sa, v tejto veci je nevinný, nič nespáchal, bolo mu ublížené na
zdraví, bol aj v bezvedomí. Jeho brat ho odviedol do bytu jeho matky, kde spal. Po jeho zranení sa
necíti byť v poriadku, má zdravotné problémy. Trestné oznámenie vo veci ublíženia na zdraví nepodal
a rozhodnutie v tejto veci ponechal na krajský súd.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
T. A. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,
ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí poškodených F. H. a
jeho družky L. A., ako aj nestranného svedka - príslušníka polície T. F. , ktorého výpoveď korešpondovalas výpoveďou poškodených. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s námietkou obhajoby ohľadne
výpovede poškodeného F. H. a jeho družky L. A.. Predmetné výpovede nemal dôvod spochybňovať
ani odvolací súd. Z výpovedí svedka F. vyplynulo, že poškodený a jeho družka mali strach z konania

obžalovaného, čo svedok F. vyvodil na základe svojich skúseností príslušníka polície a vlastných
pozorovaní, keďže bol na miesto činu privolaný na zásah.

Okresný súd vykonané dôkazy v tomto smere riadne a v potrebnom rozsahu vyhodnotil správne (str.
3 až 4 napadnutého rozsudku), s ktorým hodnotením dôkazov sa aj krajský súd v celom rozsahu

stotožnil a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. V tejto súvislosti krajský súd musel
odmietnuť aj ďalšiu námietku obhajoby ohľadne trestnej minulosti obžalovaného, ktorú nemožno podľa
obhajoby považovať ani za nepriamy dôkaz, pretože sa vôbec netýka skutkových okolností, ale len
osoby obžalovaného. Toto tvrdenie obhajoby je síce pravdivé, ale práve pri hodnotení dôveryhodnosti
výpovedí poškodeného a obžalovaného je dôležitou skutočnosťou aj samotná osoba poškodeného a
obžalovaného, ako aj ich správanie v minulosti. V tomto smere aj odvolací súd musel konštatovať, že

obžalovaný bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný a 12-krát priestupkovo riešený, z hľadiska vyhodnotenia
jeho tvrdení a opisu skutkového stavu je nedôveryhodnou osobou aj pre krajský súd, ktorý mu
nemohol uveriť. Pri hodnotení osoby obžalovaného je opakované páchanie trestnej činnosti dôležitou
skutočnosťou, z ktorej je možné vyvodiť záver o nedôveryhodnosti výpovede obžalovaného. V tomto
konkrétnom prípade usvedčovali obžalovaného poškodený F. H. a jeho družka L. A., ktorých výpovede

podporil nepriamo svedok T. F.. Rozpornú výpoveď matky obžalovaného, ktorá v prípravnom konaní
uviedla, že spala a syna po celý čas nevidela, na hlavnom pojednávaní však už uviedla, že syn prišiel
zakrvavený domov a už dom neopustil a výpoveď svedka D. H. prvostupňový súd správne vyhodnotil
ako účelové, so snahou pomôcť obžalovanému. Z uvedeného dôvodu potom prvostupňový súd správne
ustálil skutkový stav, ktorý právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1 Tr. zák., ktorého sa dopustil obžalovaný, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, pri jeho ukladaní prihliadol ku všetkým
skutočnostiam, na ktoré bol povinný zo zákona prihliadať. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako

aj možnosti jeho nápravy a pomery. V osobe obžalovaného ide o viackrát súdne trestanú osobu, ktorá
je tiež negatívne hodnotená aj z obce O., kde býva. Vzhľadom na vyššie uvedené potom prvostupňový
súd správne priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., a to že
už v minulosti bol odsúdený, pričom táto skutočnosť, teda prevaha priťažujúcich okolností spôsobila,
že dolná hranica trestnej sadzby sa u obžalovaného zvýšila o jednu tretinu a súd tak mohol ukladať

trest v rozmedzí upravenej trestnej sadzby od 4 mesiacov až na 1 rok. Vzhľadom na všetky skutočnosti,
na ktoré prvostupňový súd prihliadol, trest vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre
výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia spĺňa požiadavky na generálnu
a individuálnu prevenciu, pričom postačuje na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného T. Kováča ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.