Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/98/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120208336
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4120208336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, so
sídlom Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, 949 66 Nitra, proti žalovanému: Poľnohospodárske
družstvo Veľké Zálužie, so sídlom Hlavná 1, 951 53 Veľké Zálužie, IČO: 00 198 013, zastúpenému:
AdvokátskakanceláriaJUDr.Slávikapartneri,s.r.o.,sosídlomnám.M.R.Štefánika3,95501Topoľčany,
IČO: 36 861 375, o určenie, že nehnuteľnosti ku dňu smrti patria do vlastníctva zomrelých, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. júna 2021 č.k. 17C/67/2020-161, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Súdprvejinštancierozsudkomurčil,žeW.W.,nar.X.XX.XXXX,zomr.XX.X.XXXX,naposledybytom
P. Z. č. XXX bol ku dňu smrti vlastníkom pozemkov označených ako parcely registra E číslo 2600/2-
orná pôda o výmere 15 980 m2, parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 14 448 m2 v podiele 1/2-ica,
zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, pre kat. územie P.
Z., obec P. Z., okres B. a pozemku označeného ako parcela registra E číslo XXXX/X orná pôda o výmere
1625 m2 v podiele 1/1 zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym

odborom, pre kat. územie P. Z., obec P. Z., okres B. (výrok I.). Výrokom II. určil, že P. W., rodená
U., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. Z. č. XXX bola ku dňu smrti vlastníčkou
pozemkov označených ako parcely registra E číslo 2600/2-orná pôda o výmere 15 980 m2, parc.č. XXXX
- orná pôda o výmere 14 448 m2 v podiele 1/2-ica, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom B., katastrálnym odborom, pre kat. územie P. Z., obec P. Z., okres Nitra. Výrokom III. určil,
že O. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX v B. bol ku dňu smrti vlastníkom pozemku označeného
ako parcela registra E číslo XXXX orná pôda o výmere XX 048 m2 v podiele 1/3-ina zapísaného na

LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, pre kat. územie P. Z., obec P.
Z., okres B.. Výrokom IV. určil, že Y. X. (SPF) bol ku dňu smrti vlastníkom pozemku označeného ako
parcela registra E číslo XXXX orná pôda o výmere 20 048 m2 v podiele 1/3-ina zapísaného na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, pre kat. územie P. Z., obec P. Z., okres
B.. Výrokom V. určil, že Y. W., nar. 11.1.1892, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. Z. č. 609 bol ku
dňu smrti vlastníkom pozemku označeného ako parcela registra E číslo XXXX orná pôda o výmere 20
048 m2 v podiele 1/3-ina zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym

odborom, pre kat. územie P. Z., obec P. Z., okres B.. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému nepriznal (výrok VI.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50
eura za podanú žalobu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok VII.). Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 63zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu
21.12.2005, § 5 ods. 3, § 38, § 39 ods. 3, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 93 ods. 1 písm. b) Civilného

sporového poriadku (ďalej CSP).

1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že notár JUDr. Y. X. osvedčil
vznik vlastníckeho práva Y. W. k nehnuteľnostiam na základe vydržania, v dôsledku čoho Správa
katastra B. vykonala záznam v katastri nehnuteľností, ale podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní

splnené neboli. Poukázal na trestný rozkaz Okresného súdu v Nitre sp.zn. 21T/128/2012, ktorým
bol Y. W. uznaný vinným, že skutkom uvedeným vo vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva do
notárskej zápisnice, spáchal trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 odsek
1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona. Okresný súd Nitra uznesením sp.zn. 21T128/2012 zastavil
trestné stíhanie proti obžalovanému Y. W. z dôvodu, že nebolo v ňom možné pokračovať a muselo
byť zastavené, pretože obžalovaný Y. W. dňa 15.05.2017 zomrel. Preto trestný rozkaz nenadobudol

právoplatnosť. Z trestného spisu mal však súd prvej inštancie preukázané, že Y. W., v mene ktorého
konal Y.. K. O., nikdy nehnuteľnosti neužíval, a preto nemohol nadobudnúť presvedčenie o tom, že mu
patria. Y. W. tak nielenže pri užívaní nehnuteľností nebol dobromyseľný, že nehnuteľnosti mu patria, on
držiteľom nehnuteľností nebol vôbec (v tom čase ich užíval žalovaný). Ďalej mal súd prvej inštancie
tvrdením žalobcu, ktoré nebolo spochybnené a vyvrátené, preukázané, že notár JUDr. Y. X. osvedčenie

o vydržaní vlastníckeho práva p. W. k sporným nehnuteľnostiam vydal i napriek tomu, že žalovaný k
vydaniu osvedčenia o vydržaní nedoložil vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu o tom, že nemá
k vzniku vlastníckeho práva výhrady (§ 63 písm. a) bod 3. Notárskeho poriadku). Okrem toho z výsluchu
Q. v trestnom konaní mal preukázané, že sa s obsahom svojho vyhlásenia zo dňa 07.10.2005 sa vôbec
neoboznámila, jeho obsah nečítala z dôvodu, že dôverovala JUDr. O., obsah listín bol prekrytý a ona

