Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208681
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5716208681.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 36 865
141, proti povinnej: Lenka Molnárová, nar. XX.XX.XXXX., s miestom podnikania Tehelná č. 1734/7,

Sučany,IČO:42348137,prevymoženiepohľadávkyvovýške1.951,17eurspríslušenstvom,oodvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/2797/2016-28 zo dňa 10. júna 2019,
takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod
sp. zn. EX 7388/16 z r u š u j e a vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým súd vylučuje súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania
exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 7388/16, zostáva uznesenie okresného
súdu n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením č. k. 17Er/2797/2016-28 zo dňa 10.06.2019 vylúčil súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn.
EX 7388/16. Zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 7388/16.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 26.07.2016 doručil na okresný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, ktorý bol podaný oprávneným do zápisnice na jeho exekútorskom úrade dňa 22.06.2016

na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, ul. Karloveské rameno č. 8 zo
dňa 08.01.2016 sp. zn. SR 00906/15. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorspoukazomnaust.§30ods.3zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“)
oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneného). Zároveň označil rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ÚS SR“), a to nález sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, v ktorom
ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre
pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Upozornil pri tom na skutočnosť,
že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole
ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným

súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Súdny exekútor zároveň uviedol, že spomínaný
nález Ústavného súdu SR a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľnýmspôsobom zasahujú do jeho základných práv. Okrem toho označený nález Ústavného súdu SR je
individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú
určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008

a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú
všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa.
Okrem iného proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným
spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru
o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva

individuálnu sťažnosť. Uviedol tiež, že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor,
ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej
náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Pri rozhodovaní o oznámení súdneho exekútora, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom
oprávneného a teda o vylúčení/nevylúčení súdneho exekútora vychádzal súd z ust. § 243h ods. 1, § 3,
§ 30 ods. 1, 3, 7 Exekučného poriadku. Nakoľko súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa

konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 ako aj následného
konania na ÚS SR sa týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde
Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, pri posudzovaní otázky vylúčenia
súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie
na Okresnom súde Žiar nad Hronom a na ÚS SR ani na právne závery z neho. Rovnako pri posudzovaní

otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením
uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor,
ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej
náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v
kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si

náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny
exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR
súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je
pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych

predpisov robí súd sám. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon
nevyžaduje, aby to bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe
vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky
okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie
vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 23284/16 možno mať objektívnu pochybnosť

vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor
bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Z vyššie uvedeného
dôvodu vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 Exekučného poriadku z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému.
Ďalej súd konštatoval, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil zmluvu o úvere medzi

oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 21.07.2014 pod č. 609001604, rozhodcovskú
zmluvuuzavretúvrovnakýdeňmedziobomatýmitoúčastníkmi,ktorásatýkasporovzozmluvyoúverea
zmenku vystavenú povinným dňa 21.07.2014 pod č. 609001604. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia súd zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený napriek tomu, že
má vedomosť o tom, že súdny exekútor, ktorého navrhuje na vykonanie exekúcie v tejto exekučnej

veci, je bývalý zamestnanec oprávneného a že z toho dôvodu bol v iných exekúciách vykonávaných
v prospech oprávneného opakovane súdom vylučovaný, navrhol, aby exekúciu v tejto exekučnej veci
vykonal tento exekútor, teda exekútor, ktorý je z vykonávania exekúcie pre svoj pomer k oprávnenému
vylúčený. Súd zastával názor, že takýto návrh je za daných okolností v rozpore s ust. § 30 Exekučného
poriadku a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto ohľade vychádzal aj z ustáleného právneho názoru
ÚS SR vysloveného okrem iného aj v náleze sp. zn. II. ÚS 63/2013-15 zo dňa 30.01.2013, podľa
ktorého povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného
konania, ku ktorým nepochybne patrí aj zabezpečenie nestrannosti súdneho exekútora v súlade s
príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Pre tento postup nepotreboval námietku zaujatosti

súdneho exekútora vznesenú účastníkom exekučného konania. Postačuje, aby na možnú zaujatosť
preukázal sám súdny exekútor v zmysle jeho povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, k čomu
došlo aj v tomto prípade. Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia, nevyzýval už súdneho exekútora na opravu žiadosti súdneho exekútora za účelomzosúladenia označenia exekučného titulu v časti označenia rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul
vydal, s predloženým exekučným titulom označeným v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
(v žiadosti súdneho exekútora je uvedený Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, ul. Karloveské rameno č. 8 a predložený
bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením
právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, IČO: 45 745 595, so sídlom Karloveské rameno 6,
Bratislava).

