Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820205142
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820205142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu P., zastúpeného advokátom P.
proti žalovanému E., zastúpenému advokátom F., o zaplatenie 23.500,- Eur, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. júla 2021, č. k. 6C/4/2021-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 15. júla 2021, č. k. 6C/4/2021-78 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 23.500,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.10.2020
do zaplatenia z titulu poskytnutia pôžičiek, ktoré mal žalobca poskytnúť žalovanému vo výške 5.000,-
Eur v novembri roku 2017, vo výške 8.000,- Eur dňa 22.7.2018 a vo výške 10.500,- Eur v apríli roku
2019. Rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú

náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Vec právne
posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca ako veriteľ
neuniesol dôkazné bremeno uzatvorenia zmluvy o pôžičke, resp. odovzdania predmetu pôžičky - peňazí
žalovanému s povinnosťou vrátiť ich. Súd prvej inštancie uviedol svoje konkrétne úvahy pri
jednotlivýchnárokoch.Vsúvislostisnárokomnavrátenie5.000,-Eurposkytnutýchvnovembriroku2017

uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že pri odovzdávaní peňazí 5.000,- Eur boli prítomné svedkyne K. E. st.,
K. E. ml. a Q. F. E., toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkýň, ktoré si vzájomne odporovali.
K. E. st. uviedla, že pri odovzdávaní peňazí bola prítomná ona, žalobca, žalovaný a jeho vtedajšia
manželka Q. F. E., ktorej mali byť peniaze odovzdané. K. E. ml. síce vypovedala, že má vedomosť o
tom, že žalobca požičal finančné prostriedky žalovanému na kuchynskú linku, avšak poprela, že by bola
prítomná pri odovzdávaní peňazí. Svedkyňa Q. F. E. poprela poskytnutie pôžičky, tiež poprela, že by
prevzala finančné prostriedky. Svedkyňa K. E. st. sa nevedela bližšie vyjadriť k výške požičanej sumy

a ani dokedy mal žalovaný splatiť pôžičku. Ak by teda v tomto konaní aj bolo preukázané skutočné
odovzdanie peňazí, nebolo preukázané, že by toto odovzdanie malo charakter pôžičky. Ani samotná
skutočnosť, že žalobcovi bol poskytnutý úver v Q. vo výške 7.000,- Eur dňa 29.11.2017 nepreukazuje
skutočnosť, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Ďalej mal žalobca
poskytnúť žalovanému pôžičku dňa 22.07.2018 vo výške 8.000,- Eur na kúpu motorového vozidla
zn. K. v meste E.. Žalovaný poprel poskytnutie pôžičky, tvrdil, že kúpu síce vybavil žalobca, ale túto

financoval z vlastných finančných prostriedkov, ktoré peniaze odovzdal žalobcovi. Výpoveď svedkyne
K. E. st. označil súd prvej inštancie za nepresvedčivú za situácie, že je partnerkou žalobcu, pričom
sa nevedela bližšie vyjadriť k okolnostiam jej poskytnutia. K. E. ml., ktorá potvrdila poskytnutie pôžičky,nebolaprítomnáprijejposkytnutí,informáciemálenodžalobcuamatky(partnerkyžalobcu).Poskytnutie
pôžičky nepreukazuje ani výber peňazí žalobcom dňa 20.07.2018 vo výške 8.000,- Eur z účtu v K..
SvedkyňaQ.F.E.poprelaposkytnutiepôžičkynanákupvozidla.Žalobcamaltiežposkytnúťžalovanému

pôžičku v apríli roku 2019 na kúpu motorového vozidla zn. F.. Žalovaný poprel poskytnutie pôžičky, tvrdil,
že financie na kúpu dal žalobcovi a ten vozidlo vyplatil. Výpoveď svedkyne K. E. st. označil súd prvej
inštancie opakovane za nepresvedčivú za situácie, že je partnerkou žalobcu, pričom sa nevedela bližšie
vyjadriť k okolnostiam jej poskytnutia. K. E. ml., ktorá potvrdila poskytnutie pôžičky, nebola
prítomná pri jej poskytnutí, informácie mala len od žalobcu a matky (partnerky žalobcu). Poskytnutie