mala priestor len pre svoj podpis, preto sa k obsahu vyjadrenia nevedela vyjadriť a o okolnostiach
v ňom uvedených nemala žiadnu vedomosť. Na základe uvedených skutkových zistení dospel súd
prvej inštancie k záveru, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva, vydané notárom JUDr. Y. X., so
sídlom v B., L. č. X, prospech p. W. je absolútne neplatným právnym úkonom, preto vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vydržaním Y. W. nikdy nenadobudol.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že pred zápisom vlastníckeho
práva žalovaného do katastra nehnuteľností svedčilo pôvodne vlastnícke právo v prospech O. W. v
podiele 1/3, v podiele 1/3 Y. X. a v podiele 1/3 Y. W. čo vyplýva z LV č. XXXX. K namietanej vecnej
legitimácii žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že žalobca - prokurátor je v spore aktívne vecne

legitimovaný podľa § 93 ods. 1 písm. b) CSP, pretože v žalobe poukazuje na porušenie platných
právnychpredpisovanezákonnýzápisvlastníckychprávvprospechp.W.,akoajneplatnosťvšetkýchna
to nadväzujúcich úkonov. Žalobca ako „strážca zákonnosti“ nepochybne má i naliehavý právny záujem
na zjednaní nápravy v prípade nezákonne nadobudnutého vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o pasívnu
vecnú legitimáciu, súd prvej inštancie neprihliadol na námietku žalovaného, podľa ktorej žalovaní majú

byť aj všetci dedičia po nebohých. Uviedol, že ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva a nie o
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. K tomu poukázal na stanovisko občianskoprávneho grémia
Okresného súdu Nitra zo dňa 09.06.2020, podľa ktorého aktívne legitimovaným na podanie žaloby podľa
§ 93 ods. 1 písm. b) CSP je „prokurátor“ a v prípade, ak sa chce dať prokurátor, ktorý podal žalobu,
zastúpiť iným prokurátorom, tak iba na základe udeleného plnomocenstva, pričom podľa § 93 ods. 1

písm. b) CSP môže podať iba žalobu o určenie vlastníctva a nie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva. Považoval za pasívne vecne legitimovaný subjekt aktuálneho vlastníka nehnuteľností, ktoré
sú predmetom sporu, teda žalovaného, nakoľko je evidovaný ako ich vlastník aj v katastri nehnuteľností,
vedenom Okresným úradom Nitra, čo preukázalo vkladové konanie V 10077/2018. V tomto prípade ide
o konanie predchádzajúce dodatočnému prejednaniu dedičského konania po poručiteľoch a výsledok

tohto sporu nemá žiadny vplyv na postavenie dedičov v rámci dedičského konania, ktoré môže byť
následne vedené ohľadne týchto nehnuteľností.

1.4. Vzhľadom na to, že Jozef W. nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností, nemali byť tieto zahrnuté
ani do dedičského konania po ňom vedeného pod sp.zn. 25D/103/2017. Z listu vlastníctva č. XXXX

kat.úz. P. Z. zo dňa 30.06.2017, ktorý je súčasťou dedičského spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.
25D/103/2017, mala notárka JUDr. T. J. vedomosť, že Y. W. pozemky nadobudol nezákonne, čo
vyplývalo z poznámky na liste vlastníctva hneď pri mene Y. W., ktorá znela: „poznamenáva sa vydanie
uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru Nitra č.k. ČVS: KRP-89/OEK-NR-2006 za stíhanieobvineného, ktorý nezákonne nadobudol nehnuteľností registra „E“ - parc.č. 2600/2, 2606/5,2648,XXXX
podľa P 357112-187/12“. Notárka pravdepodobne z nedbanlivosti, napriek uvedenej poznámke a
v rozpore ustanovením § 460 Občianskeho zákonníka, pozemky zahrnula do dedičstva a vydala

uznesenie, ktorým deklarovala nadobudnutie vlastníctva k pozemkom pozostalej manželke Q. W.. Ak aj
uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 04.10.2017 č.k. 25D/103/2017-74, Dnot 68/2017, boli notárkou
JUDr. T. J., poverenou funkciou súdnej komisárky, dotknuté nehnuteľnosti v kat.úz. P. Z. prededené,
z uvedeného uznesenia, nebolo možné vychádzať, pretože je zrejmé, že nemohli byť zahrnuté do
dedičského konania. Ide tu o rozpor so základným princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného

vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má).

1.5. Súd prvej inštancie zistil, že na LV č. XXXX kat.úz. P. Z., bola podľa P 357/12-187/12 evidovaná
poznámka o nezákonnom nadobudnutí nehnut. registra „E“ parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, a
to až do roku 2017, kedy došlo k jej výmazu z dôvodu, že zanikol dôvod evidovania poznámky. Do dňa

10.11.2017 bol ako vlastník nehnuteľností evidovaný p. Y. W..

