Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010749
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roland Kemény
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1117010749.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci
obžalovaného R. P., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom 1. 7. 2022 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

R. P. narodený XX. X. XXXX Y. H. K., V. L. A. J. X., S. R. K.
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

obvinený dňa 27. 11. 2016 v čase o 06,45 hod. v Bratislave, na ul. Heydukova č. 12 - 14 vykonal
vlámaniedoreštaurácieUmbriaatotak,ženezistenýmpredmetomaspôsobomroztrhalfóliunadverách
vedúcich na vonkajšiu terasu a následne odpadkovým košom valcovitého tvaru so sitkom na popol rozbil

bezpečnostné sklo na vstupných vchodových dverách vedúcich priamo do reštaurácie o rozmere 77,8
x 159,8 cm, vnikol do predmetnej reštaurácie, odkiaľ zo zásuvky barového pultu nezisteným spôsobom
a bez použitia násilia odcudzil tam voľne odloženú hotovosť vo výške 180,- eur, čím poškodenému Ľ. P.
spôsobil celkovú škodu krádežou vo výške 180,- eur a poškodením bezpečnostného skla vchodových
dverí spôsobil poškodenej spoločnosti U. R., R.. K.. S.. R. R. P. XX - XX Bratislava celkovú škodu vo

výške 722,80,- eur,

t e d a

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a poškodil cudziu vec a spôsobil
tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona (účinného v čase spáchania
skutku) v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
(účinného v čase spáchania skutku)

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) s použitím § 38 odsek 2,
odsek 4, § 37 písmeno h) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
·. Ľ. P., X.H. XX. XX. XXXX, V. L. P. XXX škodu vo výške 180,- eur,
·. U. R., R.. K.. S.., P. XX - XX, Bratislava, A.: XX XXX XXX škodu vo výške 722,80,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vo veci vydal 16. 10. 2017 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby,
uložil mu nepodmienečný trest vo výmere 9 mesiacov a zaviazal k náhrade škody. Po odpore
obžalovaného súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal obžalovaného, upovedomil obhajcu
a prokurátora a predvolal svedkov, ktorých aj upovedomil ako poškodených.

Na hlavné pojednávanie 1. 7. 2022 sa nedostavil obžalovaný, ktorému bola obžaloba, ako i výzva na
návrhy na dokazovanie riadne doručené (č. l. 146). Predvolanie na hlavné pojednávanie 1. 7. 2022 bolo
obžalovanému doručené riadne a včas (fikciou v zmysle § 66 ods. 4 Tr. por. na adresu, ktorú uviedol na
doručovanie a to k 17. 6. 2022 - č. l. 256), v ktorom bol zároveň upozornený i na možnosť vykonať hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti a poučený aj o možnosti čítania zápisníc o výpovediach svedkov.

Ku skutku sa v prípravnom konaní po vznesení obvinenia vyjadril (aj v prítomnosti obhajcu - č. l. 19 -
21). Súd preto rozhodol v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por., že hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti
obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní, pre neprítomnosť obžalovaného, nebolo možné, aby urobil akékoľvek z

vyhlásení podľa § 257 Trestného poriadku. Súd na návrh prokurátorky vykonal dokazovanie prečítaním
výpovede obžalovaného z prípravného konania z 13. 7. 2017 (č. l. 19 - 21), ďalej vypočul svedkov J.
Ľ. P. a Z. Y., prečítal výpoveď svedka H. L., znalecké posudky z č. l. 67 - 71 (daktyloskopia) a č. l. 72 -
74 (kriminalistická biológia) a listinné dôkazy: faktúry z č. l. 75 - 77, zápisnicu o obhliadke miesta činu
s fotodokumentáciou č. l. 82 - 89, odpis z registra trestov obžalovaného z 1. 7. 2022 z č. l. 278 - 280 a

lustráciu na CESDAP a prehral kamerové záznamy z CD na č. l. 81, pričom zistil a ustálil skutkový stav
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
K výroku o vine a právnej kvalifikácii:

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné, že

obžalovaný sa skutku kladeného mu za vinu dopustil, čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku).

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že skutku sa nedopustil a nevie ako sa tam mohla nájsť

jeho DNA. Do predmetnej reštaurácie chodí často na obedy. Nachádza sa v blízkosti jeho zamestnania
na Mariánskej ul. 21. Prípad že by kradol nikdy nemal, tiež za takýto trestný čin nebol nikdy stíhaný.
Nepamätal si, či sa počas jeho návštev v predmetnom podniku počas obedov niekedy zranil a dodal, že
s majiteľom reštaurácie nemal žiadny spor, je slušný zákazník.

