Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200709
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7518200709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky A. B. C., D. E.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v obci F. G. XXX právne zastúpenej Mgr. Stanislavou Liptákovou advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie na Rozvojovej ul. č. 2 v Košiciach a manžela, ktorý návrh nepodal
H. I. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v obci F. G. XXX právne zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Kpt. Nálepku č. 8 v Michalovciach v konaní o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. deťom C.: J.
nar. XX.X.XXXX a I. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny Košice o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
z 18.11.2021 č.k. 9P/44/2018 - 380 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, o tom, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať mal. deti a spravovať ich
majetok a o styku manžela s mal. deťmi.

Zrušuje rozsudok vo výroku o určení výživného a o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

ManželstvomanželovA.B.C.,D.E.aH.I.C.,uzavretédňa31.1.2009vK.,zapísanévknihemanželstiev
Matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX sa r o
z v á d z a .

Maloleté deti J. C., nar.XX.X.XXXX a I. C., nar.XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. sumou 170 EUR mesačne a na výživu maloletého
I. sumou 150 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí,

počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistený skutočný stav veci
právne posúdil podľa § 23 ods. 1-3, § 24 ods. 1-4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1 zák.
č. 36/2005 Z.z. o rodine a dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo

rozvrátené v dôsledku odcudzenia sa manželov a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel. So
zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky, ktorý je z časového hľadiska dlhodobý a nemenný,
ani nemožno očakávať, že sa manželské vzťahy medzi manželmi obnovia. Navrhovateľka prestala
manželovi dôverovať, v manželstve sa dlhodobo cíti nespokojná, k manželovi už neprechováva žiadne
city a svoje vážne rozhodnutie rozísť sa s manželom, demonštrovala aj tým, že zo spoločnej domácnosti
s ním odišla. Manželia žili dlhodobo v samostatných domácnostiach, dôvodom návratu navrhovateľky

do spoločného rodinného domu, kde býva manžel, bolo len želanie detí bývať v rodinnom dome a
ekonomický faktor, ktorý by navrhovateľke uľahčil platby jej mesačných výdajov. Jedná sa o dlhodobý
postoj navrhovateľky k predmetu konania, je definitívne rozhodnutá, poukázala na svoju nespokojnosť
v manželstve, manželskú krízu považuje za vážnu a neprekonateľnú, svoje rozhodnutie nechce ani
prehodnotiť, ani sa nechce pokúsiť o riešenie manželskej a partnerskej krízy prostredníctvom odborného

poradenstva.Postojmanželaajehozáujemzotrvaťvmanželstve,nemôžebyťsámosebedôvodom,aby
nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý ona považuje za neperspektívny. Sám manžel uznáva,
že vzťahy s navrhovateľkou sú vážne narušené a konfliktné, svoj postoj nerozviesť sa odôvodňuje
náboženským hľadiskom, ktoré rozvod manželstva nepripúšťa a skutočnosťou, že chce pre maloleté deti
rodinuzachovať.Sámvšaknavrhovateľkenedôveruje,čosaprejavujeajpodaniami,vktorýchjunapáda,

podáva na ňu trestné oznámenia, jeho vyjadrenia, že sa snaží o obnovu spolužitia, ostávajú v teoretickej
rovine. Na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a
citové zblíženie sa manželov, nadobudnutie dôvery v druhého manžela, ktoré v manželstve absentuje.
Z uvedených dôvodov má súd za to, že manželstvo manželov je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho
rozviedol. Obaja manželia vo svojich vyjadreniach potvrdili v manželstve rozpory a hádky zapríčinené

ich rozdielnymi postojmi, svedkom týchto hádok boli aj maloleté deti. Je v záujme maloletých detí,
aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova
smerovala k pozitívnemu rozvoju ich osobností. Rozvod manželstva v tomto prípade nie je v rozpore so
záujmami maloletých detí, ktoré obe majú vedomosti o rozvode rodičov a o konfliktnosti ich vzájomných
vzťahov, maloleté deti rozvodom manželstva následne nebudú vystavované partnerským konfliktom ich

rodičov, manželov, ktoré rozvodom odpadnú.

3. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o mal. deti, navrhovateľka navrhla zveriť maloleté deti do svojej
osobnej starostlivosti, pretože maloleté deti sú na ňu významne citovo viazané. Navrhovateľka po
ich odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečovala o mal. deti výlučnú starostlivosť, vie im vytvoriť

stabilitu ich výchovného prostredia, je pre maloleté deti primárnou vzťahovou osobou a súčasne je takto
rešpektovaný aj názor maloletých detí, ktoré chcú ostať v starostlivosti navrhovateľky. Nesúhlasila so
striedavou osobnou starostlivosťou, pretože to mal. deti odmietajú, majú s manželom rozvrátený vzťah,
maloletá J. nemá s manželom aktuálne žiadne aktivity, maloletý I. sporadicky trávi čas s manželom
pri bicyklovaní. Manžel navrhol, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov v týždňových intervaloch. Z vyjadrenia manžela zo dňa 23.4.2018 zistil, že deti nie sú
na navrhovateľku tak výlučne citovo viazané, ako uvádza navrhovateľka, majú s ním pekný vzťah.
Vie sa o nich plnohodnotne postarať tak, ako to robil, keď navrhovateľka pracovala. Obáva sa, že v
prípade zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky dôjde k oslabeniu či strate ich
vzájomných citových väzieb a k ohrozeniu ich zdravého psychického vývinu. Má za to, že striedavá

osobná starostlivosť o maloleté deti bude v najlepšom záujme maloletých detí. Z výpovede manžela na
pojednávaní konanom 20.9.2021 zistil, že vie o tom, že maloleté deti chcú byť zverené do starostlivosti
navrhovateľky, nemôže s tým však súhlasiť, pretože navrhovateľka ich voči nemu manipuluje, deti sú
pod silným psychickým tlakom a vplyvom. V súčasnosti nemá možnosť tráviť s deťmi veľa času, čo sa
podľa neho pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov môže zmeniť a maloleté deti

by neboli vždy v prostredí, kde sú navrhovateľkou ovplyvnené. Navrhovateľka sa deťom dostatočne
nevenuje, deti nezvládajú psychologické testy, maloletá J. nebola prijatá na osemročné gymnázium,
maloletý I. nebol vzatý do IT triedy. Deti sa k nemu správajú v prítomnosti navrhovateľky inak, ako v
čase, keď sú s ním samé.4. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie podaného v konaní o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (Okresný súd Košice – okolie sp. zn.