1.6. Keďže súd prvej inštancie považoval osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva Y. W. za absolútne
neplatný právny úkon, pričom nehnuteľnosti boli následne predmetom dedenia po p. W., zaoberal sa
tým, či žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ako nový nadobúdateľ na základe jeho

dobrej viery. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal preukázané, že žalovaný mal už v
roku 2007, kedy mal byť inak už vlastníkom Y. W. (v zmysle vyhlásenia o vydržaní 2005), v užívaní
dotknuténehnuteľnostisvýnimkouparc.č.XXXX,ktorúužívaloPoľnohospodárskedružstvoI.. Zástupca
žalovaného bol v roku 2010 vypovedať ako svedok, v rámci trestného konania, vedeného proti JUDr. K.
O.aspol.(t.j.ajvočiY.W.)akoobvineným,pričomuviedol,žemalikdispozíciiodroku2006program,kde

bol zoznam vlastníkov na listoch vlastníctva a že niektorým osobám nemohli vyplatiť nájomné, pretože
podľa evidencie ich vlastnil niekto iný. Z predloženej zmluvy o nájme zo dňa 07.02.2014 (č.l. 103) mal
preukázané, že žalovaný si prenajal od Jozefa W. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX a to v
celkovejvýmere103722m2atonadobu10rokovod01.01.2014do01.01.2024,ktoréajpredtýmužíval.
Z výpovede N.. L. v trestnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 62) mal preukázané, že pred uzatváraním

zmluvy si pozreli list vlastníctva, aby vedeli, kto je vlastníkom jednotlivých parciel, pričom zistili, že časť
parciel, na ktoré malo družstvo uzatvorené platné nájomné zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom
aj s inými vlastníkmi má zmenu vlastníckych práv. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalovaný, resp.
jeho štatutárni zástupcovia, evidentne mali vedomosť o tom, že tu existovalo trestné stíhanie voči Y. W.
a že práve on nezákonne nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti. Táto skutočnosť ohľadne nezákonného

nadobudnutia nehnuteľností v kat.úz. P. Z., či už JUDr. O. alebo Y. W. bola žalovanému dobre známa už
v roku 2006, keď odmietol jednotlivým osobám, ktorým predtým vyplácal inak nájomné, vyplatiť nájom
z dôvodu, že podľa evidencie v katastri nehnuteľností už neboli vlastníkmi pozemkov. Z tohto dôvodu
tvrdenia žalovaného o tom, že sa spoliehal na hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností považoval
za nedostačujúce na preukázanie jeho dobrej vôle. Keďže žalovaný obhospodaroval v danej lokalite

pozemky, pričom išlo o jednu z jeho podnikateľských činností, vyvodil logický záver, že žalovaný vedel,
respektíve mal vedieť, prípadne mohol vedieť, že ak sa rieši v obci P. Z. nezákonné nadobudnutie
vlastníckeho práva cestou vydržania v prospech tretích osôb, pričom išlo aj o medializovanú vec, mal si
tieto skutočnosti preveriť. Hoci právny zástupca žalovaného tvrdil, že na liste vlastníctva číslo XXXX pre
kat. územie k.ú. P. Z. nebola žiadna poznámka o trestnom stíhaní, čo je síce pravda, ale podľa vyjadrenia

žalobcu to z dôvodu, že došlo k nezákonnému výmazu predmetnej poznámky, čo je v súčasnej dobe
aj predmetom trestného stíhania, pričom žalovaný o tejto skutočnosti musel vedieť už v roku 2014, čo
preukazujú nájomné zmluvy založené v spise, keďže v tom čase bola uvedená poznámka o trestnom
stíhaní voči Y. W.. Teda žalovaný si už v tom čase si musel byť vedomý, aj napriek vyššie spomínanej
medializácii od roku 2009, že niečo ohľadom pozemkov nie je v poriadku. Na základe takto zistených

skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na základe dobrej viery.

1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP, keďže
žalobca bol v tomto spore plne úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému. Žalobca trovy konania ale nežiadal, preto mu súd ich náhradu s poukazom na článok 17
CSP nepriznal. Vzhľadom na to, že žalobca ako prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby, je
v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registratrestov oslobodený od platenia súdneho poplatku za podanie žaloby, podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona
č. 71/1992 Zb. zaviazal na jeho zaplatenie žalovaného.

2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Dôvodil podľa § 365 ods. 1
písm.a)CSP,žebolisplnenéprocesnépodmienky,podľa§365ods.1písm.b)CSP, žesúdnesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie

súdu 1 inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2. Poukázal na ustanovenia § 34 ods. 3 a 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových
spoločenstvách a tvrdil, že účastníkom konania, pokiaľ sa jednalo o určenie vlastníckeho práva mal
byť neznámy vlastník zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, ktorý zastupuje práva neznámych

vlastníkovaktorýmôževykonaťajhmotnoprávneúkony,naktoréniejepodľa§93ods.3CSPoprávnený
prokurátor. Keďže v tomto konaní neznámy nebol zastúpený SPF, boli porušené procesné podmienky
konania.

