Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119300338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6119300338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: P. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomul.M.XXX/XXX.,S.,zast.Mgr.JaroslavomPlžikom,advokátomsosídlomNám.Š.Moysesa

17/A,BanskáBystrica,ozaplatenie2.158,92eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. októbra 2021, č.k. 17Csp/119/2019-160, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 136,71
eur od 24.10.2016 do 10.05.2017, zo sumy 36,71 eur od 11.05.2017 do 18.01.2018, zo sumy 138,89 eur
od 24.10.2016 do 18.01.2017, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2016 do 18.01.2018, zo sumy 64,49 eur od
19.01.2018 do 26.03.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.11.2016 do 25.03.2018, zo sumy 3,38

eur od 26.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.12.2016 do 14.06.2018, zo sumy 138,89
eur od 26.01.2017 do 13.06.2018, zo sumy 81,16 eur od 14.06.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89
eur od 26.02.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.03.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89
eur od 26.04.2017 do 14.10.2018, zo sumy 97,83 eur od 15.10.2018 do 25.03.2019, zo sumy 138,89
eur od 26.05.2017 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.06.2017 do 24.03.2019, zo sumy 75,61
eur od 25.03.2019 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2017 do 02.05.2019, zo sumy 138,89

eur od 25.08.2017 do 01.05.2019, zo sumy 53,39 eur od 02.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy 138,89
eur od 26.09.2017 do 01.07.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2017 do 31.06.2019, zo sumy 131,17
eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur
od 26.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od
26.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89
eur od 26.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur
od 26.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od

26.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2018 do zaplatenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.658,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26,89 eur od 26.07.2016
do 11.05.2017, zo sumy 138,89 eur od 26.08.2016 do 11.05.2017, zo sumy 65,78 eur od 12.05.2017

do 19.01.2018, zo sumy 138,89 eur od 27.09.2016 do 19.01.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2016
do 19.01.2018, zo sumy 93,56 eur od 20.01.2018 do 26.03.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.11.2016
do 26.03.2018, zo sumy 32,45 eur od 27.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.12.2016do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2017 do 14.06.2018, zo sumy 110,23 eur od 15.06.2018
do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.02.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.03.2017
do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2017 do 15.10.2018, zo sumy 126,90 eur od 16.10.2018

do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2017 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 27.06.2017
do 25.03.2019, zo sumy 104,68 eur od 26.03.2019 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2017
do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.08.2017 do 02.05.2019, zo sumy 82,46 eur od 03.05.2019
do 01.07.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2017 do 01.07.2019, zo sumy 21,35 eur od 02.07.2019
do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.11.2017

do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2018
do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 27.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 27.03.2018
do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2018
do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2018
do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2018
do zaplatenia. Vo výroku II. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobcovi súd priznal

proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 51,92 %. Rozhodoval na základe
žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca (Poštová banka a.s.) domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
2.158,92 eur s príslušenstvom na tom právnom základe, že dňa 16.09.2015 uzatvoril so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1557447342, na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky v sume 5.000 eur, pričom žalovaný neplnil dlh riadne a včas podľa zmluvy, v

dôsledku čoho pôvodný žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne dňa 24.10.2016 vyhlásil úver
za predčasne splatný. Žalobca uplatnil svoj nárok najskôr v upomínacom konaní, kde došlo k vydaniu
platobného rozkazu, proti ktorému bol podaný odpor žalovaným, a teda platobný rozkaz bol zrušený zo
zákona. Dňa 11.05.2020 bol súdu doručený návrh na zmenu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia

pohľadávky, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 13.05.2020 tak, že namiesto pôvodného žalobcu
do konania vstúpil žalobca. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere
č. 1557447342 je spotrebiteľskou zmluvou na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj špeciálnu úpravu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, či zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V upomínacom konaní žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu tak, že si neuplatnil úroky a
poplatky, pričom následne žiadal iba o vrátenie istiny úveru vo výške 1.658,92 eur spolu s úrokom z
omeškania. Súd sa vyporiadal s procesnou obranou žalovaného v podobe jeho námietok a argumentov
adospelkzáveru,žemedzizmluvnýmistranamibolauzatvorenáplatnázmluvaoúvere.Súdnevzhliadol
rozpor predmetnej zmluvy s dobrými mravmi. Medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nebola nezhoda