9P/5/2018), H. L. L. pod č.23/2019 zistil, že osobnostná štruktúra matky (navrhovateľky) je duševne
zdravá, rodičovsky plne spôsobilá. Je osobnosťou vyrovnanou, dobre toleruje stres, jej interpersonálne
správanie je aktívne zodpovedné. Môže u nej absentovať kritickejšie nastavenie, nadmerne optimisticky
vystupuje, nadmerne priateľsky, popiera svoje hostilnejšie impulzy, má silnú potrebu náklonnosti a
pozornosti zo strany okolia. Smerom k deťom je empatická, vľúdna, vnímavá. Osobnostná štruktúra otca

(manžela) je duševne zdravá, v zásade rodičovsky spôsobilá, dokáže zabezpečiť základné potreby detí.
Problém je v emočne hlbších nárokoch rodičovstva, kde limitom je jeho osobnostná štruktúra a emočná
výbava. Jeho osobnostný terén je akcentovaný, nezrelý, má vysoký potenciál k dezorganizácii, má málo
zdrojov, cez ktoré by sa vedel vyrovnávať s nárokmi, má ťažkosti v interpersonálnej oblasti. Ide o málo
flexibilnú osobnosť, s rigidnými emočnými a sociálnymi kvalitami, ťažko s ním dospieť k dohode, má
málo empatie k ostatným, čo môže spôsobovať prekážku v sledovaní, vnímaní a zabezpečovaní potrieb

detí. Má výraznú snahu o sebapresadenie, je introvert, so sklonom k dominancii, vnútorne výrazne
neistý, čo sa snaží kompenzovať direktivitou a autoritatívnosťou v jednaní s inými, menšou ochotou
vnímať ich potreby. Je vzťahovačný, čo spája s emočne vypätými a stresovými situáciami. Výrazne
sa snaží modulovať svoje afekty, v záťaži môže reagovať impulzívne. V klinickom obraze je u neho
významne zastúpená znížená schopnosť rozumieť iným ľuďom, sociálne sa orientovať vo vzťahoch, byť

empatický. Maloleté deti v čase vyšetrenia znalcom mali vytvorené vzťahy k obom rodičom. Vo vzťahu k
matke majú dôverný, bezpečný a emočne intímny vzťah, vo vzťahu k otcovi skôr negatívny, odmietavý
vzťah, u detí sa prejavili úzkostné stavy - výrazný rešpekt, až strach pred otcom, spomínali viacero
negatívnych skúseností s otcom, popisovali jeho direktivitu, nátlakovosť, menšiu schopnosť vnímať ich
potreby. Obe deti sa báli povedať priamo otcovi svoj názor, že sa bude na nich otec za to hnevať. Obaja

rodičia majú k deťom vybudovaný citový vzťah, matka dlhodobo kontinuálne zabezpečovala starostlivosť
o deti, čo je premietnuté aj v kvalite ich vzájomných vzťahov. Otec v čase vyšetrenia bol výrazne
motivovaný k starostlivosti o deti, je sústredený na dosahovanie svojich cieľov, v podstate je vnútorne
úzkostný z toho, že ostal sám a rodina sa mu rozpadá. Táto situácia je pre neho nadlimitná, nevie ju
spracovať inak, len neustálym zdôrazňovaním svojich legitímnych rodičovských práv, ale niekedy na

úkor vnímania diskomfortu detí z celej situácie. V čase vyšetrenia boli vzťahy medzi rodičmi výrazne
narušené, napäté, dochádzalo ku konfliktným výmenám. Matka sa snaží konfliktom vyhýbať, otec sa
snaží presadiť svoje práva a umiestňovať ich do popredia, nakoľko vníma, že sa mu deti citovo vzďaľujú,
snaží sa o exaktné dohody, čo matka vníma ako obštrukcie. Otec nevidí svoju zodpovednosť na
tomto stave, viní z toho jednoznačne matku. Ovplyvňovanie detí vo vzťahu k druhému rodičovi znalec

priamo nenachádza ani u jedného z rodičov. Deti však citlivo vnímajú, ako negatívne hovorí otec o
matke, ale aj matka o otcovi, čo ich ovplyvňuje. Viac sa stotožňujú s názorom matky, pretože matka
je pre nich prirodzene mienkotvorným rodičom. Za účelom doplnenia psychologického nálezu, keďže
znalkyňa pri prvotnom vyšetrení rodičov zistila potrebu stanoviť kompletné klinické psychiatrické testy
rodičom, bolo znalkyni umožnené konzultovať s psychiatrom, či sa u niektorého z rodičov neprejavuje

porucha osobnosti, čo môže mať následne súvislosť s realizáciou ich rodičovských práv a povinností.
Konzultant - psychiatrička H. M. N. vyšetrila oboch rodičov. U matky maloletých detí nezistila známky
duševnej choroby ani psychickej poruchy. Osobnosť matky hodnotí ako primerane diferencovanú,
štrukturovanú vo všetkých zložkách, bez známok psychopatológie. Matka nejaví známky narušenia
funkčnej schopnosti osobnosti. Má dobre vyvinutú psychickú a sociálnu identitu. Účelne využíva

svoje kognitívne kompetencie, má dostatočne rozvinuté copingové stratégie na riešenie problémov
a udržiavanie psychickej rovnováhy. Je cieľavedomá, vytrvalá. Dokáže sa orientovať vo vlastných
emóciách. Osobnostné rysy sa u nej javia ako extraverzia, emočná stabilita, ústretovosť, svedomitosť,
otvorenosť novým skúsenostiam, schopnosť zvládať aj sociálne náročnejšie situácie. V kontexte
rozvodového konania sa negatívne vyjadruje o manželovi, otcovi maloletých detí, čo sa prejavuje v

miere variability jej správania, ktorá sa objavuje u zdravej osobnosti ako reakcia na špecifický, situačný
stres. U otca maloletých detí psychiatrička nezistila známky duševnej choroby v zmysle psychózy. Jeho
osobnosť je akcentovaná s rysmi hraničnej poruchy osobnosti. Napĺňa niektoré diagnostické kritéria
pre hraničnú poruchu osobnosti podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Javí maladaptívne vzorce
vnímania, myslenia, cítenia a správania. Vytvára si skreslený obraz o sebe samom a o druhých ľuďoch.

Pod vplyvom záťaže sa u neho vytvárajú aj iné dysfunkčné kognitívne schémy, ktoré majú charakter
ovládavých predstáv s paranoidným obsahom, vychádzajúce z reálneho podkladu, ktoré nedosahujú
hĺbku bludného presvedčenia. Pri záťažových situáciách prežíva intrapsychický konflikt, jedná sa o
afektívnu nestabilitu, má tendencie k prežívaniu silných negatívnych emócií, ako je úzkosť, depresia,zlosť, hnev, podráždenosť. K jeho osobnostným rysom patrí neschopnosť regulovať vlastné emócie,
s výskytom častých výkyvov emócií, má zníženú schopnosť regulovať svoje impulzy, má zníženú
frustračnú toleranciu na záťaž, vtedy sa u neho zvýraznia prejavy afektívnej a impulzívnej nestability.