2.3. Tvrdil, že toto síce nie dedičský spor, ale existuje ustálený právny názor, že aj spor o určenie, že

vec patrí zomrelému (určitá vec patrí do dedičstva po nebohom), je sporom o vlastníctvo. Aj tento spor
je preto klasickým sporom o vlastníctvo, iba z tou variáciou, že žalobu podáva na základe zákonného
oprávnenia prokurátor. Niet však žiadneho logického ani právneho dôvodu pre záver, že účastníkmi
sporu nemusia byť dedičia po nebohom a žaloba nemala smerovať, tak aby súd určil, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohom, Účastníkom takéhoto sporu mal byť ten subjekt, ktorý si na vec

robí nárok (napríklad na základe zmluvy), ale vôbec nemusí byť dedičom po nebohom, ale aj všetci
dedičia po nebohom. Opakovane poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.2019
sp.zn. 8Cdo/94/2018. Ďalej tvrdil, že hoci žalobca opiera svoje oprávnenie podať žalobu o § 93 ods.
1 písm. b) CSP, čím mu svedčí procesné právo podať žalobu, nesvedčí mu však hmotno-právne
oprávnenie, preto účastníkom konania musia byť aj osoby, ktorým hmotnoprávne oprávnenie svedčí,

t.j. osoby v prospech, ktorých žalobca žalobu podáva. Tieto osoby žalobca v žalobe neoznačil ako
účastníkov konania, preto nie je možné o žalobe konať. Z uvedených dôvodov tvrdil, že konaní neboli
splnené procesné podmienky, nakoľko účastníkmi konania nie sú osoby, ktorým svedčí podľa žalobcu
hmotnoprávne oprávnenie (buď neznámy vlastník zastúpený SPF, alebo všetci dedičia po nebohých
vlastníkoch). Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia odkazoval na stanovisko

občianskoprávneho kolégia Okresného súdu Nitra zo dňa 09.06.2020, s týmto nebol oboznámený a ani
mu nebolo sprístupnené pred pojednávaním, aby sa s ním mohol oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, čím
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

2.4. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces videl aj v konaní prokurátora ako žalobcu. Hoci

žalobca popiera svoje oprávnenie o § 93 ods. 1 písm. b) CSP, aj v tomto prípade musí byť rešpektovaný
čl. 6 CSP a zachované rovnoprávne postavenie strán. K tomu poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 43/95 z 10. septembra 1996, zverejnený v Zbierke zákonov pod č.
281/1996. Tvrdil, ževtomtokonaní rovnoprávnepostaveniestránsporunebolododržané,keďžeokrem
už uvedeného mal prokurátor z titulu svojho postavenia k dispozícii všetky doklady, ktoré žalovanému

nemohli byť v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv známe a prokurátor ich prezentoval ako všeobecne
známy fakt, pričom svoje oprávnenie nevyužil čase, kedy by to nemalo dopad na žalovaného. Navyše
prokurátor z titulu svojej pozície predkladal dôkazy, napríklad výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného
v trestnom konaní, ktorý bol vykonaný až po podaní žaloby, týkajúci sa priamo tohto konania, namiesto
toho, aby bol žalovaný vypočutý súdom v tomto konaní.

2.5. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý síce vykonal
rozsiahle dokazovanie, ale vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil, najmä čo sa týka časovej
súvislosti a skutočností, o ktorý mal alebo mohol mať vedomosť s ohľadom na jeho dobromyseľnosť.
Tvrdil že v čase kúpy uvedených pozemkov bola ako vlastníčka zapísaná Ing. Q. v celosti a na

listoch vlastníctva neboli žiadne obmedzenia pre vlastníka pokiaľ ide o nakladanie s nehnuteľnosťami.
do času kúpy predmetných pozemkov bol predseda žalovaného Ing. L. vypočutý ako svedok pred
orgánmi polície raz v rámci šetrenia vo veci a raz po vznesení obvinenia (rok 2008 a 2010). Tiež
poskytol na vyžiadanie písomnú súčinnosť pre orgány polície (rok 2007). Tvrdil, že nebol vlastníkomtrestného konania, akomkoľvek postavení, ani postavení poškodeného, neboli mu doručované obsielky,
ani rozhodnutia konajúcich orgánov. Nemal ani vedomosť o tom či, bola podaná obžaloba a aký
bol výsledok, respektíve či sa vo veci vôbec koná. Nebol ani účastníkom dedičského konania po

Y.. Preto sa považuje za dobromyseľného a pravého vlastníka týchto nehnuteľností. nehnuteľnosti
kupoval keď na liste vlastníctva nebola žiadna obmedzujúca poznámka na nakladanie s nimi,
pričom titulom nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúcej bolo uznesenie, ktorým predávajúca
nehnuteľnosti zdedila. Z týchto dokladov nemal možnosť zistiť spornosť vlastníctva. Čase kúpy nemal
žiadne vedomosti o prebiehajúcom trestnom konaní, jeho výsledku, priebehu konania osôb, ktorých sa

týkalo ani, ktorých pozemkov sa týkalo. Po uplynutí ôsmich rokov od posledného kontaktu s trestným
konaním už dôvodne predpokladá, že vec je dávno skončená.

