Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120210068
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120210068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. S. XX, XXX XX D., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, proti žalovanému: MICHSTAV
s.r.o., so sídlom Široké 417, 082 37 Široké, IČO: 47 149 558, právne zastúpený: Mgr. Alexandra
Harajdová, advokátka, so sídlom Široké 631, 082 37 Široké, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 56.366,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/145/2020-103
zo dňa 21.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto:
,, I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa
24.08.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 56.366,-
eur s príslušenstvom.
Ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka 33T/5/2019-584 zo dňa
25.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.06.2020, bol žalobca uznaný vinným z pokračovacieho
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu súd podľa § 44
Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom Okresného

súdu Košice I. 6T/70/2015 zo dňa 19.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
8To/57/2019 zo dňa 01.06.2020 vo výmere 13 rokov, so zaradením pre jeho výkon do stredného stupňa
stráženia, pokladal súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Zároveň podľa §
288 ods. 1 Trestného zákona poškodený spoločnosť MICHSTAV s.r.o. bol odkázaný so svojím nárokom
na náhradu škody na civilný proces. V tomto prípade sa jednalo o skrátený rozsudok, nakoľko v zmysle
§ 172 ods. 2 Trestného poriadku sa obžalovaný, obhajca a prokurátor vzdali práva podať voči nemu
odvolanie.

Bol toho názoru, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobu žalobca označil
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 56.366 eur s príslušenstvom,
ktoré požadoval vydať od spoločnosti MICHSTAV s.r.o. Bezdôvodné obohatenia podľa tvrdení žalobcu
pozostáva z motorového vozidlo O. Y. X v hodnote 44.876 eur, motorového vozidla P. S., pobytukonateľa a jeho manželky v T. v hodnote 6.000,- eur, pobytu v D. J. v hodnote 8.000,- eur a zvyšok tvorí
elektronika, ktorú žalobca odovzdával štatutárnemu zástupcovi žalovaného, jeho manželke, rodičom,
ako aj jeho bratovi.

Zároveň uviedol, že žalobca v rámci listinných dôkazov predložil potvrdenie vystavené D. J. a.s. zo dňa
10.01.2022, z obsahu ktorého vyplýva, že D. J. a.s. voči žalobcovi neevidujú žiadne nedoplatky. Všetky
objednané pobyty boli pred nástupom riadne uhradené v hotovosti na recepcii hotela alebo prevodom
na účet.
Uzavrel, že žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť a s tým spojené dôkazné

bremeno. Z tohto dôvodu jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. V prvom rade žalobca neoznačil ani
jednu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Za dôležité
považoval zdôrazniť, že žalobca tak, ako to vyplýva z písomného vyhotovenia uvedeného rozhodnutia
v trestnej veci, sa vzdal práva na podanie odvolania voči uvedenému rozhodnutiu. Vo výrokovej časti
v bode 1 písm. a) a v bode c) je riešené motorové vozidlo, ktoré podľa tvrdení žalobcu odovzdal
žalovanému, a to motorové vozidlo O. Y. X . s automatickou prevodovkou 160 kW 30 TDi, podľa ktorého

v presne nezistenom dni v mesiaci október 2016 v W. P. D., K. XX, N. pod zámienkou, že dodá do
10.11.2016 uvedenej spoločnosti jeden bager s pákovým hydraulickým ovládaním, vozidlo O. Y. X s
automatickou prevodovkou v plnej výbave, v bielej metalizovanej farbe, ako aj vozidlo O. Y. X s tým,
že N. J. vyplatí za spoločnosť MICHSTAV zálohu v hotovosti vo výške 1.450,- eur a po dodaní O. Y. X,
10.000,- eur a O. Y. X sumu 12.200,- eur. Dňa 14.10.2016 vylákal od konateľa žalovaného sumu 1.450,-

eur, pričom doposiaľ predmety dohody nedodal, nevrátil ani poskytnutú zálohu, ale dňa 09.01.2017
zabezpečil N. J. ako zástupcovi spoločnosti MICHSTAV bezplatné prevzatie vozidla O. Y. X v hodnote
44.876,-eurajehozískaniedovlastníctvatejtofirmy,ktorénáslednekonateľžalovanéhodňa31.01.2017
odpredal spoločnosti RS Cars s.r.o. Obdobne postupoval aj v prípade motorového vozidla P. S., keď dňa
09.01.2017 pod zámienkou, že do konca januára 2017 dodá uvedenej spoločnosti jedno nové vozidlo

