Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120200579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4120200579.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 167,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. mája 2021 č.k. 10Csp/2/2020-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12

písm. b), ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.11.2021),
§ 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi podnikom a
žalovaným existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa
zákona č. 351/2011 Z.z o elektronických komunikáciách. Pretože podnik konal pri uzatváraní a plnení
z tejto zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, tak

nekonal, je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Podnik poskytoval
žalovanému telekomunikačné služby a pretože si splnil svoje zmluvné a aj zákonné povinnosti, vznikol
mu podľa zmluvy a § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. nárok na zaplatenie dohodnutej
ceny,ktorúžalovanémuvyúčtovalpredloženýmifaktúrami.Žalovanémuvzniklapovinnosťuvedenúcenu
podľa zmluvy a § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. zaplatiť v lehote splatnosti, ktorú si nesplnil,
čím porušil svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti.

1.3.Vzhľadomkpostúpeniupohľadávkypodnikunažalobcupodľa§524ods.1Občianskehozákonníka,
o čom bol žalovaný oboznámený podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka najneskôr doručením
zo strany súdu, súd prvej inštancie poukázal, že nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku
zákon č. 351/2011 Z.z. v § 43 ods. 13 sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok. Podľa uvedeného
ustanovenia musí byť účastník písomne vyzvaný a ak aj napriek tomu je v omeškaní nepretržite dlhšie
ako 90 dní, môže podnik pohľadávku postúpiť aj bez jeho súhlasu. Preto predpokladom pre cesiu

pohľadávky alebo jej časti na inú osobu je písomná výzva podniku účastníkovi (žalovanému). Žalobca
v konaní pokusom o zmier z 26.05.2017 preukázal, že podnik výzvu vyhotovil, ale nepreukázal, že
ju žalovanému doručil, ale ani to, že ju odoslal, pretože len prosté vyhotovenie výzvy v jej písomnej
podobe nepreukazuje, že boli splnené podmienky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. Podľa
tvrdenia žalobcu mala byť výzva doručovaná obyčajne, hoci v čl. 17.2 VOP boli dojednané aj iné
spôsoby doručenia, a tým, že podnik sa rozhodol pre obyčajné doručenie, musí niesť následky v podobe

neunesenia dôkazného bremena na preukázanie splnenia podmienok podľa § 43 ods. 13 zákona č.
351/2011 Z.z. Sporná pohľadávka preto nebola z podniku na žalobcu postúpená v súlade so zákonom,zmluva o postúpení pohľadávok je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a žalobca nemôže byť
v konaní aktívne vecne legitimovaný na jej vymáhanie. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Nitre z 14.11.2019 č.k. 8Co/226/2018-205 v obdobnej veci, podľa ktorého musí

"súd skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní s ohľadom na splnenie podmienok podľa § 43 ods.
13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách s tým, že je potrebné preukázať platné
postúpenie pohľadávky a súd je povinný prihliadnuť ku skutočnosti, ktorá má za následok absolútnu
neplatnosť postúpenia pohľadávky." Pretože aktívnu vecnú legitimáciu je súd povinný skúmať ex offo a
aj na ňu prihliadnuť bez toho, aby to žalovaný namietal, a táto nebola v konaní preukázaná, súd prvej

inštancie žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní zamietol.
1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v konaní úplne úspešný, ale pretože mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol, že nemá
proti žalobcovi nárok na ich náhradu.
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania. Respektíve, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.
2.2. Tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal obe
podmienky, ktoré mu ust. § 43 ods. 13 ZoEK ukladá, a to 1. vyzvať účastníka na splnenie jeho peňažného
záväzku, a 2. omeškanie účastníka so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní.
ZoEK nedefinuje náležitosti výzvy, ale len určuje jej formu, ktorá má byť písomná, a nepojednáva

ani o forme doručovania písomnosti účastníkovi právneho vzťahu. Preto považoval za nesporné, že
postupca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu, a to prostredníctvom všetkých vystavených faktúr,
ktoré sú svojim obsahom výzvami v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK. Išlo o faktúry č. 1151044595,
č. 1153467410 a č. 1156019241, v ktorých pôvodný veriteľ upozornil žalovaného na peňažný záväzok
za spotrebované telekomunikačné služby, ktorý mal uhradiť najneskôr do 20.02.2017 (1151044595),

