Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/185/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111229462
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4111229462.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: W. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. V., S. XX, zastúpený :JUDr. Ladislav Chmelár, advokát so sídlom Vráble, Levická 579, IČO: 42
046 467, proti žalovaným: 1.) D. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V., 2.) K. W., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. V. (konanie proti žalovanému v 2. rade bolo právoplatne
zastavené) 3.) nesvojprávny K. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníčkou D. W., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. V., žalovaní zastúpení : Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom Volkovce, J.
Kalinčiaka 13, IČO: 42 040 639, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaných v 1.rade a v 3.rade na prerušenie konania sa zamieta.

II. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.
D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č.
XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, parc. č.
XXXX záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele
č. XXXX/X, a to do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu žalobcom.

III. Žalobca má voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 05.11.2011, domáhal vypratania nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. D. V., zapísaná na LV č. 2840 ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 658 m2 a stavby -
rodinný dom súp. č. XXXX orientačné číslo XX postavený na parc. č. XXXX na ulici K. v D. V., a to do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D. V. zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra
„C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 658
m2 a stavby -rodinný dom súp. č. XXXX orientačné číslo XX postavený na parc. č. XXXX na ulici K. v D.
V.,naktorejjezriadenáťarchavecnébremeno,ktorémuzodpovedádoživotnéprávobývaniaaužívaniav
prospech V. T., nar, XX.XX.XXXX a už nebohej S. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorí
sú jeho rodičmi a rodičmi žalovanej v 1. rade. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol od rodičov a súčasne
došlo k zriadeniu vecného bremena na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena

č. XXXX/XXXX zo dňa 06.06.2000. Predmetné nehnuteľnosti okrem rodičov užívala aj jeho sestra s jej
manželom a synom Karolom, a to aj napriek tomu, že k predmetným nehnuteľnostiam nie sú v žiadnom
právnom vzťahu a teda nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu. V roku 2010 prostredníctvom JUDr.
M. X. obdržal od žalovanej v 1. rade list označený ako vysporiadanie vzťahov k domu zo dňa 03.12.2010,v ktorom uvádza, že býva v rodinnom dome na K. ulici XX v D. V. aj s deťmi a rodičmi V. T. a S. T., pričom
v roku 1974 postavili k pôvodnému rodinnému domu prístavbu, ktorou sa vytvorila samostatná bytová
jednotka, v ktorej bývajú rodičia, o ktorých sa spoločne starali a pomáhali im, títo sa však začali voči

nej správať nepriateľsky, začali ju vyháňať z domu a dozvedela sa, že už v roku 2000 previedli rodičia
nehnuteľnosti na žalobcu, a keďže rodinné vzťahy sú hlboko narušené, žalovaná aj s ohľadom potreby
zabezpečenia primeraného bývania pre žalovaného v 3.rade prejavila záujem sa finančne vysporiadať.
Uvedené skutočnosti však nezodpovedajú skutočnosti, pretože prístavbu k rodinnému domu realizovali
ich rodičia svojpomocne. Rovnako tak nie je pravdou, že by sa žalovaní starali o rodičov, žalovaná

neopatrovala ani ich ťažko chorú matku, práve naopak rodičia zo strany žalovaných znášali nevhodné
správanie. K potrebe zabezpečenia bývania dodal, že v rámci dedičského konania po matke S. T.
nadobudla žalovaná v 1. rade nehnuteľnosti v kat. úz. V. R., zapísané na LV č. XXX ako parcely registra
„C“ parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 434 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 248 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 954 m2, spolu s rodinným domom súp. č. XXX
na parc. č. XXXX/X. Uvedené skutočnosti potvrdzuje písomné vyjadrenie ich otca zo dňa 14.04.2011.

Písomnou žiadosťou zo dňa 21.12.2010 bol ako vlastník nehnuteľnosti požiadaný zo strany rodičov,
aby žalovaným zrušil trvalý pobyt z dôvodu, že chcú plne uplatniť svoje právo na doživotné bývanie
v dome, ktorý postavili, pričom vyjadrili nesúhlas bývať spoločne so žalovanými, ktorých správanie
je v rozpore s dobrými mravmi a normálnym spolunažívaním. Výzvou zo dňa 26.05.2011 žalovaným
vypovedal nájom a súčasne ich vyzval na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaní naďalej bez právneho

dôvodu predmetné nehnuteľnosti užívajú, ktorí tak zasahujú do nerušeného výkonu jeho vlastníckeho
práva, pričom nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby strpel takéto správanie.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že žalovaný v 3. rade je zdravotne mentálne ťažko
postihnutý, je pozbavený spôsobilosti, potrebuje 24 hodinovú starostlivosť, má 36 rokov a žalovaná v

1.rade je čiastočne invalidná po mozgovej príhode, dcéra má 37 rokov, je vydatá a má dve deti. Otec V.
T. nežil s matkou S., iba spolu bývali, pričom otec ani žalobca nemajú vedomosť o tom, čo pre matku celé
roky robila. Keď sa dozvedeli, že v roku 2010 prepísali rodičia dom na žalobcu, v ktorom žili 37 rokov
a to od cudzích ľudí, mysleli, že sa im zrútil celý svet. Pýtali sa, prečo im nedali šancu vyplatiť žalobcu
z domu. Otec ich potom opakovane vyháňal z domu, zo záhrady. Matka im povedala, že ju otec donútil

prepísať dom, že ona chcela, aby bol ich oboch. Aj zrušenie trvalého pobytu jej dali podpísať, keď už
nevedela, čo podpisuje. Dom, ktorý jej darovala matka s jej sestrou, aby mali kde chodiť cez víkendy so
žalovaným v 3. rade. Išlo o starý dom v zlom stave, preto ho opravili počas rokov, avšak nie je vhodný na
celoročné bývanie, nie je tam voda, kúrenie, kúpeľňa. Keď sa mali brať, tak rodičia sa rozhodli spolu, že
pristavia samostatnú bytovú jednotku. Celý život žijú v jednom dvore. Otec má v prístavbe teplú vodu,

kúrenie, pričom je zavedený aj plyn. Nemajú kam ísť, zaskočilo ich to, stále si niečo hľadajú, ale nemajú
nič vhodné na bývanie a nemajú toľko prostriedkov, aby si mohli niečo kúpiť. Chcú predať chalupu, avšak
za to si nekúpia nič. Žalovaní v doplnenom vyjadrení k žalobe uviedli, že konanie žalobcu považujú za
hrubé konanie v rozpore nielen so zákonom, ale aj dobrými mravmi, pretože predmetnú nehnuteľnosť
užívajúakooprávneníužívatelia,atodobromyseľnestým,žeimpatrípredmetnéužívacieprávo,pretože

žalovaná v 1. rade nehnuteľnosť užíva od svojich 6 rokov, a potom , čo sa vydala vstúpili do užívania
spolu so žalovaným v 2. rade a následne aj so žalovaným v 3. rade, nehnuteľnosť užívali so súhlasom
pôvodných vlastníkov a to rodičov žalobcu a žalovanej v 1. rade, s ktorými uzatvorili neperfektnú dohodu
o užívaní, na základe ktorej spoločne užívali predmetné nehnuteľnosti. Pôvodní vlastníci si postavili
prístavbu a vytvorili tak dve 2 samostatné bytové jednotky, kde žalovaní užívali pôvodnú časť domu a

rodičia obývali prístavbu. Pokiaľ by neboli presvedčení o oprávnenosti a dobromyseľnosti užívacieho
práva, nevykladali by finančné prostriedky do cudzej nehnuteľnosti. Problémy nastali potom, čo sa
dozvedeli, že výlučným vlastníkom domu je žalobca, ktorý sa začal správať majetnícky. Nebránia sa
vysťahovaniu, ale až potom čo im žalobca zabezpečí adekvátne náhradné bývanie, pretože majú za to,
že im užívacie právo vzniklo zo zákona. Na základe uvedeného navrhli, aby im bola uložená povinnosť

sa vysťahovať z predmetnej nehnuteľnosti až potom, ako im žalobca zabezpečí adekvátne náhradné
bývanie.

3. Žalovaní písomnom podaním zo dňa 28.06.2013 navrhli prerušiť konanie z dôvodu, že bol podaný
návrh na určenie vzniku vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti,

ktorá je zároveň aj predmetom tohto sporu a je potrebné sa vysporiadať s otázkou vzniku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zo zákona tzv. vydržaním.4. Súd uznesením zo dňa 25.10.2013 sp. zn. 7C/185/2011-101 prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/219/2013. Z dôvodu podania
odvolania žalobcom, rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením zo dňa 31.01.2014 sp. zn.

5Co/12/2014-114 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, konštatujúc, že otázka existencie, resp.
neexistencie vecného bremena, ktoré malo vzniknúť na základe vydržania pre žalovaných je v tomto
konaní určujúcou pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, a preto výsledok konania vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/219/2013 môže relevantne ovplyvniť i výsledok tohto sporu.

5. Súd uznesením zo dňa 20.03.2019 sp. zn. 7C/185/2011-149 rozhodol o pokračovaní v konaní.

6. Súd spor strán sporu rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca,
žalovaná v 1. rade a právna zástupkyňa žalovaných. Nedostavil sa žalovaný v 3. rade, súd preto spor
strán sporu prejednal a rozhodol podľa 180 CSP v neprítomnosti žalovaného v 3. rade.

7. Súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 14.06.2019 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom
znení: „I. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. V., katastrálny odbor
na LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o nádvorie o výmere 207 m2,

parc. č. XXXX záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na
parcele č. XXXX/X, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v
3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.“

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 7C/185/2011-256 zo dňa 14. júna 2019, tak že konanie voči

žalovanému v 2. rade zastavil (výrok I.), žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť
vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností
Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na
katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. XXXX/
X zastavaná plocha o nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 638 m2, a spolu

s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. XXXX/1, a to v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalobcovi priznal voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).

9. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 3. rade v zákonnej lehote odvolanie proti II. a III. výrokovej

časti rozhodnutia, ktoré s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP odôvodnili tým, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre a to uznesením, č. k. 5Co/245/2019-305 zo dňa 11.03.2020

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D.
V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako
parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o
nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom -
súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. XXXX/X, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (II.

výrok), považuje za vecne správny, vychádzajúci zo správne zisteného skutkového stavu (body 16 a
17 odôvodnenia rozsudku) a správnej aplikácie a interpretácie príslušných hmotnoprávnych ustanovení
na zistený skutkový stav (§ 123, § 126 ods. 1, ods. 2 OZ), keď sa v súlade so zákonom vysporiadal
s vindikačnou žalobou a aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako aj s pasívnou vecnou legitimáciou
žalovaných v 1. a 3. rade a správne sa vysporiadal aj s apelom žalovaných na aplikáciu § 3 ods. 1 OZ a

Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. K vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o povinnosti žalovaných v 1. a 3. rade vypratať predmetné nehnuteľnosti odvolací súd dodáva,
že v ich prípade išlo o odvodený právny dôvod bývania, opierajúci sa o súhlas vlastníka domu najskôrpôvodného vlastníka a neskôr terajšieho vlastníka - žalobcu) s užívaním bytu žalovanými v 1. a 3. rade,
a tento právny dôvod na bývanie zanikol odvolaním súhlasu vlastníka s jeho ďalším bývaním.

12. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal so žiadosťou žalovaných v 1.
a 3. rade, v prípade rozhodnutia o im uloženej povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti zároveň
rozhodol o tom, že žalobca je povinný im zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu, čo robí napadnutý
rozsudok nepreskúmateľným a to bol hlavný a jediný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Právny
poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojuje bytové potreby bývaním v byte

z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu alebo domu, v ktorom sa byt nachádza;
výslovne nie sú upravené ani právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva a povinnosti
odvodeného užívateľa bytu, avšak ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona (t. j. Občianskeho zákonníka), ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie, a preto bolo potrebné posúdiť, či na predmetný právny vzťah nemožno analogicky aplikovať

niektoré z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce vypratanie bytu v ustanovení § 712c OZ
(vypratania bytov sa týkajú ešte ustanovenia § 678, § 679 ods. 3 a § 712a ods. 1 OZ). Žalobca by mohol
v takom prípade uspieť bez zabezpečenia bytovej náhrady žalovanému len vtedy, pokiaľ by preukázal
(alebo by v konaní vyšlo najavo), že jej poskytnutie by v danej veci bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods.1OZ).Vzhľadomnaokolnostitohtoprípadu,atozánikodvodenéhoprávanabývaniežalovanýchod

rodinnoprávnych vzťahov a od súhlasu vlastníkov/vlastníka na bývanie, mal súd prvej inštancie o nároku
žalovaných na bytovú náhradu rozhodnúť aj bez ich návrhu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 3. februára 2011, sp. zn. 3 M Cdo 19/2009 či Nález ÚS SR I. ÚS 13/00-85). V danom prípade súd
prvej inštancie vec z uvedených hľadísk neposúdil, preto je jeho rozhodnutie predčasné a nesprávne.

13. V ďalšom priebehu konania (pred nariadeným termínom pojednávania na deň 26.04.2021) podali
žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP a to
až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 18C/53/2016.
Svoj návrh odôvodnili skutočnosťou, že v predmetnom konaní súd koná o určení vlastníckeho práva aj k
stavbe v súčasnej dobe evidovanej na LV č. XXXX ako prístavba, resp. že uvedená časť nehnuteľnosti

patrí do dedičstva po neb. matke účastníkov konania a to S. T., zomr. X.X.XXXX, čiže rieši sa zásadná
otázka, ktorá môže mať zásadný vplyv na priebeh a rozhodovanie súdu v tomto konaní, Predmetom
súdneho sporu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorého sa v tomto konaní dovoláva žalobca, je dotknutá
aj nehnuteľnosť, kde sa žalovaná dovoláva určenia vlastníckych práv a že táto nehnuteľnosť patrí s
časti do dedičstva po neb. matke účastníkov. Z uvedeného dôvodu, ak by súd rozhodoval prednostne o

podanom návrhu na prerušenie daného konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Nitra, pod č.k. 18C/53/2016.

14. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že predmetné konanie 18C/53/2016 nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu

a to z dôvodu, že predmetom tohto konania nie je nehnuteľnosť o ktorej sa spor vedie v konaní
18C/53/2016. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že spor o vypratanie, ktorý sa vedie v tomto konaní
sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností
Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č.

XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 638 m2,
a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. XXXX/X, v žiadnom prípade
nie nehnuteľnosti na nachádzajúcej sa v kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností
Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako stavba - prístavba k rodinnému domu bez
označenia súp. č. postavená na pozemku C KN parc. č. XXXX/X. Podľa jeho názoru sa jedná o procesný

návrh s úmyslom iba ďalej naťahovať čas, a to s poukazom na bod 29. zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Nitre. Vyjadril nesúhlas so prerušením konania, preto navrhol, aby súd návrh na prerušenie
konania zamietol.

15. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil žalobca jeho právny zástupca

a právny zástupca žalovaných. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaných podľa § 180
CSP, pretože mal splnené podmienky na takýto postup, pričom vo veci bolo možné rozhodnúť na
základe doterajších výsledkov dokazovania, obzvlášť v situácií, keď jediným a hlavným dôvodom na
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (opísaného v bode 8.) bola skutočnosť, že súd sanevysporiadal s otázkou povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady zo strany žalobcu, ktorú žalovaní v
konaní žiadali, pričom takúto otázku a jej posúdenie je možné považovať za rýdzo právne.

16. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že 10 rokov chodí po súde, neustále počúva, o tom ako sa žalovaná
stará o nehnuteľnosť, ktorú mu darovali rodičia v roku 2000. Nie je pravdou, že zveľadila nehnuteľnosť,
pretože pokiaľ treba niečo robiť, vtedy je nehnuteľnosť podľa názoru žalovanej v 1.rade jeho. Čo sa týka
starostlivosti o rodičov, posledné 3 roky života sa staral o jeho matku až do jej smrti. V súčasnosti sa
11 rokov stará o otca ku ktorému denne dochádza a zabezpečuje mu všetko čo potrebuje (potraviny,

lieky, pranie, upratovanie). Denne sa pri návštevách pýta kedy sa už žalovaná odsťahuje so svojou
rodinou. Povie pravdu, že ho to veľmi psychicky zaťažuje, keď to je na dennom poriadku. V závere môže
zhodnotiť čo urobila pre zabezpečenie vlastného bývania žalovaná. Za prvé podala trestné oznámenie
na políciu, kde vypovedal so svojim 90 ročným otcom za údajný podvod. Po predaji vlastného rodinného
domu sľúbila (3 roky čakali), že keď predá svoju nehnuteľnosť nezostane v jeho nehnuteľnosti ani hodinu
(súdne pojednávanie), to tak isto nedodržala, namiesto očakávaného vysťahovania podala novú žalobu

na súd, že vraj rodičia mu zabudli darovať aj prístavbu, čo nemá podľa neho žiadnu logiku, prečo by
to rodičia urobili. Jeho otec 93 ročný žije je pri zdravom rozume a môže potvrdiť, že mu daroval dom,
prístavbu. Za hodnotené obdobie 11 rokov neprišla ani jedna ponuka, že by chcela v dome bývať, že by
sa chcela vysporiadať, že by sa chcela postarať o otca a zostať s ním bývať, žiaľ toto jej nikto neporadil.

17.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žesúdprvejinštanciejeviazanýprávnymnázorom
odvolacieho súdu a v tých intenciách by mal aj rozhodnúť. Zotrval aj na vyjadrení k návrhu právne
zástupcu žalovaných na prerušenie konania, vzhľadom na to, že dôvod na prerušenie konania nie je
daný.
Zdôraznil, že je možné, že pani kolegyňa (právny zástupca žalovaných) prehliadla skutočnosť, že dňa

05.11.2012 jej bol na jej sídlo advokátskej kancelárie, zaslaný zoznam rodinných domov na prenájom v
Zlatých Moravciach a okolí. Všetku poštu posiela doporučene preto predpokladá, že tento zoznam jej bol
doručený, v prípade ak to súd bude považovať za potrebné môže vyhľadať poštové hárky z daného času
a dňa, má ich archivované. Tento spor prebieha takmer 10 rokov, svoju vlastnú nehnuteľnosť žalovaná
mala a túto predala to znamená, že mala z výťažku za predaj svojej nehnuteľnosti k dispozícii určité

finančné prostriedky (cca 27 000) mohla si riešiť z týchto finančných prostriedkov bývanie pre seba a
svojurodinu,čoneučinila,samozrejmesúčasnýstavjejvyhovujeajzhľadiskatoho,ženeplatívlastníkovi
nehnuteľností, ktoré bez právneho dôvodu užíva žiadny nájom. Žalobca v snahe vyhnúť sa konfliktom
so žalovanou sa ani len neodváži priblížiť pri vchodové dvere svojho rodinného domu a nie ešte pozrieť
stav tejto nehnuteľnosti zvnútra. Podľa jeho názoru práve poskytnutie bytovej náhrady by bolo v rozpore

s dobrými mravmi. O tom, že bol predložený zoznam rodinných domov na nájom je zrejmé zo súdneho
spisu.

18. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní vo svojom prednese poznamenal, že v prvom rade sa
vyjadrí k vyjadreniu žalobcu čo sa týka návrhu na prerušenie konania. Nestotožnil sa s názorom, že

žaloba na určenie vlastníckeho práva, konania 18C/53/2016 sa nedotýka predmetného sporu, pretože
jedná sa o stavbu, ktorá je súčasťou LV XXXX kat. úz. D. V., pričom pokiaľ by žalovaná bola úspešná
v tomto konaní a súd by určil, že predmetná prístavba patrí do dedičstva po nebohej matke S. T. je
potrebné riešiť aj dotknuté vedľajšie vzťahy k pozemkom, či už právo prechodu alebo iným konaním
a práve tieto pozemky cez ktoré je prístup k danej nehnuteľnosti sú súčasťou tejto žaloby. Keby aj

vylúčili dom súp. č. XXXX, ale pozemky sú rovnako súčasťou vypratania a mali by vplyv na predmetný
spor, pokiaľ medzi účastníkmi nedôjde k dohode. Pokiaľ by súd na dnešnom pojednávaní rozhodoval o
vyprataní ešte pred právoplatnosťou konania 18C/53/2016 a toto konanie by bolo prípadne vykonateľné
skôr vznikol by problém z hľadiska uplatnenia práva prechodu k prístavbe. Preto považuje návrh za
dôvodný a je potrebné sa s týmto vysporiadať. Pokiaľ by súd pokračoval v konaní v tejto súvislosti tak

isto poukázala na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu, kedy bolo povinnosťou žalobcu preukázať,
že by poskytnutie bytovej náhrady v zmysle zákonných ustanovení malo byť v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca si svoju povinnosť nesplnil žiadny adekvátny dôkaz nepredložil, preto mala za to, že v prípade,
že súd rozhodne o vyprataní, aby zaviazal žalobcu k poskytnutiu adekvátnej bytovej náhrady. Myslí si,
že počas celého konania, ktoré je v tejto veci vedené bolo jednoznačne preukázané na základe čoho

