Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 4, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204166
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3118204166.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ V. K., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX/XX, N.-C. a 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, C., obaja práv. zast. JUDr. Soňou
Suchánovou,advokátkousosídlomPartizánska58,Trenčínprotižalovaným:1/W.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, N.-C. a 2/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, N.-C., obaja práv. zast. JUDr.
Andrejom Hudcovicom, advokátom so sídlom Legionárska 2, Trenčín, o odstránenie stavby na cudzom
pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o odstránenie podperného stĺpika prístavby prístrešku - prestrešenia pred
vchodovými dverami do rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva

číslo XXX, katastrálne územie C., v časti o odstránenie prístrešku zasahujúceho nad pozemok vo
vlastníctve žalobcov - parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne
územie C., v časti o uvedenie murovaného oplotenia žalobcov do pôvodného stavu z a s t a v u j e.

II. Žalovaní1/,2/sú povinní spoločneanerozdielnenasvojenákladyodstrániťčasťvýklenkubalkóna
rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie C., ktorá časť výklenku balkóna zasahuje do pozemku - parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej

na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. v rozsahu o výmere 0,35 m2 podľa zakreslenia zelenou
farbou v znaleckom náčrte v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č. 12/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa
30.11.2020, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu o uvedenie strechy domu súp. č. XXX na parc. č. XXX katastrálne územie C. do
pôvodného stavu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia požiadali súd, aby žalovaným uložil povinnosť na svoje náklady odstrániť podperný
stĺpik prístavby prístrešku - prestrešenia pred vchodovými dverami do ich rodinného domu súp. č.
XXX na parc. č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C., a to v časti
zasahujúcej konštrukčne do murovaného oplotenia záhrady žalobcov a v časti prístrešku zasahujúceho
nad pozemok vo vlastníctve žalobcov - parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva
číslo XXX, katastrálne územie C. a murované oplotenie žalobcov uviesť do pôvodného stavu. Druhým
žalobným petitom sa žalobcovia žalobou domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť na svoje náklady

odstrániť vysunutú časť výklenku terasy zasahujúcej konštrukčne do strechy rodinného domu žalobcov
súp. č. XXX na parc. č. XXX zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie C., odstrániť
vysunutie terasy nachádzajúcej sa nad pozemkom parcely registra „C" číslo XXX, zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie C. vo vlastníctve žalobcov v súlade s právoplatným stavebnýmpovolením vydaným Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia zo dňa 24.09.1997 pod č.
ŽP XXXX/XX-Vi a pôvodnou projektovou dokumentáciou a uviesť strechu žalobcov do pôvodného stavu.
V žalobe uviedli, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci rodinného domu so súp. č. XXX, postavený

na parc. reg. „C" č. XXX, zapísané na LV č. XXX. k.ú. C., a to žalobkyňa 1/ v podiele 5/6 a žalovaný 2/
(zrejme mali žalobcovia na mysli žalobcu 2/ - pozn. súdu) v podiele 1/6. Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodieloví
spoluvlastníci rodinného domu so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. „C" č. XXX/X, zapísané na LV
č. XXX k.ú. C.. Žalovaní požiadali stavebný úrad mesto Nemšová o vydanie dodatočného povolenia
na zmenu dokončenej stavby súp. č . XXX s názvom ,,Nadstavba rodinného domu s vytvorením

samostatnej bytovej jednotky " o vydanie dodatočného povolenia na zmenu vyššie uvedenej dokončenej
stavby z dôvodu, že túto uskutočnili stavebníci v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Mesto
Nemšová odkázalo svojim rozhodnutím č. OV/XXX/XXXX/MIN-XXXX zo dňa 20.10.2016 žalobcov na
súdne konanie vo veci ich občianskoprávnej námietky, ktorá vyplýva z práv k pozemku parc. reg. „C"
č. XXX a stavbe rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. C., ktorú uplatnili v rámci uvedeného konania o
dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby so súp. č. XXX, keďže v správnom konaní sa medzi

jeho účastníkmi. t.j. žalobcami 1/ a 2/ a stavebníkmi žalovanými 1/, 2/ nedosiahla zhoda. Žalobcovia
majú za to, že je daná nutná ochrana ich vlastníckeho práva predmetnou žalobou, nakoľko žalovaní
umiestnili v rámci realizácie nadstavby svojho rodinného domu časť terasy/balkóna tak, že táto zasahuje
do rodinného domu žalobcov so súp. č. XXX, konkrétne do strechy tohto domu a taktiež osadili podperný
stĺpik prestrešenia vchodu do rodinného domu, resp. prístavby prístrešku žalovaných tak, že tento je

konštrukčne napojený na čelný obvodový múr rodinného domu žalobcov, resp. do betónového múra
plota záhrady žalobcov. Časť terasy/balkóna ako aj vyššie špecifikovaný podperný stĺpik prestrešenia
vchodu žalovaných jednak presahuje nad pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcov, ale najmä bez
právneho dôvodu zasahuje do strechy rodinného domu žalobcov a do oplotenia, t.j. múrika oplotenia
ich pozemku. Žalobkyňa 1/, žalobca 2/, ako aj právny predchodca žalobcu 2/, t.j. bývalý zosnulý

manžel žalobkyne 1/ nikdy nevyjadrili písomný ani ústny súhlas s vyššie špecifikovanými zásahmi do
ich vlastníckeho práva. Zásah do strechy domu žalobcov zo strany žalovaných pri osádzaní výklenku
balkónu bol vykonaný bez odbornej pomoci pri manipulácii s azbestovým materiálom strešnej krytiny,
t j. bez odborného riešenia nebezpečných azbestových mikročastíc spôsobujúcich napr. rakovinu.
Boli žalovanými pribité klince, ktoré trčia zo strešných latiek a tým môžu spôsobiť prípadný úraz, bol

zmenený sklon a uchytenie krytiny strechy. Na strechu žalobcov bol osadený preklad, rímsa, ktorý
tam nemala byť. Takýmto konaním žalovaní vedome porušili pôvodný projekt „Nadstavba rodinného
domu s vytvorením samostatnej bytovej jednotky ", ktorý neobsahuje zhotovený balkónový výklenok
ani zásahy do strechy žalobcov. Stavebný úrad v danom smere obhliadkou na mieste samom vyvodil
záver v rozhodnutí č. OV/XXX/XXXX/MIN-XXXX zo dňa 20.10.2016, že vysunutím terasy o 0,26 m v

dĺžke 1,50 m nad pozemok par. č. XXX k.ú. C. vo vlastníctve žalobcov v dotyku so strechou rodinného
domu žalobcov došlo ku konaniu v rozpore s právoplatným stavebným povolením ako aj toto odporuje
schválenej projektovej dokumentácii. Vyššie uvedené potvrdzuje aj listinný dokument s názvom ,,
Zameranie balkóna na rodinnom dome sč. XXX a jeho posúdenia k priebehu vlastníckej hranice medzi
pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX + označenie múru 1. NP spolu so strešným plášťom

vyhotovený T. Y. dňa 05.11.2015. Ďalej žalobcovia uviedli, že do neodborného zásahu žalovaných
do strechy žalobcov nikdy títo nemali problém so zatekaním do svojho rodinného domu. Až v rámci
rekonštrukcie domu žalovaných došlo po prvý krát k tomu, že špajza nachádzajúca sa pod strechou
v časti zásahu, t.j. výklenku balónu žalovaných, bola po prvý krát vytopená a začalo tam zatekať.
Žalovaní 1/, 2/ nekonali dobromyseľne pri osadení stĺpika ani pri rozšírení terasy, resp. balkóna nad

rámec pôvodnej projektovej dokumentácie a nad rámec stavebného povolenia. Žalovaní 1/, 2/ konali s
vedomím hrubého porušenia svojich povinností, s vedomím svojho protiprávneho konania, neodborne
a svojvoľne. Žalovaní 1/, 2/ týmto svojim konaním znížili hodnotu, resp. znehodnotili vizuálne ale
najmä funkčne hodnotu rodinného domu žalobcov a murovaného oplotenia záhrady. Zásahy do strechy
žalobcov spôsobili nemožnosť využitia tejto časti pozemku a stavby na akýkoľvek účel, ktorý by mohol

priniesť merateľný úžitok a zhodnotenie nehnuteľností žalobcom do budúcna. Postavením výklenku
terasy žalovaní zabránili do budúcna akejkoľvek zmene rodinného domu žalobcov, využívaniu tejto časti
vo vlastníctve žalobcov, t.j. prípadnej nadstavby rodinného domu, ktorej by bránil práve presah balkónu
žalovaných nad parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia, resp. právni nástupcovia žalobcov
plánujú do budúcna vykonať nadstavbu rodinného domu rovnako ako vykonali žalovaní, ktorá však

nebude reálne možná z dôvodu existencie výklenku balkónu žalovaných. V tomto smere sú aktuálne
žalobcovia nad mieru primeranú pomerom obmedzení s nakladaním a zamýšľaným využitím svojho
majetku, t.j. rekonštrukcie nehnuteľnosti. Žalobcovia poukázali na zníženie hodnoty nehnuteľností vovlastníctve žalobcov neoprávnenými zásahmi žalovaných, t.j. na zníženie hodnoty nehnuteľností týmito
zásahmi na realitnom trhu v prípade predaja nehnuteľnosti.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 18.6.2018. V ňom uviedli, že v roku 2000
bola medzi žalobkyňou 1/ a jej nebohým manželom C. K. na strane jednej a žalovanými 1/ , 2/ na druhej
strane uzavretá ústna dohoda o tom, že žalovaní môžu svojou prístavbou výklenkom balkóna zasiahnuť
nad pozemok parc. č. XXX patriaci vtedy do BSM C. K. a žalobkyne 1/ a dnes patriaci do podielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/. Obsahom dohody bol aj súhlas žalovaných 1/, 2/ s presahom stavby

patriacej vtedy do BSM žalobkyne a nebohého C. K., presnejšie ich strechy nad pozemok parc. č.
XXX/X v BSM žalovaných 1/, 2/. Kým presah časti domu súp. č. XXX (strecha), ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov nad pozemok parc. č. XXX/X v BSM žalovaných predstavuje plochu (5,99 mx
0,31 m) / 2= 0,92 m2, presah časti balkóna na rodinnom dome súp. č. XXX v BSM žalovaných nad
pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcov predstavuje tvar obdĺžnika rozmerov 0,26 m x 1,5 m =
0,39 m. Žalobkyňa svojou nehnuteľnosťou zasahuje do pozemku žalovaných podstatne väčšou mierou,

čoho si aj účastníci uvedenej dohody z roku 2000 boli dobre vedomí. Zrejme aj z tohto dôvodu manželia
K. v roku 2010 ochotne a bez ďalších podmienok súhlasili tiež s umiestnením stĺpika podopierajúceho
prístrešok vybudovaný na pozemku žalovaných na múrik tvoriaci hranicu pozemkov parc. č. XXX a XXX/
X. Žalobkyňa 1/ a ani jej nebohý manžel proti uvedenej dohode 16, respektíve 6 rokov nič nenamietali
a jej závermi sa riadili až do roku 2016, kedy žalobkyňa l/ už po smrti svojho manžela začala namietať

rozmery balkóna a žiadať, aby bol tento rovnako ako aj stĺpik spomínaného prístrešku odstránený. Ďalej
žalovaní poukázali na to, že medzi hodnotou stavby a hodnotou pozemku, nad ktorý táto presahuje
je zjavný nepomer, keď hodnota stavby je podstatne vyššia ako hodnota dotknutej časti pozemku.
Odstránenie požadovanej časti balkóna je stavebne a technicky riešiteľné iba za podmienky vynaloženia
neprimerane vysokých finančných nákladov, pričom ale efekt, ktorý by takéto riešenie prinieslo pre

žalobcov je zanedbateľný nielen vzhľadom na malú výmeru časti pozemku žalobcov, nad ktorú sporný
balkón presahuje (0,39 m2), ale aj vzhľadom na nemožnosť využiť túto časť pozemku na akýkoľvek účel,
ktorý by žalobcom mohol priniesť merateľný úžitok. Existujúci právny stav, kedy vlastníci predmetnej
prístavby nie sú vlastníkmi časti pozemku nad ktorú táto prístavba zasahuje a medzi vlastníkmi stavby
a vlastníkmi pozemku bola v minulosti uzavretá ústna dohoda ktorú začala žalobkyňa od roku 2016

spochybňovať, je možné riešiť zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby v zmysle §
135c ods. 3 Obč. zák. v rozsahu potrebnom na riadny výkon vlastníckeho práva k stavbe za primeranú
náhradu. Pre prípad rozhodovania súdu týmto spôsobom, žalovaní navrhli, aby súd zohľadnil aj druhú
časť spomínanej ústnej dohody, t.j. presah časti strechy rodinného domu súp. č. XXX v spoluvlastníctve
žalobcov nad pozemok parc. č. XXX/X v BSM žalovaných. Žalovaní namietli aj neurčitosť požiadavky

žalobcov na tzv. „uvedenie strechy ich rodinného domu do pôvodného stavu". Ak by aj súd žalobcom v
tejto časti žaloby vyhovel, žalovaní poukazujú na zrejmú nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia súdu.
Žalovaní vzniesli námietku premlčania. Uvedená úprava strechy na dome v spoluvlastníctve žalobcov
bola realizovaná ešte v roku 2000 na základe spomínanej ústnej dohody. Celých 16 rokov, teda až
do dňa 18.11.2016, kedy žalobkyňa podala prvá žalobu, o ktorej právoplatne rozhodol Okresný súd