do 20.03.2017 (1153467410) a do 21.04.2017 (1156019241), a zároveň pokusom o zmier zo dňa
26.05.20117, v ktorom opätovne upozornil žalovaného na trvajúce omeškanie s úhradou jeho peňažných
záväzkov. K postúpeniu pohľadávky došlo v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 09.04.2018,
pričom do omeškania s plnením peňažného záväzku sa dostal žalovaný v zmysle predložených faktúr už
nazačiatkuroku2017.Zuvedenýchdôvodovpovažoval podmienkuomeškaniažalovanéhososplnením

peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK za splnenú.
2.3. Tvrdil, že skutkové tvrdenia v žalobe neboli protistranou popreté, preto ich v zmysle ust.
§ 151 ods. 1 CSP bolo potrebné považovať za nesporné, na základe čoho bolo nutné uzavrieť,
že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný bol postupcom riadne vyzvaný na zaplatenie
svojho dlžného peňažného záväzku a v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný napriek písomným

výzvam postupcu v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie ako 90
kalendárnych dní (a to vo vzťahu k celej postúpenej pohľadávke). Na základe uvedeného zastal názor,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomným
výzvam postupcu v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 43
ods. 13 ZoEK. K tomu poukázal na viaceré súdne rozhodnutia odvolacích súdov.
2.4. Tvrdil, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu konania vlastnou činnosťou rozporoval
skutkové tvrdenia žalobcu, bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, prekročil svoje právomoci
a porušil zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu vyjadrenú v čl. 1 CSP. Nepoprel, že je povinnosťou

súdu skúmať platnosť postúpenia pohľadávky, je však neprípustné, aby súd z vlastnej iniciatívy
rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom existencie výzvy a jej doručenia. Z uvedených dôvodov
zastal názor, že jeho aktívna vecná legitimácia bola preukázaná predloženým oznámením o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou a výzvami postupcu
(faktúry, pokus o zmier).

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu v tejto časti
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že O2 Slovakia s.r.o., ako podnik a žalovaný ako účastník uzatvorili dňa
11.01.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bol záväzok podniku poskytovať
účastníkovi verejné služby - O2 internet s bonusom Mini na účastníckom čísle XXXXXXXXXX a záväzok
účastník za poskytnuté služby platiť podniku dohodnutú cenu. V rovnaký deň 11.01.2017 uzatvorili O2
Slovakia s.r.o., ako podnik a žalovaný ako účastník zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej

predmetom bol záväzok podniku poskytovať účastníkovi verejné služby - O2 Paušál na účastníckom
čísle XXXXXXXXXX a záväzok účastník za poskytnuté služby platiť podniku dohodnutú cenu. Podnik
pri uzatváraní a plnení z týchto zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskejčinnostiažalovaný,ktorýjefyzickouosoboutaknekonal.Súčasťouzmlúvbolivšeobecné
obchodné podmienky účinné od 01.04.2012, v ktorých čl. 17.1, 17.2 a 17.3 bolo dohodnuté, že

podnik je oprávnený zasielať výzvy, záväzné pokyny a činiť ďalšie úkony voči účastníkovi osobne,
poštou obyčajne, doporučene alebo doporučene s doručenkou s tým, že písomnosť sa považuje
doručenú dňom prevzatia, ak to nie je možné tak uložením u subjektu, ktorý je poverený doručovaním,
kedy sa písomnosť považuje za doručenú dňom, keď bola uložená. Podnik vyúčtoval žalovanému
cenu služieb poskytnutých na uvedených telefónnych číslach v zúčtovacom období od 11.01.2017

do 31.01.2017 faktúrou č. 1151044595 vystavenou na sumu 82,40 eura splatnou dňa 20.02.2017.
Ďalej podnik vyúčtoval žalovanému cenu služieb poskytnutých na uvedených telefónnych číslach
v zúčtovacom období od 01.02.2017 do 28.02.2017 faktúrou č. 1153467410 vystavenou na sumu
94,65 eura splatnou dňa 20.03.2017, v ktorej zároveň opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy z predchádzajúcej faktúry vo výške 82,40 eura. Ďalej podnik vyúčtoval žalovanému

cenu služieb poskytnutých na uvedených telefónnych číslach v zúčtovacom období od 01.03.2017
do 31.03.2017 faktúrou č. 1156019241 vystavenou na sumu 87,01 eura splatnou dňa 21.04.2017,
v ktorej zároveň opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z predchádzajúcich faktúr vo
výške 82,40 eura a vo výške 94,65 eura. Podnik listom zo dňa 26.05.2017 označeným ako pokus
o zmier vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 228,06 eura. Zmluvou o postúpení