žalovaná pôvodne so svojou rodinou aj manželom obývala danú nehnuteľnosť, v súčasnosti túto obýva
so žalovaným v 3. rade, u ktorého sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto má za to,
že bytová náhrada žalovaným by v prípade vypratania patrila. Túto skutočnosť nespochybňoval ani sám
žalobca, ktorý ešte pred pôvodným prerušením konania súhlasil so zabezpečovaním bytovej náhrady.Doplnil, že právny zástupca žalobcu neustále poukazuje na žalovanú a snaží sa ju vykresľovať ako tú
čo porušuje zákon, pričom pokiaľ aj predmetný spor trvá skoro 10 rokov, žalovaná so svojou rodinou sa
snažila ochrániť obydlie, ktoré užíva nepretržite ona niekedy od roku 1965 a spolu so svojou rodinou

od roku 1974, pričom v danom období tu ostali bývať práve s výslovným súhlasom svojich rodičov.
To že sa žalobca začal dovolávať ochrany svojho vlastníckeho práva vzniklo až po tom, kedy možno
jediným svedkom skutočnej pravdy tento zomrel, jednalo sa o matku účastníkov konania pani S. T. a
následne v podstate žalovaná so svojim synom sa dostali do tejto neľahkej životnej situácie, pričom v
rámcivšetkýchkonanísmepreukazovaliprávenazdravotnýstavpostihnutého,ktorýneprijímazmenyvo

svojom živote s týmito sa nevie stotožniť a preto vôbec pre žalovanú v 1.rade nie je ľahké riešiť inú bytovú
náhradu. Nespochybnila doručenie predložených ponúk tieto však boli predložené v rámci akéhosi
pokusu o mimosúdne vysporiadanie a týmito ponukami súd dnes nemôže byť viazaný. Čo sa týka toho,
že žalovaná v úvodzovkách žila zadarmo v danej nehnuteľnosti nie je pravdou, pretože uhrádza všetky
náklady spojené s bývaním pomernou časťou. Nehnuteľnosť za celé roky zveľadila, dokonca zhodnotila
nehnuteľnosť zavedením plynifikácie a podieľa sa k dnešnému dňu na všetkej údržbe a opravách,

ktoré žalobca odmieta platiť, respektíve ani nemá záujem komunikovať. Rovnako žalovaná zveľaďuje
a udržuje aj priľahlé pozemky, o ktoré sa vzorne stará.
19. Právny zástupca žalobcu predniesol záverečnú reč, v súlade s písomným vyhotovením, ktoré
predložil súdu, pričom túto súd označil ako príloha 1. k zápisnici o pojednávaní. V záverečnej reči
poukázal na bod 29 uznesenia Krajského súdu v Nitre, č. k. 5Co/245/2019-305 zo dňa 11.03.2020.

Z uvedeného je zrejmé, že žaloba proti žalovaným bola podaná z jeho strany dôvodne. Ohľadne
zabezpečenia adekvátneho náhradného bývania poukázal na dĺžku konania, pričom výzvou zo dňa
26.05.2011 vypovedal nájom a vyzval žalobcov, aby vo výpovednej lehote 3 mesiace, teda do
31.08.2021 vypratali nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru toho času už žalovaným v 1.) a 3.) rade právny
dôvod na bývanie zanikol odvolaním súhlasu vlastníka s ich ďalším bývaním. Zastáva názor, že

zánik odôvodneného práva na bývanie v tomto prípade Občiansky zákonník výslovne neviaže na
zabezpečenie bytovej náhrady, preto právnym dôsledkom zániku nájmu je zásadne povinnosť vypratať
nehnuteľnosť bez zabezpečenia bytovej náhrady. Poukázal na článok Ústavy Slovenskej republiky,
predovšetkým čl. 20 ods. 1, resp. aj na § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka. Naďalej zostáva otázne,
kedy bude môcť reálne užívať svoju nehnuteľnosť, ako aj oprávnená z vecného bremena V. T.. Z obsahu

spisu je tiež preukázané, že žalovaná v 1. rade vlastnila na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.06.1985
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. R., obec V. R., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného
úradu D., katastrálny odbor, vedené na LV č. XXX ako parc. č. C KN XXXX/X orná pôda o výmere
434 m2, parc. č. E. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 307 m2, parc. č. C KN XXXX/X - orná pôda
vo výmere 954 m2 spolu s rodinným domom č.p. XXX postavený na parc. č. XXXX/X, ktoré kúpnou

zmluvouzodňa03.12.2013okrempozemkuCKNpar.č.XXXX/X-ornápôdaovýmere954m2previedla
na spoločnosť ACSYS, spol. s r.o. za sumu 27.000 eur a získala tak finančné prostriedky, ktorými si
mohla zabezpečiť pre seba svoju rodinu vlastné bývanie. Navrhol, aby súd uložil povinnosť vypratať
predmetného nehnuteľnosti do 90 dní odo právoplatnosti rozsudku a priznal mu nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

20. Právny zástupca žalovaných v prvom rade navrhol, aby súd rozhodol o návrhu na prerušenie
konania, nakoľko sa jedná o predbežnú otázku vyriešenia sporu v konaní 18C/53/2016, ktorá sa rovnako
dotýka časti danej nehnuteľnosti. V prípade že by súd konanie neprerušil a rozhodol by o žalobe v tomto
konaní pridržiavam sa svojej záverečnej reči ktorá je zaprotokolovaná v zápisnici zo dňa 18.06.2019,

ako aj všetkých písomných vyjadrení na ktoré predovšetkým žalovaná v 1.rade poukazovala. Navrhla
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania v rozsahu
100%. Prípadne, ak by súd žalobe vyhovel dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu a navrhla,
aby súd v prípade vypratania uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu a až
následne by im vznikla povinnosť vypratania. Keďže sa žalobca opätovne vracia k nehnuteľnosti v V. R.

dala do pozornosti súdu, že nešlo o adekvátnu bytovú jednotku ktorá by bola trvalo obývania schopná,
jednalo sa o chatu, ktorá bola vzdialená niekoľko kilometrov od dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre
žalovaného v 3.rade a pokiaľ ju žalovaná predala nezískala tak veľký finančný majetok aby mohla riešiť
svoju samostatnú bytovú otázku obzvlášť, ak krátko na to zomrel jej manžel, ktorý už v čase predaja trpel
závažným onkologickým ochorením, ktorému následne podľahol a na starostlivosť, ktorá je 24 hodinová

o žalovaného v 3.rade zostala sama. V prípade alternatívneho výroku navrhujem, aby súd rozhodol o
trovách konania pomernou časťou.21. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa podstatného obsahu listín, nachádzajúcich sa
v spise a to výpisom LV č. XXXX kat. územie D. V., Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení
vecného bremena zo dňa 06.06.2000, podaním označené ako vyporiadanie vzťahov zo dňa 03.12.2010,

výpisom LV č. XXX kat. územie V. R., písomným vyjadrením V. T. zo dňa 14.04.2011, odpoveďou
žalobcu zo dňa 10.12.2010, žiadosťou o zrušenie trvalého pobytu zo dňa 21.12.2010, výzvou na
vypratanie, podacím lístkom, potvrdením Soc. poisťovne, z prílohovej obálky - darujúcu zmluvu zo
dňa 10.06.1985, posudok Okresného úradu Zlaté Moravce zo dňa 15.03.2002, výpisom z evidencie
nehnuteľnosti LV. XXX kat. územie V. R., L. Okresného súdu Nitra sp. zn. P9/02 zo dňa 17.01.2002,

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 13Nc/1101/01-23 zo dňa 26.06.2001, potvrdením Obce V.
lehota, čestným prehlásením V. M., fotografiami, Uznesením D not 320/2001-30 zo dňa 26.01.2012,
čestným prehlásením V. V., čestné prehlásenie K. D., potvrdením JUDr. X., písomným vyjadrením V.
T., žalobou vo veci sp. zn. 9C/219/2013, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/216/2013-80,
výpisom LV č. XXXX kat. územie D. V., výpisom z LV č. XXX kat. územie V. R., úmrtným listom
žalovanéhov2.rade,RozsudkomKrajskéhosúduvNitresp.zn.5Co/747/2015,UznesenímNajvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2018, upovedomením Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa
23.03.2016, rozhodnutím Ministerstva dopravy zo dňa 11.07.2016, Rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 18C/53/2016, písomným vyjadrením V. T. zo dňa 31.05.2017, uznesením o ustanovení
opatrovníka žalovanému v 3. rade zo dňa 17.01.2002 spolu s fotokópiu znaleckého posudku zo dňa
14.05.2001, posudkom Okresného úradu v Zlatých Moravciach zo dňa 15.03.2002, lekárskou správou

MUDr. W. H. zo dňa 02.03.2019, faktúrou č. XXXXXX splatná 30.05.1985, faktúrou č. 110725 splatná
30.05.1985, potvrdením o prevedených kominárskych prácach zo dňa 29.05.1985, prihláškou odberu
zemného plynu, faktúrou č. 602 zo dňa 22.10.1985, fotokópiou poštového poukazu, nákresom domu
spolu s fotkami, faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2015. Z obsahu pripojeného spisu Okresného
súdu Nitra sp. zn. 9C/219/2013 oboznámil súd najmä: žaloba, Rozsudok Okresného súdu Nitra sp.

zn. 9C/219/2013-80 zo dňa 26.06.2014, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/747/2015-146
zo dňa 28.09.2016, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2018-210 zo
dňa 29.11.2018, z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/53/2016: Rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/53/2016-152 zo dňa 03.10.2018, z obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 32D/638/2014: Rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 32D/638/2014,

Dnot21/2015-17zodňa17.06.2015anazákladevykonanéhodokazovaniazistiltentoskutkovýaprávny
stav:

22. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. D. V., a to
pozemkov evidovaných na katastrálnej mape ako pozemky registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 101m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc.
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 638 m2,
a stavieb - dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/1 a prístavba k rodinnému domu postavená
na parc. č. XXXX/X, titul nadobudnutia darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V XXX/
XX, žiadosť R XXX/XX - p.z. XXX/XX, žiadosť GP č. XX/XXXX, kolaudačné rozhodnutie č. XXXX/XXXX-

XX-XXX - IJ stanovisko , Z XXXX/XX-p.z. 1112/15, s tým, že na nehnuteľnostiach je zriadené právo
doživotného bývania a užívania v prospech V. T., nar. XX.XX.XXXX - p.z. XXX/XX, XXX/XX.