pôžičky nepreukazuje ani čestné prehlásenie p. F. U. zo dňa 24.6.2020, ktorý potvrdil, že kúpna cena
bola uhradená v splátkach žalobcom, ktorá skutočnosť nebola v tomto konaní sporná, avšak sama o
sebe nie je dôkazom, že žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky. Rovnako tak dôkazom o
poskytnutí pôžičky nie je ani potvrdenie, akým spôsobom splácal žalobca kúpnu cenu predávajúcemu.
Z uvedených dôvodov neunesenia dôkazného bremena, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu
zamietol. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie vrátane doplnenia odvolania v zákonnej lehote.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcu vyhovel v
celom rozsahu a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, resp. aby napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 363 ods.
1 písm. f/) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/). Poukazoval, že žiadal, aby ako dôkaz v tomto spore bolo vykonané prehratie
záznamu na CD nosiči z rozvodového konania žalovaného a jeho súčasnej partnerky

svedkyne Q. F. E., kde sa podľa neho žalovaný priznal k tomu, že si postupne požičal finančné čiastky,
avšak tento záznam z rozvodového konania bol nefunkčný. Vytýkal súdu, že sa absolútne nezaoberal
jeho písomnými dôkazmi pretlmočenými do slovenčiny o tom, že predmetné motorové vozidlá kupoval
on, a nie žalovaný. Navrhol vykonať ako dôkaz výsluch p. F. U. z K. (R.). Poukazoval, že jeho právny
zástupca sa pýtal svedkyne Q. E., ktorú zastupoval v jej rozvodovom konaní, na okolnosti jej mailov

zo dňa 15.04.2020 a dňa 09.05.2020, a ona potvrdila, že ich písala. V týchto mailoch uvádzala, že
pokiaľ žalovaný nemá nič na papieri, nič mu neuhradí. Argumentoval, že Q. F. - E. sa po rozvodovom
konaní v priebehu štyroch dní znovu nasťahovala k svojmu bývalému manželovi, žalovanému a odvtedy
nekomunikuje s matkou svedkyňou K. E., ktorá je jeho priateľkou.

3. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že s
tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. K písomným dôkazom „pretlmočeným do slovenčiny“ poznamenal, že
nepopiera, že peniaze na kúpu motorových vozidiel predávajúcemu, ktorým bol občan K., odovzdával
žalobca, avšak väčšiu čiastku peňazí žalovanému dával on a zvyšnú časť mu následne splatil.
Skutočnosť, že mal uviesť na pojednávaní, že nemal mať extra finančné prostriedky, označil za sčasti

pravdivú, avšak poukázal, že tieto prostriedky veľmi rýchlo nadobudol, a to najmä v práci a zobral si úver,
o čom priložil súdu dôkaz. Domnieva sa, že zo strany žalobcu ide o evidentnú frustráciu, že opäť tvorí so
svojou exmanželkou pár, a preto podľa neho celá žaloba bola z jeho strany účelovo vykonštruovaná. To,
že by exmanželka mala komunikovať so svojou matkou - svedkyňou K. E. st. a sestrou svedkyňou K. E.
ml., len prostredníctvom mobilu je podľa neho absolútne klamstvo, nakoľko ich navštevuje spolu s deťmi.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom svojho advokáta uviedol, že to, že žalovaný, resp.
jeho právny zástupca v tomto konaní nepočul o pôžičkách peňazí, nerieši kvôli zlyhaniu nahrávacej
techniky. Zároveň uviedol, že to, že svedkyňa, bývala manželka a terajšia družka žalovaného, tvrdí teraz
niečo úplné iné, vie vyvrátiť e- mailmi, ktoré súdu prvej inštancie predložil, avšak „súd si ich nepriložil ako

dôkaz k tomuto konaniu a tieto písomne dôkazy mu boli vrátené“. Následne doručil súdu ako dôkaz e-
mailovú komunikáciu Q. E. jeho advokátovi zo dňa 15.04.2020 a 09.05.2020 týkajúcu sa rozvodového
konania, v ktorom ju jeho advokát zastupoval.

5. Žalovaný sa napriek doručeniu k tomuto vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie v otázke hodnotenia
dôkazov, ktoré bolo predmetom kritickej argumentácie odvolateľa. Súd prvej inštancie svoje zamietavé
rozhodnutie založil na výsledku tohto hodnotenia - neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

9. Rozsah dôkazného bremena, t. j. rozsah skutočností, ktoré musí strana konkrétne preukázať, je

zásadne určený hmotnoprávnou normou, teda právnou úpravou, ktorá sa uplatňuje na sporný vzťah.
Nesplnenie tejto povinnosti má za následok stratu sporu.

10. V spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel
zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas.

Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej
bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sa tieto skutočnosti preukážu, veriteľ uniesol dôkazné
bremeno.