Svedkovia poškodení Ľ. P. C. Z. Y. neboli priamymi svedkami skutku. Opísali ako sa o krádeži dozvedeli
(telefonicky od neznámeho pána, ktorý šiel okolo resp. od vrátnika, keďže majú 24 hodinovú strážnu
službu) a že si pozreli bezpečnostné kamery na ktorých bolo vidno páchateľa, ktorý rozbil bezpečnostné
sklo na vstupných dverách, kedy sa aj porezal na ruke, pričom na mieste ostali stopy krvi. Krv sa
nachádzala na skle, na dlážke. Páchateľ asi ešte zobral servítky a s tými si pravdepodobne ošetril, resp.

zaviazal ranu. Svedkovia poškodení nevedeli páchateľa identifikovať. Opísali aj čo bolo ukradnuté a
poškodené.

Svedok H.. L. v prečítanej výpovedi z prípravného konania uviedol, že počul rozbíjanie skla a ako vyšiel
z vchodu (bol u sestry na návšteve na Heydukovej ulici v Bratislave), tak videl, že na terase reštaurácie

je osoba, ktorá stojí pred jej dverami, do ktorých búcha odpadkovým košom (veľakrát). Osobu videl a
opísal ju (muž), ale nevedel povedať, či by ho vedel opoznať. Dodal, že dokonca sa na seba chvíľu
aj pozerali (na vzdialenosť asi 15 metrov), pričom keď mali očný kontakt, prestal búchať. Stále osobu
videl, kým neprišiel (svedok) do miesta, kde medzi nimi bol veľký strom, kedy na seba nevideli a svedok
nevedel čo osoba vtedy robila (mohlo ísť asi o 1 minútu). Ostal stáť a v priebehu chvíle vyšla táto osobavon a išla smerom od svedka po Heydukovej ulici. Osobu nevidel vojsť dnu do reštaurácie, ale mohol
tam vojsť, keď svedok stál za stromom.

Z ostatných vykonaných dôkazov súd poukazuje najmä na zápisnicu o obhliadke miesta činu s
fotodokumentáciou, kde boli okrem iného zaistené aj stopy č. 3 (biologická stopa - ster - tekutina
červeného zafarbenia na fólii na vstupných dverách) a č. 6 (vecná stopa - servítka, ktorá sa nachádzala
v šuflíku s peniazmi). Citované stopy boli predmetom znaleckého skúmania (posudok Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ - KEU - BS - EXP - 2016/16191 - č. l. 72 - 74),

pri ktorom bolo zistené, že DNA profil stôp č. 3. a č. 6 je zhodný s profilom DNA porovnávacej vzorky
bukálneho výteru označenej „R. P., XX. XX. XXXX“ (bod. 3. záverov posudku). Na mieste činu teda bola
zistená prítomnosť DNA obžalovaného a to na fólii na vstupných dverách a v šuplíku s peniazmi.

Z výpovedí svedka H.. L., svedkov poškodených, ako i kamerových záznamov a zápisnice o obhliadke
miesta činu je preukázané, že páchateľom skutku bola osoba mužského pohlavia, pričom tento konal

sám. Došlo i k poškodeniu (rozbitiu) bezpečnostného skla na vstupných dverách do reštaurácie a
fólie, kde bola nájdená DNA obžalovaného. DNA obžalovaného bola nájdená i v interiéri reštaurácie,
navyše priamo v šuplíku s peniazmi a to na papierovej servítke, čo v spojení so skutočnosťou, že
páchateľ rozbil bezpečnostné sklo vstupných dverí pri ktorom úkone sa i porezal na ruke (výpovede
poškodených s odkazom na kamerový záznam) ponúka logický záver, že páchateľ papierové servítky

použil na utretie si krvavých rán resp. ich ošetrenie, ktoré tam zanechal a týmto spôsobom sa jeho DNA
dostala na miesto činu (až do šuplíka s peniazmi), ktorá bola stotožnená ako DNA obžalovaného. Ani
prípadné predchádzajúce časté návštevy obžalovaného v reštaurácii (obedy), kde sa skutok stal, nie
sú spôsobilé odôvodniť prítomnosť jeho DNA na mieste činu a to navyše nájdenú na vyššie uvedených
miestach, najmä na papierovej servítke nachádzajúcej sa v šuplíku s peniazmi, kde ako radový zákazník

nemal prístup. V kontexte načrtnutého a vykonaného dokazovania súd uzatvára, že analýzou DNA bolo
preukázané, že páchateľom skutku bol práve obžalovaný R. P..

S poukazom na citované argumenty a úvahy súd konštatuje, že skutok uvedený vo výroku rozsudku
sa nepochybne stal, spáchal ho obžalovaný a v kontexte právnej kvalifikácie ho vyhodnotil ako prečin

krádežepodľa§212odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákona(účinnéhovčasespáchaniaskutku)
vsúbehusprečinompoškodzovaniacudzejvecipodľa§245odsek1Trestnéhozákona(účinnéhovčase
spáchania skutku), ktorých znaky skutkových podstát napĺňa. Mimo akékoľvek rozumné pochybnosti
bolo preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle porušiť záujmy chránené Trestným zákonom a
to súkromné vlastníctvo resp. ochrana majetku/vecí. Obžalovaný si prisvojil cudziu vec /ukradol finančnú