Porucha kontroly impulzov má podobu externalizovaných porúch, v podobe slovnej agresivity voči
manželke. Jeho externalizované impulzívne správanie voči manželke svojou dynamikou a známkami
napĺňalo podľa konzultanta psychiatra kritéria psychického násilia, ktoré on kategoricky odmieta. Celú
situáciu racionalizuje, vinu prenáša na navrhovateľku. V sociálnych kontaktoch pôsobí ako málo
ústretový, nemá dostatok empatie, v partnerskom vzťahu pôsobil ľahostajne, chladne až hostilne voči

navrhovateľke, so sklonom k verbálnemu agresívnemu správaniu. Má problémy v schopnosti správnej
identifikácie a hodnotenia vlastných a cudzích emócií. Pri riešení problémov nie je schopný racionálnej
a účelnej koordinácie medzi svojim emocionálnym prežívaním a svojimi kognitívnymi procesmi. Javí
známky narušenia funkčnej schopnosti osobnosti, na úrovni ľahkého až stredného narušenia. Je nestály
vo svojich plánoch, hodnotách v partnerskom živote. V interpersonálnych vzťahoch je egocentrický,
má obmedzenú schopnosť oceniť a porozumieť prežívaniu druhých. Neuvedomuje si dopady svojho

správania na druhých a nie je schopný ich realisticky vyhodnotiť. Jeho pozitívne osobnostné rysy sa
prejavujú tým, že bol schopný vybudovať si pevný citový vzťah k deťom. Má vytvorenú hierarchiu
hodnôt, je svedomitý, cieľavedomý, zodpovedný, disciplinovaný, pracuje na svojom osobnostnom raste,
je ambiciózny.

5. Závery tohto znaleckého dokazovania súd hodnotí ako vysoko profesionálne, zrozumiteľné, jasné a
prehľadné, korešpondujúce aj s obsahom vyjadrení účastníkov konania ako v tomto konaní, ako aj v
konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva,
podanými v ústnej forme na pojednávaniach, či v ich písomných podaniach doručených súdu. Manžel
doručil tiež súdu v tomto konaní znalecký posudok psychologičky K. O. G. a v konaní o úpravu

rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomnačasdorozvodudoručilsúduposudokpsychiatričky
MUDr. H. M., MBA. Oba posudky boli vypracované na žiadosť manžela a na základe vyšetrenia
manžela. Oba posudky v závere konštatujú, že osobnosť otca (manžela) nevykazuje žiadne známky
svedčiace pre duševné ochorenie, či poruchu u otca, s absolútnou schopnosťou otca zabezpečiť pre
maloleté deti stabilné a bezpečné výchovné prostredie. Vzhľadom na závery oboch týchto posudkov

manžel poukazuje na rozdielnosť a protirečivosť záverov znaleckých posudkov H. L. a H. N. a navrhuje
vykonať nové, kontrolné znalecké dokazovanie. Súd zamietol návrh manžela na nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania, nakoľko závery znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, považuje za
dostatočné, objektívne a vyvážené. Na rozdiel od posudkov predložených manželom, boli znalkyňami
H. L. a H. N. vyšetrení obaja rodičia, nie iba manžel, oba posudky, psychologický aj psychiatrický,

si v záveroch neodporujú, práve naopak, poskytujú súdu a účastníkom konania ucelené osobnostné
profily oboch rodičov. Na podklade týchto skutočností súd dospel k záveru, že je potrebné zveriť
maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že navrhovateľka je primárnou vzťahovou osobou pre maloleté deti, dlhodobo zabezpečuje
faktickú starostlivosť o maloleté deti, finančne a materiálne zabezpečuje ich potreby, má k maloletým

deťom vytvorený výrazne silný pozitívny citový vzťah, maloleté deti majú taktiež k navrhovateľke
vytvorené silné citové puto, obe maloleté deti ju považujú za mienkotvorného rodiča, najdôležitejšieho
pre zabezpečenie ich potrieb. Navrhovateľka má aj podľa vykonaného znaleckého dokazovania všetky
osobnostné predpoklady pre vytvorenie stabilného výchovného prostredia oboch maloletých detí, pre
vytvorenie všetkých podmienok pre ich ďalší zdarný fyzický a psychický vývin. Maloleté deti prejavili

svoju vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Aj keď bolo preukázané, že obaja
rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky na výchovu maloletých detí, nakoľko v čase
rozhodnutia súdu žijú v jednom rodinnom dome a tiež bolo preukázané, že maloleté deti majú vytvorené
vzťahy k obom rodičom, je navrhovateľka preferenčne lepším a výhodnejším rodičom pre záujmy
oboch maloletých detí, so zrelými rodičovskými schopnosťami, pretože vie rozpoznať skutočný záujem

maloletých detí, je voči deťom empatická, tolerantná a vnímavá. Je v najlepšom záujme maloletých
detí, aby boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v záujme maloletých detí, a to s poukazom na závery
znaleckého dokazovania, konkrétne s poukazom na osobnostné rysy manžela (hraničiaca porucha
osobnosti, akcentovaná osobnosť, nedostatok empatie, presadzovanie vlastných záujmov a iné), ako aj

s poukazom na vysokú mieru konfliktnosti vzťahov medzi rodičmi a v neposlednom rade aj s poukazom
na vyjadrenia maloletých detí, ktoré chcú byť zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky.6. Pokiaľ ide o určenie výživného, súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka žije v rodinnom dome, ktorý
patrí obom manželom, v rodinnom dome býva aj manžel, ako aj obe maloleté deti J. a I.. Navrhovateľka
pracuje ako manažér transformácie výroby v spoločnosti U.S.Steel Košice od roku 2006. Okrem

spoluvlastníctva rodinného domu na adrese trvalého bydliska je spoločne s manželom spoluvlastníčkou
bytunaF.XXP.M..JevlastníčkouOMVQ.R.,r.výroby2008.UhrádzamesačnéplatbyvbytevKošiciach
- elektrinu, vodu, kúrenie, fond opráv vo výške 200 EUR mesačne, platí splátky hypotekárneho úveru vo
výške 200 EUR mesačne. Kupuje stravu do domácnosti približne za 500 EUR mesačne. Na pohonné
hmoty do osobného motorového vozidla minie 120 EUR mesačne, platí poplatok za smetie 150 EUR

ročne. Na hygienické potreby a drogériu minie do 100 EUR mesačne. Platí poistenie domu vo výške 100
EUR ročne a bytu 90 EUR ročne. Osobné výdaje na oblečenie a zdravotnú starostlivosť vyčíslila na 80
EUR mesačne a za telefonovanie minie 30 EUR mesačne. Maloleté deti J. a I. sú žiakmi 7. a 5.ročníka na
ZŠ v obci F., do školy a zo školy chodia pešo. Obe deti navštevujú školskú jedáleň, s poplatkom približne
28 EUR mesačne na dieťa. H., pravidelne uhrádzané aktivity, deti toho času nemajú. Navrhovateľka
zabezpečuje maloletým deťom ich odôvodnené potreby, školské potreby, oblečenie, obuv, voľnočasové

aktivity, ako aj mimoriadne výdaje, napríklad letné tábory. Maloletá J. je zdravá. U maloletého I. je toho
časuzdravotnýstavstabilizovaný,neurologicképroblémy,ktorémalvminulosti,saaktuálneneprejavujú,
od februára 2020 už lieky neberie. Maloletý I. je alergik, berie celoročne lieky, s doplatkom približne
30 EUR mesačne. Z vyjadrenia navrhovateľky zistil, že manžel jej na výživu maloletých detí finančne
neprispieva, maloletým deťom sporadicky kupuje vecné potreby, napríklad cyklistickú prilbu, botasky.