Trenčín pod č. k. XXS/X/XXXX boli žalobcovia s touto úpravou strechy spokojní a túto nijako nenamietali.
Presah balkóna žalovaných nad pozemok manželov K. vrátane zodpovedajúcej úpravy strechy domu
vo vlastníctve žalobkyne 1) a jej nebohého manžela bol od počiatku zamýšľaný a oboma stranami
akceptovaný aj ako najjednoduchší spôsob vyriešenia problému zatekania dažďovej vody na múr
rodinného domu K. v mieste ich špajze a tiež na múr a okno na rodinnom dome žalovaných. Uvedené

riešenie zatekania dažďovej vody bolo realizované výlučne na náklady žalovaných, po dôkladnom
zvážení a na základe súhlasu všetkých účastníkov. Od vybudovania uvedeného balkóna na dome
vo vlastníctve žalovaných so súčasnou úpravou strechy domu žalobcov (pôvodne žalobkyne 1/ a jej
nebohého manžela) v roku 2000 sú múry oboch susediacich rodinných domov suché aj počas dlhšie
trvajúcich dažďov. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali vznik povinnosti žalovaných akokoľvek

opravovať strechu ich rodinného domu a neuviedli ani z čoho odvodzujú nimi uplatnené právo na
uvedeniestrechyichdomudopôvodnéhostavu.Spoukazomnauvedenédôvodyžiadaližalovanížalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaných reagovali v podaní zo dňa 9.7.2018. V ňom uviedli, že vrátením

dopôvodnéhostavu,jevzmysleustálenejjudikatúryvrátenímdostavuveciexistujúcejpredneopravným
zásahom, t.j. zásahom žalovaných do majetku, majetkových práv žalobcov. V prípade vysunutej časti
výklenku terasy zasahujúcej konštrukčne do strechy rodinného domu žalobcov sa jedná o odstránenie
vysunutej terasy nachádzajúcej nad pozemkom parcely registra „C“ číslo XXX, zapísanej na listevlastníctva číslo XXX., katastrálne územie C., obec N., okres Trenčín vo vlastníctve žalobcov v súlade s
právoplatnýmstavebnýmpovolenímvydanýmOkresnýmúradomvTrenčíne,odborživotnéhoprostredia
zo dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1848/97-Vi a pôvodnou projektovou dokumentáciou a uviesť strechu

žalobcov do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred vyššie špecifikovaným zásahom žalovaných do majetku
žalobcov. Žalobkyňa poprela existenciu údajnej ústnej dohody medzi ňou a žalovanými už v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17S/2/2016 v rámci jej písomného vyjadrenia v tomto konaní.
Keďže sa jedná o veľký zásah do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, takéto konanie si obvykle
žiada písomnú formu súhlasu minimálne v štádiu správneho konania, t.j. pri vydávaní stavebného

povolenia, alebo v rámci kolaudačného konania, ale takýto súhlas žalobkyňa 1/ ani jej zosnulý manžel
žalovaným nikdy neudelili. Uvedené osoby nikdy nesúhlasili a to ani ústne ani písomne s tým, aby nebol
dodržaný pôvodný projekt a dokonca, aby bol tento porušený v rozpore so zákonom do dnešnej podoby.
Fiktívne dohady a odôvodnenia spornej existencie údajnej ústnej dohody medzi účastníkmi konania,
žalovaní nezaložili v rámci svojho vyjadrenia k podanej žalobe na ničom, iba na špekulatívnych, resp.
vlastných domnienkach. Pokiaľ žalovaní v rámci vyjadrenia uvádzajú skutočnosti vedúce k prípadnému

zriadeniu vecného bremena, treba uviesť, že neskolaudovaná stavba, t.j. rozostavaná stavba postavená
v rozpore so stavebným povolením bez kolaudácie, nemôže požívať právnu ochranu a to ani za
primeranú náhradu. Námietka premlčania vznesená žalovanými v danom konaní sa javí ako nedôvodná,
nakoľko ide o stavbu, ktorá nebola doposiaľ dokončená, t.j. štádium rozostavenej stavby bez kolaudácie
postavená v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou. Žalobcovia sa o tom, že stavba

výklenku terasy bola postavená v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a v akom rozsahu,
dozvedeli až na základe Zamerania balkóna na rodinnom dome s č. XXX a jeho posúdenia k priebehu
vlast.hranicemedzipozemkamiparc.č.XXX/Xaparc.č.XXX+označeniemúru1.NPspolusostrešným
plášťom, ktorý vyhotovený T. Y. dňa 05.11.2015. Javia sa ako účelové tvrdenia žalovaných o tom, že
stavbavýklenkubalkónaichrodinnéhodomu,resp.presahuichbalkónavyriešilaproblémysozatekaním

dažďovej vody do domu žalobcov. Až po neodbornom zásahu žalovanými do strechy žalobcov sa totiž
objavili problémy so zatekaním, na ktoré upozornila žalobkyňa 1/ žalovaným, ale títo to odmietli riešiť.

4. Žalovaní na vyjadrenie žalobcov zo dňa 9.7.2018 reagovali podaním zo dňa 24.8.2018. Zotrvali na
svojich tvrdeniach o tom, že uvedená dohoda bola skutočne uzavretá ešte predtým ako sa začala

realizovať demontáž strešného plášťa a krovu na chalupe žalovaných a prerobenie strechy žalobcov,
teda ešte v roku 1999. Pre objasnenie celej situácie žalovaní uviedli, že z hľadiska konštrukčného
riešenia išlo pôvodne o spoločnú strechu oboch rodinných domov - domu žalobcov i domu žalovaných. K
tvrdeniam žalobcov, že presah balkóna žalovaných nad ich pozemok by im do budúcna bránil vybudovať
nadstavbu na ich dome, žalovaní uviedli, že žiadna nadstavba na dom žalobcov aj tak nie je technicky

možná. Múrik, ktorý tvorí hranicu pozemkov žalobcov a žalovaných nie je totiž možné využiť ako nosný
pre účel nadstavby na rodinnom dome žalobcov, nakoľko jeho stredom prechádza hranica pozemkov a
žalobkyňa by tak nutne s nadstavbou zasiahla nad pozemok žalovaných. Ak by sa žalobcovia rozhodli
riešiť nadstavbu svojho domu jednostranným zaťažením múru šírky 50 cm uvažovanou nadstavbou
iba do jeho polovice ležiacej na ich pozemku, teda v miere iba 25 cm, takéto riešenie by s najväčšou

pravdepodobnosťou viedlo k jeho deštrukcii. Realizácia nadstavby na rodinnom dome žalovaných, ktorá
začala v roku 1999 prebiehala tak, že najprv sa rozobrala existujúca strecha rodinného domu žalobcov
aj rodinného domu žalovaných. Následne sa domuroval hraničný múrik až do výšky súčasného stavu
a zabetónovala sa naň železobetónová doska tvoriaca podlahu balkóna a podlahu 2. nadzemného
podlažia rodinného domu žalovaných. Po vymurovaní obvodových múrov 2. NP na dome žalovaných

zabezpečili títo v roku 1999 na vlastné náklady ukončenie krovu, klampiarskych konštrukcií a súčasne
strešnéhoplášťa(eternit)narodinnomdomežalobcovvnapojenínaobvodovýmúrnadstavbyrodinného
domu žalovaných. Od ukončenia týchto úprav strešnej konštrukcie na rodinnom dome žalobcov, teda od
roku 1999 nemali žalovaní žiadnu vedomosť o zatekaní do priestorov rodinného domu žalobcov. Prvá
zmienka o údajnom zatekaní do domu žalobcov sa objavila až niekedy v roku 2015. Krátko predtým

žalobkyňa 1/ začala zrejme z dôvodu rodinných nezhôd zamykať jej rodinný dom pred synom C. K.. V
tomto období, niekedy od marca 2015 C. K. začal vstupovať do domu žalobcov cez vikier nachádzajúci
sa na streche. Prebiehalo to tak, že syn žalobkyne 1/ si pristavil rebrík z dvora, oprel ho o dažďový žľab,
vyliezol na strešnú krytinu, prešiel po nej k vikieru a cez tento vnikol do domu žalobcov. Takýto pravidelný
a dlho trvajúci spôsob „vstupu“ syna žalobkyne 1/ do jej domu celkom zrejme nemohol ostať bez

následkov v podobe poškodenia strechy rodinného domu žalobcov. Žalobcovia doposiaľ nepreukázali
žiadne poškodenie ich strechy, ktoré by spôsobili žalovaní. Žalobcovia 15-16 rokov novú strechu ich
rodinného domu užívali a nemali s ňou žiadne problémy.5. Žalobcovia v podaní zo dňa 1.10.2018 uviedli, že k prerobeniu strechy žalobcov zo strany žalovaných
nedošlo. Do dnešného dňa je tam umiestnená pôvodná eternitová strecha, t.j. pôvodná eternitová
krytina, pôvodný drevený krov. Jediným zásahom do strechy žalobcov je výklenok balkónu, ktorý tam

nemal byť vôbec realizovaný v zmysle pôvodnej písomnej dokumentácie k realizácii nadstavby. K
rozobratiu strechy žalobcov nikdy zo strany žalovaných v minulosti nedošlo a nemalo ani prečo dôjsť.
Žalovaní sa v rámci rekonštrukcie, nadstavby svojho domu len napojili na existujúcu pôvodnú strechu
žalobcov. Konštatovania žalovaným o tej skutočnosti, že by nadstavba domu žalobcov do budúcna
nebola technicky možná, možno označiť za ničím nepodložené špekulácie. Presne tak, ako bola možná

nadstavba a rekonštrukcia domu žalovaných, je technicky možné nadstavbu realizovať aj na dome
žalobcov. Špekulácie o tom, že strešnú krytinu mohol údajne poškodiť syn žalobkyne 1/ C. K., sa
nezakladajú na pravde. Zatekanie sa netýkalo oblasti, ktorá je na fotodokumentácii žalovaných, ale
na mieste, kde dochádzalo k stretu striech domov žalobcov a žalovaných, v mieste spoju, ktorý bol
nekvalitne urobený.

6. Žalovaní v podaní zo dňa 14.11.2018 uviedli, že v roku 1996 bola zrealizovaná výmena strešnej
krytiny (eternit) v celom rozsahu na streche patriacej K. a na časti pôvodnej strechy (od hlavnej cesty) Y..
Dôvodom výmeny strešnej krytiny bol nevyhovujúci stav a zatekanie cez popraskanú a polámanú krytinu
(pôvodná krytina eternit bola šedej farby a obrastená machom). Žalovaní nepopreli, že k zatečeniu
špajze došlo počas realizácie nadstavby, avšak iba jedenkrát v roku 1999 v čase, keď bola nadstavba v

štádiu rozpracovanosti, keď strecha na domoch žalovaných i žalobcov bola sčasti rozobratá. Žalobcovia
doposiaľ nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorou by mohli odôvodniť svoju požiadavku na uvedenie
strechy žalobcov do akéhosi, bližšie nešpecifikovaného pôvodného stavu. Žalobcovia nepreukázali
žiaden dôvod prečo tak dlho proti presahu časti stavby nad ich pozemok (v rozsahu 0,39 m2) nezakročili
a najmä prečo nezakročili už v čase budovania tohto balkóna a napojenia sa na strechu domu žalobcov

v roku 1999. O stavbe balkóna a jeho presahu nad pozemok žalobcov predsa museli vedieť už v roku
1999. Budovanie balkóna a súvisiacich konštrukcií netrvalo deň a ani týždeň. Napojenie sa balkónom na
strechu žalobcov nemohlo v roku 1999 prebehnúť bez ich vedomia a súhlasu. Žalobcovia sa v roku 1999
nebránili proti takémuto údajne neoprávnenému zasahovaniu do ich vlastníckych práv v stavebnom ani
v inom konaní. Vysvetlenie tohoto prístupu manželov K. v tej dobe je veľmi jednoduché a zhoduje sa

s doterajšou argumentáciou žalovaných, a síce, že žalovaní uzavreli so žalobkyňou 1/ a jej bývalým
manželom v roku 1999 dohodu, že v záujme riešenia odvodu dažďovej vody sa budovaný balkón na
rodinnom dome žalovaných potiahne až po strechu žalobcov na ktorú sa napojí tak, aby dažďová
voda nezatekala do priestoru medzi oboma domami. Podľa názoru žalovaných žaloba žalobcov nie je
motivovaná snahou chrániť ich oprávnené záujmy. Jej jediným cieľom je, aj za cenu znehodnotenia

vlastnej nehnuteľnosti poškodiť maximálnym možným spôsobom žalovaných.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, žalovaných 1/, 2/, svedka W. Y. ml., ohliadkou
na mieste samom, oboznámením výpisov z LV č. XXX, XXX, k.ú. C., rozhodnutia Mesta Nemšová č.
OV/576/2016/MIN-2063 zo dňa 20.10.2016, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17s 2/2016 zo dňa

6.3.2018, fotografí z č.l. 15 - 17, zamerania balkóna na rodinnom dome z č.l. 18, výňatku z projektovej
dokumentácie z č.l. 19, vyjadrenia žalovaných zo dňa 18.6.2018, prílohy tohto vyjadrenia z č.l. 31,
vyjadrenia žalobcov zo dňa 9.7.2018, vyjadrenia žalovaných zo dňa 24.8.2018, príloh tohto vyjadrenia z
č.l. 47 - 51, vyjadrenia žalobcov zo dňa 1.10.2018, vyjadrenia žalovaných zo dňa 14.11.2018, príloh tohto
vyjadrenia z č.l. 68 - 74, vyjadrenia žalobcov zo dňa 13.8.2019, vyjadrenia žalovaných zo dňa 21.8.2019,

správy Okresného riaditeľstva PZ Trenčín zo dňa 13.9.2019, podania žalobcov zo dňa 11.10.2019,
prípisu Mesta Nemšová zo dňa 16.10.2019, 14.10.2019, rozhodnutia Mesta Nemšová č. OV/148/2016/
MIN-38 zo dňa 8.3.2016, žiadosti Mesta Nemšová zo dňa 18.8.2016, doplnenia nákresu riešenia zo dňa
21.4.2016, vyjadrenia z č.l. 115, zápisnice z konania pred Mestom Nemšová z miestneho zisťovania
zo dňa 9.8.2016, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17S/2/2016, obsahu administratívneho

spisu Mesta Nemšová z č.l. 106 - najmä geometrický plán (príloha č. 25), príloha č. 26, príloha č. 9,
príloha č. 36, príloha č. 55, príloha č. 66, návrhu žalobcov zo dňa 22.6.2020, podania žalovaných zo dňa
25.6.2020, vyjadrenia žalovaných zo dňa 22.7.2020, znaleckého posudku č. 12/2020 zo dňa 30.11.2020,
vyjadrenia žalovaných zo dňa 27.12.2020, vyjadrenia žalobcov zo dňa 20.1.2021, znaleckého posudku
č.11/2021zodňa18.11.2021,vyjadreniažalobcovzodňa3.1.2022,stanoviskaznalcazodňa20.5.2022,

oznámenia Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru zo dňa 21.4.2022, vyčíslenia nákladov zo
dňa 28.6.2022.8. Podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. C. sú žalobcovia podieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č.
XXX, postaveného na parc. reg. „C" č. XXX, ako aj parc. reg. „C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 346 m2, parc. reg. „C“ č. 454/1 záhrady o výmere 544 m2 , a to žalobkyňa 1/ v podiele 5/6

a žalobca 2/ v podiele 1/6.