2.6. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ním namietanou kolíziou dvoch ústavných hodnôt -
princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka. Tvrdil, že pokiaľ nemožno zachovať maximum obidvoch základných práv treba prihliadnuť

na princíp všeobecnej spravodlivosti. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ dobrej
viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ak obec opustila vlastníkov sféru a
dostala sa na list vlastníctva predchodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V
tomto prípade nedbalého vlastníka reprezentuje štát v podobe SPF, ktorý mohol konať ihneď, ako si
tretie osoby neoprávnene osvedčili nehnuteľnosti, respektíve krátkom čase po osvedčení, a to už počas

prebiehajúceho trestného konania. Poukázal na neprávoplatný trestný rozkaz č. 21T/128/2012, kto
bol SPF, reprezentujúci záujmy neznámych vlastníkov, účastníkom trestného konania ako poškodený
a bol odkázaný na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Od roku 2006 však nevykonal žiadne
úkony a správal sa ako ukážkový nedbalý vlastník, pričom bol oprávnený podať žalobu a to ešte v čase,
keď bol vlastníkom Y. z titulu vydržania. Toto nekonanie SPF nemožno dávať za vinu žalovanému a

prostredníctvom žaloby prokurátora sa na ujmu dobromyseľného vlastníka snažiť napraviť stav, ktorý
zapríčiňuje štát svojím nekonaním, respektíve chybami. Nesprávne rozhodol aj notár, ako súdny
komisár, v konaní o dedičstve, a súčasne aj Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, pri výmaze poznámky
obmedzujúcej nakladanie s nehnuteľnosťami. Toto nekonanie, respektíve chyby štátu, neboli spôsobené
žalovaným, a až do tohto sporu nemal žalovaný o tom vedomosť.

3.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s námietkou, že v žalobe, resp. v konaní nie je správne
stanovený okruh strán sporu. Tvrdil, že vo veci sa nejedná o dedičský spor v zmysle § 194 CMP, v ktorom
by všetci dedičia boli účastníkmi sporového konania a mali by postavenie tzv. nútených procesných
spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP), ani v zmysle § 212 CMP, v ktorom sú aktívne legitimovaní dedičia a

pasívne legitimovaní sú všetci ostatní dedičia, ktorí žalobu nepodali. Neprebieha dedičské konanie a
žalobcom je prokurátor, nie dedič, ani žalovaný nie je dedič. Naviac v konaní, ktoré sa začne po odkázaní
súdom jedného z dedičov na podanie žaloby podľa § 194 CMP ide o určenie právnej skutočnosti (§
137 písm. d) CSP), nie určenie či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP) ako je to v tomto
konaní. Preto neprichádza teda do úvahy, aby dedičia boli jeho účastníkmi. Na základe poznatkov z

trestnéhokonaniavyužilsvojeoprávneniepodaťžalobupodľa§93ods.1písm.b)CSP,ktorámápovahu
generálneho prostriedku ochrany objektívneho vlastníckeho práva, predovšetkým pokiaľ ide o dodržanie
zákonnosti pri jeho nadobúdaní. V jej petite ide jednoznačne o určenie vlastníckeho práva v zmysle §
137 písm. c) CSP, ktoré mal poručiteľ k veci v čase svojej smrti. Požadovaným určením nie je nijak
dotknutý na svojich právach, pretože nie je účastníkom príslušných právnych vzťahov. Jeho žaloba je

prejavom záujmu materiálneho právneho štátu nad dodržiavaním zákonnosti pri nakladaní s vlastníckym
právom a pri jej podaní vykonáva zákonom mu zverenú právomoc. Cieľom žaloby je preukázanie,
že žalovaný dôsledkom porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu nenadobudol riadne
vlastníctvo k pozemkom označeným v žalobe. Jeho oprávnenie podať žalobu podľa § 93 ods. 1 písm.
b) CSP predstavuje prostriedok ultima ratio na odstránenie nezákonného stavu tam, kde to "vlastníkovi"

vyhovuje a tam, kde zároveň absentuje záujem na odstránení tohto nezákonného stavu. Ako prokurátor
nenahrádza pasivitu vlastníka, ktorý je mŕtvy, preto nemá možnosť žalobu podať. Naviac žalovaný už
niekoľkorokovnemázáujemnazmenedlhodobotrvajúcehonezákonnéhostavu.Ažnásledne,akžaloba
bude úspešná, sa môže začať dedičské konanie. Ďalej uviedol, že je oprávnený podať uvedenú žalobu
nezávisle od toho, ako správu majetku neznámych vlastníkov vykonáva Slovenský pozemkový fond.

