Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/261/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412215092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412215092.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom v právnej veci

navrhovateľa: Ing. X. I., bytom Bratislava, V. A. XX, zastúpeného JUDr. Igorom Hunom, advokátom,
Bratislava, Štefana Králika 8, proti odporcovi: Slovenská republika - v zastúpení Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody

r o z h o d o l :

Odporca je povinný v lehote troch dní zaplatiť navrhovateľovi 8 748,50 eura s úrokom z omeškania 8,75
% ročne od 11. 10. 2012 do zaplatenia a sumu 8 000,- eur nemajetkovej ujmy.

Vo zvyšku návrh zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté súd v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16. 10. 2010 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie
náhrady škody pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 9 779,-
eur a na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 400 000,- eur.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C 261/2012-315 zo dňa 25. 06. 2015 súd konanie v
časti 1 030,50 eura a v časti 381 000,- eur nemajetkovej ujmy zastavil.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Odporca namietal svoju
príslušnosť konať vo veci z dôvodu, že vo veciach náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
začatím a vedením trestného konania neprichádza do úvahy aplikácia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. a orgánmi príslušnými na konanie môžu byť len Ministerstvo U. SR alebo X SR. Na vznik
zodpovednosti za škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné kumulatívne splnenie
troch podmienok - 1) aby nastala udalosť, ktorá má za následok vznik škody, 2) vznik škody - ujmy

a predovšetkým, 3) príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a
vznikom škody. V konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť úspešný len
ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že bola splnená podmienka vydania nezákonného
rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., že žalobcovi vznikla škoda a tiež, že táto škoda
by nebola vznikla, keby v príslušnom konaní k vydaniu nezákonného rozhodnutia nedošlo. Ak nie
je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Rovnako je potrebné aj preukázať,

že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so zákonom a práve v
dôsledku tohto konania žalobca utrpel škodu. Odporca zastáva názor, že v danej veci nie sú splnené
podmienky na vznik nároku na náhradu škody. Trestné stíhanie navrhovateľa bolo začaté a vedené v
súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, pričom uznesenie vyšetrovateľa o vzneseníobvinenia nebolo príslušným orgánom (dozorujúcim prokurátorom) v konaní o sťažnosti zrušené, ani
nahradenéiným.Zuvedenýchdôvodovodporcapovažuježalobunáhradyškodyspôsobenejuznesením
vznesenia obvinenia zo dňa 20. 03. 2007 za nedôvodnú, nakoľko priznaniu náhrady bráni neexistencia

nezákonného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorého mala byť škoda
spôsobená. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy, poukázal na to, že navrhovateľ uplatňuje jej
maximálne možnú výšku podľa zákona a v tejto súvislosti poukázal na zásadu proporcionality, keď
zákon o odškodnení obetí trestných činov priznáva maximálne možné odškodnenie za trestné činy
najzávažnejšieho charakteru, kedy dôjde k najzávažnejším zásahom do života ich obetí. Analogicky

v prípade zákona o zodpovednosti za škodu by maximálna škoda odškodnenia mala byť priznaná za
najzávažnejšie zásahy do osobnostnej sféry poškodeného, pričom v tomto prípade tomu tak nie je,
nakoľko voči navrhovateľovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré skončilo právoplatným oslobodením.
Nedošlo však k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa, teda nebol vo výkone väzby, a preto je
potrebné náhradu nemajetkovej ujmy v prípade, že súd dospeje k záveru o dôvodnosti uplatneného
nároku, znížiť oproti požadovanej maximálnej sume.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že uznesenímY. z 19. 02. 2007 bolo začaté trestné stíhanie vo
veci zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, uznesenímY. z 20. 03. 2007
bolovznesenéobvinenienavrhovateľovizazločinprijímaniaúplatkupodľa§329ods.1,ods.2Trestného
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva, podľa § 20 Trestného zákona. Nesprávny a nezákonný