Manžel pracuje v spoločnosti Diebold Nixdorf, s.r.o. Bratislava, s výkonom práce v Košiciach, ako IT
administrátor od roku 2018. Poberá rodinné prídavky na dve deti, iný príjem nemá. Uhrádza náklady
na bývanie v dome vo výške 70 EUR mesačne elektrina, 180 EUR ročne voda, internet a TV 18 EUR
mesačne. Platí poistenie nehnuteľnosti vo výške 110 EUR ročne, daň domovú vo výške 50 EUR ročne,
smetie 22 EUR ročne. Náklady na kúrenie drevom uviedol vo výške 25 EUR mesačne. Na pohonné

hmoty do osobného motorového vozidla uviedol výdaje 150 EUR mesačne, aj keď pracuje na home
office dlhodobo, od roku 2020. Na stravu do domácnosti uviedol výdaje do 300 EUR mesačne. Výdaje
na udržiavanie domu a chod domácnosti vyčíslil na 30 EUR mesačne. Na osobné potreby uviedol výdaje
približne 40 EUR mesačne. Na servis OMV vyčíslil výdaje na približne 50 EUR mesačne, výdavky na
lieky, ktoré berie, uviedol vo výške 25 EUR mesačne. Potvrdil, že navrhovateľke neprispieva na výživu

mal. detí, pretože všetci žijú v spoločnej domácnosti. Zabezpečuje mal. deťom ich potreby, pripravuje
im stravu, kupuje im rôzne veci (napr. školské potreby) a uhrádza poplatky do školy. Na výživu mal. detí
neprispieval ani v čase, keď spolu nežili a deti bývali s navrhovateľkou s odôvodnením, že mal výdaje
na deti v čase realizácie svojho styku s maloletými deťmi. Z opisu mzdových listov zamestnávateľa
navrhovateľky zistil, že v období od 9/2020 do 8/2021 mala priemerný mesačný čistý príjem vo výške

2.598 EUR. Z potvrdenia o príjme manžela zistil, že za obdobie od 9/2020 do 8/2021 mal priemerný
mesačný čistý príjem vo výške 1.352 EUR.

7. Pri určení výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov,
prihliadol na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará, ako aj na odôvodnené

potreby maloletých detí. Vyslovil názor, že je v možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na
výživu maloletej J. sumou 170 EUR mesačne a na výživu maloletého I. sumou 150 Eur mesačne.
Vychádzal pritom z odôvodnených potrieb maloletých detí, s poukazom na ich vek, študijné potreby,
odôvodnené záujmy, zdravotný stav, ako aj z preukázaného príjmu manžela, ktorý bol ustálený na sumu
približne 1.352 EUR mesačne netto, a to po odrátaní nevyhnutných nákladov manžela, určených na

zabezpečenie bývania a stravy. Všetky riadne a mimoriadne výdaje na maloleté deti uhrádza hlavne
navrhovateľka, ktorá denne zabezpečuje ich výživu a výchovu a osobne sa o maloleté deti stará, čím je
značne kompenzovaná jej vyživovacia povinnosť. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného
dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže manžel
uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Navyše

manžel nemá iné vyživovacie povinnosti.

8. Pokiaľ ide o styk, súd prvej inštancie zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 9P/5/2018 -
konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu zistil, že rodičia
maloletých detí sa nevedeli dohodnúť na forme a rozsahu stretávania manžela s maloletými deťmi, v

čase, keď maloleté deti bývali s navrhovateľkou v Košiciach a manžel býval v obci Budimír. Z tohto
dôvodu bolo aj nariadené neodkladné opatrenie na dočasnú úpravu styku manžela s maloletými deťmi,
ktoré však bolo následne zrušené, s poukazom na to, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov po tom,
ako sa navrhovateľka s maloletými deťmi vrátila do rodinného domu, kde býva aj manžel. Toho času,t.j. v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu žijú rodičia a maloleté deti v jednom rodinnom dome, maloleté
deti sú v dennom kontakte s oboma rodičmi. Rodičia na pojednávaní uviedli, že v blízkom čase nemajú
vôľu zmeniť svoje aktuálne bývanie, obaja chcú v rodinnom dome ostať bývať. Manžel na pojednávaní,

aj napriek dennému kontaktu s deťmi žiadal v prípade zverenia maloletých detí od osobnej starostlivosti
navrhovateľky styk upraviť. Navrhovateľka na úprave styku netrvala, práve s poukazom na skutočnosť,
že obaja rodičia sú s maloletými deťmi v kontakte denne. Súd je názoru, že vzhľadom na spoločné
bývanie oboch rodičov a skutočnosť, keďže obaja sa vyjadrili, že sťahovať z domácnosti rodinného
domu sa nechcú, nie je toho času účelné akýkoľvek styk manžela s maloletými deťmi upravovať, pretože

obaja rodičia sú v bežnom, dennom kontakte s maloletými deťmi, svojim spôsobom obaja im venujú
nejaký svoj voľný čas prakticky denne. V prípade zmeny pomerov, ak rodičia maloletých detí začnú po
rozvode bývať v rôznych domácnostiach, môže ktorýkoľvek z rodičov požiadať súd o zmenu v úprave
styku manžela s maloletými deťmi, ak sa na styku rodičia nedohodnú.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby ho

odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené
v § 365 ods. 1 písm. e/ až h/ CSP. Má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
ich manželstvo bolo trvalo rozvrátené, že by ich vzájomné vzťahy s navrhovateľkou boli trvalo narušené
a nie je možná obnova ich spolužitia. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj počas tohto konania došlo
k obnove ich spolužitia, keď sa navrhovateľka vrátila s mal. deťmi vo februári 2021 späť do domu.

Obnova manželského spolužitia navyše nastala aj v ďalších oblastiach manželského spolužitia. Pripustil,
že vzťahy medzi ním a navrhovateľkou sú napäté, napriek tomu stále žijú v spoločnej domácnosti,
komunikujú ohľadom spoločných vecí. Navrhovateľka tiež viackrát konštatovala, že jej nie je ľahostajný,
že ho má rada a dochádzalo aj k prejavom hlbších citov. Vyjadrenia navrhovateľky považuje za účelové
a podľa jeho názoru nebolo preukázané ani to, že rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami

mal. detí. Má za to, že ani zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky nie je v záujme mal.
detí. Namietal, že súd nezisťoval názor mal. detí priamo, ale uspokojil sa len s názorom mal. detí, ktorý
deklarovali pred znalkyňou, a to viac ako dva roky pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Nestotožnil sa
ani s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol jeho návrh na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania, pretože si odporovali závery súdom ustanovených znalcov a znalcov, ktorí podali posudok

na jeho žiadosť. Vyjadril názor, že znalecké posudky všetkých znalcov majú rovnakú právnu silu a nie
je medzi nimi z hľadiska postavenia žiadny rozdiel. Okrem toho, kontrolný znalecký posudok navrhol
aj preto, lebo od jeho podania uplynula značná doba a nezohľadňujú už aktuálny stav v čase konania.
Zopakoval, že v prvoradom záujme mal. detí je, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, čím bude vytvorený obom rodičom rovnaký priestor na to, aby sa mohli podieľať na ich

výchove. Dodal, že zabezpečuje v prevažnej miere starostlivosť o mal. deti, keďže je na home office
a navrhovateľka o 7.00 hod. odchádza do práce a prichádza až o 17.00 hod.. Aj v súčasnosti, keď je
maloletýI.domakvôlikaranténe,zabezpečujemucelodennústarostlivosť,akoajstarostlivosťomaloletú
J., keď príde zo školy. Aj rozhodnutie o výživnom považuje za nesprávne, najmä preto, že súd prvej
inštancie nezohľadnil reálnu výšku príjmov navrhovateľky a jej majetkové pomery, ako aj skutočnosť,