hotovosť 180,- Eur, ktorú poškodený Ľ.. P. (resp. jeho zamestnanci) vždy mali v reštaurácii ako štartovné
na ďalší deň, pričom DNA obžalovaného bola identifikovaná práve i na servítke v šuplíku s peniazmi,
už len mincami/, čin spáchal vlámaním - rozbitím bezpečnostného skla na vstupných dverách /tenkým
odpadkovým košom - výpoveď sv. H.. L./ a zároveň poškodil cudziu vec v rozsahu prevyšujúcom malú
škodu (rozbité bezpečnostné sklo na vstupných dverách vo vlastníctve pošk. spol. U. R. R..K..S.. v

hodnote 722,80,- Eur). Úmysel obžalovaného teda zahŕňal vedomé a cielené prisvojenie si cudzej veci
a zároveň i poškodenie cudzej veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným z prečinov špecifikovaných vo
výroku rozsudku.

K výroku o treste a náhrade škody:

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného

pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu 2
(dva) roky, za súčasného uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich
schopností.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.V kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 2 Tr. zák. (účinného
v čase spáchania skutku - 0 až 2 roky), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd

okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd zistil jednu
priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov). Obžalovaný má síce 6
záznamov v odpise registra trestov, avšak vo všetkých slovenských odsúdeniach (5) sa na neho hľadí
akokebynebolodsúdenýapretomusúdnepriznalpriťažujúcuokolnosť,žeužbolodsúdený,alezároveň

ani poľahčujúcu okolnosť, že by viedol riadny život, nakoľko zahladenie odsúdenia nezmazáva uznanie
viny z úmyselných trestných činov z minulosti. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností došlo k
pohybu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a to zvýšením dolnej hranice o tretinu, teda na
rozpätie 8 mesiacov až 2 roky. Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil i to, že obžalovaný bol doteraz odsúdený len na
podmienečné tresty odňatia slobody a vo výkone nepodmienečného trestu ešte nebol. Priestupkovo bol
postihnutý 3 krát (v doprave). Súd bral na zreteľ i aktuálny vek obžalovaného - takmer 57 rokov, ale
najmä skutočnosť, že od spáchania skutku do momentu vyhlásenia rozsudku uplynulo viac ako 5 a pol

roka, pričom závažnosť spáchaných trestných činov nie je vysoká, keďže ide len o prečiny.

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (8 mesiacov až 2 roky) a so
zreteľom na výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na odstup času od spáchania skutku, súd ustálil,
že je dôvodné a dostatočné pôsobiť na obžalovanú trestom odňatia slobody v dolnej polovici upravenej

hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok pri podmienečnom odložení jeho výkonu na skúšobnú dobu 2
roky s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich schopností.

Pôsobenie na obžalovanú nepodmienečným trestom by vzhľadom na odstup času nenapĺňalo účel a
zmysel trestu a bolo by i v rozpore s ustálenou judikatúrou súdnych autorít. Aj preto súd uložil trest v

citovanej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu. Súd podmienečným odložením uloženého
trestu obžalovanému dáva možnosť preukázať, že bude schopný v spoločnosti i ďalej riadne fungovať
a byť pre ňu prospešný s prítomnou hrozbou premeny trestu na nepodmienečný v prípade nedodržania
podmienok odloženia jeho výkonu. Vplývanie na obžalovaného skúšobnou dobou 2 roky je rovnako
dostatočné pre zabezpečenie, aby sa v budúcnosti nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti.

Účel trestu u obžalovanej, z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej a aj represívnej funkcie možno
dosiahnuť aj trestom s podmienečným odkladom a adekvátnou skúšobnou dobou tak, ako sú uvedené
vo výroku rozsudku, počas ktorej bude možné, aby obžalovaný skutočne preukázal, že priamy výkon
trestu odňatia slobody nie je potrebný a že sa napravil. Zo všetkých uvedených hľadísk súd uložený

trest považuje za dôvodný, adekvátny a spravodlivý a zabezpečujúci naplnenie účelu trestu aj v tom
smere, že bude mať dostatočný vplyv na nápravu obžalovaného, odradí ho od páchania akejkoľvek
ďalšej trestnej činnosti a zároveň ním bude dosiahnutá i ochrana spoločnosti.

Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody, ktoré boli poškodenými riadne a včas uplatnené, súd pre uznanie

obžalovaného vinným ho zároveň zaviazal podľa § 287 ods. 1 Tr. por. i k povinnosti nahradiť pošk. Ľ. P.
sumu vo výške 180,- Eur, predstavujúcu ukradnutú finančnú hotovosť z jeho reštaurácie a pošk. spol. U.
R., R.. K.. S.., sumu vo výške 722,80,- Eur predstavujúcu náklady na opravu poškodeného (rozbitého)
bezpečnostného skla na vstupných dverách ako vyplýva i z faktúr z č. l. 75 - 77.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na
Okresný súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.