úradný postup polície sa začal už dňom 14. 02. 2007, kedy svedok D. P. podal na navrhovateľa trestné
oznámenieaodkedyorgányčinnévtrestnomkonanípostupovalivrozporesplatnýmTrestnýmzákonom
a Trestným poriadkom, čo konštatovali aj súdy rozhodujúce o obžalobe podanej na navrhovateľa.
navrhovateľ podal dňa 10. 04. 2012 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako na orgán konajúci v mene Slovenskej republiky

podľa§4ods.1písm.a),bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien. Ministerstvo spravodlivosti SR
prípisom zo dňa 12. 04. 2012 vyrozumel navrhovateľa, že nie je príslušné na prerokovanie žiadosti s tým,
že žiadosť odstúpilo na predbežné prerokovanie na Ministerstvo U. Slovenskej republiky. Ministerstvo
U. SR prerokovalo žiadosť a prípisom zo dňa 25. 07. 2012 vyrozumelo navrhovateľa o tom, že

uplatnená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú a
nie je jej možné vyhovieť. Podľa navrhovateľa pri nesprávnom úradnom postupe neupravuje zákon o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci žiadne osobitné podmienky na uplatnenie
si nároku na náhradu škody. Na priznanie náhrady škody sa vyžaduje len preukázanie nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným

postupom. Zodpovednosť štátu je objektívna bez liberačných dôvodov. Zodpovednosti sa nemožno
zbaviť. UznesenímY. z 20. 03. 2007 bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva, podľa § 20
Trestného zákona, kde zákon stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody v rozpätí od 5 rokov do 12
rokov. Aj keď prokurátorU. uznesením z 12. 04. 2007 zamietol sťažnosť navrhovateľa proti vzneseniu

obvinenia v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu sa za zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia
považuje zastavenie konania alebo oslobodenie od obžaloby. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na to, že týmto bola splnená zákonná podmienka, že navrhovateľ proti nezákonnému rozhodnutiu
podal riadne opravný prostriedok - sťažnosť dňa 27. 03. 2007, resp. 06. 04. 2007. V. X. pracovisko
Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/16/2009-1770 zo dňa 09. 03. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To 7/2011 zo dňa 09. 11. 2011,
ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, podrobne v
rozsudku rozpísal, v čom spočívala nezákonnosť postupu polície. Uplatnená skutočná škoda je náhrada
trov právneho zastúpenia v trestnom konaní advokátovi JUDr. F. B., advokátska kancelária, Bratislava,
B. 8, ktorý navrhovateľa zastupoval na základe plnej moci zo dňa 27. 03. 2007 počas trestného konania

s bolo mu vyplatené 8 748,50 eura. Navrhovateľ zároveň uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 400 000,-
eur. Novelizáciou zákona č. 514/2003 Z. z., ku ktorej došlo po začatí konania v tejto veci, bola určená
maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovanej
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z.). Preto navrhovateľ upravil výšku nemajetkovej ujmy na 19 000,- eur. Odporca nesúhlasil

s návrhom, pretože podľa jeho názoru neboli v tomto prípade splnené zákonné podmienky pre priznanie
uplatneného nároku navrhovateľom. Jednak namietal svoju pasívnu legitimáciu a jednak podľa jeho
názoru navrhovateľ nepreukázal protiprávne konanie, vzniknutú škodu ako aj ich vzájomnú príčinnú
súvislosť.Z uzneseniaY. z 19. 02. 2007 súd zistil, že podľa § 109 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bolo
začaté trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona,

pretože v presne nezistenom čase začiatkom roka 2006 v kaviarni C. dvaja dosiaľ nestotožnení poslanci
miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves požadovali od D.a P. zálohu
2 000 000,- Sk ako peňažný úplatok za zariadenie odpredaja pozemku parc. č. 2292/195 - orná pôda
o výmere 200 978 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Bratislava - Devínska Nová Ves,
zapísaného na LV XXXX, vlastníkom ktorého je Hlavné mesto SR Bratislava a za vlastné hlasovanie a

