Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010016
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3122010016.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 22.06.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

B. I., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom K. XX, okres T.,

j e v i n n ý ,ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a na základe Rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/207/2013 zo dňa 06.05.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.06.2014 vyplýva povinnosť prispievať na výživu
dcéry G. M., narodenej XX.XX.XXXX, sumou 55,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky T.. M. M., trvale bytom G., B. O. XX/XX, ako aj na základe Uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 26P/180/2019 zo dňa 29.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.08.2020,

vyplýva povinnosť prispievať od 01.09.2019 na výživu dcéry G. M. sumou 100,- € mesačne vždy do
25. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a ktorá je v súčasnosti študentkou denného štúdia na Fakulte
zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, si túto povinnosť neplnil v období od
mesiaca november 2017 do mesiaca december 2017, od mesiaca máj 2018 do mesiaca december
2018, od mesiaca apríl 2019 do mesiaca december 2019 a od mesiaca máj 2020 doposiaľ (vrátane
mesiaca jún 2022), čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 3.015,- €, napriek tomu, že v rozhodnom
období bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov a mal z týchto pracovnoprávnych vzťahov príjem,
a v období od 01.05.2020 do 16.10.2020 mu boli vyplatené dávky v nezamestnanosti, v mesiaci máj

2019, v mesiaci júl 2021, v mesiaci august 2021 mu boli vyplatené nemocenské dávky, a v období od
mesiaca október 2021 do mesiaca máj 2021 mu bola vyplatená SOS dotácia,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

T ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d ápodľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
tohto trestu sa podmienečne odkladá.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno e), písmeno k) Trestného zákona
súd ukladá obžalovanému povinnosti spočívajúce v príkaze zaplatiť k rukám G. M., nar. XX.XX.XXXX v
E., trvale bytom G., B. O. XX/XX, v skúšobnej dobe probačného dohľadu každý mesiac minimálne 1/36
zo sumy 3.015,- €, ktorá zodpovedá zameškanému výživnému, a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej
dobe probačného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci síce s ospravedlnením (písomným
oznámením o neúčasti na HP, potvrdením o PN), ale bez prejavu záujmu o účasť na ňom, nedostavil
napriek tomu, že mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 10.06.2022,
t.j. bol naň riadne a včas predvolaný a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania
v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2 Trestného poriadku, obžaloba bola

obžalovanému doručená dňa 08.02.2022, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku
skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia
v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený
na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia
§ 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné

pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti
bolo možné bez súčinnosti obžalovaného pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej
kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu.
Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní
v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1

Trestného poriadku.

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom
svedkov Ing. M. M., G. M. a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný odmietol v prípravnom konaní ku skutku vypovedať.

Svedkyňa T.. M. M. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Podala som v mene dcéry trestné oznámenie dňa
24.09.2021. Obžalovaný platil výživné len sporadicky. V roku 2017 neuhradil výživné v novembri a v

decembri. Dlh na výživné za rok 2017 prestavuje sumu 105,- Eur. V roku 2018 uhrádzal prvé 4 mesiace
a od mája 2018 do decembra 2018 neuhradil žiadnu sumu. Dlh za rok 2018 predstavuje 220,- Eur. Za
rok 2019 má dlh na výživnom 600,- Eur. 740,- dlhuje za rok 2020. Od 07.12.2021 došlo k úhrade dňa
31.03.2022 čiastkou 450,- Eur. K dnešnému dňu mi vychádza dlh na výživnom za predmetné obdobie
aj so zarátaním mesiaca jún vo výške 3.015,- Eur. Zamestnaná som na Daňovom úrade v Trenčíne

ako kontrolórka od roku 2016. Momentálne mám v čistom 1.300,- Eur. Dcéra chodila v predmetnom
období v posledných 5 rokoch na gymnázium. Momentálne navštevuje 2. ročník Trnavskej univerzity,
fakulta verejné zdravotníctvo. Jedná sa o denné štúdium. Aj napriek tomu, že si obžalovaný neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť, bola som schopná zabezpečiť všetky potreby pre svoju dcéru, pokiaľ v
určitých okamihoch som nemala dostatok peňazí, bola som nútená si požičať. Obžalovaný sa žiadnym

spôsobom nezaujímal o dcéru, za celé posledné obdobie možno tak 2x zisťoval obžalovaný, či sa naša
dcéra dostala na VŠ, resp. či stále študuje na VŠ, inak neprejavil žiadny záujem o dcéru. Nad rámec
zaslaných splátok výživného neprispel iným spôsobom na výživu našej dcéry.“