23. Žalobca ako obdarovaný a V. T. a manželka S. rod. V. ako darujúci uzatvorili dňa 06.06.2000
darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadené vecného bremena č. XXXX/XXXX, podľa ktorej darujúci sú

podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D. V., na LV č. XXXX ako parc. č.
XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 321 m2 spolu s domom č. XXXX a parc. č. XXXX záhrada
o výmere 258 m2, v podiele 1 u každého z nich a túto dávajú do daru svoje podiely na nehnuteľnostiach
svojmusynovi-žalobcovi,ktorýtentodarsvďakouprijímadovýlučnéhovlastníctva(č.l.2zmluvy).Podľa
čl. 2 zmluvy darujúci zároveň touto zmluvou zriaďujú na prevádzané podiely na nehnuteľnostiach podľa

§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania
vo svoj prospech. Hodnota tohto vecného bremena sa stanovuje vzájomnou dohodou vo výške 10.000
Sk, obdarovaný so zriadením tohto vecného bremena súhlasí a zároveň sa zaväzuje k doopatrovaniu v
chorobe i starobe darujúcich. Podľa čl. 8 zmluvy účastníci týchto zmlúv prehlasujú, že sa na ich obsahu
dohodli dobrovoľne a slobodne, prejav ich vôle je vážny, nie je urobený za nevýhodných podmienok ani

v tiesni a doslovné znenie týchto zmlúv je s ním v súlade. Spísaním týchto zmlúv, ako aj ďalšími úkonmi,
nevyhnutnými k nadobudnutiu účinnosti týchto zmlúv spolnomocňujú jej účastníci JUDr. Z. V., komerčnú
právničku. Zmluvy boli jej účastníkmi prečítané a vysvetlené, prehlasujú, že rozumejú ich obsahu a na
znak súhlasu s nimi ich vlastnoručne podpisujú. Pravosť podpisov darujúcich bola úradne osvedčená.24. Z listu označeného ako vysporiadanie vzťahov k domu zo dňa 03.12.2010 zo strany JUDr. Q. X.
adresované žalobcovi vyplýva, že na základe plnomocenstva zastupuje žalovanú v 1. rade, od ktorej

zistil, že táto býva spolu s rodinou, manželom a neskôr aj s deťmi a spolu s rodičmi V. T., S. T. v
rodinnom dome na ul. K. XX v D. V., na vyriešenie bývania postavili v roku 1974 prístavbu, ktorou sa
vytvorila samostatná bytová jednotka, v ktorej bývajú rodičia, o týchto sa spoločne starali, poskytovali
starostlivosť, starali sa o záhradu a údržbu a opravu domu a opatrovala chorú matku. Situácia sa
zmenila v poslednom období, kedy rodičia sa voči žalovanej začali správať nepriateľsky, začali ju aj

s rodinou vyhánať z domu a dozvedela sa, že už v roku 2000 previedli rodičia bez jej vedomia dom
na K. ulici č. XX v D. V.. Hlboko narušené vzťahy medzi rodičmi a žalovanou, ako aj potreba riadne a
spravodlivo vysporiadať vzťahy, nútia žalovanú vysporiadať vzájomné vzťahy k domu, pričom je ochotná
sa vysporiadať finančne, preto žiada o zaslanie stanoviska o možnosti vysporiadať vzťahov k domu a za
akýchpodmienok.Zodpovedežalobcuzodňa10.12.2010vyplýva,žežalovanáv1.radespolusrodinou
býva v dome, ktorá je jeho vlastníctvom, ktorý v časti, o ktorej uvádza, že stavala, stavali ich rodičia,

prístavba sa skladá z dvoch izieb a WC, bez kuchyne a kúpeľne, ktoré sú v pivničných priestoroch domu,
ku ktorým rodičia chodia cez dvor po schodoch, čo už matka nezvláda, rodičia majú v dome na K. XX
právo užívania a bývania, v dome prakticky býva žalovaná so svojou rodinou bez toho, aby platila nájom,
rodičiaplatiazacelúnehnuteľnosťnákladynaelektrinuasčastinákladynaplynavodu.Žalovanejrodičia
ponechali celý dom so záhradou a ornou pôdou na V. R., ktoré užíva na víkendové pobyty. Žalovaná

neposkytuje rodičom žiadnu finančnú alebo inú pomoc, na ktorú je už matka odkázaná.

25. Zo žiadosti o zrušenie trvalého pobytu zo strany V. T. a S. T. adresované žalobcovi zo dňa 20.12.2010
vyplýva, že títo žiadajú o zrušenie trvalého pobytu žalovaným, ktorí sú na adrese K. XX D. V. prihlásení
na trvalý pobyt z dôvodu, že chcú plne uplatniť ich právo na doživotné bývanie a užívanie v dome, ktorý

s manželkou postavili, vyjadrujú jasný nesúhlas bývať spoločne s žalovanými, pretože ich chovanie je
roky plne v rozpore s dobrým vychovaním a spolunažívaním.

26. Z podania V. T. zo dňa 14.04.2011 vyplýva, že rodinný dom na K. ulici XX staval svojpomocne aj
s manželkou, v roku 1974 sa žalovaná v 1. rade vydala a začala riešiť bývanie, bol nútený postaviť

prístavbu k tomuto domu, kde sú dve izby a WC, kuchyňa je v pivnici, pričom prístavbu postavali s
manželkou svojpomocne. V roku 2000 sa rozhodli s manželkou darovať dom v D. V. žalobcovi, toto
rozhodnutie neoľutovali, pretože sa o nich príkladne stará celé roky. Správanie žalovanej je neúnosné,
svojimi arogantnými a vulgárnymi výstupmi voči nim psychicky deptá celú rodinu, o matku sa nestarala
a ani nezaujímala. Nie sú pravdivé ani jej tvrdenia, že sa 37 rokov stará o dom, naviac, keď sa robil

plyn odišla aj s rodinou na Lehotu do domu, ktorý dostala od nich. V čase, keď robí toto vyhlásenia má
83 rokov, teší sa dobrému zdravou, dokáže si navariť, nakúpiť, vybaviť na pošte, ale má obavy z toho,
či denný stres a záťaž zo strany žalovanej v 1. rade vydrží, pričom zúfalá je aj jeho manželka, preto
požiadali žalobcu ako vlastníka domu, aby zrušil žalovanej v 1. rade a jej rodine trvalá pobyt. Žalovaná
v 1. rade si ešte ani po 11 rokoch neuvedomila, že by si mala zabezpečiť vlastné bývanie.

27. Z podania V. T. zo dňa 31.05.2017 vyplýva, že žalovaná svoj darovaný dom predala, pričom len on
má právo bývať v dome, ale býva tam žalovaná a on býva v chladnej pivnici, v prístavbe, kde vedie 15
schodov, má 89 rokov a jeho zdravotný stav nie je dobrý.

28. Žalobca listom zo dňa 26.05.2011 vyzval žalovaných na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti v
rámci výpovednej trojmesačnej lehoty, teda do 31.08.2011, pričom týmto súčasne vypovedal nájom k
01.06.2011, v opačnom prípade oznámil, že bude nútený podať návrh na vypratanie na súd. Podľa ftc.
podacieho hárku bola zásielka odoslaná na prepravu dňa 26.05.2011.

29. Z písomného vyjadrenia V. T. zo dňa 21.04.2013 vyplýva, že chce slušne bývať vo svojom vlastnom
dome a byte, aby nebol dlhodobo odkázaný na pivničné priestory, kde má kuchyňu a v kotolni sprchu.
Dcére daroval bezodplatne dom v kat. úz. V. R., preto nechápe, prečo to odmietajú. Trvalý pobyt má
zrušený od roku 2010, neplatí dane, smeti, nájomné za užívanie domu a garáže, zaťko nebol v robote
od roku 1990. Vie, že urobil chybu, keď ich nechal dočasne bývať, a za 35 rokov ich nedokázal vypratať.

Jediné čo chce, aby mohol realizovať svoje právo na doživotné bývanie v dome, ktorú mu patrí.

30. Žalovaná ako obdarovaná a S. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V., K. XX a P. T., rod. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S.-S., K. č. XX ako darujúce uzatvorili dňa 10.06.1985 darovaciu zmluvu, nazáklade ktorej došlo k darovaniu nehnuteľnosti nachádzajúce v kat. úz. V. R., vedené na LV č. XXX ako
parc. č. EN XXXX/X orná pôda o výmere 434 m2, parc. č. EN XXXX/X zastavaná plocha o výmere 307
m2, parc. č. EN XXXX/X - orná pôda vo výmere 954 m2 spolu s rodinným domom č.p. XXX postavený na

parc.č.XXXX/X,pričomdôvodomdarujeokolnosť,žeobdarovanázatiaľnevlastnížiadnenehnuteľnosti,
darujúca S. T. pre seba nehnuteľnosť nepotrebuje a darujúca P. T. tieto nehnuteľnosti nikdy neužívala
a ani v budúcnosti ich nehodlá užívať.

31. Podľa výpisu LV č. XXX pre kat. úz. V. R. je žalovaná v 1. rade vedená ako výlučná vlastníčka

nehnuteľnosti a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 954 m2, titul
nadobudnutia RI XXX/XX-PVZ XX/XX.