že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť zabezpečovaním
bývania, platí všetky poplatky súvisiace s bývaním, aj značnú časť potrieb mal. detí na stravu, oblečenie
a športové vyžitie. Namietal, že navrhovateľka nechce prenajať ich spoločný byt v Košiciach a vymenila
na ňom zámky. Poznamenal, že ich proti jeho vôli nechala zaočkovať proti Covid 19. Vo vzťahu k úprave
styku uviedol, že navrhovateľka výhradne rozhoduje o mal. deťoch. Do budúcna to vytvára situáciu, že

si s mal. deťmi nemôže plánovať víkendové aktivity, nakoľko sa o programe mal. detí vždy dozvedá až
potom, ako sa začne realizovať. V prípade, ak sa s navrhovateľkou snaží dohodnúť, reaguje spôsobom,
že už má s deťmi naplánovanú inú aktivitu a nevyhovie mu. Styk je preto potrebné upraviť, aby mal
možnosť naplánovať si s mal. deťmi spoločné aktivity.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny. Súd prvej inštancie rozhodol na základe dôkladného dokazovania a poukázal na to, že konanie
je vedené už od roku 2018.

11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne

správny. Ani jeden z manželom označených odvolacích dôvodov nepovažuje za naplnený. Z odvolania
je podľa jej názoru zrejmá jedine jeho nespokojnosť s rozhodnutím ako takým. Poprela tvrdenia
manžela o obnovení ich manželského spolužitia. Potvrdila iba to, že s manželom bývajú pod jednou
strechou, no situácia a atmosféra v spoločnej domácnosti rozhodne nezodpovedá fikcii ideálnosti.Manžel v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vyvracali názor súdu prvej inštancie
o splnení podmienok na rozvod ich manželstva. Rozvrátenosť ich vzťahov s manželom jednoznačne
vyplýva z vykonaného dokazovania a je nepochybne zrejmá aj zo správania sa samotného manžela

voči nej v priebehu konania, ako aj z jeho písomných a ústnych prejavov. Odvolanie manžela považuje
za účelové v snahe čo najdlhšie umelo udržať ich manželstvo, aj keď je nefunkčné, pretože z jeho
trvania vyplývajú manželovi ekonomické výhody. Má za to, že zverenie mal. detí do jej osobnej
starostlivosti je v záujme mal. detí. V tejto súvislosti poukázala na to, že mal. deti sa v priebehu konania
vyjadrovali jednoznačne, a to nielen pred znalkyňami (v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/5/2018), ale aj

v rozhovoroch s kolíznou opatrovníčkou. Ich postoj bol deklarovaný opakovane, spontánne a nemenne.
Súd prvej inštancie postupoval správne, ak mal. deťom nepoložil otázku, s kým by chceli po rozvode
žiť, pretože by vo všetkých znakoch napĺňala tzv. konflikt lojality. Pokiaľ manžel žiadal zisťovať názor
mal. detí so zreteľom na odstup času medzi deklarovaním názoru mal. detí a rozhodnutím súdu prvej
inštancie,zuvedenéhojezrejmývzťahmanželakmal.deťom,ktorýichanipo4rokochtrvajúcomkonaní
neváha znovu a nedôvodne zaťahovať do konania. Ani tento argument manžela nemôže obstáť, pretože

sa neobjavili žiadne nové okolnosti, pre ktoré by u mal. detí mohlo dôjsť k zmene postoja. Pripomenula,
že vzťah manžela k mal. deťom sa stával plynutím času len problematickejší, o čom svedčí nariadenie
niekoľkých neodkladných oparení, ktorými bol redukovaný jeho styk s mal. deťmi. Ani návrh manžela
na vypracovanie ďalšieho, kontrolného znaleckého posudku pre údajný výrazný rozpor v znaleckých
posudkoch nebol dôvodný, pretože znalecké posudky žiaden výrazný rozpor neobsahovali. Poukázala

na zhodnosť záverov vyplývajúcich z posudkov H. L. a H. N. so závermi posudku K. G. napríklad v tom,
že správanie manžela má svoje špecifiká, že jeho emocionálna a sociálna zložka osobnosti je menej
zrelá, sociálne je menej obratný, emocionálne býva vyhýbavý. Býva zaťažený i pocitmi, ktoré sú viac
iritujúce než je normálne. Má tiež sklon externalizovať príčiny, prikláňať sa k tomu, že i jeho postoje
a konanie sú ovplyvňované faktormi mimo neho, čo vedie ku sklonu obviňovať okolie z toho, čo sa mu

prihodí a svedčí pre zníženú ochotu manžela prijať zodpovednosť za svoje činy. Súd prvej inštancie
nikde nehodnotí, že by znalecké posudky, ktoré manžel predložil mali nižšiu dôkaznú silu, ako sa to snaží
navodiť. Rozdiel medzi znaleckými posudkami, ktoré si vyžiadal súd a tými, ktoré si vyžiadal manžel bol
markantný v tom, že kým znalkyne pri podávaní znaleckých posudkov nariadených súdom vyšetrovali
všetkých účastníkov konania, manželom predložené posudky boli jednostranné. Uviedla, že manžel ju

o zamýšľanom vyšetrení neinformoval a o vyhotovení posudkov sa dozvedela až potom, ako jej ich
doručil súd. Poprela, že manžel v prevažnej miere vykonáva starostlivosť o maloleté deti. Realita je taká,
že s deťmi netrávi čas ani cez týždeň, ani cez víkendy, pričom ide o vzájomný nezáujem. Od vyhlásenia
rozsudku manžel neprejavuje žiadnu snahu o zblíženie sa s mal. deťmi, neprejavuje im náklonnosť
a netrávi s nimi voľný čas. Aj rozhodnutie o výživnom je podľa názoru navrhovateľky správne a zákonné.

Súd prvej inštancie pri určovaní výživného prihliadol na skutočnosť, že manžel uhrádza aj výdavky na
bývanie a stravu. Pokiaľ ide o styk manžela s mal. deťmi, poprela tvrdenia manžela, že si počas víkendov
nemôže plánovať aktivity s mal. deťmi, a že mu nevyhovie, keď sa s ňou pokúša dohodnúť sa. Poukázala
na vzájomnú protirečivosť tvrdení manžela, ktorý sa na jednej strane snaží vykresliť ich manželstvo
a situáciu v rodine za ideálnu, keď tvrdí, že ako manželia stále komunikujú a dohadujú sa na spoločných

veciach, a že deti berú ich spolužitie, ako spolužitie rodiny a na strane druhej, pri výroku o styku, tieto
skutočnosti už neplatia.