Žiadne z ustanovení Civilného sporového poriadku nestanovuje ako procesnú podmienku konania o
žalobe prokurátora účasť neznámeho vlastníka zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom.3.2. V konaní predkladal iba doklady, ktoré žalovanému boli známe alebo pri zachovaní elementárnej
opatrnosti z jeho strany pri uzatváraní kúpnych zmlúv mali byť známe. Štatutár žalovaného vedel o
súdnom spore, vedel o pojednávaní (udelil plnomocenstvo advokátovi na zastupovanie) a mohol sa

ho riadne zúčastniť a mohol odprezentovať svoje argumenty. Nebol v konaní aktívny a dobrovoľne sa
nezúčastnil pojednávania. Preto nie je zrejmé, prečo v odvolaní vyčíta súdu, že nebol vypočutý. Právo
žalovanéhonaspravodlivýsúdnyproceszakotvenévustanoveníčl.6CSPbolovplnejmierezachované.

3.3. Odôvodnenierozsudku,keďsúdprvejinštanciedobromyseľnosťžalovanéhonemalzapreukázanú,

považoval za presvedčivé a v plnej miere sa s ním stotožnil. Všetky skutočnosti opísané v žalobe a na
pojednávaní žalobcom a predložené listinné dôkazy preukázali, že nemožno uvažovať o dobromyseľnej
kúpe žalovaným a už vôbec nie o jej súdnej ochrane. Predseda družstva vedel o nezákonnom
nadobudnutí vlastníctva k pozemkom predchodcom predávajúcej najmä z jeho výsluchov na polícii, z
oznámenia o užívaní pozemkov, ktoré poskytol polícii v rámci jeho súčinnosti v trestnom konaní, z listu
vlastníctva pri uzatváraní nájomnej zmluvy v roku 2014, ako aj z médií. Preto tvrdenie, že kúpnu zmluvu

podpísal dobromyseľne bolo vyvrátené. Žalovaný ako kupujúci mal vedomosť o nezákonnom spôsobe
získania prevádzaných pozemkov Y. W.m a napriek tomu kúpne zmluvy uzavrel s jeho dedičkou. Preto
v tomto prípade dobrá viera žalovaného ako nadobúdateľa neprichádza do úvahy a požiadavka jeho
právnej istoty je tiež bezpredmetná. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 50/2010-11
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/107/2011. V žiadnom zo svojich rozhodnutí najvyšší

súd nespochybnil základnú zásadu súkromného práva, a to zásadu „nemo ad alium plus iuris trasfere
potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám), ktorá zásada chráni vlastnícke
právo skutočného vlastníka. Zásadu „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť
ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že nadobúdateľ bol dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí

byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa
s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. O dobrú vieru
ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani po vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s
ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti
o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii)

nehnuteľnosti, takéto právo nesvedčí. Z uvedených dôvodov nie je možné konštatovať, že žalovaný bol
dobromyseľný. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.10.2021 uviedol, že neargumentoval, že sa jedná o dedičský spor,
ale tvrdil, že nemožno viesť spor o právach a povinnostiach niekoho, kto nie je účastníkom súdneho

konania, pretože je to v rozpore zo základnými princípmi sporového konania. Bez ohľadu na to, či žaluje
niekto kto tvrdí, svoje vlastnícke právo, alebo žaluje prokurátor. Navyše u Y. X. chýbajú aj minimálne
identifikačné údaje na jeho stotožnenie. Dôkazy prezentované žalobcom ako všeobecne známy fakt,
mu v čase uzatvárania kúpnych zmlúv známe neboli.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.11.2021 uviedol, že ani jeden z odvolacích dôvodov neobstojí a
zopakoval, že navrhuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 219 ods. 3, § 385 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. V danej veci sa žalobca žalobou podanou podľa § 93 ods. 1 písm. b) CSP domáhal určenia, že
- W. W., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, bol ku dňu smrti vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa

v katastrálnom území P. Z., evidovaných na LV č. XXXX ako parcely registra E parc.č. 2600/2 orná
pôda o výmere 15980 m2, parc.č. XXXX orná pôda o výmere 14448 m2, v podiele 1-ica, a ako parcela
registra E parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 1625 m2 v podiele 1/1.- P. W., rodená U. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bola ku dňu smrti vlastníčkou pozemkov
nachádzajúcichsa vkatastrálnomúzemíP.Z.,evidovanýchnaLVč.XXXXako parcelyregistraEparc.č.
XXXX/X orná pôda o výmere 15980 m2, parc.č. XXXX orná pôda o výmere 14448 m2, v podiele 1-ica,

- O. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol ku dňu smrti vlastníkom pozemku nachádzajúceho
sa v katastrálnom území P. Z., evidovaného na LV č. XXXX ako parcela registra E parc.č. XXXX orná
pôda o výmere 20048 m2 v podiele 1/3-ina,
-Y.X.bolkudňusmrtivlastníkompozemkunachádzajúcehosa vkatastrálnomúzemíP.Z.,evidovaného
na LV č. XXXX ako parcela registra E parc.č. XXXX orná pôda o výmere 20048 m2 v podiele 1/3-ina,