ovplyvňovanie ďalších poslancov pri hlasovaní, zároveň za vykonanie technicko-administratívnych, ako
aj ďalších úkonov potrebných pre zmenu využiteľnosti tohto pozemku, pričom dňa 13. 02. 007 asi o 8:00
hod. pred vchodom V., a. s., F. Z. 1, Bratislava, od menovaného prevzali požadovanú sumu 2 000 000,-
Sk a zároveň ho žiadali o doplatok 600 000,- Sk v súvislosti s uvedeným konaním. Z uzneseniaY. z 20.
03. 2007 súd zistil, že bolo vznesené proti navrhovateľovi obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa
§ 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona, pretože v presne nezistenom čase začiatkom roku 2006 v kaviarni C., ako poslanec miestneho
zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devínska Nová spolu s P. F. po vzájomnej dohode požiadali od
D.a P. požadovali zálohu 2 000 000,- Sk ako peňažný úplatok za zariadenie odpredaja pozemku parc.
č. 2292/195 - orná pôda o výmere 200 978 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Bratislava -
Devínska Nová Ves, zapísaného na LV XXXX, vlastníkom ktorého je Hlavné mesto SR Bratislava a za

vlastné hlasovanie a ovplyvňovanie ďalších poslancov pri hlasovaní, zároveň za následné vykonanie
technicko-administratívnych, ako aj ďalších úkonov potrebných pre zmenu využiteľnosti tohto pozemku,
pričom dňa 13. 02. 2007 asi o 8:00 hod. pred vchodom V., a. s., F. Z. 1, Bratislava, od menovaného
prevzali požadovanú sumu 2 000 000,- Sk a zároveň ho žiadali o doplatok 600 000,- Sk v súvislosti
s uvedeným konaním, pričom F. dňa 08. 03. 2007 v čase približne o 09:45 hod. v Bratislave na ul. X.

O. 7 v predajni potravín od G.vystupujúceho ako zástupca spoločnosti X. prevzal časť požadovaného
úplatku v sume 300 000,- Sk.

Uznesením prokurátoraU. sp. zn. VII/1Gv25/07-43 zo dňa 12. 04. 2007 zamietol sťažnosť navrhovateľa
podľa § 931 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dôvodné.

Z rozsudku B., pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/16/2009-1770 zo dňa 09. 03. 2011 zistil, že
navrhovateľ bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, ktorá tvrdila, že
v presne nezistenom čase začiatkom roka 2006 v kaviarni C. ako poslanci miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves požadovali od D.a P. zálohu 2 000 000,- Sk (66 387,84

eura) ako peňažný úplatok za zariadenie odpredaja pozemku parc. č. 2292/195 - orná pôda o výmere
200 978 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Bratislava - Devínska Nová Ves, zapísaného na
LV XXXX, vlastníkom ktorého je Hlavné mesto SR Bratislava a za vlastné hlasovanie a ovplyvňovanie
ďalších poslancov pri hlasovaní, zároveň za vykonanie technicko-administratívnych, ako aj ďalších
úkonov potrebných pre zmenu využiteľnosti tohto pozemku, pričom dňa 07. 03. 2007 v čase od 15:51

hod. do 16:15 hod. v reštáurácii J. nachádzajúcej sa v Bratislave, Na O. 51, pri stretnutí s X. G.
vystupujúcim ako zástupca spoločnosti X. tohto požiadali za opätovné vybavenie predaja uvedeného
pozemku a ovplyvňovanie poslancov úplatok vo výške 500 000,- Sk (16 596,96 eura), pričom následne
F. dňa 08. 03. 2007 v čase približne o 9:45 hod. v Bratislave na ulici X. O. 7 v predajni potravín
od G.prevzal časť z požadovaného úplatku vo výške 300 000,- Sk (9 958,18 eura), čo bolo právne

kvalifikovanéakozločinprijímaniaúplatkupodľa§329ods.1,ods.2Trestnéhozákonaspáchanýformou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To 7/2011 zo dňa 09. 11. 2011 sa zisťuje, že podľa § 321 ods.