12. Manžel v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Vo vzťahu k potrebe
vyhotovenia ďalšieho znaleckého posudku poukázal na čl. 6 CMP. Od vypracovania znaleckých

posudkov navyše došlo k podstatnej zmene, pretože navrhovateľka sa s mal. deťmi presťahovala do
spoločnej domácnosti. Má za to, že súd prvej inštancie nemôže rozhodovať na podklade skutkového
stavu zisteného pred viac ako 2 rokmi pred vyhlásením rozsudku. V tomto smere poukázal na to, že
sám kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 19.4.2021 považoval za vhodné doplniť znalecké
dokazovanie, nakoľko každý z rodičov interpretuje situáciu odlišne. Dodal, že znalecké posudky sú

skutočne aj rozporné, a to v tých častiach, ktoré špecifikoval vo svojom odvolaní. Dodal, že kolízny
opatrovník nemá snahu riešiť problémy v ich rodine v prospech mal. detí.

13. Navrhovateľka v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 18.7.2022 oznámila, že došlo
k podstatnej zmene pomerov manžela, ako aj mal. I.. Manžel dňom 1.1.2022 zmenil zamestnávateľa

a zvýšili sa jeho príjmy na 2.263,40 Eur mesačne. Maloletý I. sa začal intenzívne venovať cyklistike, je
členom športového klubu K. M.. Ide o nákladný šport, pričom všetky výdavky znáša sama. Konkrétne
ide o mesačný poplatok klubu 30 Eur, cyklistický dres v hodnote 160 Eur ročne, výdavky na preteky
s účasťou približne raz do mesiaca (cestovné, ubytovanie, strava) priemerne v sume 180 Eur mesačne,jarné týždenné cyklo-sústredenie v Chorvátsku v sume 400 Eur, zimné týždenné bežkovanie na
Štrbskom plese, ide o plánovaný výdavok v zime 2022/2023 v sume približne 200 Eur a ďalšie
mimoriadne výdavky na kúpu bicyklov, a to cestného za 1.253,- Eur, crosového za 660 Eur a horského

za 1.172,- Eur plus príslušenstva za 458 Eur. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok vo výroku o určení výživného od manžela pre mal. deti tak, že ho zaviaže prispievať na
výživu mal. J. sumou 220 Eur a na výživu mal. I. sumou 330 Eur mesačne od právoplatnosti výroku
orozvodemanželstva.KnávrhupriložilapotvrdenieopríjmemanželavystavenéhospoločnosťouUNIQA
dňa 30.6.2022, výsledkovú listinu Slovenského pohára v cestnej cyklistike, SP Cena Krupiny 2022,

27. ročník – preteky jednotlivcov, kritérium Rajecké Teplice 2022, Trnava Tour 2022 – 1. etapa, výpisy
z internetbankingu - názov účtu C. B., A..

14. Manžel vo vyjadrení k podaniu navrhovateľky potvrdil, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku
došlo k zmene jeho príjmov tak, ako to vyplýva z potvrdenia jeho súčasného zamestnávateľa zo dňa
30.6.2022, a teda, že jeho čistý zárobok od januára 2022 do mája 2022 predstavuje 2.263,40 Eur.

Považuje za potrebné dodať, že mu v rámci skúšobnej doby v mesiaci marec 2022 bola vyplatená
nenárokovateľná odmena vo výške 1.000,- Eur, ktorá nie je stálym príjmom. Poznamenal však, že aj
u navrhovateľky došlo k zvýšeniu jej príjmov. Z opisu jej mzdového listu zo dňa 27.6.2022 vyplýva, že
v roku 2021 zarábala 3.108,50 Eur mesačne v čistom. Pokiaľ ide o mal. I., už v čase vyhlásenia rozsudku
bol členom cykloklubu K. M., pričom to bol práve on, kto mu do tohto klubu podal prihlášku dňa 6.10.2021

a v roku 2021 aj hradil pravidelný poplatok 30 Eur mesačne. Uviedol, že práve on odmalička viedol
deti k cykloturistike a v tejto súvislosti aj financoval všetky ich potreby. Navrhovateľka na seba prevzala
aktivity až po doručení napadnutého rozsudku a zakázala im trénovať. Z dôvodu zaneprázdnenosti
navrhovateľky maloletý chodieva na tréningy iba občasne, kým on s ním chodil na tréning 3 krát
do týždňa. Deklarované výdavky navrhovateľky považuje za účelové. Kúpu 3 bicyklov nepovažuje

za pravidelný výdavok. Spochybnil aj budúce výdavky na sústredenie v Chorvátsku a bežkovanie na
Štrbskom plese, ako aj účelové výdavky na lyže a dres, ktoré nie sú nevyhnutné. Cyklistický šport je
sezónnou záležitosťou, ktorý je možné realizovať max. 7 mesiacov v roku. Vytkol navrhovateľke, že
maloletého prihlasovala len na preteky mimo východného Slovenska, aby si účelovo vedela navýšiť
výdavky. Dodal, že výchova navrhovateľky sa od vyhlásenia rozsudku preorientovala na nepriateľskú.

Uviedol, že mal. deti sa mu ani nepozdravia a neodpovedajú na jeho pozdrav. Na podporu svojich tvrdení
priložil opis mzdového listu navrhovateľky od januára 2018 do mája 2022, prihlášku do klubu na rok
2021, potvrdenia o uskutočnení prevodu a vyjadrenia klubu týkajúce sa sústredenia v Chorvátsku 2022
a klubových dresov.

15. Navrhovateľka v reakcii na vyjadrenie manžela zdôraznila, že výška jej príjmu nemá vplyv na určenie
výživného, pretože povinným z vyživovacej povinnosti v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine je manžel.
Zdôraznila, že výdavky na mimoškolskú aktivitu maloletého I. jej vznikli od januára 2022. Manžel prihlásil
maloletého na túto mimoškolskú aktivitu v októbri 2021, túto skutočnosť súdu prvej inštancie neoznámil
a nezdokladoval výdavky. Od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie manžel stratil záujem o mal.

deti a v novembri 2021 posledný krát zaplatil maloletému členské v klube. Až na podnet maloletého
oslovila trénera, ktorý jej dňa 31.12.2021 poslal všetky potrebné informácie a požiadal ju o podanie
novej prihlášky, ktorú podala v januári 2022 a odvtedy sama uhrádza poplatky s tým spojené. To, či
manžel skutočne platil všetky potreby súvisiace s touto mimoškolskou aktivitou manžel nepreukázal
a tieto skutočnosti nie sú ani predmetom konania, keďže sa určuje vyživovacia povinnosť manžela

do budúcna. Z manželom predložených dokladov je zrejmá jediná skutočnosť, a to, že po vyhlásení
rozsudku nevynakladá na športové aktivity maloletého žiadne výdavky. Upresnila, že neprebrala žiadne
aktivity manžela, pretože sa ich manžel vzdal a na tréningy prestal chodiť. Pokiaľ ide o výdavky na
sústredenie v Chorvátsku, zo samotnej prílohy predloženej manželom nepochybne vyplýva, že výška
plánovaného výdavku je 420 Eur. Maloletý musí mať pritom povinný doprovod rodiča, čo manžel

vie. Dodala, že je z nepriateľského konania manžela zúfalá. Aj napriek tomu, že sa manžel domáha
zachovania manželstva – a jeho cieľom by malo byť predkladanie dôkazov o tom, ako manželstvo
riadne funguje, jeho reálne kroky, tvrdenia a predkladané dôkazy, svedčia o pravom opaku, a to jedine
o dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Znovu navrhla, aby súd prvej inštancie určil výživné na mal. Ondreja v sume 330 Eur mesačne a na mal.