- Y. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol ku dňu smrti vlastníkom pozemku nachádzajúceho
sa v katastrálnom území P. Z., evidovaného na LV č. XXXX ako parcela registra E parc.č. XXXX orná
pôda o výmere 20048 m2 v podiele 1/3-ina.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predmetné pozemky odkúpil od Ing. Q. W., nar. XX.XX.XXXX,
kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 23.10.2018. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 23.11.2018

pod V 10077/2018. Predávajúca pozemky nadobudla dedením po Y. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX (uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 04.10.2017 č.k. 25D/103/2017-74).
Predmetné pozemky mal Y. W., nar. XX.XX.XXXX, . nadobudnúť titulom vydržania, vyhlásením o
vydržaní vlastníckeho práva, vykonaného JUDr. K. O., ako splnomocneným zástupcom Y. W., ktoré bolo
osvedčené vo forme notárskej zápisnice N 190/2005, NZ 68777/2005, NCRls 97931/2005 napísanej dňa

30.12.2005 na notárskom úrade v Nitre, Piaristická 2, notárom JUDr. Y. X.. Vo vzťahu k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním bolo vedené trestné konanie a Okresný súd Nitra vydal dňa 29.11.2012
trestný rozkaz, ktorý však nenadobudol právoplatnosť a trestné stíhanie bolo zastavené, pretože
obžalovaný zomrel.

10.Nazákladeodvolaniažalovanéhobolrozsudoksúduprvejinštanciepredmetomskúmaniaodvolacím
súdom, pričom predmetom posúdenia predovšetkým bolo posúdenie okruhu účastníkov konania na
strane žalovaných, teda to, či účastníkom konania na strane žalovaného mali byť okrem žalovaného
aj neznámi vlastníci W. W., nar. 0X.XX.XXXX, P. W., nar. 03.04.1883, O. W., nar. XX.XX.XXXX a Y. X.,
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, alebo či nimi nemali byť dedičia po nebohých neznámych

vlastníkoch, v prospech ktorých malo byť vlastnícke právo v tomto konaní určené.

11. Odvolací súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania,
netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v
takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva

žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom
povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná
legitimácia. „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá

fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľom

hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 192/2004).
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

12. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

13.Podľa §78ods. 2CSP,súd žalobuzamietne,akniejesplnenápodmienkaúčastivšetkýchsubjektov
podľa odseku 1.14. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

15. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond

nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,
ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom a objektívne
kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností fondom upraví nariadenie vlády
Slovenskej republiky.

16. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom
predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne

postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy.

17. V danej veci ide o žalobu o určenie, že predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu smrti vlastníctvom W.a
W., P. W., O. W. a Jána X.. Takto formulovaný petit je svojim obsahom totožný s petitom o určenie, že

predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po menovaných. Pritom nie je sporné, že ide o konanie o
určenie vlastníckeho práva, a nie o konanie vyvolané dedičským konaním podľa § 194 CMP.

18.1. Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku zo dňa 12. mája 2022 č.k. 9Co/74/2021-329 vydanom v
obdobnejveciuviedol,žerozhodovaciapraxsaohľadom okruhusporovýchstránpritaktoformulovanom

petite (o určenie, že vec patrí do dedičstva) líšila, pričom nakoniec došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe
ohľadom tejto otázky.

18.2. V rozhodnutí sp.zn. 8Cdo 94/2018 zo dňa 16. 05. 2019 NS SR k danej problematike uviedol
nasledovné:

I. Dovolací súd považuje označené judikáty R 49/82 a R 65/2003 a rozhodnutia sp.zn. 3 Cdo 178/2006,
3 Cdo 222/2010, 3 Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008 a 8 Cdo 28/2019 za rozhodnutia,
ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení otázky okruhu sporových strán v spore o určenie, že vec patrí
do dedičstva, od ktorej sa navyše odvolací súd neodklonil. Nebol preto splnený predpoklad prípustnosti
dovolania v zmysle § XXX ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
II. ...až do vyporiadania dedičstva sú ohľadom takejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto
veci (celého majetku patriaceho do dedičstva), pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa
podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). To platí aj v prípade, ak poručiteľ

zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v civilnom sporovom
konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za
stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a
nebolvkonaníodedičstvoprejednaný,súaždovyporiadaniadedičstvaohľadomtejtovecivšetcidedičia
považovaní za vlastníkov tejto veci.

III. Okrem už uvedeného z tohto rozhodnutia NS SR tiež vyplýva, že v danej veci nebolo podstatné,
či spor bol/nebol vyvolaný samotným dedičským konaním, ale podstatné bolo, že až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci, treba všetkých dedičov považovať za vlastníkov tejto veci a teda títo musia
mať v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78
CSP). Ak sa totiž dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva, nedomáhajú

sa svojho práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t.j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Taký rozsudok
by potom nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a
treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by rozsudok voči
týmto osobám bol účinný (§ 228 CSP). Obdobne je tomu tak v prípadoch, ak sa jeden z podielovýchspoluvlastníkov veci domáha určenia, že vec je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových
spoluvlastníkov (a teda sa nedomáha iba určenia výšky svojho spoluvlastníckeho podielu). Nakoľko
predmetom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, je celá vec (príp. spoluvlastnícky podiel na

veci), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci (§ 460 Občianskeho zákonníka)
považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov (a teda nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva
po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k takejto veci, keďže ho v danom štádiu nemožno
vymedziť), musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení
nútených procesných spoločníkov (§ 78 CSP).