1 písm. b) Tr. por. bol napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušený a na základe § 322
ods. 3 Tr. por. obžalovaný F. a navrhovateľ podľa § 285 písm. b) Tr. por. boli oslobodení spod obžaloby
pU. zo dňa 04. 06. 2009, sp. zn. VII/1Gv25/07 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prijímania
úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorý mali spáchať v podstate
tak, že v presne nezistenom období začiatkom roka 2006 v Bratislave, na Q. ako poslanci miestneho

zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves žiadali od D.a P. zálohu 2 000 000,- Sk
(66 387,84 eura) ako úplatok za zariadenie odpredaja pozemku vo výmere 200 978 m2, v katastrálnom
území Bratislava - Devínska Nová Ves (parc. č. 2292/195, Kataster nehnuteľností katastrálneho úradu
v Bratislave, Správa katastra Bratislava IV, zapísaný tam na LV XXXX, ktorého vlastníkom ktorého jeHlavné mesto SR Bratislava), ako i za ich hlasovanie na zasadnutí mestského zastupiteľstva o tejto
záležitosti, ovplyvnenie ďalších poslancov zastupiteľstva pri tomto hlasovaní a za ďalej úkony technicko-
administratívneho charakteru a ďalšie potrené na zmenu využiteľnosti tohto pozemku dňa 07. 03. 2007

v reštaurácii J. v Bratislave Na O. 51, pri stretnutí s X. G. vystupujúcim ako zástupca firmy Heritage
X. B., C..E. tohto žiadali za opätovné vybavenie predaja uvedeného pozemku a ovplyvnenie poslancov
o úplatok 500 000,- Sk (16 596,96 eura), pričom následne 08. 03. 2007 v Bratislave na ulici X. O. 7 v
predajni potravín od G.prevzal časť z požadovaného úplatku v sume 300 000,- Sk (9 958,18 eura).

Z výpovede navrhovateľa zistil, že dňa 20. 03. 2007 mu bolo doručené obvinenie z korupcie a tým sa
všetko celé na neho zosypalo. Začala mediálna vlna, hlavne naK.. Pol roka nevyšiel z domu, pretože
ľudia na neho vykrikovali, že je úplatkár a pod. Túto situáciu veľmi ťažko znášal. Zle spával, dokonca
musel vyhľadať pomoc psychiatričky, pretože sa nevedel vysporiadať so situáciou, ktorá doľahla nielen
na neho, ale aj na celú rodinu. Celá vec mala dopad na to, že bol vylúčený zo strany, stratil dôveru aj T.,
kde bol predsedom členskej organizácie, jeho rodinná firma bola vylúčená z AB.. Bol sledovaný políciou

a sústavne volaný na výsluchy. Podľa navrhovateľa, jeho nárok na náhradu škody, či už majetkovú alebo
nemajetkovú, je oprávnený. Uplatňuje si výšku skutočnej škody sumou 8 748,50 eura, pričom tento
nárok pozostáva z jeho úhrady trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní. Navrhovateľ poukázal na to,
že ak by nebolo vydané policajným orgánom nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, navrhovateľ
by sa nemusel brániť tak, že si zvolil obhajcu a tomuto by nemusel uhrádzať žiadne trovy právneho

zastúpenia. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, túto navrhovateľ modifikoval na sumu 19 000,- eur.
Poukázal na to, že výšku nemajetkovej ujmy treba posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu,
keďže nestačí iba samotné konštatovanie porušenia práva, resp. samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu, ktorú navrhovateľ utrpel v dôsledku
nezákonného rozhodnutia a nesprávneho postupu orgánov polície SR. Navrhovateľ si počas obdobia

4 rokov a 8 mesiacov, kedy trvalo celé trestné konanie, vytrpel, a to nielen ona, ale celá jeho rodina,
manželka, syn, dcéra, čo potvrdzujú ich svedecké výpovede.