32.Žalovanýv3.radebolrozsudkomOkresnéhosúduNitrasp.zn.13Nc1101/01-23zodňa26.06.2001,
právoplatný dňa 16.07.2001, pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a uznesením
zo dňa 17.01.2002 sp. zn. P 9/02 bola žalovaná v 1. rade ustanovená za opatrovníka pre nesprávneho

K. W., antr. XX.XX.XXXX, bytom D. V., K. č. XX.

33. Zo znaleckého posudku znalkyne Prim. MUDr. P. J. vypracovaného ku konaniu 13 Nc 110/01 zo
dňa 14.05.2001 vyplýva, že v prípade žalovaného v 3. rade ide 26 ročného probanda, od narodenia
duševne zaostalého, duševná zaostalosť bola skôr zaevidovaná matkou ako odborníkmi. Od ranného

detstva absolvoval vyšetrenia zo zhodným záverom -ťažká mentálna retardácia s eretizmom, pre ktorú
bol oslobodený od školskej dochádzky, mal priznanú bezvládnosť, neskôr invalidný dôchodok, príplatok
na benzín a od roku 2000 aj doporučené jednorazové plienky. Matka poberá sociálnu výpomoc. Proband
sa dokázal naučiť len niektoré úkony na úrovni dieťaťa do dvoch rokov, funkcie ako reč, čítanie, písanie
sú neprítomné, rovnako ako známky myslenia, ktoré sú len rudimentárne spojené s ukájaním pudových

potrieb. Proband je odkázaný na starostlivosťou inou osobou, ktorá je trvalá, náročná, vysiľujúca,
fungovanie v inštitúcii zvládol len na úrovni zvieratka - ak bol priviazaný aj to so známkami silného
psychomotorického nekľudu. Proband od narodenia trpí a po celý život bude trpieť ťažkou duševnou
zaostalosťou, v rámci ktorej absolútne nie je schopný sa sám o seba postarať, ide o stav trvalý, vekom
sa skôr zhoršujúci. O liečbe probanda nie je možné hovoriť, len o jeho opatrovaní, ktoré je možné

za obrovského úsilia hlavne matky aj v domácom prostredí, pri absencii matky by proband vyžadoval
ústavnú starostlivosť. Proband nie je schopný chápať zmysel súdneho konania a rovnako je neschopný
niesť následky za svoje konanie v žiadnej miere.

34. Podľa posudku Okresného úradu v Zlatých Moravciach, odbor Sociálnych vecí, úsek posudkovej

činnosti zo dňa 15.03.2002 č. XXXX/XXXXX-KX/AR, XXXX/XXXXX-KŠ/AR vyplýva, že miera funkčnej
poruchy žalovaného v 3. rade je 80% a tento sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

35. Z čestného prehlásenia V. M. zo dňa 12.04.2012 vyplýva, že menovaný na svoju česť prehlasuje, že
žalovaní v 1. rade a 2. rade si sami prerobili dom v obci V. R., ktorý bol v zlom stave a nie je vhodný na

celoročné bývanie s postihnutým synom, v dome nie je voda, kúpeľňa, WC iba v letnej kuchyni je voda.

36. Podľa čestného prehlásenia V. V. zo dňa 12.04.2012 vyplýva, že menová na svoju česť prehlasuje,
že žalovaný v 1. rade a v 2. rade sa starali o všetky opravy na dome, obrábali záhradu, pomáhali pri
stavbe prístavby, vodovodu, kanalizácie, zaviedli plyn, žalovaná v 1. rade sa starala o svoju matku.

37. Podľa čestného prehlásenia K. D. zo dňa 11.04.2012 vyplýva, že menová na svoju česť prehlasuje,
že podľa jej vedomia sa žalovaná v 1. rade o svoju matku v prípade potreby staralo primerane, čo počas
návštevy zaregistrovala.

38. Podľa uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. Dnot XXX/XXXX-XX, XXD/XXX/XXXX zo dňa
26.01.2012 vyplýva, že v dedičskej veci po poručiteľke S. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej predmet dedičstva a to nehnuteľnosti v kat.
úz. V. R. vedené na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX/X trvalý trávny porasť o výmere 1540 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere

1059 m2, pod B 1 v podiele 1-iny, a na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/X trvalý trávny
porasť o výmere 4739 m2, parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 2660 m2, parc. č. XXX/XX trvalý
trávny porast o výmere 603 m2, pod B 1 v podiele 1-iny nadobudol žalobca v podiele 1 -iny vzhľadom
k celku, voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva,že v priebehu konania došlo medzi účastníkmi k spornosti ohľadom zahrnutia prístavby- samostatnej
bytovej jednotky čís. súp. XXXX na parc. č. XXXX kat. úz. D. V. do aktív dedičstva.

39. Z potvrdenia JUDr. Q. X. zo dňa 14.09.2004 vyplýva, že žalovaná v 1. rade ho dňa 14.09.2004
navštívila za účelom spísania nájomnej zmluvy so svojím otcom, ktorej bolo oznámené, že náklady na
spísanie takejto zmluvy sú vo výške 2.000 Sk.

40. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/219/2013 bola žaloba

pôvodne žalobcov D. W., K. W. a K. W. ml. voči žalovanému W. T., predmetom ktorej bola žalobca o
určenie, že žalobcovia nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva
z ich práva doživotného užívania nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v kat. úz. D. V. a to parc. registra
„C“ parc. č. XXXX zastavané plochy o výmere 321 m2, spolu s rodinným domom súp. č. XXXX a parc.
registra „C“ parc. č. XXXX záhrady o výmere 658 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX katastrálnom
úrade Nitra, správa katastra D. V.. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 9C/219/2013-80 zo dňa

26.06.2014 žalobu zamietol a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume
569,16 eura, na účet právneho zástupcu žalovaného a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
dôsledku odvolania žalobcov rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom zo dňa 28.09.2016 sp. zn.
5Co/747/2015-146 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.11.2018 sp. zn. 2 Cdo 170/2018-210 tak, že dovolanie
odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

41.PredmetomkonaniavedenéhonaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.18C/53/2016ježalobažalobkyne
D. W. proti žalovanému W. T., predmetom ktorej je určenie, že nehnuteľnosť - prístavba rodinného domu

bez súpisného čísla postavanej na parc. registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 33 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat, úz. D. V., patrí do dedičstva po poručiteľke S.
T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 18C/53/2016-152 zo
dňa 03.10.2018 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Predmetné rozhodnutie nie je právoplatné z dôvodu podaného odvolania žalobkyňou.

42. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

43. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)Ak súd neurobí iné

vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

44. Žalovaní v priebehu konania navrhli, aby súd prerušil konanie podľa § 164 CSP do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 18C/53/2016. Svoj návrh odôvodnili

skutočnosťou, že v predmetnom konaní súd koná o určení vlastníckeho práva aj k stavbe v súčasnej
dobeevidovanejnaLVč.XXXXakoprístavba,resp.žeuvedenáčasťnehnuteľnostipatrídodedičstvapo
neb. matke účastníkov konania a to S. T., zomr. X.X.XXXX, čiže rieši sa zásadná otázka, ktorá môže mať
zásadný vplyv na priebeh a rozhodovanie súdu v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené bol súd povinný
predtým ako rozhodne v merite veci zaoberať sa návrhom na prerušenie konania. Keďže zo žiadneho

ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca
právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, musí
savšeobecnýsúdpriuplatňovaníprocesnéhopostupupodľa§164CSPspravovaťpretoajpožiadavkou,
ktorájeobsiahnutávtomtočlánkuústavyaktoráukladápovinnosťprijaťpríslušnéopatreniaumožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote, aj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (por. rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/00). Podľa názoru súdu, vyššie citované ustanovenia § 164 CSP dáva súdu
možnosť (nie povinnosť) prebiehajúce konanie prerušiť vtedy, ak sa v inom už prebiehajúcom konaní
rieši otázka, ktorá môže byť významná pre rozhodnutie súdu v danej veci. Ide o fakultatívne prerušenie
konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné

vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Výber, voľbu súdu, ktoré z možných opatrení slúžiacich účelnej organizácii postupu súdu pri vedení
príslušnéhosúdnehokonania,jealepotrebnépodriadiťajzákonnejpožiadavkerýchlejaúčinnejochrany
práv strán v súdnom konaní (čl. 17 CSP.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana právstrán konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (por. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 150/2010). Súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania, pretože pre v konaní

vedenom na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 18C/53/2016 sa rieši otázka, či časť nehnuteľnosti,
ktorá je označená ako prístavba bez súpisného čísla, postavená na parc. registra „C“ č. XXXX/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat územie D.
V., obec D. V. patrí v podiele 1 do dedičstva po nebohej matke S. T., zomr. XX.XX.XXXX (ftc. žaloby
č . l. 371 až 373), čo je celkom rozdielna nehnuteľnosť od nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto

konania. Z uvedeného je potom celkom zrejmé, že aj keď uvedená časť nehnuteľnosti je zapísaná na
rovnakom liste vlastníctva, ako nehnuteľnosť vo vzťahu ktorej sa domáha žalobca určenia povinnosti
túto vypratať, toto konanie (rovnako ako poukazoval právny zástupca žalobcu) nemá pre prejednávanú
vec žiadny význam. Rovnako irelevantné ostali námietky žalovaných ohľadne skutočnosti, že v prípade,
ak by nastala v tomto konaní vykonateľnosť rozhodnutia skôr, než vo veci 18C/53/2016 vznikol by
problém z hľadiska uplatnenia práva prechodu k tejto prístavbe. V danom prípade nebol dôvod vyčkávať

na výsledok konania 18C/53/2016 a to aj vzhľadom na predmet tohto konania, v ktorom sa výlučne
rieši iba otázka vypratania, respektíve aj práva na bytovú náhradu. Súd považoval návrh žalovaných
na prerušenie konania za obštrukčný, s cieľom opätovne a neúmerne predĺžiť už aj tak reštančné
konanie (vedené pred súdom takmer 10 rokov) a to s jediným účelom, t. j. oddialenia rozhodnutia
vo veci samej, aby sa tak vyhli povinnosti vypratať nehnuteľnosť, pričom právne posúdenie samotnej

otázky vypratania nehnuteľnosti je už stranám známe a to z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktorý
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (kde odvolací súd uviedol, že argumentácia súdu prvej inštancie
ohľadne vypratania nehnuteľnosti je vecne správna). Nad rámec uvedeného, súd poznamenáva, že
aj keby nastala vykonateľnosť tohto rozhodnutia skôr, ako v prípade konania vedeného pod sp. zn.
18C/53/2016, kde by boli úspešní žalovaní, ktorí v konaní vystupujú v procesnom postavení žalobcov) aj

tak by muselo prísť k iniciovaniu súdneho konania o zriadenie práva prechodu k prístavbe, ak by nedošlo
medzi stranami konania k dohode. Toho času konanie však právoplatne skončené nie je, preto možno
skutočnosti uvádzané právnym zástupcom žalovaných v čase rozhodnutia súdu hodnotiť ako veľmi
hypotetické, ktoré v budúcnosti ani nemusia nastať, pretože súd môže rozhodnúť aj inak, než žalobe
vyhovieť. Ďalšie predlžovanie sporu jeho prerušením by podľa názoru súdu bolo okrem tohto v príkrom

rozpore s s čl. 17 CSP, ako aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Súd z vyššie uvádzaných dôvodov návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol, keďže
nevzhliadol relevantný dôvod nato, aby konanie prerušil, pretože takýmto rozhodnutím by opätovne
prišlo k neúmernému predĺženiu konania, a následnému upretiu práva žalobcu na prerokovanie vecí
bez zbytočných prieťahov.

45. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

46. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

47. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

48. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

49. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu

ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to prostredníctvom
žaloby na vydanie veci a zapieracej žaloby. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba
neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta
vydať. Aktívna legitimácia tak patrí vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi, pričom vlastnícke právo musí trvať
až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba,

avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Vlastnícka žaloba o vydanie veci, resp. vypratanie
môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (táto žaloba je právnym
prostriedkomochranyvlastníka),asúčasne,žemuvecžalovanýzadržiavaneprávom.Žalovanýsamôže
brániť tým, že preukáže, že má právo na užívanie veci, resp. zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoréprevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobiť tak, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva
nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z
vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972) Súd je oprávnený v konaní o

vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky,
kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (R 86/2001).

50. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX pre kat. úz. D. V., a to pozemkov evidovaných na katastrálnej mape ako pozemky registra „C“

parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, parc. č.
XXXX záhrada o výmere 638 m2, a stavieb - dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X, ktoré
nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
XX.XX.XXXX uzatvorenej so svojimi rodičmi ako darcami a to V. T. a S. T., toho času nebohou, ktorej
vklad bol povolený dňa 13.07.2000. Rovnako tak nebolo sporným, že v predmetnej darovacej zmluve

bolo zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania v prospech darcov rodičov žalobcu a
žalovanej v 1. rade. V konaní rovnako tak nebolo sporným, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 3. rade
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného
úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha

o nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom
- súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. XXXX/X doposiaľ užívajú. Nesporným bola aj skutočnosť,
že žalovaná v 1. rade podľa LV č. XXX pre kat. úz. V. R. bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a
to rodinného domu na parc. č. U./X súp. č. XXX, vrátané príslušných pozemkov, ktoré nehnuteľnosti
previedla kúpnou zmluvou a toho času je už len výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti to pozemku parcely

registra „C“ parc. č. XXXX/1 - orná pôda o výmere 954 m2. Rovnako tak nesporným bolo aj to, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/219/2013 neboli žalovaní úspešní a ich žaloba
ourčenie,ženadobudliprávozodpovedajúcehovecnéhobremenunadobudnutéhovydržanímatoprávo
doživotnéhoužívaniapredmetnýchnehnuteľností,bolaprávoplatnezamietnutá,avrámcitohotokonania
nebolo zo strany žalobcov (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaných) preukázané splnenie

všetkých zákonných predpokladov nadobudnutia vecného bremena vydržaním, a nebola preukázaná
existencia dohody, resp. inej právnej skutočnosti, ktorá by opodstatňovala žalobcami tvrdené vnútorné
presvedčenie, že v právnom vzťahu, o ktorého sa údajne domnievali, sú oprávnení z vecného bremena
a súčasný vlastník (žalobca v tomto konaní) je povinný strpieť výkon tohto ich oprávnenia.

51. Aj keď v konaní bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade predmetné nehnuteľnosti užívala od
svojich 6 rokov, t.j. od roku 1961 a neskôr tieto užívali aj spolu s nebohým žalovaným v 2. rade ako aj
žalovaným v 3. rade, ktorý bol ich synom, je potrebné konštatovať, že toto právo žalovanej v 1. rade
užívať predmetné nehnuteľnosti sa odvíjalo od rodinnoprávnych vzťahov, keďže nehnuteľnosti užívala
so svojimi rodičmi s tým, že právo nebohého žalovaného v 2. rade (konanie voči nemu bolo právoplatne

zastavené) a žalovaného v 3. rade užívať predmetné nehnuteľnosti na základe súhlasu pôvodných
vlastníkov nehnuteľnosti a to rodičov žalobcu a žalovanej v 1. rade - V. a S. T., bolo len odvodeným od
žalovanejv1.rade.Naviacotecžalobcuažalovanejv1.radeV.T.vpísomnýchpodaniachadresovaných
v konaní súdu tvrdil, že súhlas na spolubývanie žalovanej v 1. rade a jej manžela (žalovaného v 2.
rade) bol udelený dočasne na čas nevyhnutný k vyriešeniu bytovej otázky, k čomu však z ich strany

neprišlo. V danom prípade tak žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti niekoľko rokov, rodičia žalobcu
a žalovanej v 1. rade rešpektovali daný užívací stav. Rovnako tak žalobca nebránil žalovaným v užívaní
predmetných nehnuteľností, potom čo sa v roku 2000 stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a to
až do roku 2010, kedy sa vzťahy medzi stranami sporu zhoršili a rovnako tak sa narušili aj vzťahy medzi
rodičmi žalobcu a žalovanej v 1. rade so žalovanou v 1. rade a jej rodinou, ktorá listom zo dňa 03.12.2010

vyzvala žalobcu na vysporiadanie vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam, následne došlo k zrušeniu
trvalého pobytu žalovaným žalobcom na základe písomnej žiadosti rodičov žalobcu a žalovanej v 1. rade
a výzva žalobcu zo dňa 26.05.2011 na vypratanie nehnuteľností do 31.08.2011, k čomu nedošlo. Na
tomto skutkovom základe súd ustálil, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti užívali vediac o tom, že tieto
nehnuteľnosti vlastnia iné osoby. Pôvodní vlastníci (rodičia žalobcu a žalovanej v 1. rade) a rovnako tak

žalobca ako vlastník nehnuteľnosti od roku 2000 mohol kedykoľvek vyzvať žalovaných na vypratanie
nehnuteľnosti, na čo ich oprávňovalo ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Neoprávnenosť v tomto ohľadebola postavená na tom, že medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti (rodičmi žalobcu a žalovanej v 1.
rade ) a neskôr žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností a žalovanými ako užívateľmi nebola uzavretá
žiadna dohoda, prípadne nájomná zmluva, ktorá by užívateľov na užívanie oprávňovala. V roku 2011

žalobca ako vlastník nehnuteľností sa rozhodol, že danému užívaciemu stavu urobí koniec a vyzval
žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti, čo nesporne žalovaní mali rešpektovať a tým predísť podaniu
žaloby na súd. Súd dodáva, že z princípu vlastníckej slobody vyplýva aj právo vlastníka neužívať vec, ak
mu jej užívanie nie je uložené zákonom. Nemožno vylúčiť, že uplatnenie práva vlastníka brániť sa proti
neoprávneným zásahom môže byť v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi; pôjde však vždy

o výnimočné prípady, kedy výkon práva vážne poškodí užívateľa veci, bez toho, aby vlastníkovi priniesol
zodpovedajúci prospech, a vyhovenie žalobe by sa dotýkalo zvlášť významného záujmu žalovaných.

52. Žalovaní v konaní apelovali na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle

tohto ustanovenia výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť
môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu; výkon práva musí byť právom
dovolený (aprobovaný). Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný
i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý
by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a

občianskej spolupatričnosti. Ide teda o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú
mieru tolerancie v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Pojmom dobré mravy možno rozumieť
pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.
Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde ani tak o subjektívny názor účastníka, ako
o spoločenské, objektivizované hodnotenie. Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti

konkrétneho prípadu, hoci úplne výnimočne, prihliadlo aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v
pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také
okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba dbať o to, aby
ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné
okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil tak snahe alebo možnosti ich zneužitia. Toto ustanovenie

vyjadrujezároveňzákazšikanóznehovýkonupráva,oktoréidevtedy,akjeprávovykonávanézaúčelom
poškodzovania iného subjektu. Za zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým
má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku. Právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi aj vtedy,
ak nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Šikanózny výkon práva sa musí

vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Podľa
názoru súdu zneužitie práva alebo šikanózny výkon práva zo strany žalobcu nevyplýva. Z výsledkov
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca si po rokoch užívania nehnuteľností žalovanými zvážil,
že sa ujme svojho vlastníckeho práva najmä, aby zabezpečil najskôr svojím rodičom a v súčasnosti
už iba otcovi bývanie a užívanie predmetných nehnuteľností, ktorý má na základe darovacej zmluvy

a zmluvy o zriadení vecného bremena v predmetných nehnuteľnostiach zriadené právo doživotného
bývania užívania, avšak z dôvodu ich užívania žalovanou v 1. rade a žalovaným v 3. rade bez právneho
dôvodu, nemôže predmetné nehnuteľnosti užívať a je odkázaný na bývanie v prístavbe a z dôvodu
narušených rodinných vzťahov odmieta, aby spolu s ním bývala v predmetných nehnuteľnostiach
žalovaná v 1. rade spolu so žalovaným v 3. rade, ktorým tak nesvedčí žiadny právny titul na to,

aby predmetné nehnuteľnosti užívali, v dôsledku čoho žalobca vyzval žalovanú v 1. rade spolu s jej
rodinou na vypratanie predmetných nehnuteľností. Na takýto postup mal žalobca ako vlastník v súlade
s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka plné právo. Keďže medzi nimi nebola uzavretá žiadna
zmluva oprávňujúca žalovaných na užívanie nehnuteľností (napr. nájomná zmluva) o čom žalovaní
museli mať vedomosť, potom výzva na vypratanie nehnuteľnosti bola úplne legitímna. Ani dlhoročné

nerušené užívanie nehnuteľností, neoprávňovalo žalovaných odmietnuť žalobcovi nehnuteľnosti na jeho
výzvu vypratať, pretože žalovaní neboli nikdy vlastníkmi sporných nehnuteľností. V dôsledku toho, že
nehnuteľnosti boli užívané bez právneho dôvodu, žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností vzniklo právo
na vypratanie nehnuteľnosti. Pri užívaní nehnuteľností, ktoré vo vlastníctve žalovaní nemali a ktoré
užívali bez právneho dôvodu, si museli byť vedomí toho, že budú musieť predmet držby odovzdať (§ 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka), ak sa vlastník začne svojho vlastníctva domáhať v súlade so svojím
právom upraveným v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti (od
roku 2000) ponechal v užívaní žalovaným nehnuteľnosť až do času, kedy ich listom zo dňa 26.05.2011
vyzval na vypratanie nehnuteľnosti a následne podaním žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaníodmietli vypratanie pozemku s poukazom na dlhodobé oprávnené užívanie nehnuteľností. V danom
prípade ako už bolo vyššie konštatované žalovaní neboli v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 9C/219/2013 úspešní so svojou žalobou o určenie zodpovedajúceho vecnému bremenu