ohľadne určitosti pohľadávky, ktorá bola postúpená. Z predložených listín podľa súdu vyplývalo, že
pôvodný žalobca ako banka upozornila žalovaného na jeho omeškanie so splácaním dlhu v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a výzvu žalovanému aj riadne doručila. Súd vyjadril
názor, že za takúto výzvu je nakoniec možné považovať aj samotnú žalobu banky voči žalovanému.
Ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že v danom prípade nedošlo k riadnemu a platnému

vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pôvodným žalobcom, pretože dňa 24.10.2016, teda v čase
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaný nebol viac ako tri mesiace s omeškaním s úhradou
splátky. Ku dňu 24.10.2016 mal žalovaný uhradiť celkovo čiastku 1.666,68 eur (12 x 138,89 eur) pričom
žalovaný k 24.10.2016 uhradil celkovo 1.391,80 eur. Rozdiel medzi čiastkou, ktorá mala byť uhradená a
reálne vykonanými úhradami žalovaným je 274,88 eur. Keďže splátka úveru istiny bola v sume 138,89

eur (bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bezúročný a bezpoplatkový), tak žalovaný nebol v omeškaní
viac ako 3 mesiace, resp. s viac ako tromi splátkami. Jednotlivé splátky úveru boli súdom určené v sume
138,89 eur, nakoľko úver je bezúročný a bezpoplatkový, čo v prípade istiny úveru vo výške 5.000 eur a
36 splátok tvorí jednu splátku v uvedenej výške 138,89 eur. Súd ďalej posúdil premlčanie uplatneného
nároku. Žaloba pôvodného žalobcu bola podaná na súde dňa 28.05.2019. Splátky splatné do 25.05.

2016 by tak podľa súdu boli premlčané. Súd však uviedol, že žalobca si uplatňuje iba sumu istiny a
neuplatňuje si žiadnu premlčanú splátku. Podľa súdu nebolo možné ani aplikovať dĺžku premlčacej doby
z bezdôvodného obohatenia, nakoľko súd nepovažoval listinu z 24.10.2016 za odstúpenie od úverovej
zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že celkový dlh žalovaného na istine úveru
je 1.658,92 eur. Podľa súdu sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát so zaplatením splátky splatnej

dňa 25.07.2016, ktorú dovtedy zaplatil iba v sume 112 eur, pričom jej výška bola 138,89 eur. Žalovaný
splácal dlh nepravidelne. Súd započítal platby žalovaného chronologicky na najstaršie splatné splátky
úveru. Na základe toho potom súd uložil žalovanému aj zaplatiť úroky z omeškania z dlhu, splnením
ktorého je v omeškaní, a to tak, že platby započítal na skôr splatnú splátku a ak platba nepokryla celúsplátku istiny vo výške 138,89 eur, tak omeškanie trvalo až do najbližšej vykonanej platby. Žalobu v časti
prevyšujúcej sumu 1.658,92 eur a uplatnených úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému

náhradu trov konania v rozsahu 51,92 %.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a s tým súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podal v
zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný sa stotožnil
so záverom súdu o tom, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ako aj s tým,

že v danom prípade nedošlo zo strany žalobcu k riadnemu a platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Mal však za to, že súd prekročil svoju právomoc v
rozpore s § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je viazaný žalobným návrhom žalobcu, keď rozsudkom
zaviazal žalovaného na iné plnenie čo do právneho dôvodu ako aj výšky v časti priznaných úrokov z
omeškania. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní. Poukázal na právnu úpravu postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa žalovaného v tomto konaní
nebolo preukázané, že by predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) písomne vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy po konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a zároveň pred postúpením
predmetnej pohľadávky postupníkovi, a teda po 25.10.2018. Listinné dôkazy, ktoré uvádzal súd vo
svojom odôvodnení nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za písomnú výzvu v zmysle