9. PodľavýpisuzLVč.XXXk.ú.C.súžalovaní1/,2/bezpodielovýmispoluvlastníkmirodinnéhodomuso
súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C" č. XXX/X, ako aj parcele reg. „C" č. 452/1 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 308 m2 a ostatných nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva.

10. Z obsahu administratívneho spisu Mesta Nemšová bolo zistené, že žalobkyňa 1/ dňa 22.4.2015
podala Mestu Nemšová podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu ohľadom stavby žalovaných
na parc. č. XXX/X k.ú. C.. Štátny stavebný dohľad zistil, že žalovaní nadstavbu uskutočnili v rozpore s
právoplatnýmstavebnýmpovolenímvydanýmOkresnýmúradomvTrenčíne,odborživotnéhoprostredia
dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1 848/97-Vi pokiaľ ide o realizáciu balkóna v zadnej časti domu a jeho detailu

v mieste s rodinným domom žalobkyne, postavenie prístrešku pre parkovanie v prednej časti domu
žalovaných, a žalovaní užívali nadstavbu bez jej kolaudácie od roku 2002 do roku 2015. Žalovaní na
základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu a výzvy stavebného úradu zo dňa 11.5.2015 požiadali
dňa 25.8.2015 stavebný úrad Mesto Nemšová o vydanie dodatočného povolenia na zmenu dokončenej
stavby súp. č. XXX s názvom ,,Nadstavba rodinného domu s vytvorením samostatnej bytovej jednotky"

z dôvodu, že túto uskutočnili stavebníci v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaným
Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1 848/97-Vi.
Mesto Nemšová svojim rozhodnutím č. OV/576/2016/MIN-2063 zo dňa 20.10.2016 odkázalo žalobcov
na súdne konanie vo veci ich občianskoprávnej námietky, ktorá vyplýva z práv k pozemku parc. reg. „C"
č. XXX a stavbe rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. C., ktorú žalobcovia uplatnili v rámci uvedeného

konania o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby so súp. č. XXX, keďže v správnom konaní
sa medzi jeho účastníkmi, t.j. žalobcami 1/ a 2/ a stavebníkmi žalovanými 1/, 2/ nedosiahla zhoda.

11. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že medzi ňou a žalovanými neexistovala dohoda o stavbe
terasy na dome žalovaných. Žalovaní až po úmrtí jej manžela začali tvrdiť, že manžel žalobkyne im dal

súhlas na stavbu a vysunutie terasy, ktorým sa zasiahne do pozemku žalobcov. Žalobkyňa nedala na
to žiaden písomný ani ústny súhlas. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalovaní pred realizáciou
stavby terasy sa pýtali jej manžela, či ju môžu takto postaviť. Ak by sa ho to opýtali, určite by jej to
manžel povedal. Vysunutá časť terasy znehodnocuje stavbu jej rodinného domu. Je tým znemožnená
prípadná nadstavba rodinného domu žalobcov. Žalobkyňa do budúcna plánuje nadstaviť rodinný dom o

jedno nadzemné podlažie, keďže má dvoch synov a päť vnúčat. Zatiaľ sa nedohodli, že kto z nich bude
nadstavovať. Keď sa žalobkyňa starala o manžela, ktorý bol vyššieho veku a chorý, robili mu bypass
dvakrát a srdcovú chlopňu, nemala žalobkyňa čas venovať sa veciam, ktoré sú predmetom tohto sporu.
Manžel žalobkyne šiel do dôchodku keď mal 58 rokov, a už vtedy mal problémy so srdcom, mal angínu
pectoris. Zomrel ako 76 ročný. Štyri roky pred smrťou bol manžel žalobkyne vážne chorý do tej miery,

že bol odkázaný na starostlivosť žalobkyne. Manžel žalobkyne sa o veci v súvislosti so stavbou terasy
nemohol skôr zaoberať, pretože mal zdravotné problémy a žalobkyňa sa o neho starala. Boli z toho v
strese. Keď žalovaní začali nadstavovať ich dom o nové poschodie, vytopilo žalobkyni špajzu. Žalobkyňa
musela celú špajzu vyniesť, celú ju vyčistiť. Robila to spolu s nebohým manželom a žalovaní žalobkyni
povedali, že tiež majú pivnicu vytopenú. Pri realizácii nadstavby to bolo odkryté, preto tam natiekla

voda. Žalovaní neboli ochotní žalobkyni s týmto pomôcť pri odstraňovaní vytopenia špajzy. Žalovaná
sa žalobkyni vysmiala. Keď sa robila rekonštrukcia, žalobkyňa videla, že osoby poverené žalovanými
zasiahli aj do strechy domu žalobcov. Keď to bolo realizované žalobkyňa s manželom proti tomu nič
nepodnikali v záujme udržiavania dobrých medziľudských vzťahov. Žalobkyňa reagovala až neskôr. Keď
zomrel manžel žalobkyne v roku 2011, žalobkyňa šla na mestský úrad vyžiadať si plány ohľadom stavby

terasy na dome žalovaných, a keď jej bolo udelené povolenie a nahliadla do plánov, zistila, že terasa
nebola postavená v súlade s plánmi. Žalobkyňa sa obrátila na stavebný úrad. Bol vykonaný štátny
stavebný dozor, ohliadka.

12. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s nadstavbou rodinného domu žalovaných,

pretože táto bola vykonaná v rozpore s platným stavebným povolením. Zasahuje do stavby, ktorej
je žalobca spoluvlastníkom, v dôsledku čoho ju znehodnocuje pre prípad, že by mohla byť predaná
tretej osobe. Nadstavba tak isto zabraňuje žalobcom nadstaviť ich dom o ďalšie poschodie. V
dobe realizácie nadstavby na nehnuteľnosť žalovaných žalobca 2/ nebol podielovým spoluvlastníkomdotknutej nehnuteľnosti. Túto vlastnili jeho rodičia, a preto si žalovaní od žalobcu nepýtali súhlas s
realizáciou nadstavby a osadenia prístrešku.

13. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že v roku 1999 v obývačke domu žalovaných sa žalovaní
1/, 2/ so žalobkyňou 1/ a jej manželom ústne dohodli, že žalovaní si môžu nadstaviť strechu na ich
dome, a že žalobkyňa s manželom si spravia verandu vedľa plotu žalovaných. Žalovaní 1/, 2/ na tomto
stretnutí žalobkyni a jej manželovi ukázali projektovú dokumentáciu nadstavby domu žalovaných. Na
stretnutí nepreberali, že žalovaní zasiahnu do strechy žalobcov. Balkón bol zrealizovaný tak sa žalovaní

so žalobkyňou aj jej manželom dohodli. Žiadne námietky neboli od nikoho. Žalobkyňa s jej manželom
súhlasili, povedali: „nadstavte si, spravte si strechu“. Vzťahy boli medzi nimi dobré za života manžela
žalobkyne 1/. Následne sa to zmenilo. Žalovaní realizovali nadstavbu ich rodinného domu od roku 1999
dva roky. Manžel žalobkyne žalovanému 1/ raz povedal, že do ich domu zateká cez strechu. Bolo to
vtedy, keď sa robila strecha v roku 1999 alebo 2000. Žalobcom raz zatieklo do špajze v ich dome, a
preto bol vybudovaný cementový žľab vedľa balkóna domu žalovaných. Účelom žľabu bolo zabezpečiť,

aby nezatekalo do domov, a preto ho spoločne spravili. Išlo o spoločný nápad žalovaného 1/ a manžela
žalobkyne 1/. Žalovaný 1/ nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa od žalovaných žiadala uviesť strechu
ich rodinného domu do pôvodného stavu. Žalovaný 1/ má za to, že príčinou zatekania do špajze domu
žalobcov bolo to, že starší syn žalobkyne chodil po streche, ktorá je prehnitá, eternitová, stará. Žalovaný
1/ nevidel staršieho syna žalobkyne 1/, že by chodil po tej časti strechy domu žalobcov, kde sa napája

na strechu domu žalovaných. Videl ho, že sa pohyboval vo vzdialenosti 3 metre od tohto miesta. Je
pravda, že žalovaným bola uložená sankcia zo strany stavebného úradu za to, že žalovaní užívali
neskolaudovanú stavbu. Potvrdil, že v záujme zlepšenia susedských vzťahov dal žalovaný v roku 2016
vypracovať nové technické riešenie terasy tak, aby nezasahovala do rodinného domu žalobcov. Nechcel
savyjadriťkdôvodu,prektorýžalovaní nepristúpilikrealizáciibalkóna,ktorýpresahujeponadpozemkov

žalobcov v zmysle nového technického riešenia z roku 2016. Potvrdil, že žalovaný dňa 9.8.2016 pred
stavebným úradom Mesto Nemšová prejavil ochotu upraviť balkón tak, aby nezasahoval na pozemok
žalobcov a učinil vyjadrenia, ktoré sú zaznamenané v zápisnici zo dňa 9.8.2016 pred stavebným úradom
Mesto Nemšová.

14. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že v roku 1999, keď žalovaní chceli nadstavovať dom, pozvali
si k sebe susedov, manželov E., žalobkyňu a jej manžela, ktorí s ich zámerom súhlasili. Preto žalovaní
pristúpili k rekonštrukcii ich domu. Dali si predtým vypracovať plány. V čase stretnutia v roku 1999, na
ktorom boli aj manželia E. ešte neexistovala projektová dokumentácia ohľadom nadstavby rodinného
domu. Technické veci ohľadom nadstavby domu aj prístrešku riešila žalovaná 2/, synovia W. Y., V. Y.,

keďže žalovaný 1/ bol vtedy pracovne v Čechách. Prestavba trvala od roku 1999 do roku 2001. Keď sa
zistilo, že strecha sa nedá vyhotoviť podľa pôvodných plánov, nastal problém. Vtedy žalovaní zavolali
žalobkyňu 1/, jej manžela a dohodli sa, že žalovaní tú strechu upravia tak, aby nezatekalo do domu, aby
bola spokojnosť na obidvoch stranách. Dohodli sa, že predĺženie balkóna bude o 30 cm. Bolo to koncom
roka 1999, keď sa strecha dokončovala. Projektovú dokumentáciu žalovaní nedali prepracovať, pretože

susedské vzťahy boli veľmi dobré. Potom, keď sa vybetónovala deka, robil sa cementový žľab. Prišiel
s tým pomôcť aj manžel žalobkyne 1/. Do domu žalobcov zatieklo vtedy, keď bola počas rekonštrukcie
otvorená strecha. Žalobkyňa 1/ žalovaných v roku 1999 žiadala, aby žalovaní oplechovali boky strechy
domu žalobkyne, aby jej nezatekalo do domu. Po rekonštrukcii domu sa žalobkyňa nesťažovala na to,
že jej zateká do domu. Sťažovala sa až v roku, keď bola podaná prvá žaloba v tejto veci na tunajší

súd. Žalovaní so žalobkyňou a jej manželom mali dlhé roky dobré vzťahy. Žalovaní by si nikdy nedovolili
spraviť také úpravy na streche domu žalobcov, aké museli počas rekonštrukcie spraviť, pokiaľ by medzi
žalovanými a žalobkyňou 1/ a jej manželom neexistovala ústna dohoda, ktorá žalovaných k tomu
oprávňovala. O kolaudačné rozhodnutie žalovaní nepožiadali skôr z dôvodu, že žalovaná sa 26 rokov
starala o ochrnutú svokru, svokra pred smrťou ležala 2 roky na posteli. Starší syn žalobkyne 1/ C. K.

chodil po streche domu žalobcov s tým, že táto strecha je eternitová a mohlo tak dôjsť k jej poškodeniu.
Žalovaná syna žalobkyne videla ako prikladá rebrík k streche a liezol hore do okna domu žalobkyne.
Nepohyboval sa však v mieste spojov striech domov sporových strán. Okno, do ktorého vliezol syn
žalobkyne 1/ a spojenia striech domov sporových strán sú od seba vzdialené 9 až 10 metrov. V roku 2016
si žalovaní dali vypracovať novú projektovú dokumentáciu ohľadom technického riešenia nadstavby aj

prístrešku tak, aby nebolo zasahované do pozemkov žalobcov a ich domu. Je pravda, že žalovaní
boli ochotní odstrániť časť balkónovej dosky tak, aby nebol presah na pozemok žalobcov a učinili
prísľuby v zápisnici zo dňa 9.8.2016 pred Mestom Nemšová ako stavebným úradom, avšak následne
žalobkyňa dala žalobu na súd, a preto žalovaní čakajú na rozhodnutie súdu. Žalovaná udelila synoviW. Y., ml. splnomocnenie, aby ju aj jej manžela zastupoval ohľadom nadstavby a prístreška a jednal
za nich pred stavebným dozorom. W. Y., ml. bol pred stavebným úradom Mesto Nemšová prítomný pri
procesnom úkone zo dňa 9.8.2016. V súvislosti s užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia bola

žalovaným uložená sankcia. Zatiaľ žalovaní nepožiadali o vydanie kolaudačného rozhodnutia, pretože
by im žalobkyňa 1/ nepodpísala súhlas, a preto žalovaní čakajú ako skončí súdne konanie.

15. Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaných uviedla, že je pravda, že bola s manželom v domácnosti
žalovaných a na stretnutí preberali schválenie prvotných plánov nadstavby rodinného domu žalovaných,

avšak žalobkyňa, ani jej manžel žalovaným nedali žiadne ďalšie písomné, ani ústne súhlasy o spôsobe
prevedenia nadstavby, prístrešku pred domom. Žalovaným nedali súhlas na to, aby položili balkónovú
platňu pri nadstavbe ich domu a na realizáciu žľabu na odtok vody, ktoré tam vôbec nemali byť. V
dôsledku toho sa zničila strecha žalobcov, žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne. Manžel
žalobkyne bol chorý, bol po operáciách a nemohol preto sám pomáhať pri zhotovení žľabu.