11. V danej veci sa žalobcovi uvedené tvrdenia nepodarilo preukázať, žalobca dôkazné bremeno

neuniesol. Na preukázanie poskytnutia sumy 5.000,- eur označil ako dôkaz výsluch svedkýň K. E. st., Q.
F. E. a K. E. ml., ktoré podľa jeho tvrdenia boli svedkyňami odovzdania uvedenej sumy žalovanému. Ním
navrhnutá svedkyňa Q. F. E. však uvedenú skutočnosť vo svojom výsluchu poprela a naviac dodala, že
na kúpu kuchynskej linky použil žalovaný vlastné finančné prostriedky. Žalobcom navrhnutá svedkyňa
tak vypovedala v prospech žalovaného v zhode s jeho tvrdením. Obdobne vypovedala i ohľadom

ostatných žalovaných súm (vypovedala, že žalovaný kupoval autá z vlastných finančných prostriedkov).
K. E. ml. poprela tvrdenie žalobcu, že by bola prítomná pri odovzdávaní peňazí (sumy5.000,- Eur); jej
výpoveď nepreukázala tvrdenie žalobcu ako veriteľa o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému.
Svedkyňa K. E. st. hoci inak vypovedala v prospech žalobcu, nepotvrdila tvrdenie žalobcu v žalobe,
že by bola odovzdania peňazí prítomná K. E. ml. Súd prvej inštancie zistil v jej výpovedi nedostatky

ohľadne kľúčových okolností týkajúcich sa pôžičky 5.000,- Eur (výška požičanej sumy, dohodnutá doba
vrátenia pôžičky), aj týkajúcich sa ostatných požadovaných súm (potvrdila ich poskytnutie žalobcom
žalovanému, no nevedela sa bližšie vyjadriť k okolnostiam poskytnutia), z dôvodu ktorých je na mieste
pochybovať o vierohodnosti relevantnej podstaty svedectva tejto svedkyne s prihliadnutím na okolnosť,
že svedkyňa je družkou žalobcu.

12. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že príbuzenský pomer svedka k strane sporu neznamená
automaticky nespôsobilosť svedčiť; tieto okolnosti však vezme súd do úvahy pri hodnotení výpovede
svedka. Samotná okolnosť, že svedok má k strane vzťah, nemôže mať za následok hodnotenie jeho
výpovede ako nevierohodnej (to sa týka tak výpovede svedkyne K. E. st. - družky žalobcu, ako aj

výpovede svedkyne Q. F. E. - družky žalovaného, ktorej vierohodnosť namieta odvolateľ v odvolaní
práve z dôvodu jej pomeru k žalovanému). Takýto pomer svedka k strane sporu však vierohodnosť
výpovede výrazne oslabuje a spravidla je taký dôkaz len súčasťou logického dôkazného reťazca, ktorý
nenarušuje, nie však dôkazom rozhodujúcim. V danej veci však zo žiadnych iných dôkazov nevyplynul
logický reťazec skutočností, ktoré by vyznievali v prospech žalobcových tvrdení.

13. Pri dôkaze výsluchom svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s
prihliadnutím na vzťah svedka k stranám sporu a k danej veci a na jeho intelektuálnu a duševnú úroveň,
okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých svedčí, spôsob, akým tieto skutočnosti
reprodukuje, a správanie svedka počas pojednávania (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede) a k

poznatkom získaným z hodnotenia iných dôkazov (do akej miery sú dôkazy výpovede svedka v súlade
s inými dôkazmi, či im odporujú alebo či sa navzájom dopĺňajú); celkové posúdenie týchto aspektov
potom poskytuje záver o pravdivosti alebo nepravdivosti údajných (preukázaných)
skutočností. Súd prvej inštancie uvedené pravidlá dodržal a vyhodnotil jej výpoveď svedkyne K. E.st. ako nevierohodnú. Uvedené hodnotenie dôkazu súdom prvej inštancie sa nevymyká pravidlám
logického myslenia a odvolací súd ho nemal dôvod spochybniť.