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a to z dôvodu, že: výzva na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 24.10.2016, ktorá je zároveň oznámením o predčasnej splatnosti úveru obsahuje výzvu na
zaplatenie dlžnej časti zosplatneného úveru, pričom ako sa preukázalo v tomto konaní tento právny
úkon je neplatný z dôvodu jeho rozporu so zákonom, a teda žalovaný fakticky nemohol byť vyzvaný v
roku 2016 na úhradu zostávajúcej časti úveru s ohľadom na jeho konečnú splatnosť, ktorá nastala až

25.10.2018. Upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 28.09.2016 nebolo zaslané po konečnej
splatnosti úveru, a teda žalovaný v tomto čase nemohol byť v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní
s plnením svojho celkového dlhu. Predžalobná výzva zo dňa 21.03.2019 bola žalovanému zaslaná zo
strany spoločnosti R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, a teda nie zo strany
procesného predchodcu žalobcu (Poštová banka a.s.). Uvedená výzva podľa žalovaného neobsahuje

žiaden doklad, ktorý by preukazoval právo tejto spoločnosti konať v mene procesného predchodcu
žalovaného. Žalovaný mal tiež za to, že žalobu nie je možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, resp. alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že jeho právny predchodca dodržal
všetky podmienky, ktoré mu vyplývali z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách.
Mal za to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň podľa žalobcu bolo preukázané, že žalovaný bol

postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to - výzvou na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 24.10.2016, ktorá je zároveň aj vyhlásením mimoriadnej splatnosti. K podmienkam postúpenia
pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách poukázal
na rozsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky. Žalobca na záver zopakoval, že žalovaný bol v
čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že
zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 uvedeného zákona. Navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom

tvrdení, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalobcu je absolútne neplatná. Podľa žalovaného, žalobcom uvedenú judikatúru súdov nemožno v
danej veci aplikovať. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti zo dňa 24.10.2016 podľa názoru žalovaného
nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže toto nie je možné považovať
za platný právny úkon a s ohľadom na neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti nebol poskytnutý

úver v čase zaslania vyhlásenia o predčasnej splatnosti zo dňa 24.04.2016 splatný. Žalovaný tak
objektívne nemohol byť dňa 24.04.2022 platne vyzvaný na úhradu celého záväzku postupcom, nakoľko
v rozhodnom období nebol poskytnutý úver splatný. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutýrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, resp. alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP") bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutom výroku I. zmeniť podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

7. Žalovaný v podanom odvolaní namietal neexistenciu žalobcovej vecnej aktívnej legitimácie z dôvodu,
že tomuto bola postúpená pohľadávka banky, avšak neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie

pohľadávky banky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách (ďalej ako „zákon
o bankách“). V tomto smere mal za to, že listinné dôkazy, a to výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa
24.10.2016, upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 28.09.2016, predžalobnú výzvu zo dňa
21.03.2019, či samotnú žalobu, nie je možné považovať za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
bankách, a teda žalobca nimi nepreukázal splnenie podmienok na postúpenie bankovej pohľadávky.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedené námietky žalovaného nie
sú dôvodné. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje v prípade bankovej pohľadávky osobitné
podmienky jej postúpenia v ustanovení § 92 ods. 8, ktorými sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy
banky dlžníkovi a dlžníkovo omeškanie dlhšie ako 90 dní, pričom predmetom postúpenia môže byť iba

pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Uvedené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky
banky voči žalovanému žalobcovi podľa ustanovenia § 92 ods. 8 o bankách splnené boli, ich splnenie
bolo preukázané, zmluva o postúpení pohľadávok je platná a žalobca je podľa názoru odvolacieho súdu
vo veci aktívne legitimovaným subjektom.