Svedkyňa G. M. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Je pravdou, že obžalovaný si neplní riadne svoju

povinnosť v podstate celých 20 rokov. Momentálne navštevujem VŠ. Od septembra nastupujem do 2.ročníka denného štúdia. Aj počas mojich štúdií nejavil o mňa záujem nijakým spôsobom mi prispieť na
štúdium. Aj keď som bola chorá, nikdy sa o mňa nezaujímal. Moja matka hradila všetky moje výdavky.
Naposledysombolavkontaktesobžalovanýmdňa31.03.2022,ktorýprostredníctvomsoc.sietezisťoval

číslo peňažného účtu, na ktorý by mal poslať dlžné výživné. Dlžné výživné ja neevidujem, toto má na
starosti moja matka.“

Z Rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/207/2013 zo dňa 06.05.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.06.2014 vyplýva povinnosť obžalovaného prispievať na výživu

dcéry G. M., narodenej XX.XX.XXXX, sumou XX,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky T.. M. M..

Z Uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/180/2019 zo dňa 29.07.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.08.2020 vyplýva povinnosť obžalovaného prispievať od
01.09.2019 na výživu dcéry G. M. sumou 100,- € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

Z potvrdenia Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 14.09.2021 vyplýva, že G. M., nar. XX.XX.XXXX bola
v akademickom roku 2021/2022 študentkou denného štúdia na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce
Trnavskej univerzity v Trnave.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: správa SP, správy ÚPSVaR,
rozsudky OS TN, uznesenie OS TN, poštový peňažný poukaz, oznámenia o čiastočnej úhrade
výživného, výpis z peňažného účtu, rodný list, potvrdenie univerzity, výpis zo ŽR, správa obce Borčice,
odpis z RT a CESDAP.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný.
Súd bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný
skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred

súdom. Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkýň T..
M. M. a G. M. v konaní pred súdom a všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými
dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich
dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a
vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo

nepochybne preukázané, že obžalovaný v časti inkriminovaného obdobia pracoval, tiež bol v období
od 01.08.2021 do 08.08.2021 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak z evidencie bol vyradený
z dôvodu vzniku pracovného pomeru a bol spôsobilý vykonávať prácu, pričom sa nejedná o také
okolnosti, ktoré by mohli mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti,
ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutí súdov o určení výšky

výživného,pričomuvedenéužkonštatovaliajobčianskoprávnesúdy.Predovšetkýmsasúdplnestotožnil
so závermi občianskoprávnych súdov o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči dieťaťu v
rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú
oprávneným požiadavkám tohto dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po
celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej

miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou
u dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň detí nemá byť v zásade nižšia
ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je
v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V
danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške

vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určili občianskoprávne
súdy, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná.
Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a
po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3
písmenob)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenob)Trestnéhozákona,pretožebolinaplnené
v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako ajmateriálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky
trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie

uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov
si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas, a súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel. Osobitný kvalifikačný
pojem „po dlhší čas“ bol jednoznačne naplnený tým, že obžalovaný si po dobu viac ako dva roky
úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, teda udržiaval protiprávny stav po dobu podstatne

dlhšiu,nežstačíkdokonaniutohotrestnéhočinu.Objektomvdanomprípadebolioprávnenépotrebydetí
v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň
spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného
výživného, ako aj jednoznačne dlhé obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu riadne neplnil.

Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, jedenkrát bol priestupkovo prejednávaný
na úseku cestnej dopravy. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol viackrát súdne trestaný
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, dvakrát za totožný trestný čin ako v predmetnej trestnej veci,
pričom posledné štyri odsúdenia v rokoch 2003 - 2017 má zahladené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa a bez prihliadnutia k poľahčujúcej, či
priťažujúcej okolnosti, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona
bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatia slobody, t. j. nespojeného s jeho
výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu
s probačným dohľadom. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa

samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša
tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich
výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na
rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú
povinnosť riadne neplnil, avšak preukázal snahu o uhradenie dlžného výživného uhradením časti tohto

dlhu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný momentálne má možnosť zabezpečenia
zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by
mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov) s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu probačného dohľadu 3 roky, za súčasného uloženia primeraných povinností,

ktoré sú v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate predstavujú príkaz na
pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života, čo zodpovedá tak naplneniu individuálno-
preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku trestu.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.