Odporca zotrval na stanovisku, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný a žiada ho zamietnuť.
predovšetkým namietal tú skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je orgánom príslušným

pre konanie v mene štátu a v tejto veci nemôže byť ani zaviazané na plnenie. Čo sa týka samotného
nároku, nie je podľa jeho názoru splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, titulom
ktorého žalobca žiada náhradu škody, nakoľko žalobca namieta uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré
bolo vydané v súlade s Trestným poriadkom. Samotné uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené
príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Čo sa týka uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, pokiaľ

navrhovateľ poukazuje na to, že utrpela jeho povesť v jeho bližšom i širšom okolí a to tým, že mal
byť označovaný za osobu, ktorá prijíma úplatky, poukazuje na to, že tento následok sa vzťahuje k
samotnému skutku, ktorý sa aj podľa oslobodzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR čiastočne stal,
avšak nemohol byť posúdený ako trestný čin. Taktiež, čo sa týka tvrdenej medializácie žalobcu v
súvislosti s trestným stíhaním, má odporca za to, že nemôže niesť zodpovednosť za spôsob, akým

médiáinformovalioosobenavrhovateľaapriebehutrestnéhostíhaniaapokiaľmalobyťtýmtospôsobom
zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa a mala mu byť spôsobená ujma, je potrebné týchto
nárokov domáhať sa voči konkrétnym médiám. Taktiež v súvislosti s výškou požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy, poukazuje na zásadu proporcionality, kedy najvyššia možná náhrada v zmysle
zákona, by mala byť priznaná len pri najzávažnejších zásahoch, pričom za také podľa jeho názoru treba

považovať obmedzenie osobnej slobody, ku ktorému však v prípade navrhovateľa nedošlo.

Z výsluchu svedka O.zistil, že navrhovateľa pozná už dlhšiu dobu. V kontakte boli cez futbalový klub v
Devínskej Novej Vsi, ktorého bol svedok predsedom a navrhovateľ robil manažéra. Navrhovateľa poznal
ako čestného, priameho človeka, ktorý urobil veľa pre futbal a boli v častom kontakte až do roku 2007,

kedysazničohoničodmlčal.Potom,čohotelefonickykontaktoval,mubolooznámené,žemáproblémy.
Navrhovateľ situáciu ťažko znášal, bál sa chodiť medzi ľudí. Aj keď mal futbal rád a aj keď prišiel na
futbal, bol radšej sám ako s ľuďmi, čo bolo u neho neobvyklé. Navyše, v novinách sa o ňom začalo písať
a ľudia na neho pokrikovali. Takýto stav trval asi 1 rok.

Z výsluchu svedkyne B.zistil, že je navrhovateľova suseda a pozná ho asi 11 rokov. Potom došlo k tej
udalosti, ktorá bola mediálne zverejnená, aj v L.je taká veľká dedina, každý každého pozná, ľudia vedeli,
okohosajednáanavrhovateľmalhneďnálepkukriminálnika.Navrhovateľsazmenil,nechcelvychádzať
z domu. V lete 2007 ju manželka navrhovateľa požiadala, aby jej pomohla navrhovateľa nájsť, ževrajchce spáchať samovraždu. Svedkyňa ho našla prechádzať po koľajniciach a musela ho prehovoriť, aby
to nechal tak a išiel domov. Z navrhovateľa sa stal zlomený človek, ktorý veľmi trpel, ale týmto trpela
celá rodina, a preto svedkyňu potešilo, keď sa dozvedela, že navrhovateľ bol oslobodený. Pri rozhovore

na koľajniciach jej navrhovateľ povedal, že už nechce žiť, cítil veľkú krivdu, ktorá sa mu stala a chcel
to ukončiť.