J. v sume 220 Eur mesačne, a to s poukazom na § 63-65 CMP.
16. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“),

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa

s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol o rozvode

manželstva, o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o tom, že obaja rodičia budú
zastupovať a spravovať majetok mal. detí a o styku manžela s mal. deťmi. V odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

20. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania
nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky
už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Rozvrat manželstva, ako objektívny

stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom
ovplyvňovali a znásobovali. Z § 23 Zákona o rodine vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia
podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní
vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä
vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi

a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva
rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal
povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Objektívnyakvalifikovanýrozvratvzťahovmedzi

manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a
trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak
iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, najmä z postoja navrhovateľky jednoznačne
vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré sa im ani v odvolacom konaní nepodarilo vyriešiť.
Záujem manžela navrhovateľky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd

nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu
manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a
trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplýva zo skutočnosti, že nežijú spolu ako manželia od
júla 2021. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že skutočnosti, na ktoré sa manžel odvoláva, existovali
len krátko po návrate navrhovateľky s mal. deťmi do spoločnej domácnosti od februára 2021 do júla

2021, po ktorom sa vzťahy medzi manželmi skomplikovali do takej nenávratnej miery, že už nie je možné
očakávať ich zlepšenie a obnovenie účelu manželstva. V predmetnom prípade už nie je možné trvať na
zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov
účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania
o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania

je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov), práve naopak
prehĺbili sa do takej miery, že je z nich zjavná strata vzájomnej úcty a rešpektu. Manžel navrhovateľky ani
počas odvolacieho konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval
opak. Náboženské presvedčenie, ktoré manžel označil ako dôvod, pre ktorý sa nechce rozviesť na
pojednávaní dňa 20.9.2021, nie je možné akceptovať, pretože takéto jednostranné nastavenie manžela

niejeosamotespôsobiléplniťúčelmanželstva.Zpodanímanželovvodvolacomkonanízároveňvyplýva,
že rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami mal. detí, pretože záujmom mal. detí je vyrastať
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, a vzťahy rodičov už nie sú
schopné túto atmosféru zabezpečiť. Skutočnosť, že manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií,potvrdzuje samotné vyjadrenie manžela na otázku súdu, prečo chce zotrvať v manželstve s manželkou,
ktorásnímzotrvaťnechce,ato,žesimyslí,žejepsychickychorá(č.l.347spisu).Manželnapojednávaní
potvrdil, že ich manželstvo bolo postavené na zlých morálnych základoch, že majú s navrhovateľkou

iné morálne hodnoty, a že navrhovateľku nemiluje, ale má ju len rád (č.l. 348 spisu). Manželia spolu
nekomunikujú, navrhovateľka nie je manželovi oporou, ako je to zrejmé z č.l. 349 spisu. Pri takto
nastavených postojoch manželov a celkových vzťahoch v rodine dospel aj odvolací súd k záveru, že nie
je žiadna nádej na obnovu manželstva, pretože už nie je postavené na riadnych morálnych hodnotách
a neplní žiadny účel.

21. Pokiaľ ide o výchovu mal. detí, súd prvej inštancie postupoval správne, ak zveril mal. deti na čas po
rozvodemanželstvadoosobnejstarostlivostinavrhovateľkyanevyhovelnávrhumanželanaichzverenie
do striedavej osobnej starostlivosti. Na zdôraznenie správnosti tohto výroku odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že striedavá starostlivosť rodičov o mal. deti má zmysel v prípadoch, ak rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa nemajú možnosť podieľať na výchove mal. detí

v rovnakom rozsahu. V danej veci bolo zistené, že rodičia bývajú s mal. deťmi v jednej domácnosti,
a že navrhovateľa nebráni manželovi podieľať sa na výchove mal. detí, čo v konečnom dôsledku
potvrdzuje aj manžel, ak v odvolaní tvrdí, že zabezpečuje riadnu starostlivosť o mal. deti, varí im, vozí
ich do školy, stará sa o nich počas doby, kedy je navrhovateľka od 7-17.00 v práci. Záujem dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

(článok 5 Zákona o rodine). Predpokladom pre jej fungovanie je však vysoká miera schopnosti dohody
rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa.
Rodičiasatotižnevyhnutnemusiavedieťdohodnúťoveciachsúvisiacichsfinancovanímpotriebdieťaťa,
so zdravotnou starostlivosťou o maloleté dieťa, hlásením jeho pobytu a pod.. Striedavá starostlivosť
môže teda skutočne fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na

výchove detí, existencie ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať
na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov. Z dokazovania
v predmetnej veci však vyplynulo, že rodičia mal. detí spolu vôbec nekomunikujú, aj keď bývajú v jednom
dome a vzájomná účelná komunikácia sa neobnovila ani počas odvolacieho konania. Manžel napríklad
vyčíta navrhovateľke, že nechala mal. deti zaočkovať proti Covid 19. Odvolací súd je toho presvedčenia,

že striedavou osobnou starostlivosťou by neboli lepšie zaistené potreby mal. detí, pretože táto forma
osobnej starostlivosti si vyžaduje vysoké nároky na vzájomnú spoluprácu rodičov, ktoré objektívne
nie sú schopní zvládnuť vzhľadom na svoje osobnosti, iné morálne hodnoty a dôvody rozvratu ich
manželstva. Z odvolacieho konania je zrejmé, že rodičia sa hádajú aj o tom, kto a kedy účelnejšie
zabezpečoval mimoškolské aktivity mal. I., preto v prípade, ak by boli mal. deti zverené do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov a rodičia by sa (nielen) o týchto okolnostiach museli dohodnúť a viesť
komunikáciu, opätovne by to začalo zhoršovať situáciu v rodine a tieto napäté vzťahy by nepochybne
neboli ani v záujme mal. detí. Zo znaleckého dokazovania bolo zistené, že navrhovateľka je preferenčne
lepším a výhodnejším rodičom pre záujmy mal. detí, so zrelými rodičovskými schopnosťami, vie
rozpoznať skutočný záujem mal. detí, je voči nim empatická, tolerantná a vnímavá. Nebolo zistené, že

by ich manipulovala proti manželovi, že by boli v starostlivosti navrhovateľky pod silným psychickým
tlakom, alebo, že by ich výrazne proti manželovi ovplyvňovala, ako deklaroval manžel v priebehu
konania. Manžel síce dokáže zabezpečiť základné potreby detí, problém nastáva v emočne hlbších
nárokoch rodičovstva. Ťažko je s manželom dospieť k dohode a má málo empatie, čo môže spôsobovať
prekážku v zabezpečovaní hlbších potrieb mal. detí. Má výraznú snahu o sebapresadenie sa so