značky P. S., vylákal od konateľa spoločnosti zálohu vo výške 9.000,- eur, na základe čoho predmety
dohody nedodal, nevrátil ani poskytnutú zálohu, ale zabezpečil, aby dňa 27.01.2017 N. J. ako zástupcovi
spoločnosti MICHSTAV po úhrade ďalšej zálohy 9.500,- eur, prevzatie tohto vozidla v hodnote 22.990,-
eur a jeho získanie do vlastníctva tejto firmy a následne ho konateľ spoločnosti MICHSTAV s.r.o. dňa
05.04.2017 spätne odpredal spoločnosti O. N. za sumu 18.200,- eur. Práve spoločnosť MICHSTAV bola

so svojim nárokom na náhradu škody vo výške 29.084,- eur vo vzťahu k žalobcovi odkázaná v súlade
s § 288 Trestného zákona na občianskoprávne konanie. Navyše, z odôvodnenia rozhodnutia trestného
súdu 33T/5/2019 vyplýva, že k odovzdaniu motorových vozidiel O. Y. X, ako aj motorového vozidla P. S.
došlo v januári 2017 (09.01.2017 a 27.01.2017). V tomto spore žalovaný vzniesol námietku premlčania,
ktorú súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto motorovým vozidlám považuje v celom rozsahu za dôvodnú.

K odovzdaniu motorových vozidiel došlo v januári 2017. Žaloba žalobcu bola podaná 24.08.2020, t.j.
po troch rokoch.
Zároveň uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia trestného súdu vyplýva, že žalobca dňa 09.01.2017
zabezpečil konateľovi žalovaného bezplatné prevzatie motorových vozidiel O. Y. X, ako aj motorového
vozidla P. S.. Z tohto dôvodu už od tohto dátumu t.j. od januára 2017 mal vedomosť o prevzatí týchto

vozidiel žalovaným, žaloba bola podaná na súd dňa 24.08.2020, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej
premlčacej doby.
Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom pobytu konateľa
žalovaného, jeho manželky v T., ako aj v D. J. uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu
nepreukázal vznik nároku na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k žalovanému. Svoje skutkové tvrdenia

neustále ohľadne tohto nároku menil, a neboli v súlade s jeho vyjadrením v žalobe, doplnení žaloby
a v neposlednom rade s prednesom na pojednávaní. V žalobe uviedol, že konateľ spolu so svojou
manželkou sa zúčastnili pobytu pre dve osoby, K. A.. V priebehu sporu tvrdil, že to bolo T.. Navyše, na
otázku súdu na pojednávaní dňa 10.11.2021, aby súdu ozrejmil dôvod prečo žalovanému poskytoval
pobyty v T., ako aj D. J., žalobca súdu uviedol, že tieto pobyty poskytoval žalovanému bezodplatne.

Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Vo svojich písomných podaniach označil žalobca, že pobyty sa uskutočnili v roku 2016,
2017, na pojednávaní dňa 10.11.2021 uviedol, že to bolo v roku 2018.
Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal základné predpoklady
vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného.

Záverom uviedol, že obdobne tak postupoval aj pri nároku žalobcu na vydanie elektroniky. Okrem
základu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nemal za preukázanú ani pasívnu vecnú
legitimáciu t.j. kto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Podľa tvrdení žalobcu predmety odovzdával
konateľovi žalovaného, jeho manželke, bratovi konateľa žalovaného, ako aj jeho rodičom. Nevedelzadefinovať, výšku bezdôvodného obohatenia, obdobie, kedy došlo k odovzdávaniu týchto predmetov
a v neposlednom rade aj presné vyčíslenie týchto nárokov.
Dospel k záveru, že zo žaloby, z vyjadrenia žalobcu a jeho výsluchu na pojednávaní, nie je ani

zrejmá aktívna a pasívna legitimácia, vo vzťahu k akému nároku uplatnenému v tomto spore a od
koho vyžaduje vydanie ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia, na základe akých skutočností žiada
vydanie bezdôvodného obohatenia, v akej výške a od akého času, pričom nepreukázal súdu ani
základné tvrdenia, ktoré by aspoň naznačovali pravdivosť jeho tvrdení a bezdôvodne prenáša dôkazné
bremeno na žalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu pre neunesenie
dôkaznéhobremenazamietol,pričomzadôvodnúpovažovalajvznesenúnámietkupremlčaniazostrany
žalovaného.
O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom zopakoval to,