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom splnomocneného
zástupcu.
V prvom rade vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok
a v jeho nadväznosti zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný
súd okrem ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval aj ust.

§ 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Musí sa
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. §
45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (aký urobil exekučný súd) dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní), čo je v rozpore s obsahom a účelom zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený namietal i neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa v súvislosti so
skutočnosťou, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. K uvedenému poukázal na skutočnosti, že on s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho

úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dôsledne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia,
ktorévyžadujúvrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého
je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Následne oprávnený reagoval na závery súdu,

ktorý pri rozhodovaní o vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011. Bol názoru, že nález Ústavného súdu SR predstavuje individuálne
rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto
konania.NemávšeobecnúplatnosťavšeobecnésúdySRnímniesúviazané.Oprávnenýďalejpoukázal
napočetnéuzneseniaokresnýchsúdovSR,ktorévosvojichrozhodnutiachjednoznačnekonštatovali,že

súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Podľa názoru oprávneného
skutočnosť,žesúdnyexekútorbolniekedyvminulostizamestnancomoprávneného(účastníkakonania),
nezakladá jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o
jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo
iba o radového zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom

prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať
podnikateľskú činnosť oprávneného. Tiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Z dôvodu
odstránenia akýchkoľvek procesných pochybností zároveň v lehote na podania odvolania odstránil vadu
konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a to tým, že oznámil súdu
meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, so sídlom N.. XX/A, XXX XX. S.. Oprávnený

navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 C. s. p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Podľa ust. § 243h veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.5. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017,
odvolací súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko v danom v
prípade v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 začalo exekučné konanie

podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
22.06.2016.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 362 ods. 1, § 359 C. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného
poriadku), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného

súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/,
§ 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

8. Okresný súd napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pomer k
oprávnenému a to podľa ust. § 30 ods. 7 Exekučného poriadku a zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nakoľko oprávnený napriek
tomu, že má vedomosť o tom, že súdny exekútor, ktorého navrhuje na vykonanie exekúcie v tejto
exekučnej veci, je bývalý zamestnanec oprávneného a že z toho dôvodu bol v iných exekúciách
vykonávaných v prospech oprávneného opakovane súdom vylučovaný, navrhol, aby exekúciu v tejto
exekučnej veci vykonal tento exekútor, teda exekútor, ktorý je z vykonávania exekúcie pre svoj pomer

k oprávnenému vylúčený. Súd zastával názor, že takýto návrh je za daných okolností v rozpore s ust.
§ 30 Exekučného poriadku.

9. Oprávnený odvolaním napadol rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia pre nesprávne právne posúdenie veci a v tejto súvislosti poukázal aj na prípady

kedy ním označený súdny exekútor nebol vždy súdmi vylúčený. Zároveň oznámil meno nového súdneho
exekútora.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne.

11. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
sú v súlade so zákonom. Len v súlade všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje
poverenie udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

12. Z predmetného ustanovenia tak vyplýva, že súd posudzuje len žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. To, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, ktorý bol opakovane súdom vylučovaný pre pomer k nemu (z rozhodnutí
na ktoré poukazoval v odvolaní oprávnený vyplývajú aj závery o nevylúčení súdneho exekútora),

nemôže byť dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Uvedené sa posudzuje len v štádiu
oznámenia skutočností súdnym exekútorom pre ktoré by mal byť tento podľa § 30 ods. 3 Exekučného
poriadku vylúčený. Súdny exekútor v danej veci tieto skutočnosti aj oznámil ponechajúc vylúčenie na
rozhodnutí súdu a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa súd nimi aj zaoberal pričom súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie vylúčil. Za tohto stavu mal oprávnený v zmysle ust. § 30 ods. 11

Exekučného poriadku možnosť navrhnúť nového súdneho exekútora. Vo vykonávaní exekúcie sa tak
mohlo pokračovať a nebol preto dôvod žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.13. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol pre rozpor s § 30 Exekučného poriadku týkajúcom sa vylúčenia súdneho exekútora z
vykonávania exekúcie, vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v

napadnutejčastizrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Vostatnejčastizostávauznesenie
okresného súdu nedotknuté lebo nebolo napadnuté odvolaním.

14. V ďalšom konaní sa preto okresný súd bude opätovne zaoberať žiadosťou súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do

31.03.2017, o ktorej rozhodne buď vydaním poverenia alebo zamietnutím žiadosti.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).