16. Žalovaní v podaní zo dňa 27.12.2020 navrhli, aby súd zamietol žalobu o odstránenie podperného
stĺpika prístavby prístrešku - prestrešenia pred vchodovými dverami do ich rodinného domu, keďže
súdom ustanovený znalec Ing. Roman Wágner zistil, že stĺpik sa nachádza na pozemku žalovaných.
Žalovaní k žalobnému nároku na odstránenie časti prístrešku zasahujúceho nad pozemok parc. č. XXX
n.avrhli, aby súd podľa vlastného uváženia usporiadal pomery medzi účastníkmi inak, napríklad tak,

že zriadi za náhradu vecné bremeno. Presah strechy prístreška žalovaných nad pozemok žalobcov vo
výmere 0,08 m2 je v porovnaní s celkovou výmerou pozemku parc. č. XXX (346 m2) tak zanedbateľný,
že jeho odstránenie nie je vôbec účelné. Tento presah predstavuje iba 0,023% z výmery parc. č. XXX.
Ohľadom nároku žalobcov na odstránenie časti výklenku terasy (balkóna) žalovaní tiež navrhli, aby
súd podľa vlastného uváženia usporiadal pomery medzi účastníkmi inak, napríklad tak, že zriadi za

náhradu vecné bremeno. Presah balkóna na rodinnom dome žalovaných nad pozemok žalobcov vo
výmere 0,35 m2 je v porovnaní s celkovou výmerou pozemku parc. č. XXX (346 m2) tak zanedbateľný,
že jeho odstránenie nie je vôbec účelné. Tento presah predstavuje iba 0,1% z výmery parc. č. XXX a
jeho priaznivý vplyv pre oba rodinné domy - žalobcov i žalovaných je nepochybný, keďže zamedzuje
zatekaniu dažďovej vody medzi tieto rodinné domy. Argument žalobcov, že plánujú nadstavovať na ich

rodinný dom taktiež neobstojí, nakoľko uvedený presah balkóna žiadnej nadstavbe nebráni. Naopak
zabudovaním presahu balkóna do nadstavby rodinného domu žalobcov sa jeho statika iba zlepší,
nakoľko oba domy boli pôvodne aj tak postavené ako jeden rodinný dom a až následne bol tento
(avšak iba právne) rozdelený na dva samostatné. Konštrukčne sú oba tieto domy naďalej spojené. Pri
určení jednorazovej odplaty za zriadenie vyššie uvedeného vecného bremena žalovaní navrhujú, aby

súd vzal do úvahy recipročný presah predzáhradky žalobcov a jej oplotenia do pozemku žalovaných
parc. č. XXX/X, čo zistil súdom ustanovený znalec. Žalovaní ako ústretový krok sú ochotní za zriadenie
takéhoto vecného bremena zaplatiť žalobcom jednorazovú odplatu až do výšky 200,- Eur. Kúpna cena
pozemkov v danej lokalite sa pohybuje na úrovni 60-100 Eur/m2, a preto uvedená suma za zriadenie
vecného bremena riešiaceho presah nad cudzí pozemok vo veľkosti 0,35m2 + 0,08m2 je viac ako

veľkorysá.Recipročnýpresahpredzáhradkyžalobcovdopozemkužalovanýchpredstavujeodhadomasi
0,3 m2, takže rozdiel vzájomných presahov je 0,35m2+0,08m2-0,30m2=0,13 m2 v prospech žalobcov.
Žalovaní predbežne neuvažujú podať vzájomnú žalobu o odstránenie presahu predzáhradky žalobcov,
nakoľko uvedené nepovažujú za účelné a zmysluplné. Poukázali na odbornú literatúru (Veľký komentár,
1. diel, autora Imricha Feketeho, vydanému vydavateľstvom Eurokodex v septembri 2011, str. 773) a

judikatúru (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22cdo 432/2002 zo dňa 17.2.2002), z ktorých
vyplýva, že prípade, že vlastník pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho
dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa
až po dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanovaním a či by rozhodnutie
o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní s odkazom na závery vyjadrené v

rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1342/2004 zo dňa 5.10.2004 vyjadrili právny názor,
v zmysle ktorého boli splnené všetky predpoklady pre vydržanie vecného bremena k časti pozemku
(parc. č. 455) žalobcov vyznačenej zelenou farbou a tiež k časti tohto pozemku vyznačenej červenou
prerušovanou čiarou na Prílohe č. 3 znaleckého posudku č. 12/2020. Obsahom vecného bremena je
povinnosť žalobcov strpieť presah balkóna žalovaných nad pozemok parc. č. 455 (o celkovej výmere

0,35m2)vzakreslenomazelenoufarbouvyznačenomrozsahuatiežstrpieťpresahstrechyprestrešenia
pred domom žalovaných v zakreslenom a červenou prerušovanou čiarou vyznačenom rozsahu nad
pozemok parc. č. 455 (o celkovej výmere 0,08 m2). Oprávneným subjektom sú vlastníci neoprávnenej
stavby (žalovaní), povinným subjektom sú vlastníci pozemku parc. č. 455 (žalobcovia). Oprávnenosťdržby a dobromyseľnosť žalovaných je daná dohodou o presahu balkóna žalovaných nad pozemok
žalobcov s napojením na stavbu rodinného domu žalobcov. Uvedená dohoda bola ústne uzavretá ešte
pred realizáciou nadstavby medzi žalovanými na strane jednej a žalobkyňou 1/ a jej nebohým manželom

na strane druhej. Práve táto dohoda bola jediným dôvodom prečo žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel proti
presahu balkóna nad ich pozemok a jeho napojenia na ich rodinný dom nič nenamietali nielen v čase
jej výstavby, ale ani 17 rokov po jej ukončení. Podmienka uplynutia 10-ročnej vydržacej doby je taktiež
splnená, keď dobromyseľné užívanie stavby žalovanými a rešpektovanie uvedeného stavu žalobcami
trvalo až 17 rokov od zriadenia uvedeného balkóna.

17. Žalobcovia v podaní zo dňa 20.1.2021 vzhľadom na závery znaleckého dokazovania súdom
ustanoveného znalca učinili procesné návrhy. Vzali žalobu späť v časti o uloženie povinnosti žalovaným
odstrániť podporený stĺpik prístavby prístrešku pred vchodovými dverami do ich rodinného domu a to
v časti zasahujúcej konštrukčne do murovaného oplotenia záhrady žalobcov. Ďalej žalobcovia upravili
žalobu tak, že navrhli zhodne ako žalovaní v ich písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2020, aby súd zriadil

vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalobcov strpieť umiestnenie časti prístrešku zasahujúceho
v šírke 0,05 m o celkovom rozsahu 0,08 m2 nad pozemok žalobcov parc. č. 455 podľa zobrazenia
červenou prerušovanou čiarou uvedeného v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č. 12/2020 Ing. Romana
Wágnera zo dňa 30.11.2020 s povinnosťou žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu za zriadenie vecného
bremena v súdom určenej výške. Špecifikovali aj II. žalobný petit tak, že navrhli, aby súd zaviazal

žalovaných spoločne a nerozdielne na svoje náklady odstrániť časť výklenku balkóna žalovaných o
výmere 0,35 m2, ktorým zasahujú do pozemku žalobcov podľa zobrazenia zelenou farbou v znaleckom
náčrte v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č. 12/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.11.2020 v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na judikatúru (rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 483/01) žalovaní upriamili pozornosť na to, že výklenok balkónu žalovaných je

nepovolenou stavbou, t.j. stavbou v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaným Okresným
úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia zo dňa 24.09.1997 pod č. ŽP 1848/97-Vi, v rozpore
s projektovou dokumentáciou a rovnako je aj neoprávnenou stavbou, t.j. časť stavby bez príslušného
práva stavebníkov - žalovaných k cudziemu pozemku žalobcov. Z týchto dôvodov by výklenok balkónu
v presahujúcej časti nad pozemkom žalobcov nemal požívať právnu ochranu a legalizáciu v podobe

zriadenia vecného bremena. Zriadením takéhoto vecného bremena by boli žalobcovia definitívne do
budúcna nad primeranú mieru postihnutí tak, že by nikdy nemohli nadstavovať svoj rodinný dom, čo
majú v reálnom úmysle rovnako ako žalovaní, ktorí si nadstavili svoj rodinný dom o jedno nadzemné
podlažie. Presahujúca časť balkóna žalobcov je priamo nad nosným múrom na spojnici nehnuteľnosti
žalobcov a žalovaných a znemožňuje nadstavbu. Došlo by k stavu, kedy by bolo vlastnícke právo

žalobcov v podstatnej a zásadnej miere znevýhodnené proti vlastníckemu právu žalovaných, keďže
žalobcombyboliupretéichprávonadstavovaťnehnuteľnosťdobudúcna.VzmyslejudikatúryÚstavného
súdu ČR (sp. zn. I. ÚS 353/04) majú žalobcovia za to, že v danom prípade by mala dostať prednosť
ochrana vlastníckeho práva nehnuteľnosti žalobcov tak, aby títo mohli s ňou do budúcna slobodne
ako vlastníci nakladať napr. nadstavovať pred zriadením vecného bremena v časti výklenku balkónu,

nakoľko uvedený výklenok balkónu neplní žiadnu reálnu ochrannú funkciu, keď tvrdenia žalovaných
o nezatekaní vďaka výklenku sú ničím nepodložené, nepreukázané subjektívne informácie, ktoré
žalobcovia popierajú. Podľa judikatúry súdov SR (R 23/2003), právo na ochranu proti neoprávnenej
stavbe sa nepremlčuje. V danej právnej veci by odstránením výklenku balkóna žalovaných nevznikla
žiadna hospodárska strata, pričom odstránením výklenku ostáva funkčný pôvodný balkón v zmysle

projektovej dokumentácie nadstavby rodinného domu žalovaných. Tiež v danej súvislosti treba poukázať
na to, že žalobkyňa opakovane zakročila v rámci správneho konania pred stavebným úradom proti
predmetnému, čo bolo v konaní preukázané. Odvolávanie sa na plynutie času žalovaných v danom
smere je nesprávne, nakoľko samotní žalovaní dlhodobo nelegalizovali nadstavbu rodinného domu
prostredníctvom stavebného úradu. Žalobcovia od podania žaloby tvrdili, že s výklenkom balkónu

nikdy nesúhlasili žiadnou formou. Je nepodstatné v akej veľkej časti zasahuje výklenok balkónu do
pozemku, resp. nehnuteľnosti žalobcov. Podstatné je tá skutočnosť, kde sa reálne zásah nachádza,
t.j. na spojovacom múre nehnuteľností účastníkov konania, kde akýkoľvek zásah reálne znemožňuje
nadstavbu žalobcov do budúcna, ktorú chcú realizovať a teda tým pádom ide o neprimeraný zásah
do ich vlastníckeho práva a jeho výkonu, t.j. nakladanie v predmetom vlastníckeho práva do budúcna.

Žalobcovia majú za to, že v danej právnej veci nemohla byť splnená základná podmienka vydržania,
t.j. dobromyseľnosť, nakoľko žalovaní úmyselne nad rámec projektovej dokumentácie menili stavbu
a stavali výklenok balkóna nad pozemkom a nad rodinným domom žalobcov. Súd by nemal brať
recipročne presah predzáhradky žalobcov voči prístrešku žalovaných tak, ako to žiadajú žalovaní vosvojom vyjadrení zo dňa 27.12.2020 z dôvodu, že múrik predzáhradky žalobcov nie je predmetom tohto
konania.

18. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní na upresnenie uviedla, že žalobcovia berú žalobu
v celom rozsahu späť čo do petitu č. I. žaloby a to vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania.
Pokiaľ ide o žalobný petit II. žaloby tak tento žalobcovia menia tak ako je uvedené v podaní žalobcov
zo dňa 20.1.2021 a trvajú na tom, aby bola žalovaným uložená povinnosť uviesť strechu žalobcov do
pôvodného stavu na svoje náklady.

19. Súd na pojednávaní dňa 8.7.2022 uznesením podľa § 142 ods. 1 CSP pripustil zmenu žaloby
v zmysle podania žalobcov zo dňa 20.1.2021 a prednesu právnej zástupkyne žalobcov na tomto
pojednávaní.

20. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že Uvedením do pôvodného stavu podľa

právnej zástupkyne žalobcov treba rozumieť to, že žalovaní na svoje náklady odstránia nimi vykonané
technické zásahy, ktoré realizovali na streche domu žalobcov počas nadstavby. Uvedené zahŕňa to, aby
žalovaní vrátili na strechu žalobcov pôvodné oplechovanie strechy, ktoré bolo odobraté počas nadstavby
domu žalovaných, aby žalovaní odstránili všetok stavebný materiál, ktorý sa nachádza na spoločnom
múre, ktorý bol nadstavaný a odstránili železobetónovú dosku v časti, v ktorej presahuje ponad

pozemok žalobcov. Ďalej uviedla, že z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaní zasiahli do vlastníckeho
práva žalobcov, keďže zmenu stavby ich domu zrealizovali v rozpore so stavebným povolením, v
rozporesprojektovoudokumentáciou.Žalovanísapredstavebnýmorgánomvsprávnomkonaníviackrát
vyjadrili, že sú si vedomí, že zrealizovaním prístavby zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov a zároveň
sa vyjadrili, že sú schopní dať stavbu do pôvodného stavu v súlade s projektovou dokumentáciou.

Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie, že by po odstránení výklenku terasy na dome žalovaných začalo
zatekať do domov sporových strán. Tieto dôvody boli vykonštruované a vymyslené v priebehu tohto
konania zo strany žalovaných, aby títo ospravedlnili svoje protiprávne konanie. V priebehu tohto konania
žalovaní zdôvodňovali zatekanie do nehnuteľnosti žalobcov aj chôdzou syna žalobkyne po eternitovej
streche, ktoré tvrdenia neboli v konaní taktiež preukázané. V konaní bolo preukázané a nesporné

jedine zatekanie v čase prebiehajúcej rekonštrukcie rodinného domu žalovaných, nie však žiadne iné
zatekanie a z iných dôvodov. Poukázala na to, že žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 26.11.2019 tvrdil,
že na stretnutí v roku 1999 bola projektová dokumentácia žalobkyni a jej manželovi ukázaná, avšak
žalovaná 2/ na totožnom pojednávaní tvrdila, že v čase stretnutia v roku 1999 projektová dokumentácia
ohľadom nadstavby rodinného domu neexistovala. Žalovaný 1/ a 2/ sa v takto zásadnom tvrdení či

existovala alebo neexistovala projektová dokumentácia k nadstavbe rodinného domu rozchádzajú. Toto
má zásadný vplyv na ich konštatovanie, či žalobkyňa a vtedy žijúci jej manžel s rekonštrukciou súhlasili
v zmysle projektovej dokumentácie a či títo súhlasili s reálne vykonanou rekonštrukciou, ktorá bola aj
tak v rozpore s projektovou dokumentáciou. Poukázala na nevierohodnosť výpovede svedka W. Y. syna
žalovaných zo dňa 28.1.2020, kde tento veľmi podrobne dokonca priamou rečou do zápisnice opisoval

vyjadrenia účastníkov stretnutia v roku 1999. Dokonca si pamätal údajné detaily tohto stretnutia ako
nalieval štamprlíky a kto čo konkrétne povedal. Uvedený svedok si však na otázky právnej zástupkyne
žalobcov nevedel spomenúť na žiadne konkrétne detaily z roku 2012 to je o 13 rokov neskôr, ktoré
sa mali týkať toho, že bol projektantom a stavebným dozorom pri výstavbe lexanového prístrešku.
Svedok si nevedel spomenúť ani na to, že v rámci svojej profesie overoval projektovú dokumentáciu,

ani to, že ju dozoroval. Javí sa krajne nevierohodne, ak si svedok spomína detailne na udalosti z
roku 1999, avšak nespomína si ani na všeobecné informácie z roku 2012. Rekonštrukcia prvého
nadzemného podlažia rodinného domu žalovaných bola vykonaná tak, že táto zasiahla do vlastníckeho
práva žalobcov, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie a balkón bol v rámci rekonštrukcie postavený v
rozpore s projektovou dokumentáciou. Žalovaní si tejto skutočnosti museli byť vedomí a aj boli, nakoľko

eštevštádiupredsúdnehokonaniavypracovalidokumentáciunaodstráneniepresahujúcejčastibalkónu
a zosúladenie faktického stavu s pôvodnou projektovou dokumentáciou. V prípade, že by sami žalovaní
realizovali túto dokumentáciu, ktorú v rámci výpovede potvrdil aj svedok W. Y., nemuselo vôbec prísť
k predmetnému súdnemu konaniu v časti týkajúcej sa nadstavby rodinného domu. Podľa žalobcov
sa nejedná o šikanózny výkon práva, ale súčasný právny stav je taký, že žalobcovia sú nadmieru

obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve, jeho užívaní a realizácii, nakoľko títo nemôžu vykonať
nadstavbu svojho rodinného domu pre stavebnú prekážku, ktorou je presahujúci balkón žalovaných. Je
nepodstatné v tomto konaní koľko cm2 tvorí uvedená stavebná prekážka, podstatnou je tá skutočnosť,
že ak by žalobcovia chceli a aj reálne chcú vykonať nadstavbu, v tomto je im bránené. Práve samotnížalovaní by mali mať pochopenie pre túto skutočnosť, nakoľko sami svoj rodinný dom nadstavovali a aj z
ohliadky na mieste samom, kde mal súd možnosť vidieť rodinný dom žalobcov, ktorý má len dve obytné
miestnosti + príslušenstvo je logické a zrejmé, že uvedený priestor je nepostačujúci a žalobcovia chcú

tento nadstavovať. Uvedené tvrdenia v tomto konaní neboli zo strany žalovaných nejakým spôsobom
vyvrátené. Napokon uviedla, že v konaní bol preukázaný presah lexanového prístrešku nad pozemkom
žalobcov. Žalobcovia si boli vedomí v zmysle vykonaného znaleckého posudku, že tento presah je
minimálny a z týchto dôvodov reflektovali na návrh právneho zástupcu žalovaných na zriadenie vecného
bremena. V tom čase nikto z účastníkov konania a zrejme ani súd nemal vedomosť o tom, že takéto

vecné bremeno vzhľadom na rozmery presahu v zmysle listu katastra nie je možné zriadiť. Žalobcovia
uvedomujúc si minimálne zásahy do ich vlastníckeho práva zobrali v tejto časti žalobu späť, avšak
vzhľadom na špecifikum tejto časti konania a uvedené skutočnosti, žiadala priznať žalobcom náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Vlastníckepomeryknehnuteľnostiam,ktorýchochranyvlastníckehopráva
sa žalobcovia domáhajú sa nezmenili.

21. Právnyzástupcažalovanýchnapojednávaníuviedol,ženiejevykonateľnýžalobnýpetitžalobcovčo
do ich nároku uviesť strechu žalobcov do pôvodného stavu žalovanými, a nie je dostatočná ani právnou
zástupkyňou žalobcov prednesená špecifikácia navrhovaných stavebných úprav, ktoré majú byť uložené
žalovaným. Ďalej uviedol, že už z ohliadky na mieste samom bolo zrejmé, že tak stĺpik ako aj presah
prestrešenia sú tak minimálne, ak vôbec sú, že už v tej dobe bolo zrejmé, že žaloba minimálne v tejto

časti je neoprávnená prípadne je v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovaná za šikanózny
výkon práva, keďže minimálne v týchto dvoch žalobných petitoch absentuje akýkoľvek hospodársky
cieľ, ku ktorému by takéto rozhodnutie malo viesť. Pokiaľ ide o žalobný petit navrhujúci odstránenie
časti balkóna na rodinnom dome žalovaných nad pozemok žalobcov, trval na tvrdeniach žalovaných,
že v roku 1999 došlo k uzatvoreniu dohody medzi nebohým pánom K., žalobkyňou a žalovanými 1/,

2/. O tom, že táto dohoda bola skutočne uzavretá s obsahom ako žalovaní tvrdia od počiatku svedčí
aj skutočnosť, že pár mesiacov po uzavretí tejto dohody došlo k jej realizácii a minimálne 16 rokov
ani pán K. ani žalobkyňa 1/, ani žalobca 2/ proti tomuto takúto dlhú dobu nikdy nič nenamietali. Ako
bolo počas konania vysvetlené k zmene oproti pôvodným plánom došlo z dôvodu zamedziť zatekaniu
dažďovej dôvody do priestoru medzi rodinným domom žalobcov a medzi rodinným domom žalovaných.

Pričom tento problém so zatekajúcou vodou sa týkal v podstatne väčšom rozsahu práve múru rodinného
domu žalobcov. Odkedy táto stavebná úprava medzi domami žalobcov a žalovaných bola realizovaná
k zatekaniu dažďovej vody viac nedochádzalo. Odstránenie časti balkónovej platne presahujúcej nad
pozemok žalobcov je neúčelné jednak z dôvodu, zamedzenie zatekania dažďovej vody a jednak
z dôvodu, že žalobcovia nemajú žiaden hospodársky odôvodniteľný záujem na takomto odstránení,

pretože toto napojenie balkóna na rodinný dom žalobcov je jednak účelné a jednak jeho odstránenie by
bolo spojené s nákladmi, ktoré sú podstatne vyššie ako prípadný prospech, ktorý by získali žalobcovia
týmto odstránením. Prospech, ktorý by tým žalobcovia získali je prakticky nulový aj s ohľadom na
tvrdený zámer nadstavovať nad ich rodinný dom ďalšie podlažie. Je zrejmé, že v takomto prípade nie
je žiaden technický problém uvedený presah balkóna tej železobetónovej platne zapracovať do tejto

nadstavby, čím by sa statika najmä rodinného domu žalobcov iba vylepšila. Keďže odstránenie tejto
stavby je neúčelné, súd by mohol rozhodnúť v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriadiť
vecné bremeno v zmysle geometrického plánu č. 20C/16/2018 zo dňa 15.10.2021, v zmysle návrhu
žalovaných vo vyjadrení zo dňa 27.12.2020. V súvislosti s rozhodnutím o zriadení vecného bremena
navrhol, aby súd zároveň zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných zaplatiť žalobcom jednorazovo

odplatu vo výške 200 Eur, alebo v inej výške určenej podľa rozhodnutia súdu. Žalovaní rovnako navrhujú
vzhľadom na postupné späťvzatia väčšej časti žalobných petitov, aby súd zaviazal žalobcov spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania. Žalovaní sú naďalej vlastníkmi predmetného rodinného
domu, na ktorom bolo nadstavené poschodie a vybudovaný predmetný balkón.

22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

23. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

24. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.25. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

26. Podľa § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka Právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

27. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

28. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

29. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

30. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

31. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

32. Súd výrokom I. podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil v častiach, v ktorých žalobu vzali žalobcovia
späť , pričom žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby v týchto častiach, resp. nevyjadrili nesúhlas s
čiastočným späťvzatím žaloby.

33. Súd dôvodnosť žaloby vecne preskúmal v časti zvyšných nárokov, na ktorých žalobcovia trvali, t.j.
nároku na odstránenie časti výklenku balkóna žalovaných o výmere 0,35 m2, ktorým žalovaní zasahujú
do pozemku - parcely registra „C" číslo 455, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie
C., a nároku na uvedenie strechy domu súp. č. XXX na parc. č. 455 k.ú. C. do pôvodného stavu.

34. Súd mal za preukázané, že predmetný balkón, odstránenia časti ktorého sa žalobcovia domáhajú,
je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 452/1. V prípade rodinného domu ide o stavbu
v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) , pretože stavba rodinného domu je spojená so zemou pevným

základom a príslušným stavebným úradom Mesto Nemšová je vedené pod sp. zn. konanie po č.
OV/148/2016/MIN o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby - nadstavby rodinného domu súp.
č. XXX. V stavebnom povolení č. ŽP 1848/97-vi zo dňa 24.9.1997 na nadstavbu rodinného domu súp.
č. XXX s vytvorením samostatnej bytovej jednotky bolo jasne uvedené, že stavebníci - žalovaní 1/,
2/ sú oprávnení nadstavbu ich rodinného domu realizovať výlučne na ich pozemku parc. č. 452 k.ú.

C.. Uvedená podmienka realizácie nadstavby vyplýva zo základnej zásady, že stavebník je oprávnený
stavať iba na svojom pozemku.

35. Žalovaní v konaní nerozporovali, že časť balkóna ich domu, ktorý balkón žalovaní vybudovali v
rámci realizácie nadstavby ich rodinného domu súp. č. XXX presahuje nad pozemok parc. č. 455,

ktorý patrí žalobcom. Súdom ustanovený znalec z odboru geodézie, kartografie, katastra nehnuteľností
Ing. Roman Wágner splnil zadanú znaleckú úlohu v jeho posudku č. 12/2020 zo dňa 30.11.2020.
Znalec bol predmetné nehnuteľnosti ohliadnuť, zameral predmet sporu, posudok vypracoval na základe
relevantných podkladov, t.j. obsahu spisového materiálu v tejto právnej veci, kópie katastrálnej mapy,
výpisov z katastrálneho operátu k dotknutým nehnuteľnostiam zo súboru geodetických informácií

katastra nehnuteľností a zo súboru popisných informácií katastra nehnuteľností a ďalších v posudku
uvedených podkladov. Znalec zistil, že žalovaní časťou svojej stavby - domu súp. č. XXX , konkrétne
výklenkom balkóna zasahujú do pozemku parc. č. 455. Zásah je definovaný omernými mierami 0,30
m a 1,29 m a znalec vypočítal, že veľkosť plochy, ktorú svojou stavbou žalovaní zaberajú z pozemkužalobcov je 0,35 m2. Ďalej znalec zistil, že podperný stĺpik prístrešku k domu žalovaných , ktorý je v
prílohe č. 3 znaleckého posudku označený ako bod č. 4 sa nenachádza na pozemku parc. č. 455, ale
je umiestnený na pozemku žalovaných parc. č. 152/1 (ide o zrejmú chybu v písaní, keďže správne číslo

parcely žalovaných predstavuje 452/1 - pozn. súdu). Strecha tohto prístrešku zasahuje do pozemku
žalobcov v šírke 5 cm, pričom záber strechy prístrešku žalovaných z pozemku žalobcov predstavuje
0,08 m2. Znalec v znaleckom náčrte, ktorý je prílohou č. 3 znaleckého posudku zakreslil priebeh hraníc
pozemkovparc.č.452/1,č.455,zelenoufarbouzakreslilplochuzáberu,ktoroubalkóndomusúp.č.XXX
presahuje ponad pozemok parc. č. 455. Znalec zistil aj to, že časť oplotenia s betónovým podmúrikom

predzahrádky žalobcov zasahuje do pozemku žalovaných parc. č. 452/1 v šírke 10 cm, a zakreslené
je to v bode č. 5 v znaleckom náčrte, ktorý je prílohou č. 3 znaleckého posudku. Strany proti záverom
znaleckého posudku nenamietali. Keďže posudok mal všetky náležitosti, ktoré § 17 ods. 4 zákona č.
382/2004 Z.z. vyžaduje, znalec v ňom vysvetlil použité metódy, postupy, na základe ktorých dospel k
svojím záverom, súd mal za to, že posudok je presvedčivý a komplexný, a preto z neho vychádzal.

36. Žalovaní nepopierali, že nadstavbu ich rodinného domu súp. č. XXX konkrétne v časti balkóna
vybudovali v rozpore so stavebným povolením č. ŽP 1848/97-vi zo dňa 24.9.1997. Z tohto pohľadu
teda ide v uvedenom presahu o nepovolenú stavbu. Preto žalovaní na výzvu stavebného úradu
požiadali dňa 25.8.2015 stavebný úrad Mesto Nemšová o vydanie dodatočného povolenia na zmenu
dokončenejstavbysúp.č.XXXuskutočnenejvrozporesostavebnýmpovolením.Odnepovolenejstavby

treba odlišovať neoprávnenú stavbu, ktorá vyjadruje situáciu, keď stavebník nemal súkromnoprávne
oprávnenie na stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom treba chápať každý pozemok, ku
ktorému nemá stavebník vlastnícke, spoluvlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
prípadne súhlas vlastníka pozemku , ktorý oprávňuje stavebníka zriadiť stavbu na cudzom pozemku.