nadobudnutého vydržaním, v dôsledku čoho nebola preukázaná existencia vecného bremena, ktoré
malo vzniknúť na základe vydržania pre žalovaných. Obrana žalovaných s poukazovaním na historické
udalosti, ako aj zdravotný stav žalovaného v 3. rade, o ktorom má žalovaná v 1. rade a nebohý žalovaný
v 2. rade vedomosť od jeho narodenia, nemôže byť - po prejave vlastníka nehnuteľnosti na vypratanie
nehnuteľnosti - relevantná. Žalovaní mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosti užívajú neprávom od

mája 2011, kedy žalobca vyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľností, pričom na začiatku súdneho
konania žalovaní deklarovali záujem dohodnúť sa na vyprataní nehnuteľností, avšak z dôvodu podanej
žaloby, ktorá bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. 9C/219/2013, bolo konanie o vypratanie
predmetných nehnuteľností prerušené do právoplatného skončenia tohto konania sp. zn. 9C/219/2013,
v ktorom konaní neboli žalovaní úspešní. Užívateľ veci bez toho, aby mal relevantný právny titul na
užívanie, si totiž vo všeobecnosti musí byť vedomý toho, že vlastník si môže svoje vlastnícke práva k

danej veci uplatniť kedykoľvek a moment uplatnenia je len otázkou času. Naviac je potrebné zohľadniť
aj okolnosť, že v predmetných nehnuteľnostiach má právo doživotného bývania a užívania otec žalobcu
a žalovanej v 1. rade, ktorý toto svoje právo nemôže realizovať z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti
užíva žalovaná v 1. rade spolu so žalovaným v 3. rade bez toho aby im svedčal akýkoľvek relevantný
titul na ich užívanie.

53. K argumentácii žalovaných, že je potrebné v prípade žalovaného v 3. rade aplikovať Dohovor OSN
o právach so zdravotným postihnutím, súd dodáva, že osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké
práva ako všetci ostatní, pričom podpora, ochrana a uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím
si vyžadujú špecifický prístup zodpovedajúci ich potrebám, možnostiam, schopnostiam a postojom

spoločnosti k nim. V tomto smere potreba zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím osobitnú
starostlivosť je zvýraznená a upravená v rôznych významných medzinárodných dokumentoch, osobitne
v najdôležitejšom dokumente na zabezpečovanie ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím
Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčnom protokole, ktorý Dohovor
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím pre SR nadobudol platnosť 25. júna 2010. Účelom

tohto dohovoru je podporovať, chrániť a zabezpečiť plnohodnotné a rovnaké užívanie všetkých ľudských
a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať ich úctu k dôstojnosti.
Dohovor má zabezpečiť lepšiu integritu ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti, ich participáciu
na bežných, sociálnych a kultúrnych a rekreačných príležitostiach a zvýšiť dôraz na zabezpečenie a
rešpektovanie ich ľudských práv. V danom prípade žalovaný v 3. rade bol pozbavený spôsobilosti na

práve úkony a za opatrovníka mu bola ustanovená žalovaná v 1. rade, ktorá je jeho matkou, a preto
by mala vo svojom životnom smerovaní robiť všetko preto, aby konala a rozhodovala aj v najlepšom
záujme žalovaného v 3. rade a v rámci tohto vyriešiť aj bytovú otázku, najmä za situácie, keď mala
vedomosť o tom, že nehnuteľnosť, v ktorej bývajú im nepatrí a že na základe právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. 9C/219/2013 bolo konštatované, že žalovaným nevzniklo a nepatrí ani

právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve predmetnú nehnuteľnosť užívať. Rovnako
s ohľadom na predmet sporu sú irelevantné, či a akom rozsahu boli zo strany žalovaných realizované
investície do sporných nehnuteľností, ktoré skutočnosti nie sú rozhodujúce z hľadiska posúdenia
dôvodnosti žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Prípadná realizácia investícií do nehnuteľnosti, ktorá
patrí tretej osobe, predpokladá uplatnenie iných právnych nárokov toho, kto tvorí, že investoval do

nehnuteľnosti vo vzťahu ktorej svedčí vlastnícke právo inej osobe.

54. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

55. Podľa § 711 ods. 1 písmeno a) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu,
ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich
rodičov alebo súrodencov.

56. Podľa § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka , ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa §
711 ods. 1 písm. a) , e) alebo písm. f)
alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal
vykonávaťprácu,naktorújenájomslužobnéhobytuviazaný,zdôvodunastranezamestnávateľaalebozdôvodu,zaktorýzamestnávateľzodpovedápodľaosobitnýchpredpisov,nájomcamáprávonanáhradný
byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu,
ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na

úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania
práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. b) , právo na bytovú náhradu.
57. Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie.

58. Podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a
vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

59. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je
povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová

náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

60. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uložil súdu prvej inštancie
opakovane rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu na vypratanie žalovaných (ktorú argumentáciu súd
už len zopakoval aj vzhľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého možno pôvodnú

argumentáciu súdu ohľadne vypratania považovať za vecne správnu) s tým, aby sa opätovne zaoberal
nárokom na primeranú bytovú náhradu, vo veci opätovne skúmal, či žalovaní majú právo na bytovú
náhradu a to aj vzhľadom na osobitnú povahu skutkového stavu, ktorú výslovne nepokrýva žiadna
hypotéza právnej normy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Keďže Občiansky zákonník explicitne
neupravuje, že osoba užívajúca dom (byt) na základe odvodeného právneho dôvodu, teda napr. z

dôvodu príbuzenskeho alebo rodinnoprávneho vzťahu k vlastníkovi budovy, v ktorej užívala byt s jeho
súhlasom, má po odvolaní tohto súhlasu nárok na bytovú náhradu (§ 712 občianskeho zákonníka),
vznikajúci zásadne len za predpokladu zániku nájomného práva k bytu, bolo potrebné na uvedené
právne vzťahy aplikovať ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu, nemôže
byť na ujmu strane konania, aby chýbajú právna norma, t. j. medzera zákona spôsobila to, že strana

konania bude v dôsledku takejto chýbajúcej právnej úpravy ukrátená o nárok, ktorý by jej inak v prípade
podobnej (obdobnej) skutkovej situácie patril a prináležal. Inak povedané, aj zákonodarca reflektoval
takýto skutkový stav do hypotézy právnej normy ustanovenej v § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorá precizuje, že na právne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, ani inou osobitou právnou
úpravou je nevyhnutné použiť právnu úpravu upravujúcu vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

61.VosvojomrozhodnutídalodvolacísúddopozornostisúduajuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 3MCdo/19/2019, alebo aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.
ÚS 13/00-85. Z dôvodov uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v
preskúmavanej veci išlo o posúdenie otázky, či povinnosť žalovanej v 1. rade vypratať nehnuteľnosti

mala byť viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Najvyšší súd poukázal na to, že fyzická osoba môže
svoje bytové potreby uspokojovať trvalým spôsobom buď ako vlastník bytu v bytovom dome (zákon č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) alebo ako vlastník domu, v ktorom sa byt
nachádza (§ 126 OZ) alebo ako nájomca (§ 685 a nasl. OZ), alebo ako nájomca obytnej miestnosti v
zariadeniach určených na trvalé bývanie (§ 717 a nasl. OZ), alebo ako oprávnený z vecného bremena,

obsahom ktorého je oprávnenie užívať byt (§ 151u OZ). Osobitným spôsobom sú uspokojované bytové
potreby tých, ktorí sami síce nie sú spomenutými vlastníkmi, nájomcami, či oprávnenými z vecného
bremena, no napriek tomu so zreteľom na existenciu ich rodinnoprávneho, napr. manželského vzťahu
k oprávnenému subjektu sú oprávnení uspokojovať svoje bytové potreby v byte tak, že svoje právo
odvodzujú od vlastníka, nájomcu alebo oprávneného z vecného bremena. Takýto odvodený právny

vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach, ktoré patria
osobe uspokojujúcej svoje bytové potreby na základe neodvedeného právneho vzťahu môže zaniknúť
jednak počas trvania právne relevantného rodinnoprávneho vzťahu, napr. zánikom vlastníctva toho, od
ktorého je odvodzované právo bývať v byte, jednak spolu so zánikom rodinnoprávneho vzťahu, napr.
rozvodom. Najvyšší súd poznamenal, že k podstate odvodeného práva „bývania“ sa vyjadril napr. v

rozsudku 4Cdo/77/1997. Občiansky zákonník tieto odvodené spôsoby uspokojovania bytových potrieb
fyzických osôb výslovne neupravuje, zo žiadneho jeho ustanovenia však nemožno vyvodiť, že by ich
neuznával alebo nepovažoval za relevantné. Osobám, ktoré sú v určitom rodinnoprávnom vzťahu s
priamym subjektom oprávneným v byte bývať, poskytuje v niektorých prípadoch ochranu tým, že sa sovznikom tohto rodinnoprávneho vzťahu spája vznik spoločného práva oprávňujúceho ich bývať v byte
(§ 704 OZ), pre prípad zániku, ktorého zároveň stanovuje určité podmienky, za ktorých patrí bytová
náhrada tomu, kto je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať. V týchto prípadoch sa síce so

vznikom rodinnoprávneho vzťahu priamo nespája vznik spoločného práva oprávňujúceho bývať v byte
(pri služobnom byte právo spoločného nájmu), napriek tomu však poskytuje ochranu tým, že pre prípad
zániku rodinnoprávneho vzťahu priznáva odvodeným oprávneným subjektom právo na bytovú náhradu
(§ 713 OZ). Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojoval bytové potreby
bývaním v byte z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu alebo domu, v ktorom sa

byt nachádza; výslovne nie sú upravené ani právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva
a povinnosti odvodeného užívateľa bytu. Keďže ust. § 853 ods. 1 OZ ustanovuje, že občianskoprávne
vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona (OZ), ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie a bolo potrebné posúdiť, či na
predmetný právny vzťah nemožno analogicky aplikovať niektoré z ustanovení tohto zákona. Ďalej
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí ako súd dovolací dospel k záveru, že právny vzťah Ľ D. a