14. Odvolacia námietka žalobcu, že sa súd absolútne nezaoberal jeho „písomnými dôkazmi
pretlmočenými do slovenčiny“, nie je pravdivá. Súd prvej inštancie sa s uvedeným dôkazom vysporiadal
v ods. 22 odôvodnenia rozsudku a uviedol, že cit. „poskytnutie pôžičky nepreukazuje ani čestné
prehlásenie p. F. U. zo dňa 24.06.2020, ktorý potvrdil, že kúpna cena bola uhradená v splátkach
žalobcom, ktorá skutočnosť nebola v tomto konaní sporná, avšak sama o sebe nie je dôkazom, že

žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky. Rovnako tak dôkazom o poskytnutí pôžičky nie je ani
potvrdenie, akým spôsobom splácal žalobca kúpnu cenu predávajúcemu.“

15. Návrh žalobcu na vykonanie výsluchu svedka F. U. z K. bol predložený až v odvolacom konaní .

16. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ nenamieta nedostatky podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo
vady konania. Nie je teda splnená výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až
v odvolaní podľa § 366 písm. a), b), c). V odvolaní odvolateľ netvrdil a už vôbec nepreukázal, že
by uvedený dôkaz nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie , preto nie je splnená ani
výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa § 366 písm. d) C.s.p. Z uvedeného

je zrejmé, že nenastala žiadna z výnimiek zo zákazu skutkových a dôkazných novôt, a teda odvolateľom
požadované vykonanie nového dôkazu výsluchu svedka F. U. v odvolacom konaní nie je prípustné, a
preto nie je ani akceptovateľným odvolacím dôvodom.

18. Preukazované tvrdenia odvolateľa o súčasnej platobnej neschopnosti žalovaného, hoci by sa aj

preukázali(čovšakžalovanýpopiera),niesúdôkazomorozhodujúcichpodstatnýchokolnostiach,tedao
uzavretí zmluvy o pôžičke v rokoch 2017-2018 a odovzdaní finančných čiastok žalovanému. Skutočnosť
preukázanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú, ak je na základe výsledkov
hodnotenia takýchto dôkazov možné bez akýchkoľvek pochybností získať istotu (presvedčenie), že táto
skutočnosť sa skutočne stala (že je pravdivá); nestačí, ak sa dá vyvodiť len možnosť jeho pravdivosti (jej

pravdepodobnosti) (rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 21 Cdo 2682/2013, ze dne 26.06.2014). Z
uvedených dôkazov (ktoré mali preukázať platobnú neschopnosť žalovaného súčasnú /zoznam dlžníkov
v poisťovni/ i minulú /výpoveď žalovaného/) sa však istota o žalobcom tvrdených skutočnostiach (o
uzavretí zmluvy o pôžičke a plnení žalovanému na jej základe) získať nedá.

19. Odvolateľ až po uplynutí odvolacej lehoty (v doplnení k vyjadreniu zo dňa 22.09.2021) doplnil
odvolanie o ďalší odvolací dôvod smerujúci k vyvráteniu pravdivosti výpovede svedkyne Q. F. E., a
to návrh na vykonanie dôkazu emailovou komunikáciou svedkyne s jej advokátom vo veci rozvodu jej
manželstva so žalovaným, v ktorej veci ju zastupoval súčasný advokát žalobcu.

20. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

21.Tentodôkazbolpredloženýažpouplynutíodvolacejlehoty,apretoniejeakceptovateľnýmodvolacím
dôvodom.

22. Odvolateľ síce tvrdí, že tento dôkaz predkladal už v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak súd
si ho nepriložil ako dôkaz a tieto mu boli vrátené. Uvedené tvrdenia však nevyplývajú zo zápisnice o
pojednávaní a rovnako nevyplýva, že by žalobca tento dôkaz označil a navrhol jeho vykonanie v konaní
pred súdom prvej inštancie. Naopak zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.07.2021 vyplýva, že žalobca

nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

23.Jepravdou,že advokátžalobcapoložilsvedkyni napojednávaníotázky,čipísala predmetnéemaily,
čomu predchádzalo citovanie vyjadrení svedkyne z emailu advokátom, avšak po námietke žalovaného oneprípustnostitohtodôkazuvzhľadomna nezbaveniepovinnostimlčanlivostiadvokáta,advokátžalobcu
nepokračoval v tomto v tejto téme, emailovú komunikáciu nepredložil ako dôkaz a nenavrhol ju vykonať.

24. Platí, že ak advokát vypovedá o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb, alebo predkladá na dôkaz listiny, ktoré získal v súvislosti s výkonom
povolania, môže tak vykonať, len ak je zbavený povinnosti mlčanlivosti (§ 23 ods. 1 a 2 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii). Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo
všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať

mlčanlivosť je v neprospech klienta.

25. Keďže svedkyňa Q. F. E. nezbavila advokáta povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých
sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania pri poskytovaní právnych služieb svedkyni vo veci
rozvodu jej manželstva so žalovaným, bolo by použitie toho dôkazu nezákonné. Aj z tohto dôvodu je
tento dôkaz neprípustný a odvolacia námietka nedôvodná.

26. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

27. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

28. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).