37. Žalovaní v konaní tvrdili, že nadstavbu vyhotovili v rozpore s projektovou dokumentáciou tak, že
časťou balkóna zasiahli ponad pozemok žalobcov par. č. 455 a dom žalobcov súp. č. XXX z toho
dôvodu, že žalovaní ako stavebníci sa v roku 1999 ústne so žalobkyňou 1/ a jej manželom ako vlastníkmi
pozemku parc. č. 455 dohodli na tom, že časť výklenku balkóna bude presahovať ponad pozemok
žalobcov, a obsahom dohody bol aj súhlas žalovaných 1/, 2/ s presahom stavby patriacej vtedy do

BSM žalobkyne a nebohého C. K., presnejšie ich strechy nad pozemok parc. č. 452/1 patriaci do BSM
žalovaných 1/, 2/. Dôvodom tejto dohody o zmene nadstavby malo byť to, aby sa zamedzilo zatekaniu
vody do domov strán. Z vyjadrenia žalovanej 2/ totiž vyplynulo, že v priebehu realizácie prác, keď
sa robila strecha, sa zistilo, že balkón v spornej časti sa údajne nedal vyhotoviť podľa projektovej
dokumentácie k stavebnému povoleniu a preto bol vyhotovený odchylne od projektovej dokumentácie.

Podľa žalovanej 2/ pred realizáciou tejto zmeny nadstavby sa žalovaní ústne dohodli so žalobkyňou a
jej manželom, že balkón bude zhotovený tak ako je teraz.

38. Žalobcovia však konzistentne od začiatku konania popierali, žeby sa žalobkyňa 1/ a jej manžel
ústne dohodli so žalovanými na tom, že žalovaní môžu stavať nad pozemok žalobcov. Žalobkyňa

1/ uzavretie uvedenej ústnej dohody popierala aj v skoršom konaní vedenom pôvodne na tunajšom
súde pod sp. zn. 17S 2/2016. V tomto konaní súd rozsudkom sp. zn. 17S 2/2016 zo dňa 6.3.2018
zamietol žalobu žalobkyne o odstránenie predmetného výklenku balkóna rodinného domu súp. č. XXX,
podperného stĺpika, a uvedenie poškodenej nehnuteľnosti žalobkyne do pôvodného stavu, z dôvodu, že
na strane žalobcov nevystupoval aj druhý podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, ochrany vlastníckeho

práva ktorého sa žalobkyňa domáhala, teda pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie podľa § 78 ods.
1, 2 CSP bez toho, aby nárok žalobkyne preskúmal po vecnej stránke; rozsudok vyhlásený vo veci sp.
zn. 17S 2/2016 neprestavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na stanovisko žalobcov
bolo potom povinnosťou žalovaných, aby preukázali svoje tvrdenia o dohode s vlastníkmi pozemku,
z ktorej malo žalovaným vyplývať oprávnenie zriadiť stavbu v časti výklenku balkóna nad pozemok

žalobcov. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaní nevedeli uviesť presný dátum uzavretia tejto
ústnej dohody. Vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od tvrdenej dohody do začiatku súdneho konania by
bolo možné akceptovať, že si žalovaní tento presný dátum nepamätali. Súd však nemohol nechať bez
povšimnutia fakt, že žalovaní sa rozchádzali pokiaľ ide aj o rok uzavretia tejto dohody, pretože kým v
tomto konaní žalovaní na pojednávaniach v rámci ich výsluchov tvrdili, že dohoda mala byť uzavretá

v roku 1999 (žalovaná 2/ tvrdila, že malo k tomu dôjsť koncom roka 1999), vo vyjadrení k žalobe zo
dňa 18.6.2018 a vo vyjadrení zo dňa 5.6.2017 k žalobe, ktorá bola prejednávaná na tunajšom súde
pod sp. zn. 17S 2/2016 žalovaní tvrdili, že dohoda mala byť uzavretá v roku 2000 (bez uvedenia dňa
a mesiaca). Uvedený rozpor v tvrdeniach žalovaných ohľadom roku uzavretia dohody nenasvedčujevierohodnosti tvrdení žalovaných. Zároveň súd nemohol nechať bez povšimnutia fakt, že z obsahu
administratívneho spisu Mesta Nemšová, v ktorom sa žalovaným ako stavebníkom vytýkalo, že stavbu
čiastočne postavili na pozemku žalobcov, nevyplýva, žeby žalovaní v ich podaniach adresovaných

Mestu Nemšová v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby na svoju obranu tvrdili existenciu
takejto dohody s vlastníkmi pozemku, do ktorého stavbou zasiahli. Po prvý krát začali žalovaní ústnu
dohodu spomínať v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17S 2/2016. Žalovaní sa
pokúšali preukázať pravdivosť ich tvrdení svedeckou výpoveďou W. Y., ml.. Menovaný svedok v rámci
svojho výsluchu uviedol, že keď žalovaní rozoberali časti ich strechy a strechy domu žalobcov v mieste

napojenia nadstavby na dom žalobcov v roku 1999, bol svedok pritom, keď manžel žalobkyne povedal
žalovaným: „Spravte to tak, aby to bolo dobre, aby nikomu nezatekalo do domu.“ Svedok tvrdil, že si to
pamätal z dôvodu, že sa osobne zúčastnil týchto prác. Ďalej svedok uviedol, že manžel žalobkyne bol
viackrát na stavenisku počas realizácie nadstavby, vyšiel tam po schodoch, a bol aj pomáhať vybudovať
žľab, aby nezatekalo do domov. Tvrdenia svedka žalobkyňa popierala, uvádzala, že jej manžel mal
ochorenie srdca, bol po operáciách, a nemohol preto sám pomáhať pri zhotovení žľabu. Súd k výsluchu

svedka uvádza, že svedok nepotvrdil tvrdenia žalovaných o tom, že žalobkyňa vyjadrila súhlas s
presahom balkóna na dome žalovaných nad pozemok žalobcov, ani so zásahom do strechy žalobcov.
Ďalejsúduvádza,žeakmanželžalobkynenaozajžalovanýmzaprítomnostisvedkapovedal,že„Spravte
to tak, aby to bolo dobre, aby nikomu nezatekalo do domu“, tak z tohto jeho vyjadrenia sa podľa názoru
súdu nedá jednoznačne vyvodiť, že manžel žalobkyne 1/ súhlasil s tým, aby bol balkón zhotovený

pri streche domu žalobcov tak, že bude presahovať nad pozemok a dom žalobcov v takom rozsahu
ako bol žalovanými napokon vyhotovený a ako to zistil súdom ustanovený znalec. Súd považoval
za oprávnené námietky, ktorými žalobcovia spochybňovali vierohodnosť výpovede svedka čo do ním
tvrdeného súhlasu manžela žalobkyne s vyhotovením balkóna. Skutočne pôsobí nevierohodne, že
svedok si vedel spomenúť na detaily, vyjadrenia účastníkov ohľadom realizácie nadstavby z roku 1999,

alenaotázkyprávnejzástupkynežalobcovsinevedelspomenúťnainformácievšeobecnéhocharakteru,
ato,čibolsvedokprojektantom,stavebnýmdozorom,stavbyvedúcimprivýstavbelexanovéhoprístrešku
domu žalovaných, či overoval projektovú dokumentáciu. Z obsahu administratívneho spisu Mesta
Nemšová vyplýva, že projekt na stavbu prístrešku bol vypracovaný v auguste 2015 (príloha č. 26) a bol
predložený dňa 25.8.2015 stavebnému úradu so žiadosťou o vydanie dodatočného povolenia na zmenu

dokončenej stavby, pričom na pripojených výňatkoch z pôvodnej projektovej dokumentácie sa nachádza
okrúhla pečiatka svedka ako stavbyvedúceho. Svedok si teda nevedel spomenúť ani na všeobecné
informácie ohľadom udalostí súvisiacich s vypracovaním a predložením projektovej dokumentácie na
stavbu prístrešku domu žalovaných z roku 2015, no rozpamätal sa dokonca na detaily udalostí, ktoré
nastali o viac rokov skôr a súviseli s realizáciou balkóna na dome žalovaných z roku 1999. Uvedené v

spojení s faktom, že svedok je synom žalovaných, sú teda medzi svedkom a žalovanými rodinné, citové
väzby, viedlo súd k tomu, že vyhodnotil ako nevierohodnú výpoveď svedka v časti tvrdeného súhlasu
manžela žalobkyne s vyhotovením balkóna, a osobnej pomoci manžela žalobkyne pri zhotovení žľabu,
a neprihliadal na ňu. Výpoveď svedka nebola v konaní potvrdená inými vierohodnými dôkazmi. Súd má
zároveň za to, že keď stavebníci vedeli, že stavajú v rozpore so stavebným povolením, a navyše tým

zasiahnu do vlastníckeho práva vlastníkov susedného pozemku a rodinného domu, ak skutočne došlo
k súhlasu vlastníkov susedného pozemku s presahom balkóna do ich pozemku, dalo by sa očakávať,
že dotknuté osoby o tom v záujme právnej istoty vyhotovia a podpíšu listinný dokument; no existencia
takejto písomnej dohody nebola žalovanými tvrdená ani preukazovaná.

39. Fakt, že žalobkyňa a jej manžel dlhé roky nenamietali proti stavbe žalovaných zasahujúcej nad
pozemok žalobcov tiež nepotvrdzuje tvrdenie žalovaných o tvrdenej dohode, z ktorej malo žalovaným
vyplývať oprávnenie stavať na pozemku žalobcov. Žalobkyňa totiž vysvetlila dôvody, pre ktoré ona a
jej manžel skôr nezasiahli proti uvedenej stavbe v časti presahu balkóna ponad pozemok žalobcov.
Ako zistil súd na ohliadke na mieste samom z dvora žalobcov je viditeľný predmetný balkón a jeho

presah nad strechu domu žalobcov a ich pozemok. Žalobkyňa potvrdila, že videla v čase realizácie tohto
balkóna, že bolo zasiahnuté do strechy domu žalobcov, no vtedy s manželom nič nepodnikli v záujme
zachovania dobrých susedských, medziľudských vzťahov. Žalobkyňa sa do roku 2011, kedy zomrel
jej manžel, starala o neho z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu (operácie srdca, angína
pectoris). Štyri roky pred jeho smrťou bol manžel odkázaný na opateru zo strany žalobkyne. Žalovaní

nepopierali tieto tvrdenia žalobkyne. Podľa tvrdení žalobkyne z dôvodu týchto stresujúcich zdravotných
problémov manžela žalobkyne, sa žalobkyňa ani jej manžel nemohli zaoberať predmetným presahom
balkóna. Ďalej žalobkyňa uvádzala, že čakala, kedy jej bude doručené kolaudačné rozhodnutie ohľadom
nadstavby domu žalovaných, no nič jej nebolo doručené a preto sa začala zaujímať o plány (projektovúdokumentáciu). Keď žalobkyni na mestskom úrade Mesta Nemšová umožnili nahliadnuť do projektovej
dokumentácie nadstavby domu žalovaných, žalobkyňa zistila, že balkón bol postavený v rozpore s
projektovou dokumentáciou. Preto žalobkyňa podala dňa 22.4.2015 podnet na vykonanie štátneho

stavebného dohľadu, ako to vyplýva z administratívneho spisu Mesta Nemšová. V dôsledku uvedených
subjektívnych okolností teda žalobkyňa a jej bývalý manžel, žalobca 2/ neučinili kroky smerujúce k
zjednaniu nápravy, t.j. k odstráneniu presahu balkóna v období od zhotovenia balkóna v roku 1999, resp.
2000 až do roku 2015.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania musel skonštatovať, že žalovaní nepreukázali oprávnenie
- občianskoprávny dôvod (titul), z ktorého by im vyplývalo právo zriadiť na cudzom pozemku stavbu, t.j.
presahujúci výklenok balkóna rodinného domu.

41. Neobstojí obrana žalovaných, že vecné bremeno, ktorého obsahom je povinnosť žalobcov strpieť
presah balkóna žalovaných nad pozemok parc. č. 455 (o celkovej výmere 0,35 m2) nadobudli žalovaní

vydržaním tohto práva na základe pokojnej a nerušenej držby od roku 2001 (kedy bola dokončená
nadstavba rodinného domu žalovaných) do roku 2011. Inštitút vydržania je originárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Jeho účelom
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Podľa § 151o ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom

práva (vydržaním), pričom ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Občiansky zákonník zákon č. 40/1964
Zb. v ustanoveniach § 129 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1 považuje za oprávneného držiteľa takého
držiteľa veci alebo práva, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právo,
ktoré vykonáva patrí a stanovuje tieto predpoklady pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním:
1/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu právo patrí a to na začiatku držby a po celú zákonom stanovenú

vydržaciu dobu, 2/ uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby 10 rokov, 3/ spôsobilý predmet
vydržania. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú
za následok nadobudnutie veci alebo práva, teda držiteľ musí byť dobromyseľný aj ohľadne právneho
dôvodu (titulu), ktorý mohol mať za následok vznik práva. Pri skúmaní dobrej viery držiteľa o tom, že mu
právo patrí, treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) miere opatrnosti, ktorú možno s

ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu právo patrí. Žalovaným sa nepodarilo preukázať uzavretie nimi
tvrdenej ústnej dohody uzavretej medzi žalovanými a žalobkyňou, jej manželom ešte pred realizáciou
nadstavby. Obsahom tvrdenej dohody mal byť presah balkóna žalovaných nad pozemok žalobcov s
napojením na stavbu rodinného domu žalobcov. Žalovaným tak chýba nadobúdací titul, z ktorého mohli

odvodzovať, že im patrí právo, ktoré držali, vykonávali počas obdobia 15 rokov. V danom prípade navyše
žalovaní vybudovaním balkóna s presahom nad pozemok žalobcov a ich dom postupovali v rozpore
s projektovou dokumentáciou, s ktorou ako stavebníci boli oboznámení, a nedali si pred realizáciou
zmeny nadstavby v časti balkóna vyhotoviť novú projektovú dokumentáciu, nežiadali stavebný úrad
o povolenie na zmenu stavby ešte pred jej dokončením, čo bolo ich povinnosťou podľa § 68 ods. 1

staveného zákona č. 50/1976 Zb.. Žalovaní vedeli teda, že konajú v rozpore so stavebným povolením a
tým aj v rozpore s právnym poriadkom SR. Nemožno potom v žiadnom prípade konštatovať, že žalovaní
boli dobromyseľnými držiteľmi práva. Nebola tak splnená základná podmienka pre nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho vydržaním.