9. Pokiaľ ide o listinu označenú ako „upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.09.2016,
už tento právny úkon možno podľa odvolacieho súdu považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách.Ikeďnebolisplnenépodmienkynapostupprávnehopredchodcužalobcupodľa§565vspojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že žalovaný v danom čase nebol v omeškaní
viac ako 3 mesiace, súčasťou uvedenej listiny je aj výzva na úhradu dlhu žalovaného v lehote 15 dní po

doručení výzvy. Rovnako tak listina „výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 24.10.2016, napriek tomu,
že jej obsahom bol aj právny úkon zosplatnenia úveru, ktorý bol posúdený ako neplatný (čo žalovaný v
odvolaní nenamietal), obsahuje tiež aj výzvu na zaplatenie dlhu v lehote 10 dní od jej doručenia. Týmito
výzvami bol tak žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Právne úkony je potrebné posudzovať v zmysle ich obsahu bez ohľadu na ich označenie a

nie je ani vylúčené, aby obsahom jednej listiny bolo aj niekoľko právnych úkonov, a teda právny úkon
zosplatnenia úveru a právny úkon výzvy na úhradu dlžnej sumy, ako v prípade listiny zo dňa 24.10.2016.

10. Ako bolo už uvedené, predmetom postúpenia bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je splatná. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu (Poštová banka a.s.)

na žalobcu došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2020. Z predmetnej zmluvy
o úvere č. 1557447342 zo dňa 16.09.2015 vyplýva, že termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na
deň 25.09.2018. Na žalobcu tak bola postúpená už splatná pohľadávka. Zákon o bankách v uvedenom
ustanovení § 92 ods. 8 neupravuje podmienku postúpenia pohľadávky výzvu banky až potom, čo je
pohľadávka alebo jej časť splatná. Nie je teda vylúčené, aby bol klient banky upozornený na omeškanie

so splácaním dlhu aj pred samotnou splatnosťou pohľadávky. Námietka žalovaného o tom, že vyššie
uvedené listiny nemožno považovať za výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že
tieto boli zaslané pred splatnosťou pohľadávky nebola dôvodná.

11. Odvolací súd sa ale stotožnil s právnym názorom žalovaného, že za výzvu banky nemožno

považovať samotnú žalobu, keďže jej účelom nie je upozorniť žalovaného na omeškanie so splácaním
dlhu, keď táto predstavuje procesný úkon, ktorým žalobca uplatnil právo na súdnu ochranu svojich práv.
Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že v konaní bola preukázaná výzva banky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Taktiež v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávkynepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením aspoň časti svojho peňažného
záväzku voči banke. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa dostal prvýkrát do omeškania so zaplatením
splátky splatnej dňa 25.08.2016 a nie splátky splatnej dňa 25.07.2016, ako uviedol súd prvej inštancie,

nakoľko žalovaný zaplatil k 24.10.2016 (kedy malo dôjsť k predčasnej splatnosti) sumu 1391,08, čo
pokrýva 10 splátok a 2,18 eur z 11 splátky splatnej dňa 25.08.2016, ktorú žalovaný tak nezaplatil vo
výške 136,71 eur. Žalovaný naďalej nepravidelne a v rôznych výškach svoj dlh plnil aj ďalej. Aj keby
sa započítali platby žalovaného na úhradu niektorých dlžných splátok (a teda s týmito splátkami by už
nebol žalovaný v omeškaní), je zrejmé, že v čase termínu konečnej splatnosti úveru dňa 25.09.2018

nebola žalovaným zaplatená celá istina a žalovaný teda do postúpenia pohľadávky dňa 09.04.2020 bol
v omeškaní viac ako 90 dní. Podľa názoru odvolacieho súdu tak boli splnené všetky podmienky podľa
uvedeného ustanovenia zákona o bankách a žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

12. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, keď podľa § 216 ods. 1
CSP je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že po podanom odpore žalovaným

došlo k zmene žaloby, v zmysle ktorej žalobca požadoval istinu vo výške 1658,92 eur s úrokom z
omeškania 5 % z dlžnej istiny, a to od 24.10.2016. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania
zjednotlivýchdlžnýchsplátokod 26.07.2016,atedaodvtedy,odkedyžalovanýanilennebolvomeškaní,
keďže ako je uvedené vyššie, žalovaný sa dostal do omeškania až so splátkou splatnou dňa 25.08.2016,
pričom zároveň nerozhodol o návrhu žalobcu v zmysle § 216 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto vyhodnotil

túto námietku žalovaného ako dôvodnú a v tomto zmysle zmenil podľa § 388 CSP napadnutý výrok I.
rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 5 %, a to za obdobie omeškania od 24.10.2016. Zároveň
vzhľadom na to, že v predmetnej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, žalobca má nárok na

úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok, ktoré žalovaný nezaplatil a s ktorými je v omeškaní
a nie z dlžnej istiny ako žiadal žalobca. Nakoľko žalovaný platil nepravidelne, odvolací súd započítal
jednotlivé platby žalovaného postupne na najskôr splatné splátky s ktorými bol žalovaný v omeškaní, a
to od 24.10.2016, odkedy žalobca žiadal úrok z omeškania tak, že omeškanie splatnej splátky trvalo až
dovtedy, dokedy jej výška nebola pokrytá niektorou platbou žalovaného.

14. Na základe uvedeného preto odvolací zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
a priznal žalobcovi nárok na 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 136,71 eur (zvyšok prvej omeškanej
a nezaplatenej splátky splatnej dňa 25.08.2016) od 24.10.2016 (odkedy žiadal žalobca) do 10.05.2017
(žalovaný zaplatil 11.05.2017 sumu 100 eur). Táto platba nedosiahla celú splátku, preto po jej

započítaní na túto splátku zostala suma 36,71 s platením ktorej bol žalovaný v omeškaní od 11.05.2017
do 18.01.2018, nakoľko dňa 19.01.2018 žalovaný zaplatil ďalšiu sumu vo výške 250 eur, ktorá túto
dlžnú sumu pokryla. Ďalšia splátka bola splatná 25.09.2016 (avšak žalobca žiadal úrok z omeškania
až od 24.10.2016), a teda išlo o splátku 138,89 eur s ktorou bol žalovaný v omeškaní od 24.10.2016
do 18.01.2017, kedy bola zvyšnou časťou platby žalovaného zo dňa 19.01.2018 (250 eur-36,71 eur)

aj táto pokrytá a uhradená v celej výške. Ďalšia splátka bola vo výške 138,89 eur s platením
ktorej bol žalovaný v omeškaní od 26.10.2016 do 18.01.2018, kedy zostalo z platby žalovaného zo dňa
19.01.2018 započítať sumu 74,40 eur. Preto bol žalovaný na túto splátku od 19.01.2018 v omeškaní v
sume 64,49 eur (138,89-74,40 eur), a to do ďalšej platby žalovaného dňa 26.03.2018.

15. Takýmto spôsobom potom odvolací súd vypočítal aj úrok z omeškania pre ďalšie splátky žalovaného
nasledovne tak, že žalobcovi parí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 138,89 eur od
26.11.2016 do 25.03.2018, zo sumy 3,38 eur od 26.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od
26.12.2016 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2017 do 13.06.2018, zo sumy 81,16 eur od
14.06.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.02.2017 do 15.10.2018, zo sumy

138,89 eur od 26.03.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2017 do 14.10.2018, zo sumy
97,83 eur od 15.10.2018 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2017 do 25.03.2019, zo sumy
138,89 eur od 26.06.2017 do 24.03.2019, zo sumy 75,61 eur od 25.03.2019 do 02.05.2019, zo sumy
138,89 eur od 26.07.2017 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 25.08.2017 do 01.05.2019, zo sumy
53,39 eur od 02.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2017 do 01.07.2019, zo sumy

138,89 eur od 26.10.2017 do 31.06.2019, zo sumy 131,17 eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eur od 26.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.12.2017 do zaplatenia,
zo sumy 138,89 eur od 26.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.02.2018 do zaplatenia,
zo sumy 138,89 eur od 26.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2018 do zaplatenia,zo sumy 138,89 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.06.2018 do zaplatenia,
zo sumy 138,89 eur od 26.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.08.2018 do
zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2018 do zaplatenia.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku I. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol

nasledovne: žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.658,92 eur s príslušenstvom. Neúspech
žalobcu spočíval len v príslušenstve pohľadávky. Nakoľko žalobca si príslušenstvo nevyčíslil, odvolací
súd pri posúdení úspechu v spore na príslušenstvo neprihliadal. Žalobca bol tak v spore v plnom rozsahu
úspešný a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

18. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).