Z výsluchu svedkyne K. I., manželky navrhovateľa, zistil, že keď sa to stalo, zasiahlo to celú rodinu.K.
celý deň informovala, že manžel zobral 200 000,- Sk, a to plným menom. Manžel z toho dôvodu asi pol

roka odmietal vychádzať z domu. Situáciu zhoršovalo to, že neustále zvonili u nás televízie, telefonovali
k nám, často stávali pred našim domom pre nás neznáme autá, prípadne aj svedkyni sa stalo, že ju
sledovali nejaké autá a nevedela povedať, z akého dôvodu to robili. Zasiahlo to aj jej pracovné výsledky.
Situácia veľmi zle dopadla aj na deti navrhovateľa, predovšetkým na dcéru, ktorá bola maloletá a bola
šikanovaná deťmi v škole. Nebyť pani B., nevie si predstaviť, ako by celá vec skončila, pretože sama
by ho asi z koľajníc nedostala. Dlho ho museli presviedčať a dohovárať mu. Toto malo za následok, že

manžel navštívil psychiatra, ktorý navrhol jeho hospitalizáciu.

Z výpovede svedkyne F. I. zistil, že navrhovateľ obvinenie ťažko znášal, mal depresie, bolo pošpinené
jeho meno, keď noviny aj televízie uvádzali celé meno. Veľmi sa hanbila ľudí, keď sa jej pýtali, čo je s
jej synom, či už je v base.

Z výpovede svedka F. I., syna navrhovateľa, zistil, že neoprávnené obvinenie otca zasiahlo celú rodinu,
ale predovšetkým otca. Prestal chodiť na futbal, ktorý miluje, v podstate doposiaľ sa nevysporiadal s
tým, čo sa mu stalo, aj keď bol oslobodený a stále rozmýšľa nad tým, prečo sa mu to stalo, nespáva.
Táto vec zasiahla aj sestru, ktorá bola žiačkou základnej školy, ktorej sa spolužiaci vysmievali a pýtali

sa, či už má otca v base, resp. čo si kúpia z úplatkov.

Z výsluchu svedkyne Q. I., dcéry navrhovateľa, zistil, že v tom čase bola žiačkou základnej školy, žiaci
jej hovorili, že otec je zločinec, že ho zavrú, že im všetko zoberú, že budú bezdomovci. Ona túto situáciu
veľmi ťažko znášala, ako aj to, že otec bol označovaný za zločinca. Čo sa týka otca, tento bol chodiaca

troska, sedel doma na sedačke a nevedel, čo má robiť, bol neistý vo svojom správaní. Situácia poznačila
aj chod firmy, ľudia im neverili.

Z výpovede svedkyne T. F., sestry navrhovateľa, zistil, že navrhovateľ vec veľmi zle znášal, keď s
ním chcela hovoriť telefonicky, nevedel s ňou rozprávať. Aj z osobných stretnutí videla, že je v zlom

psychickom stave, menil svoje nálady. O ničom inom nevedel rozprávať, stále sa vracali k tej istej téme,
nevedel to pochopiť, ako sa to mohlo všetko stať.

Z výpovede svedka Ing. P. F. zistil, že navrhovateľa pozná ako čestného človeka a vec dopadla tak ako
predpokladal. Z rozhovorov s navrhovateľom v tej dobe vyvodil, že tento pochybuje o kvalitách nášho

právneho systému.

V zmysle ust. § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

V zmysle ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., (1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V zmysle ust. § 4 zákona č. 514/2003 Z. z., (1) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu:
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

b) Ministerstvo U. Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil X. a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa X.alebo povereného príslušníka X.a
nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ X.alebo poverený príslušník X.nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) X Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. (3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo
veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému

orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

V zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V zmysle ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

V zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

V zmysle ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., (1) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (§ 6 zákona
č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, podľa ktorého celková

suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy).