žalovanej v 1. rade v čase ich trvania manželstva, obsahom ktoré bolo oprávnenie žalovanej bývať
vo vypratávanom dome vykazoval znaky osobitne v OZ, či inom zákone neupraveného majetkového
vzťahu fyzických osôb (§ 1 ods. 2 OZ), ktorý vznikol z právnych úkonov alebo iných skutočností (§ 2
ods. 1 OZ), a ktoré majú jeho účastníci rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 OZ). Išlo teda o občianskoprávny
vzťah, ktorý bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení OZ a upravujúcich vzťahy obsahom aj účelom

im najbližšie. S prihliadnutím na povahu práv a povinností účastníkov tohto právneho vzťahu, pre ktorý
bola charakteristická jednak absencia spoločných (vlastníckych či užívacích) práv Ľ D a žalovanej v 1.
rade a jednak odvodenosť práv žalovanej v 1. rade bývať v byte nachádzajúcom sa vo vypratávanom
dome dospel dovolací súd k záveru, že tomuto vzťahu bol obsahom a účelom najbližší právny vzťah
uvedený v § 713 ods. 1 OZ. V zmysle tohto ustanovenia služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode

jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípade osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu
vysťahovať pokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona
poskytnutie náhradného ubytovania. Podľa názoru dovolacieho súdu, tak ako ďalej vo svojich úvahách
v rozhodnutí uvádza, niet vo všeobecnosti žiadneho dôvodu, pre ktorý by bývalý manžel, ktorý užíval byt
v rodinnom domu patriacom druhému manželovi mal mať po rozvode manželstva horšie, nevýhodnejšie

právnepostavenieakomanžel,ktorýnaďalejužívaslužobnýbytsjehonájomcom.Akjevtomtoprávnom
vzťahu, ktorý je OZ výslovne upravený v § 713 ods. 1 OZ chránený bývalý manžel do takej miery, že
nie je povinný sa z bytu vysťahovať dokiaľ mu nie je zabezpečená bytová náhrada, treba mu analogicky
v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ priznať rovnaké právne postavenie a tomu zodpovedajúcu ochranu aj
v právnom vzťahu výslovne OZ alebo iným zákonom neupravenom, ktorý je mu obsahovo a účelovo

najbližší. V právnom vzťahu, ktorý je upravený v ust. § 713 ods. 1 OZ je bývalý manžel chránený tým,
že je mu priznaná bytová náhrada. Obdobná ochrana preto patrí aj bývalému manželovi bývajúcemu
v dome vlastnícky patriacom jeho bývalému manželovi, prípadne jeho právnemu nástupcovi. Najvyšší
súd ešte dodal v závere svojho rozhodnutia, že pôvodný právny dôvod bývania žalovanej v 1. rade
vo vypratávanom dome, ktorý vyplýval z jej rodinnoprávneho vzťahu s Ľ. D. zanikol rozvodom ich

manželstva a jej bývalý manžel - vlastník sa mohol domáhať vypratania podľa § 126 OZ; pre takýto
prípad ale žalovanej v 1. rade patrila bytová náhrada. Na tom nezmenil nič ani prevod vypratávaného
domu z vlastníka bývalého manžela žalovanej v 1. rade na žalobkyňu. Pre prípad jeho vypratania naďalej
patrí žalovanej v 1. rade bytová náhrada. Povinnosť trpieť bývanie žalovanej v 1. rade vo vypratávanom
dome do zabezpečenia bytovej náhrady prešla na žalobkyňu ako právnu nástupníčku Ľ. D.

62. V danom prípade súd aplikoval na daný prípad ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka
s poukazom na § 711 ods. 1 písmeno a) Občianskeho zákonníka, pričom písomnú výzvu na vypratanie
nehnuteľnosti (na č. l. 20) považoval za výpoveď z nájmu, ktorý nebol dojednaný na dobu určitú,
pretože právo na bývanie (obdobne nájom) odvodzovali žalovaní od rodinnoprávneho vzťahu, ergo od

výslovného súhlasu rodičov žalobcu a žalovanej v 1.) rade od roku 1974 (samotná žalovaná v 1.) rade
od roku 1965) v dôsledku čoho bolo možné uvažovať, že analogicky išlo o nájom uzavretý na dobu
neurčitý. Z vykonaného dokazovania takisto vyplynulo, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti (ktorú
žiada vypratať) potrebuje predmetnú nehnuteľnosť pre svojho otca vo vysokom veku (rok narodenia
XXXX), pre ktorého by bolo komfortnejšie bývať v tomto dome, ako v prístavbe, ktorá nevyhovuje jeho

potrebám, nielen pre jeho vysoký vek, ale aj zhoršujúci sa zdravotný stav. V tomto kontexte bola podľa
názoru súdu analogicky naplnená hypotéza podľa § 711 ods. 1 písmeno a) Občianskeho zákonníka,
preto súd aj vzhľadom na ustanovenie § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol, že žalovaní
majúpovinnosťvyprataťnehnuteľnosťdo30dníododňazabezpečenianáhradnéhobytužalobcom.Súdvzhľadom osobité okolnosti prípadu, ako aj predmet konania, nevynímajúc dĺžku konania určil lehotu na
plnenie (paričnú lehotu) 30 dní, keďže v zmysle § 232 ods. 3 CSP možno určiť dlhšiu lehotu na plnenie,
pričom paričná lehota 30 dní je podľa názoru súdu primeraná, reflektujúca zistený skutkový stav, ako

aj dĺžku konania.

63. Čo sa týka samotného charakteru bytovej náhrady, súd vzhľadom na aplikáciu § 711 ods. 1 písmeno
a) Občianskeho zákonníka, dospel k názoru, že žalovaní v 1.) a 3.) rade majú právo na náhradný
byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu

(domu), ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby, vzhľadom na to,
že sa (analogicky) nájomný pomer skončil z dôvodu, že prenajímateľ potrebuje byt pre svojho rodiča,
čoho právnym následkom je určenie povinnosti poskytnúť bytovú náhradu takémuto nájomcovi v podobe
náhradného bytu (§712 a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu, ani ponuky žalobcu
na prenájom rodinných domov v okolí Zlatých Moraviec (a ponuka adresovaná priamo žalovaným)
nemá dopad na určenie povinnosti rozhodnúť o adekvátnej bytovej náhrade a to práve z dôvodu, že v

niektorých prípadoch je rozhodovanie o vyprataní nehnuteľnosti obligatórne spojené aj s rozhodnutím
o určení bytovej náhrady. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo systematického výkladu ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktorý presne určuje prípady, v ktorých je prenajímateľ po zániku nájmu povinný
zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu. V prejednávanej veci bol súd povinný rozhodnúť o tom, či majú
žalovaní právo na zabezpečenie adekvátnej bytovej náhrady.

64. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd ďalej skonštatoval, že žalobca by mohol v konaní uspieť bez
zabezpečenia bytovej náhrady žalovaným, len ak by preukázal, že poskytnutie bytovej náhrady by bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Súd však v predmetnej veci nezistil také okolnosti, ani skutočnosti, ktoré
by podľa názoru súdu spôsobili, žeby poskytnutie bytovej náhrady v podobe náhradného bytu bolo

v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď žalobca na pojednávaní prezentoval, že žalovaná v 1.) rade na
neho podala trestné oznámenie pre podvod a podáva voči nemu aj iné civilné žaloby, nemožno ani
tieto skutočnosti považovať za tak významné, aby súd vyslovil vypratanie nehnuteľnosti bez potreby
zabezpečenia náhradného bytu žalobcom. Podávanie civilných žalôb zo strany žalovanej v 1.) rade súd
chápe ako realizáciu jej práva na poskytnutie súdnej ochrany, bez ohľadu na to, či bude alebo v sporoch

úspešná, keďže každý kto sa domnieva, že jeho práva môžu byť ohrozené alebo porušené môže sa
ochrany domáhať na príslušnom súde. Čo sa týka trestného oznámenia, toto možno považovať za hrubý
prejavanimozityzostranyžalovanejv1.)radevočižalobcovi,avšaktakétosprávaniežalovanejv1.)rade
je len prejavom absolútnej a neoblomnej snahy neopustiť nehnuteľnosť, ktorú má vypratať. Súd citlivo
vníma snahu žalovanej v 1.) rade dosiahnuť, aby sa z predmetnej nehnuteľnosti nemusela vysťahovať,

avšak je zrejmé, že túto užíva cca. 10 rokov bez právneho dôvodu a zasahuje tak do vlastníckeho
práva žalobcu. Súd pri určovaní povinnosti žalobcovi zabezpečiť náhradný byt žalovaným vychádzal aj
z toho, žeby bolo takpovediac v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd rozhodol o klasickom vyprataní
bez poskytnutia bytovej náhrady, obzvlášť v situácií, kedy žalovaní obývajú predmetnú nehnuteľnosť
niekoľko desiatok rokov (rodina žalovaných od roku 1974), prakticky väčšinu svojho života, v dôsledku

čoho možno predmetný domov nazvať nielen domom, ale domovom a syn žalovanej v 2.) rade je
nesvojprávny, ťažko zdravotne postihnutý a odkázaný na starostlivosť svojej matky žalovanej v 1.) rade.
Súd týmto zároveň sledoval aj naplnenie princípu spravodlivého usporiadania vzťahov strán sporu,
keďže by nebolo spravodlivé, ani správne, aby vzhľadom na vyššie spomínané okolnosti súd nerozhodol
o povinnosti žalobcu zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu žalovaným, o to viac, keď títo odvodzovali

svoje právo na bývanie od rodičov žalovanej v 1.) rade, a nie priamo od žalobcu, s ktorým vzťahy sú
medzi ním a žalovanými dlhodobo a vážne narušené, aj keď sú blízka rodina. Podľa názoru súdu práve
uvedená skutočnosť, že žalovaní odvodzovali svoje právo na bývanie od rodičov žalobcu a žalobkyne
v 1. rade je okolnosťou majúcou charakter podstatnej a významnej okolnosti pre túto vec, preto musel
súd prihliadnuť aj na subjekt, od ktorého žalovaní odvodzovali svoje právo na bývanie v nehnuteľnosti,

ktorá má byť predmetom vypratania. Celkom iná situácia by bola v prípade, ak by žalovaní odvodzovali
svoje právo na bývanie od samotného žalobcu, čo však nie je daný prípad.

65. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 396 ods. 3 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3.

rade nárok náhradu trov celého konania (teda aj trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania)
v rozsahu 100%. Súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by musel rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania pomernou časťou, pretože porovnaním navrhovaného žalobného petitu a samotného výroku v
rozhodnutí súdu možno zistiť, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, avšak súd zároveň rozhodol ojeho povinnosti zabezpečiť náhradný byt, čo však nemožno považovať za neúspech žalobcu v konaní. O
výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaní nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 písmeno n) CSP a contrario).