42. Po zohľadnení uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní
domáhať sa odstránenia neoprávnenej stavby - časti balkóna presahujúcej nad ich pozemok s tým, že
žalovaní sú stavebníkmi a zároveň aj spoluvlastníkmi tejto stavby, a tým je založená i pasívna vecná
legitimácia žalovaných v konaní. V tejto súvislosti súdu poukazuje na to, že pre kvalifikáciu stavby ako
neoprávnenej nie je potrebné, aby bola stavba zriadená celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je

stavba na tomto pozemku zriadená sčasti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6. 1. 2004, sp.
zn. 22Cdo/268/2003).

43. Vzhľadom na situáciu, keď stavba bola zriadená na cudzom pozemku, v § 135c Občianskeho
zákonníka sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom

pozemku. V ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je určené, že vlastník pozemku sa môže na súde
domáhať, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. V danom prípade stavbu postavili
žalovaní. Právo na odstránenie oplotenia na náklady žalovaných uplatnili žalobcovia na súde. Osobou
povinnou odstrániť neoprávnenú stavbu je stavebník, a v prípade následnej zmeny vlastníctva má tútopovinnosť každý ďalší vlastník neoprávnenej stavby. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/432/2002, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003
zodňa19.6.2003,uznesenie NajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo/178/2005zodňa11.7.2005)účelnosť

odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti
a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať aj na to, či
by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah
hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je
jej charakter, na čo slúži, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného

pozemku, k tomu, za akých okolností bola stavba zriadená, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom
pozemku,činaopakstavalvdobrejviere,žemupozemokpatrí,čivlastníkpozemkuprotistavbezakročil.
Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby,
so záujmom na ďalšom využití stavby.

44. Súd po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo odstránenie

časti výklenku balkóna účelné.

45. Súd mal za to, že hospodársky význam časti stavby - výklenku balkóna o šírke 0,30 m a dĺžke
1,29 m je malý, pretože aj po odstránení tejto časti stavby bude nadstavba s balkónom na dome
žalovaných naďalej slúžiť svojmu účelu - na bývanie. Uvedené je potvrdené aj z vyjadrenia žalovaných,

ktorí uviedli, že v roku 2016 si dali vypracovať novú projektovú dokumentáciu ohľadom technického
riešenia nadstavby tak, aby nebolo ňou zasahované do pozemku žalobcov a ich rodinného domu.
Svedok W. Y., ml. uvádzal, že on sám ako zástupca žalovaných pred stavebným úradom v konaní o
dodatočnom povolení stavby navrhol skrátenie výklenku balkóna v rozsahu presahujúcom nad pozemok
žalobcov.Svedokvypracovaldoplnenienákresuriešenia,ktorýpredložilMestuNemšovádňa26.4.2016,

a ktorý obsahuje nákres technického riešenia skrátenia balkóna. Odstránenie presahu balkóna je teda
technicky možné bez zásadnej ujmy na funkčných a hospodárskych vlastnostiach neoprávnenej stavby
žalovaných čiastočne zriadenej na pozemku žalobcov.

46. Žalovaní tvrdili, že odstránenie výklenku balkóna by bolo spojené s nákladmi, ktoré sú podstatne

vyššie ako prípadný prospech, ktorý by získali žalobcovia týmto odstránením. Žalovaní však neuviedli
konkrétnu hodnotu výklenku balkóna, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú. Žalovaní netvrdili
také skutočnosti, z ktorých by bolo možné ustáliť hodnotu časti sporného výklenku balkóna, a nebolo
tvrdené, žeby táto časť balóna mala značnú hodnotu. Žalovaní v tomto smere neuniesli dôkazné
bremeno. Súd dodáva, že náklady na odstránenie neoprávnenej stavby idú v zmysle zákona na vrub

povinnej osoby - stavebníka.

47. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že prospech, ktorý by odstránením časti výklenku
balkóna žalobcovia získali je prakticky nulový aj s ohľadom na tvrdený zámer nadstavovať nad ich
rodinný dom ďalšie podlažie. Ako vyplýva z fotodokumentácie a zistení súdu na ohliadke na mieste

samom , predmetný výklenok balkóna sa nachádza nad strechou domu žalobcov, zasahuje nad
obvodový múr domu žalobcov, z čoho je bez potreby disponovania s odbornými znalosťami v oblasti
stavebníctva každému zrejmé, že ak by žalobcovia chceli nadstavať svoj dom o nové podlažie, tento
výklenok balkóna by im v tom bránil, prípadne by žalobcovia stavbu nového podlažia mohli realizovať
tak, žeby sa vyhli tejto presahujúcej časti stavby žalovaných (ak by to bolo technicky možné), v dôsledku

čoho by však žalobcovia prišli o časť obytnej plochy nového podlažia ich domu, čo súd hodnotí ako
neprípustné obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Zámer
žalobcov nadstavať si ich dom je plne legitímny aj preto, lebo aktuálne majú v dome len dve obytné
miestnosti a postavením ďalšieho podlažia by sa zvýšil komfort bývania v dome žalobcov, ako to docielili
aj žalovaní nadstavbou ich domu o nové podlažie s obytnou plochou. Neboli v konaní preukázané

tvrdenie žalovaných, žeby nebol žiaden technický problém presah balkóna železobetónovej platne
zapracovať do tejto nadstavby, a žeby sa tým vylepšila statika najmä rodinného domu žalobcov. Na
preukázanie týchto tvrdení žalovaných by bolo potrebné vyjadrenie osoby odborne spôsobilej v odbore
stavebníctvo (projektovanie stavieb a statika stavieb). Žalovaní netvrdili, že disponujú takouto odbornou
spôsobilosťou. Súd však poukazuje na to, že aj ak by uvedené tvrdenia žalovaných boli preukázané,

aj tak by šlo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva žalobcov k ich pozemku a rodinnému domu z
dôvodu zmenšenia obytnej plochy nového podlažia domu žalobcov.48. Žalobcovia spochybňovali tvrdenie žalovaných, že odstránenie výklenku balkóna je neúčelné,
pretože po takomto odstránení bude zatekať voda do múru rodinného domu žalobcov a múru domu
žalovaných. Svedok W. Y., ml. uvádzal, že po odstránení presahu balkóna vznikne vyššie riziko

zatekania do domu žalobcov. Svedok vyštudoval SPŠ stavebnú v Trenčíne, odbor pozemné stavby a
pri formulovaní uvedeného záveru vychádzal z odborných znalostí, keďže vo vyštudovanom odbore
pracuje od roku 2006. V danom prípade W. Y. ml. vypovedal na návrh žalovaných ako svedok ku
skutočnostiam, ktoré vnímal, keďže mal byť prítomný na realizácii nadstavby domu žalovaných. W. Y.
ml. nemal v konaní procesné postavenie odborníka, ktorého by súd na návrh niektorej zo strán požiadal

o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP. Je nepochybné, že pre záver, či po odstránení časti stavby
bude existovať riziko zatekania do muriva domov sporových strán je treba mať odborné znalosti z
oblasti stavebníctva. Žalovaní, ktorých v zmysle zásady kontradiktórnosti zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázaťsvojetvrdenia,totobremenoneuniesli,nenavrhlivykonaťdôkaz-odbornévyjadrenieodborne
spôsobilej osoby alebo znalca, ktorým by ich tvrdenia v tomto smere boli preukázané.

49. Ďalej súd zohľadnil aj okolnosti, za akých bola nadstavba domu žalovaných zriadená aj na
časti pozemku žalobcov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní síce požiadali o stavebné
povolenie na nadstavbu ich domu a to im aj bolo udelené, no nadstavbu zrealizovali v rozpore so
stavebným povolením, nežiadali o povolenie na zmenu stavby ešte pred jej dokončením podľa § 68
ods. 1 staveného zákona č. 50/1976 Zb.; o to požiadali až vtedy, keď štátnym stavebným dohľadom boli

zistené uvedené pochybenia žalovaných ako stavebníkov a stavebný úrad ich k podaniu takej žiadosti
vyzval.

50. Súd neprihliadal na tvrdenia žalovaných o tom, že nadstavbu v časti balkóna a napojenia nadstavby
na strechu domu žalobcov nebolo možné realizovať podľa schválenej projektovej dokumentácie a preto

sa od nej žalovaní odchýlili. Žalovaní totiž uviedli, že si dali vyhotoviť novú projektovú dokumentáciu
ohľadom nadstavby tak, aby nebolo zasahované do pozemku a domu žalobcov. Žalovaní aj v konaní o
dodatočnompovolenístavbyvovyjadrenížalovanýchzodňa15.8.2016predstavebnýmúradomprejavili
ochotu odstrániť spornú časť výklenku balkóna.

51. Keďže na mieste samom je jasne viditeľné, že výklenok balkóna presahuje nad strechu domu
žalobcov a tým aj nad ich pozemok, je zrejmé, že žalovaní na stavenisku v čase realizácie nadstavby pri
zhotovovaní balkóna videli, že čiastočne stavajú na pozemku, ktorí patrí žalobcom. Mali teda vedomosť,
že stavajú na cudzom pozemku, nestavali v dobrej viere, že im pozemok patrí.

52. V posudzovanej veci treba brať zreteľ aj na preukázaný fakt, a síce, že žalovaní nadstavbu v tejto
časti,ktorouzasiahlinadpozemokžalobcovrealizovalivedomevrozporesostavebnýmpovolenímabez
súhlasu vlastníkov pozemku (súhlas vlastníkov pozemku nebol v konaní preukázaný). Pri posudzovaní
prípadov neoprávnenej stavby, ku zriadeniu ktorej došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka
musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Ak tento princíp rešpektovaný nebude,

má to dopady nie len na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorej sa tak vytvára povedomie
o „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiadúcimi dôsledkami. Nemožno mať za to,
žeby v záujme spoločnosti bola ochrana takéhoto neoprávneného stavebníka. Z tohto pohľadu potom
nie je relevantné, že záber balkóna do pozemku žalobcov predstavuje podľa výpočtov znalca len výmeru
0,35 m2, čo sa javí ako malý záber vzhľadom na celkovú výmeru pozemku žalobcov 346 m2.

53. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že žaloba žalobcov je šikanózna, že je zneužitím
práva, teda že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti daného prípadu a dospel k záveru,
že uplatnený nárok žalobcov na odstránenie časti balkóna nemožno považovať za výkon práva v

rozpore s dobrými mravmi. Úmyslom žalobcov nebolo poškodiť, či neprijateľne znevýhodniť žalovaných.
Žalobou žalobcovia sledovali legitímny cieľ, a to možnosť nadstavať si svoj rodinný dom za účelom
uspokojenia ich bytových potrieb, čomu bráni, resp. čo sťažuje práve predmetný výklenok balkóna na
dome žalovaných. Vyhovením tejto žalobe práva žalovaných nebudú neprimerane poškodené, keďže
aj po odstránení časti balkóna ich nadstavba bude naďalej funkčná. Žalobcovia majú na ich pozemku

postavený rodinný dom a majú právo pozemok a dom užívať v plnej ich výmere. Vlastnícke právo
žalobcov, do ktorého bolo zasiahnuté v tomto rozsahu si vyžaduje podľa názoru súdu právnu ochranu.
Vlastnícke právo je garantované článkom 20 Ústavy SR a malo by byť v demokratickom právnom štátezo strany jednotlivcov všeobecne rešpektovanou hodnotou a princípom, ktorý štátne orgány vrátane
súdu sú povinné presadzovať a chrániť.

54. V danom prípade na strane vlastníkov stavby neboli zistené také dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé odstránenie časti neoprávnenej stavby. Predmetná časť stavby
(výklenok balkóna) totiž neslúži verejnoprospešným účelom, nikto na nej nie je existenčne závislý, nejde
ani o stavbu značnej ekonomickej hodnoty a aj po jej odstránení môže nadstavba domu žalovaných
slúžiť naďalej na bývanie žalovaným.

55. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa a jej manžel nežiadali zastaviť stavbu balkóna už v čase jej realizácie,
resp. bezodkladne po jeho dokončení žalobkyňa dostatočne vysvetlila ako už bolo uvedené (snaha o
udržanie dobrých susedských vzťahov, starostlivosť o vážne chorého manžela žalobkyne). Tieto dôvody
súd nepovažuje za tak vážne, žeby žalobkyni a jej manželovi (po jeho úmrtí žalobcovi 2/) objektívne
brániliužskôrsadomáhaťochranysvojhovlastníckehopráva-žiadaťodstráneniestavbyzichpozemku.

Starostlivosť o chorého manžela nevylučovala možnosť žalobkyne (ktorá netvrdila, že bola aj ona chorá,
imobilná) aktívne sa zaujímať o ochranu svojho vlastníckeho práva a obrátiť sa na príslušný úrad za
účelom odstránenia stavby - výklenku balkóna. Zásah do vlastníckeho práva žalobcov k ich domu bol
zistiteľný voľným okom z dvora domu žalobcov, prípadne overiteľný aj nahliadnutím na katastrálnom
úrade do katastrálnej mapy, v ktorej sa evidujú údaje o priebehu hraníc pozemkov s stavieb. Ani tvrdené

riziko narušenia susedských vzťahov neobstojí, keďže žalobkyňa sa napokon obrátila na stavebný úrad
a následne podala žalobu na súd. Skutočnosť, že žalobkyňa, jej manžel, následne žalobca 2/ nepodnikli
15 rokov od zriadenia stavby relevantné kroky smerom k jej odstráneniu ale nebola pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku rozhodujúcim faktorom, pretože všetky ostatné relevantné skutočnosti, ktoré súd
musel brať do úvahy pri rozhodovaní o ďalšom osude neoprávnenej stavby, po ich vyhodnotení súdom

smerovali k jednoznačnému záveru o dôvodnosti požiadavky na odstránenie neoprávnenej stavby.

56. Námietka premlčania práva na odstránenie neoprávnenej stavby vznesená žalovanými bola
nedôvodná. Ak sa právo nevykonalo v zákonom stanovenej dobe, a dlžník sa premlčania dovolá,
nemôže súd premlčané právo priznať. Uvedené právne dôsledky však nastávajú len vtedy, ak sa jedná

o právo, ktoré podlieha premlčaniu. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Žalobným nárokom na odstránenie neoprávnenej
stavby sa sleduje práve ochrana vlastníckeho práva. Správne preto žalobcovia poukázali na to, že právo
na ochranu proti neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje. Tento záver vyplýva aj z judikatúry súdov (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 432/2002 zo dňa 17.4.2002 - Rc 23/2003).