V zmysle ust. § 18 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené

hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha svojho práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím v trestnom konaní, ktoré sa voči nemu viedlo, a to konkrétne vzneseným obvinením
uznesením zo dňa 20. 03. 2007, ČVS: PPZ-42/BPK-B-2007. Navrhovateľ využil svoje právo na opravný

prostriedok, keď podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, no prokurátor uznesením pU. so sídlom v
Pezinku sp. zn. VII/1Gv25/07-43 zo dňa 12. 04. 2007 zamietol sťažnosť navrhovateľa podľa § 931 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dôvodné. V. X. pracovisko Banská Bystrica rozsudkom
zo dňa 09. 03. 2011 č. k. BB-4T/16/2009-1770 oslobodil navrhovateľa spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku. Na odvolanie, ktoré podal Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

SR, Najvyšší súd SR dňa 09. 11. 2011, podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok
Špecializovanéhotrestnéhosúduzrušilanazáklade§322ods.3Tr.por.navrhovateľapodľa§285písm.
b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s námietkou nedostatku
pasívnej legitimácie vznesenej odporcom a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Súd sa stotožnil s
právnym názorom Generálnej prokuratúry SR, že titul náhrady škody uznesením o vznesení obvinenia

je účinné a vykonateľné už jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy a či ho dostane prokurátor. Prokurátor
sa na jeho vydaní nielenže nepodieľa, ale jeho účinkom, t. j. škode, nemôže v tomto štádiu rovnako ako
aj súd zabrániť a už vôbec nie škodu spôsobiť. Úvaha o jeho zodpovednosti je preto absurdná, a preto
súd konal s odporcom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej sa súd musel vysporiadať snámietkou odporcu, že nebol preukázaný vznik škody v rozsahu tvrdenom navrhovateľom, resp. priama
príčinná súvislosť medzi žalobcom deklarovanou škodou a namietaným nezákonným rozhodnutím.
Podľa názoru súdu to, že navrhovateľ bol právne zastúpený v rámci trestného konania a kto a v akom

rozsahu zastupoval navrhovateľa v tomto konaní, jednoznačne vyplýva z trestného spisu B., pracovisko
Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/16/2009-1770. Nebolo sporné, že navrhovateľ v tejto súvislosti vyplatil
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8 748,50 eura. Ďalšie uplatnené trovy právneho zastúpenia
vzhľadomnato,ženevedelpreukázaťichúčelnévynaloženie,včasti1030,50eurazobralspäť.Príčinná
súvislosť medzi vzniknutou škodou a rozhodnutím o vznesení obvinenia je v tomto prípade nesporná.

Tým, že bolo vznesené obvinenie za skutok, ktorý nie je trestným činom, vznikla navrhovateľovi
uplatnená škoda, a to bez ohľadu na to, či v trestnej veci bola podaná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu,
pretože bez ohľadu na rozhodnutie prokurátora vznikla navrhovateľovi škoda. V tomto prípade síce
rozhodoval prokurátor, avšak nevyhovel sťažnosti navrhovateľa proti vznesenému obvineniu. Preto súd
priznal navrhovateľovi uplatnenú náhradu škody vo výške zaplatených trov právneho zastúpenia v rámci
trestného konania vo výške 8 748,50 eura. Navrhovateľ uplatnil popri skutočnej škode aj nemajetkovú

ujmu, pretože podľa jeho názoru mu vznikla žalovaná nemajetková ujma. Vzhľadom na to, že v priebehu
konania došlo k zmene zákona ohľadne výšky nemajetkovej ujmy, navrhovateľ zobral návrh v časti 381
000,- eur späť s tým, že podľa jeho názoru je primeranou nemajetkovou ujmou suma 19 000,- eur,
ktorá zodpovedá ustanoveniu zákona, podľa ktorého nesmie presahovať 50-násobok minimálnej mzdy,
t. j. 50x 380,- eur. Odporca, ktorý popieral nárok navrhovateľa na uplatnenú nemajetkovú ujmu v tejto