čo tvrdil vo svojich vyjadreniach počas celého konania, namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov
a poukázal na to, že poskytol žalovanému hnuteľné veci v hodnote 116.900,- eur a žalovaný jemu v
hodnote 29.084,- eur. Bol toho názoru, že práve žalovaný sa obohatil na jeho úkor a nie naopak.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s napadnutým rozhodnutím stotožňuje v

plnom rozsahu a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

6. V zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená,

že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou
sporovej strane odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (porovnaj
aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
arozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodR37/1993apodR125/1999).Odňatiemožnostikonaťpred

súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo
možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6Cdo/51/2012).

7. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán a nemá povinnosť všetky navrhnuté

dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie
možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strán konania. Skutočnosť,
že súd prvej inštancie neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené žalobcom, nemôže
sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv.

8. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z hľadiska hmotnoprávnehoje teda žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti, o uložení ktorej
žalobca žiada.

10. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu.

11. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 56.366,- eur. Bezdôvodné obohatenia podľa
tvrdení žalobcu pozostáva z hodnoty motorového vozidlo O. Y. X v hodnote 44.876,- eur, motorového

vozidla P. S., pobytu konateľa a jeho manželky v T. v hodnote 6.000,- eur, pobytu v D. J. hodnote 8.000,-
eur a zvyšok tvorí elektronika, ktorú žalobca mal odovzdať štatutárnemu zástupcovi žalovaného, jeho
manželke, rodičom, ako aj jeho bratovi.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP.

14. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

15. V prvom rade považoval odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe
zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými
v podanom opravnom prostriedku.

16. V súvislosti s obsahom podaného odvolania odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a
hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi
názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (bližšie

napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05,
IV. ÚS 252/04).

17. Proces dokazovania je v Civilnom sporovom poriadku vybudovaný na princípe kontradiktórnosti
konania, dispozičnom princípe, zásade formálnej pravdy ako aj koncentračnej zásade. Súd má

obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v Civilnom sporovom poriadku presúva na procesné strany.
Obzvlášť dispozičný princíp, princíp kontradiktórnosti konania a zásada formálnej pravdy majú v
sporových konaniach podľa Civilného sporového poriadku obrovský význam najmä vo vzájomnej
kombinácii, pretože práve ich dôsledným uplatňovaním možno dosiahnuť stav, v ktorom zodpovednosť
za výsledok sporu leží najmä na stranách sporu.

18. Princíp kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy (resp. zásada prejednacia), obsiahnuté v
článkoch 8 a 9 základných princípov Civilného sporového poriadku, spočívajú v tom, že každá zo
strán sporu je povinná niesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností,
ktorých existencia predurčuje jej výhru v súdnom spore; súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno

nenesie a pri rozhodovaní vychádza len z toho, čo tvrdili a preukázali strany sporu.

19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a nepreukázal ani základné tvrdenia, ktoré sú obsahom jeho žaloby, a ktoréby aspoň naznačovali pravdivosť jeho tvrdení. Jeho tvrdenia počas celého konania sú rozporné a
zmätočné, pričom výška bezdôvodného obohatenia je takmer každým jeho vyjadrením iná. Zároveň v
konaní nebola preukázaná protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, ako

jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a úspešnosti pri
uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobou.

20. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili jeho uplatnený nárok. Inak
povedané nebola ani len preukázaná minimálna miera pravdepodobnosti opodstatnenosti žalobných

tvrdení čo nepostačuje pre úspech žaloby.

21. S poukazom na ustanovenie § 380 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania má svoju oporu v ust. § 396 CSP s prihliadnutím

na zásadu úspešnosti upravenú v ust. § 255 CSP, a preto bolo opodstatnené úspešnému žalovanému
voči žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorej výšku určí súd prvej
inštancie samostatným rozhodnutím.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).