pohľadávok č. 3955 zo dňa 09.04.2018 boli pohľadávky podniku vo výške 167,06 eura postúpené
na žalobcu. Postúpenie pohľadávok oznámil podnik žalovanému listom zo dňa 25.04.2018. Listom zo
dňa 03.12.2019 označeným ako pokus o zmier žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky
v žalovanej výške.
8. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.11.2021

do 31.01.2022), ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik

povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.
9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
10. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde.
11.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že pokiaľ súd
prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bolo jeho
rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky podniku
podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., keďže žalobca nepreukázal doručenie výzvy podnikom
žalovanému na zaplatenie pohľadávky. Preto považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súdprvej inštancie dospel k uvedenému právnemu záveru hodnotiac zistený skutkový stav, podľa ktorého
podnik síce vyhotovil písomnú výzvu, ale nebolo preukázané, že ju žalovanému aj doručil. Odvolací súd
sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

11.2. Ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. obsahuje osobitnú úpravu postúpenia
pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, ak je účastník, napriek písomnej výzve podniku, nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku. Teda stanovuje dva
zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky podniku, ktorými je písomná výzva adresovaná
účastníkovi na zaplatenie dlžnej pohľadávky a následné omeškanie účastníka po dobu dlhšiu ako 90

dní, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval
sprísnenie postúpenia (cesie) pohľadávky zo sféry elektronických komunikácii a umožnenie dlžníkovi,
ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval v zmluvnom vzťahu
spodnikom.Aktietopredpokladyniesúsplnené,pohľadávkuniejemožnépostúpiťtretejosobe,apotom
jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a
ako také je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy

o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Na rozpor postúpenia pohľadávky podniku voči spotrebiteľovi
s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Z uvedeného
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, uvedené v § 43 ods. 13
zákonaoelektronickýchkomunikáciách(včasepostúpeniazákonč.351/2011Z.z.),ježalobcavsúdnom

konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej
vecnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu ustanoveniu § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách zodpovedá
taký právny úkon podniku, ktorý obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, a to písomnú výzvu
na úhradu splatného peňažného záväzku adresovanú klientovi (dlžníkovi) podniku, a ktorý sa dostal do

sféry dispozície adresáta, pričom nie je rozhodujúce označenie tohto právneho úkonu, ani skutočnosť,
že je zahrnutý do iného úkonu. Rovnako nie je rozhodujúca maximálna doba, ktorá uplynula od účinnosti
takéhoto úkonu, nakoľko zákon limituje len minimálnu dĺžku omeškania dlžníka, ktorú stanovuje na 90
dní, nie jej maximálnu dĺžku.
11.3. Otázku doručovania hmotnoprávnych úkonov upravuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe v okamihu, keď jej dôjde.
Nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, postačuje len naplnenie predpokladu, že
prejav vôle sa dostal do sféry dispozície adresáta, ktorý mal možnosť sa s ním oboznámiť a týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči adresátovi. Právna teória a súdna prax takouto možnosťou
chápe aj prípady, kedy doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta,

či do jeho poštovej schránky, prípadne vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovnej schránky,
nadobudol adresát objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Podrobnejšie rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2020 sp.zn. 5Cdo 36/2020 zverejnený v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod číslom 4.
11.4. V danej veci žalobca tvrdil a preukázal, že podnik písomne vyzval žalovaného na zaplatenie

dlžnej sumy listom zo dňa 26.05.2017 adresovaným žalovanému na adresu uvedenú v zmluve,
pričom tvrdil, že zásielka bola žalovanému doručovaná ako obyčajná poštová zásielka. Súd prvej
inštancie zistil, že účastníci zmluvy mali dohodnutý aj takýto spôsob doručovania. Navyše podnik
opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej ceny služieb aj v jednotlivých faktúrach, ktorými
boli vyúčtované služby za ďalšie fakturačné obdobie, pričom tieto opätovne boli doručované obyčajnou

poštou. Za týchto skutkových okolností bolo potrebné skúmať, či žalovaný mal objektívnu možnosť sa
s doručovanými zásielkami oboznámiť. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne neskúmal, preto
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Následne
už nevyhodnotil vykonané dokazovanie z hľadiska dôvodnosti uplatneného nároku. A to napriek tomu,
že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP).
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil a vec mu v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
súd prvej inštancie opätovne preskúma obsah žalobcom predložených listín (faktúry a pokus o zmier)
z hľadiska ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách a posúdi ich doručenie

aj podľa § 45 Občianskeho zákonníka. Pričom bude viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu
vyslovenými v bode 11.2. a 11.3. Následne vo veci opätovne rozhodne a zároveň rozhodne aj o trovách
konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).