súvislosti poukázal, že pri rozhodovaní treba vychádzať zo zásady reciprocity, keď navrhovateľ uplatnil
maximálne možnú výšku nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na rozporné postoje účastníkov sa súd zameral
na to, aby zistil, či došlo k značnej miere k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v spoločnosti a
či vytýkaným nesprávnym úradným postupom došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote
a spoločenskom uplatnení. Je nepochybné, že trestné stíhanie, prípadne výkon uloženého trestu, sú

spôsobilé vyvolať popri vzniku majetkovej škody aj vznik nemajetkovej ujmy. Podľa súdu prebiehajúce
trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, ktorého síce do právoplatnosti
meritórneho rozhodnutia treba považovať za nevinného, avšak fakt trestného stíhania je sám o sebe
záťažou pre každého obvineného. Trestné stíhanie tak zasahuje do súkromného života jednotlivca,
do jeho cti a dobrej povesti, teda je spôsobilé popri porušení práva na osobnú slobodu obmedziť, či

porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho súkromného a rodinného života, dôstojnosti,
osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to garantuje čl. 10 Listiny základných práv a slobôd. Možno
konštatovať, že doba, počas ktorej trestné stíhanie prebieha, je tým nelegitimizujúcim faktorom, ktorý
treba skúmať. V týchto prípadoch treba posúdiť príslušné obmedzenia osobnostných práv vzhľadom na
zásadu proporcionality. Treba skúmať, či obmedzenie základného práva - práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti a práva na súkromie, je primerané uvedenému verejnému
záujmu. Z výsluchu navrhovateľa a vypočutých svedkov vo veci mal súd preukázané, že vznesením
obvinenia voči navrhovateľovi došlo k veľmi vážnemu zásahu do práv navrhovateľa a jeho rodiny.
Navrhovateľ bol vylúčený zo strany, ktorej bol členom, takisto stratil dôveru v T.j, kde dovtedy zastával
funkciu podpredsedu. Ďalšie negatívne dôsledky sa prejavili v rámci rodinnej firmy, realitnej kancelárie,

keď navrhovateľ bol vylúčený z Asociácie realitných kancelárií a negatívna reklama mala za následok
podstatne menší záujem o služby tejto realitnej kancelárie. Trestné konanie malo za následok zmenu
správania navrhovateľa, ktorý bol apatický, nevedel sa vysporiadať so vzneseným obvinením, a to
až do takej miery, že musel byť liečený psychiatrom. Negatívne dôsledky sa dotkli rodinného života
navrhovateľa a jeho detí, predovšetkým dcéry, ktorá bola v tom čase maloletá a so zdravotnými

dôsledkami sa nevysporiadala doposiaľ. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú súd musel prihliadnuť, bola
dĺžka trestného konania, ktorá bola 4 roky a 8 mesiacov a počas tohto obdobia na navrhovateľa dopadali
dôsledky toho, že sa proti nemu viedlo trestné stíhanie. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súd
vychádzal zo zásady reciprocity, keď poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ síce nemôže za to,
že v priebehu tohto konania bola obmedzená najvyššia možná výška uplatnenej nemajetkovej ujmy, ale

treba vychádzať z toho, že ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy zodpovedá maximálnej výške, ktorú
mu je možné podľa zákona priznať. Z tohto dôvodu nie sú rozhodujúce subjektívne pocity navrhovateľa,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase a v tej istej
situácii vnímala aj každá iná fyzická osoba. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje súd za primeranú
nemajetkovú ujmu vo výške 8 000,- eur, ktorá zodpovedá zásahu do osobných práv navrhovateľa a je

aj primeranou satisfakciou za to, že sa voči nemu viedlo trestné stíhanie za skutok, ktorý nie je trestným
činom. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.