sklonom k dominancii, vnútorne výrazne neistý, čo sa snaží kompenzovať direktivitou a autoritatívnosťou
v jednaní s inými, s menšou ochotou vnímať ich potreby. Takto zistenú osobnosť manžela potvrdzujú
aj mal. deti, ktoré sa vyjadrili, že sa mu boja priamo povedať svoj názor, že sa na nich bude hnevať,
popisovali jeho direktivitu, nátlakovosť, menšiu schopnosť vnímať ich potreby. To bolo aj dôvodom,
prečo nesúhlasili s ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a preferovali výhradnú

osobnú starostlivosť navrhovateľky. Súd prvej inštancie správne zohľadnil názor mal. detí prejavený
pred znalkyňou, ako aj pred kolíznym opatrovníkom keď mali 11 a 10 rokov. Aj odvolací súd dospel
k záveru, že mal. deti boli schopné samostatne vyjadriť svoj názor, vnímať situáciu v rodine, pričom
znalkyne nezistili, že by boli vo svojich názoroch ovplyvňovaní alebo manipulovaní navrhovateľkou. Súd
prvej inštancie preto nepochybil, ak vzhľadom na dostatočne zistený skutočný stav veci nepovažoval za

potrebné vypočúvať mal. deti aj na pojednávaní. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že názor mal.
detí nebol zisťovaný bezprostredne pred vyhlásením rozsudku, pretože od jeho prejavu nedošlo v rodine
k takým podstatným zmenám, pre ktoré by už nemohol byť aktuálne použiteľný. Aj keď sa mal. deti
presťahovali z bytu v M. späť do domu v obci F., kde býva aj manžel, táto zmena pomerov sa netýkaladôvodov, pre ktoré mal. deti preferovali osobnú starostlivosť navrhovateľky a odmietali striedavú osobnú
starostlivosť rodičov. Osobnosť manžela a z toho vyplývajúce správanie manžela navonok boli práve
dôvodmi, pre ktoré mal. deti preferovali navrhovateľku, a keďže tieto sú dlhodobo dané a nepodliehajú

výraznej zmene, nebolo potrebné aktualizovať názor mal. detí. Odvolací súd nepovažoval za potrebné
nariaďovať ani kontrolný znalecký posudok, pretože odlišnosti, ktoré jednotlivé posudky vykazovali, sa
týkali najmä toho, či sa u manžela prejavuje porucha osobnosti. Naopak, znalci, a to vrátane K. G., ktorá
podala znalecký posudok na žiadosť manžela (č.l. 119 spisu), sa zhodli na tom, že u manžela prevažuje
emotivita nad racionálnosťou, má zníženú ochotu prijať zodpovednosť za svoje činy a práve tieto zistenia

boli pre súd v predmetnej veci kľúčové pre potvrdenie záveru, že striedavá osobná starostlivosť o mal.
deti nie je v záujme mal. detí a lepšie nezabezpečí ich potreby.

22. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj vtedy, ak po právoplatnosti rozvodu manželstva neupravil
styk manžela s mal. deťmi so zreteľom na to, že manžel s mal. deťmi zdieľa spoločnú domácnosť,
mal. deti sú s ním v dennom kontakte a manžel zároveň tvrdí, že o nich vykonáva riadnu starostlivosť.

Manželom prezentované nezhody s navrhovateľkou ohľadom jeho víkendového styku s mal. deťmi,
ktorými odôvodňoval potrebu úpravy jeho styku s mal. deťmi, neboli v tomto štádiu konania preukázané
a vzhľadom na jeho odvolacie námietky vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva a o výchove mal.
detí, sa javia ako účelové. Zároveň je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských
práv a povinností sú zásadne zmeniteľné tak, aby úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami mal.

detí a ak sa v budúcnosti preukáže, že vzťahy medzi manželom a mal. deťmi sa nevyvíjajú v súlade so
záujmami mal. detí, súdy pristúpia k zmene tejto úpravy.

23. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky odvolací súd ešte dodáva, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutiasúdu,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutiapostačujenazáver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo
na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto
základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav

a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel
zmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Osvojvôliprivýkladealeboaplikáciizákonnéhopredpisu
súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o rozvode
manželstva, o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o tom, že obaja rodičia ich budú
zastupovať a spravovať ich majetok a o styku manžela s mal. deťmi podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právnehoposúdeniavecinevykonalnavrhovanédôkazy,akniejeúčelnédoplniťdokazovanieodvolacím
súdom.

26. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

27. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.28. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k určeniu výživného dospel
k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti,
priamo súvisiace s rozhodnutím o výživnom od manžela pre mal. deti, ktoré môžu mať za následok

iné rozhodnutie vo veci. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal
pri určení výživného z čistého priemerného mesačného príjmu manžela v sume 1.352,- Eur, z čistého
priemerného mesačného príjmu navrhovateľky v sume 2.598,- Eur a zo zistenia, že mal. deti
nenavštevujú žiadne mimoškolské aktivity. Z podaní navrhovateľky a manžela v odvolacom konaní
podloženými listinnými dôkazmi je však zrejmé, že príjmy oboch rodičov sa od vyhlásenia rozsudku

výrazne zvýšili a mal. I. začal koncom roka 2021 navštevovať cyklistický krúžok. Rodičia sa pritom
v odvolacom konaní nevedeli zhodnúť na rozsahu oprávnených výdavkov za túto mimoškolskú aktivitu
mal. I..

29. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli za odvolacieho konania najavo, a ktoré sa priamo týkajú
podstatných kritérií pre určenie výživného, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť

o podanom odvolaní manžela proti výroku o určení výživného, ani o odvolacom návrhu navrhovateľky
na určenie vyššieho výživného, najmä so zreteľom k tomu, že výživné sa v danej veci určuje od
právoplatnosti rozsudku, ktorá ešte nenastala. Takáto situácia by si vyžadovala takú mieru ingerencie
odvolacieho súdu, že by to v skutočnosti malo za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie.
Úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej

inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením
dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania. Odvolací súd konštatuje, že nové skutočnosti
neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani nemohli byť, nakoľko nastali až po
vyhlásení napadnutého rozhodnutia (zvýšenie príjmov povinných rodičov), resp. nastali v čase okolo
vyhlásenia rozsudku, ale neboli súdu známe (mimoškolská aktivita mal. Ondreja). Z uvedených dôvodov

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku určení výživného podľa § 389 ods. 1 písm.
c/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

30. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať v tomto smere dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, zaktualizovať pomery rodičov aj odôvodnené potreby mal. detí, v tomto smere

oboznámiť a vyhodnotiť nové mzdové listy rodičov, odstrániť rozpory rodičov týkajúce sa rozsahu
oprávnených výdavkov mal. I. na jeho mimoškolskú aktivitu, dôkladne zistiť, akými formami si manžel
plní svoju vyživovaciu povinnosť a v akom rozsahu so zreteľom na to, že stále býva s navrhovateľkou
a mal. deťmi v jednej domácnosti a tvrdí, že sa riadne podieľa na uspokojovaní potrieb mal. detí, opäť
vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby

jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli
preskúmateľné a logicky správne.

31. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.