18.3. Toto rozhodnutie bolo predmetom prieskumu aj Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
05.11.2019 sp.zn. III. ÚS 93/2019, v ktorom Ústavný súd SR okrem iného uviedol, že v danej právnej
veci však sťažovateľka podala žalobu nezávisle od dedičského konania s cieľom napraviť stav, keď
vlastnícke právo zrejmé z katastra nehnuteľností svedčalo iným osobám ako tým, ktorým malo skutočne
patriť. Cieľom sťažovateľky bolo určiť nehnuteľnosti do vlastníctva zomrelej osoby, po ktorej by sa

až následne malo otvoriť nové dedičské konanie o znovuobjavenom majetku. Daný spor preto nebol
sporom vyvolaným dedičským konaním, a teda nebol sporom v zmysle pôvodného § 175k Občianskeho
súdneho poriadku (v súčasnosti § 192 a nasl. CMP). Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené
východiská v súvislosti s polemikou sťažovateľky s právnym názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého
v konaní o určenie predmetu dedičstva musia byť účastníkmi všetci do úvahy prichádzajúci dedičia,

pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich, konštatuje, že tento právny názor
najvyššieho súdu je v plnom súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, na ktorú
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dovolací súd aj poukázal. Argumentácia najvyššieho súdu je
z hľadiska ústavných limitov dostačujúca, výstižná a presvedčivá. Uznesenie najvyššieho súdu preto
nemožno považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom

najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho názor svojím
vlastným. Ústavný súd tiež poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie, a to uznesenie sp.zn. II.
ÚS 260/2011 z 9. júna 2011, v ktorom sa už zaoberal sťažovateľkou nastolenou problematikou a v
ktorom konštatoval, že „sťažovateľke nič nebráni podať novú žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti

patria do dedičstva po poručiteľovi, a to tak, že účastníkmi konania budú všetci do úvahy prichádzajúci
dedičia po poručiteľovi. V závislosti od toho, či ten-ktorý dedič má rovnaký alebo odlišný názor vo
veci samej, ako má sťažovateľka, môže sa stať žalobcom alebo žalovaným. V každom prípade však
musí byť účastníkom konania, keďže rozsudok musí byť záväzný pre všetkých dedičov.“ Ústavný súd v
posudzovanom prípade nemal dôvod meniť svoj už vyslovený právny názor.

18.4. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu SR,
riešiacich danú problematiku dospel Krajský súd v Nitre vo veci sp.zn. 9Co/74/2021 k záveru, že v
danej veci ide o spor o vlastníctvo a teda o nútené procesné spoločenstvo, kde zákon pre úspech v
spore vyžaduje, aby pri takto formulovanom petite, ako je v danej veci, stranou sporu okrem osoby,

ktorá je t.č. zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, boli aj dedičia po zomrelých vlastníkoch
a pokiaľ títo nie sú známi, mal ním byť neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré bol potrebný odklon od
citovanéhozáveruKrajskéhosúduvNitrevrozsudkuzodňa12.mája2022č.k.9Co/74/2021-329,keďže

v oboch veciach ide o žalobu Krajského prokurátora v Nitre podanú podľa § 93 ods. 1 písm. b) CSP
proti totožnému žalovanému, pričom skutkové okolnosti vedúce k nadobudnutiu vlastníctva žalovaným
boli založené na rovnakom konaní Y. W. a Y.. K. O., rozdiel spočíva len v tom, že žaloba sa týka iných
pozemkov, ako aj iných pôvodných vlastníkov.

20.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúddospelkzáveru,ževdanejveciideospor ovlastníctvo,vktorom
ide o nútené procesné spoločenstvo, kde zákon vyžaduje, aby stranou sporu, okrem osoby, ktorá je
v súčasnosti zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, boli aj všetci do úvahy prichádzajúci
dedičia po zomrelých vlastníkoch, a pokiaľ títo nie sú známi, mal ním byť neznámy vlastník, zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom. Keďže žalobca, ktorého aktívna vecná legitimácia v konaní nebola

sporná, takto okruh strán sporu neoznačil, bolo potrebné žalobu, pre nesplnenie podmienky účasti
všetkých subjektov, zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol. Ďalšími odvolacími námietkami žalovaného sa užďalej ani nezaoberal, pretože vzhľadom k uvedenému záveru odvolacieho súdu nemali pre posúdenie
veci opodstatnenie.

21. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením §
396 ods. 1, 2 CSP, ale žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, keďže podľa § 261 ods. 1 CSP prokurátorovi povinnosť
nahradiť trov konania uložiť nemožno.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).