57. Žalobcovia žiadali uvedenie strechy ich domu súp. č. XXX na parc. č. 455 k.ú. C. do pôvodného
stavu , t.j. stavu pred realizáciou nadstavby domu žalovaných. Žalobcovia boli povinní v rámci bremena
tvrdenia špecifikovať tento nárok po skutkovej stránke a v dostatočnom rozsahu vymedziť následky
rušivej činnosti žalovaných, ktoré navrhovali žalobcovia odstrániť, aby bol rozsudok súdu , ktorým

by súd tejto časti žaloby vyhovel, vykonateľný. Boli povinní konkretizovať druh a rozsah povinnosti,
ktorú navrhovali uložiť žalovaným. Žalobcovia na pojednávaní dňa 8.7.2022 poskytli tvrdenia, ktorými
upresňovali tento žalobný nárok. Pokiaľ žalobcovia na pojednávaní uvádzali, že pod povinnosťou uviesť
strechu do pôvodného stavu majú na mysli povinnosť žalovaných vrátiť na strechu žalobcov pôvodné
oplechovanie strechy, ktoré bolo odobraté počas nadstavby domu žalovaných, ide o nedostatočné

vymedzenie navrhovanej povinnosti. Chýba totiž presný popis a výmera strešnej konštrukcie, ktorú
mali zo strechy domu žalobcov žalovaní protiprávne odobrať a absentuje presný popis a výmera
strešnej konštrukcie, ktorú navrhovali žalobcovia na ich strechu navrátiť. Nie sú zrejmé rozmery, druh
stavebného materiálu, presné vymedzenie miesta na strešnej konštrukcii, kde má byť odobratá terajšia
strešná krytina a položená pôvodná strešná krytina. Túto špecifikáciu mali uviesť žalobcovia, aby na

ňu mohli žalovaní reagovať, vyjadriť sa k nej. Bolo plne v dispozícii žalobcov, aby v tomto smere
poskytli potrebné skutkové tvrdenia, svoje tvrdenia špecifikovali, preukázali prípadne aj za pomoci osoby
odborne spôsobilej (znalca z odboru stavebníctva). Bez uvedenej špecifikácie by rozsudok, ktorým by
súd žalobe v tejto časti vyhovel, nebol vykonateľný, teda by nebol v exekučnom konaní vymáhateľný.
Nepostačujúce je upresnenie strany žalobcov na pojednávaní, v zmysle ktorého uvedenie strechy do

pôvodného stavu má zahŕňať aj povinnosť odstrániť všetok stavebný materiál, ktorý sa nachádza na
spoločnom múre, ktorý bol nadstavaný. Opäť absentuje uvedenie druhu stavebného materiálu, výmery
stavebného materiálu, ktoré navrhovali žalobcovia odstrániť a presná lokalizácia týchto navrhovaných
stavebných činností na existujúcej stavebnej konštrukcii. Strana žalobcu na pojednávaní tiež uviedla, žeuvedenie strechy do pôvodného stavu má zahŕňať aj odstránenie železobetónovej dosky v časti, v ktorej
presahuje ponad pozemok žalobcov. Súd k tomu uvádza, že povinnosť odstrániť železobetónovú dosku
je obsiahnutá v povinnosti, ktorú súd uložil žalovaným v rámci odstránenia stavby domu žalovaných

v rozsahu presahujúcom ponad pozemok žalobcov podľa zakreslenia tejto časti stavby v znaleckom
náčrte, ktorý je prílohou znaleckého posudku. Železobetónová doska tvorí podlahu balkóna, čo súd zistil
na ohliadke a čo tvrdili obe strany a oba tieto stavebné prvky sú súčasťou stavby domu žalovaných a
neoprávnená stavba vrátane všetkých jej súčasti musí byť odstránená v rozsahu záberu do pozemku
žalobcov podľa zobrazenia zelenou farbou v znaleckom náčrte v Prílohe č. 3 Znaleckého posudku č.

12/2020 Ing. Romana Wágnera zo dňa 30.11.2020.

58. Súd dodáva, že ak by aj žalobcovia upresnili nárok na uvedenie strechy domu do pôvodného
stavu v dostatočnom rozsahu, aby bol rozsudok vykonateľný, súd by tomu žalobnému nároku nemohol
aj tak vyhovieť. Žalobcovia nárok uplatnili tzv. negatórnou žalobou v zmysle § 126 Občianskeho
zákonníka. Právne posúdenie uplatneného práva je však vecou súdu. Zapieracia (negatórna) žaloba

(actio negatoria) je žalobou na plnenie, pomocou ktorej sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti,
ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu. Podstatou
tejto žaloby je vlastníkovo právo domáhať sa toho, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených zásahov
do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní pri nadstavbe ich domu bez súhlasu
žalobcov vykonali stavebné úpravy aj na streche domu žalobcov a v dôsledku týchto neoprávnených

zásahov žalovaných došlo k zníženiu trhovej hodnoty domu žalobcov. Žalobcovia sa žalobou domáhali
odstránenia neoprávnených zásahov vykonaných žalovanými na streche domu žalobcov, teda uvedenia
strechy ich domu do pôvodného stavu. Vzhľadom na tento žalobcami popísaný skutkový stav uplatnený
nárok žalobcov na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu bolo možné posudzovať len podľa
ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho

zákonníka platí, že škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Zákonné ustanovenia o náhrade škody
sú špeciálne k ustanoveniu § 126 Občianskeho zákonníka. K rovnakému právnemu názoru dospela aj
judikatúra súdov. Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach sp. zn. 22Cdo 735/2001 zo dňa 4.3.2002 , sp. zn.
22Cdo 3202/2008 zo dňa 16.10.2008 zhodne konštatovali, že ak vznikne v dôsledku neoprávneného

zásahu do vlastníckeho práva taká škoda, ktorej náhrady sa dá domáhať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o náhrade škody, nie je možné požadovať uvedenie do predošlého stavu podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne požadovať negatórnou žalobou také odstránenie následku
neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do pôvodného stavu. Takýto nárok je možné posúdiť len
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ak odstránenie následkov neoprávneného

zásahu je obsahovo zhodné s uvedením do predošlého stavu podľa § 442 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V posudzovanej veci sa jedná presne o uvedenú situáciu, keďže žalobcovia sa domáhali
uvedenia strechy ich domu do stavu pred neoprávneným zásahom žalovaných. Žalovaní však vzniesli
námietku premlčania aj proti tomuto žalobnému nároku. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa právo na náhradu škody najneskôr premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,

za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z výsluchov strán a svedka
vyplynulo,žekrealizáciinadstavbydomužalovanýchakzásahomdostrechydomužalobcov,vdôsledku
ktorých mala byť hodnota domu žalobcov znížená (vznikla škoda), došlo v rokoch 1999, resp. 2000.
Trojročná premlčacia doba plynula od uvedených neoprávnených zásahov do strechy domu žalobcov
bez prerušenia a uplynula v roku 2003 (10 ročná premlčacia doba by uplynula v roku 2010). Žalobkyňa

1/ podala žalobu na uvedenie veci do pôvodného stavu na súd po prvý krát dňa 18.11.2016 (vec vedená
na tunajšom súde pod sp. zn. 17S 2/2016), a žalobcovia podali spolu predmetnú žalobu s identickým
žalobným nárokom na súd dňa 7.5.2018. Je teda zrejmé, že svoje právo na uvedenie veci do pôvodného
stavu na súde strana žalobcov uplatnila po márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby. Premlčané
právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, keďže námietka premlčania bola

vznesená dôvodne. Uplatnenie námietky premlčania žalovaným vo vzťahu k tomuto žalobnému nároku
nepovažuje súd za výkon práva v rozpore s dobrýmimravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nejde podľa názoru súdu o výnimočný prípad, kedy by bolo možné námietku premlčania vyhodnotiť
ako výkon subjektívneho práva v rozpore s dobrými mravmi. Neboli zistené také objektívne okolnosti,
ktoré by žalobcom bránili uplatniť svoje právo na súde pred uplynutím zákonnej premlčacej doby, a ktoré

okolnosti by zavinili žalovaní. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva uplatňovali, bránili
a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva. Žalobcovia, aby predišli
premlčaniu svojho práva mali možnosť vlastným úsilím si toto právo ustrážiť, riadne a včas ho uplatniť
vykonaním príslušného procesného úkonu - podaním žaloby na súde. Žalobkyňa 1/ predsa videla, žepočas realizácie nadstavby boli vykonané stavebné úpravy, ktorými bolo zasiahnuté do strechy jej domu
a žalobca 2/ túto skutočnosť tiež mal možnosť zistiť pri bežnom pohľade z dvoru jeho domu, čo vyplýva
z fotodokumentácie a zistení súdu na ohliadke na mieste samom. Žalovaní nijako nebránili žalobcom

uplatniť si nárok na uvedenie veci do predošlého stavu na súde. Je teda zrejmé, že márne uplynutie
premlčacej doby nemožno pričítať v žiadnom rozsahu žalovaným, ale ide výlučne o zavinenie žalobcov,
ktorí majú dbať o to, aby si práva na súde uplatnili včas.

59. Spoukazomnauvedenédôvodysúdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,ževprejednávanej

veci je spravodlivé v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcov uložiť žalovaným povinnosť odstrániť
časť ich stavby presahujúcu nad pozemok žalobcov v rozsahu ako to zakreslil súdom ustanovený znalec
zelenoufarbouvpríloheč.3jehoposudku,atonanákladyžalovaných,vzmysleustanovenia§135cods.
1 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalovaným túto povinnosť výrokom II. uložil, a lehotu na plnenie
určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP na 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu považoval súd za
primeranú na to, aby boli žalovaní schopní zabezpečiť stavebné práce na odstránenie neoprávnenej

časti stavby z pozemku žalobcov. Žalovaní majú za týmto účelom vypracovaný projekt, nežiadali o dlhšiu
lehotu na plnenie. Výrokom III. súd žalobu žalobcov o uvedenie strechy domu súp. č. XXX na parc. č.
455 k.ú. C. do pôvodného stavu zamietol.

60. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalovaných výsluchom svedka V. Y. na preukázanie

ich tvrdení, že C. K. opakovane chodil po streche domu žalobcov a v dôsledku toho malo začať
zatekať do domu žalobcov. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní napokon vyplynulo, že do domu jej
zatiekli zrážkové vody vtedy, keď sa robila strecha nadstavby a bolo to otvorené. Zhodne vypovedali
aj žalovaní. Ani výsluch menovaného svedka by však bezpečne nepreukázal, či k poškodeniu strechy
domu žalobcov, a zatekaniu do domu, došlo práve v dôsledku toho, že po streche chodil syn žalobkyne.

Preto nebolo treba túto otázku preukazovať výsluchom navrhnutého svedka, šlo by o nadbytočný dôkaz.
Žalobcovia v priebehu konaniu upustili od ich pôvodného návrhu vypočuť svedkyňu Q. K., a preto súd
tento dôkaz nevykonal.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vzhľadom na zásadu úspechu a zásadu

zodpovednosti za zastavenie konania. Súd mal za to, že žalobcovia späťvzatím žaloby procesne
zavinili zastavenie konania ohľadom nároku na odstránenie podperného stĺpika prístavby prístrešku
pred vchodovými dverami do rodinného domu žalovaných, a v časti o uvedenie murovaného oplotenia
žalobcov do pôvodného stavu. Žalobcovia uviedli, že žalobu v tejto časti berú späť vzhľadom na výsledky
znaleckého dokazovania súdom ustanoveného znalca. Neboli tak preukázané tvrdenia žalobcov, že

podperný stĺpik sa nachádza na pozemku žalobcov. Žalobcovia mohli osloviť znalca ešte pred podaním
žaloby a na základe odborného posúdenia znalca by už vtedy vedeli, že stĺpik sa nachádza na pozemku
žalovaných. Súd dospel k záveru, že žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania v časti o
odstránenie prístrešku zasahujúceho nad pozemok vo vlastníctve žalobcov. Znaleckým dokazovaním
bolo preukázané, že časť strechy prístrešku presahuje ponad pozemok žalobcov o šírke 0,05 m.

Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor v oznámení zo dňa 21.4.2022 súdom ustanovenému znalcovi
oznámil, že nebol úradne overený geometrický plán, ktorým bola zakreslená plocha, ktorú zaberá
prístrešok žalovaných z pozemku žalobcov pre účely zriadenia vecného bremena, pretože podrobné
body majú krajnú polohovú odchýlku menšiu ako 0,24 m a teda polohové určenie vecného bremena vtýchto medziach je v rozpore s usmerneniami Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 9/2013, č.
1/2022. Vzhľadom na malú plochu záberu 0,08 m2 by nebolo účelne odstránenie tejto časti prístrešku,
a obidve sporové strany ich poslednými podaniami v tejto veci navrhovali zriadiť za primeranú náhradu

vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalobcov strpieť presah prístrešku domu žalovaných ponad
pozemok žalobcov. S poukazom na uvedené oznámenie Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor
a citované usmernenia uvedené vecné bremeno by nemohlo byť zapísané v katastri nehnuteľností
na základe rozsudku súdu, ktorým by súd zriadil vecné bremeno; rozsudok by bol nevykonateľný. S
prihliadnutím na tieto okolnosti mal súd za to, že procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti

nemožnopričítaťžiadnejzostrán. Žalobcoviaboliúspešnívčastižalobyoodstránenievýklenkubalkóna
zasahujúceho nad pozemok žalobcov, keď súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalovaní boli úspešní v časti
o uvedenie strechy domu žalobcov do pôvodného stavu, pretože žaloba bola v tejto časti zamietnutá. S
poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žiadna zo strán nebola prevažne úspešná. Obe strany
maliúspechlenčiastočnýpribližnevrovnakomrozsahu.Pozohľadneníuvedenýchokolností,ktoréviedli
k zastaveniu konania v časti žalobných nárokov, nemožno prijať záver, žeby niektorej zo strán vzniklo

právo proti druhej strane na náhradu trov zastaveného konania. Preto súd výrokom IV. podľa § 255 ods.
2, § 256 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.