Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33Nt/33/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012184
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116012184.1

Uznesenie
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Veroniky
Bebkovej a Petra Troščáka, na verejnom zasadnutí konanom
2. marca 2017 v Prešove podľa § 402 ods. 1 Tr. poriadku v trestnej veci odsúdeného W. A., nar.
XX.XX.XXXX v B., bytom A., S. XXX/XXX, Y.. C.Š., o návrhu na povolenie obnovy konania, takto

r o z h o d o l :

Podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s
§ 394 ods. 1 Tr. poriadku p o v o ľ u j e obnovu konania v trestnej veci ods. W. A., nar. XX.XX.XXXX v
B., okr. C., trvale bytom A., S. XXX/XXX, Y.. C., ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského
obvodového súdu W., sp. zn. X T. XX/XX zo dňa 30.4.1992.

Podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku z r u š u j e sa uznesenie Vojenského obvodového súdu W. zo dňa
30.4.1992, sp. zn. X T. XX/XX a rozsudok Vojenského obvodového súdu W. sp. zn. XRtv XX/XX zo
dňa 30.4.1992, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.11.2016 odsúdený W. A. podal prostredníctvom svojho obhajcu na tunajší súd návrh na povolenie
obnovy konania vo svojej trestnej veci, kde bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu W. sp. zn.
C. XX/XX zo dňa 1.4.1980 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 269 ods. 1 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. W. A. mal
byť odsúdený za to, že odoprel vykonávať vojenskú službu, pretože mu v tom bránilo jeho náboženské
presvedčenie Svedka Jehovova.

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu W. zo dňa 7.12.1983, sp. zn. X C. XXX/XX bol odsúdený
uznaný za vinného za rovnaký trestný čin a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
nepodmienečne.

Následne uznesením Vojenského obvodového súdu W. zo dňa 30.4.1992, sp. zn.
X T. XX/XX boli vyššie uvedené rozsudky zrušené vo výrokoch o treste a rozsudkom Vojenského
obvodového súdu W. zo dňa 30.4.1992, sp. zn. X T. XX/XX bol odsúdenému
pri nezmenenom výroku o vine v oboch prípadoch uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13
mesiacov nepodmienečne.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom návrhu a poukázal na tú skutočnosť, že
bol 2-krát odsúdený pre nenastúpenie služby v ozbrojených silách, kde prvýkrát mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov a druhýkrát trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky až v roku
1998 prijal zjednocujúce stanovisko, že páchateľ nemôže byť dvakrát potrestaný za to isté a zo spisov je

zrejmé, že pán A. bol opakovane odsúdený. Pokiaľ ide o uznesenie Ústavného súdu Českej republiky,
aj keď dotyčný vykonával civilnú službu, ale ide o princíp, že taktiež bol opakovane odsúdený a ústavný
súd konštatoval, že ak by všeobecný súd nevyhovel návrhu, sám by porušoval uvedené predpisy. Čo
sa týka poslednej písomnosti pána R., poukázal na to, že aj tento sa podrobil rehabilitačnému konaniu,
ako aj pán A., kde Vojenský súd W. zrušil 2 rozsudky, ale následne uložil trest odňatia slobody v
trvaní 13 mesiacov. Podľa jeho názoru mal najprv zisťovať, či sa na uvedené konanie odsúdeného
nevzťahuje niektorá z amnestií medzi rokom 1980-1992, túto skutočnosť vyhodnotiť a následne takto
ďalej postupovať. V zmysle čl. 6 amnestie z 8.12.1989 mala byť takáto vec predložená príslušnému
ministerstvu spravodlivosti alebo generálnemu prokurátorovi a tento to mal predložiť prezidentovi
republiky.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným
trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k
závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom nepomer s účelom trestu.

Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho
nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný
čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a
trestným poriadkom tohto štátu.

Podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanovenia
predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom a trestným
poriadkom príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v
predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa čl. 32 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. sloboda vyznania
je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo byť bez vyznania, aj vykonávať
náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.

Podľa čl. 32 ods. 2 Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. náboženská viera
alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá
je mu uložená zákonom.

Po preskúmaní trestného spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku súd zistil, že W. A. bol
rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu W.Š., sp. zn.
C. XX/XX zo dňa 1.4.1980 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách
podľa § 269 ods. 1 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Bol
odsúdený za to, že odoprel vykonávať vojenskú službu, pretože mu v tom bránilo jeho svedomie a
náboženské presvedčenie Svedka Jehovova. Následne rozsudkom Vojenského obvodového súdu W.
zo dňa 7.12.1983, sp. zn. X C. XXX/XX bol odsúdený uznaný za vinného za rovnaký trestný čin a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne.

Uznesením Vojenského obvodového súdu W. zo dňa 30.4.1992, sp. zn.
X T. XX/XX boli vyššie uvedené rozsudky zrušené vo výrokoch o treste a rozsudkom Vojenského
obvodového súdu W. zo dňa 30.4.1992, sp. zn. X T. XX/XX bol odsúdenému pri nezmenenom výroku o
vine v oboch prípadoch uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov nepodmienečne.

K posudzovaniu dôvodov pre obnovu konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku súd uvádza, že
skutočnosti, ktoré navrhovateľ cestou svojho obhajcu uvádzal ako novoobjavené skutočnosti a ktoré
by mali viesť súd k inému rozhodnutiu ako to, ktorým bolo v trestnej veci navrhovateľa rozhodnuté
bývalým Vojenským obvodovým súdom W.Š., súd nepovažuje za skutočnosti súdu skôr neznáme tak,
ako ich existenciu predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. poriadku. Tieto skutočnosti „boli známe“

už predchádzajúcim štátnym orgánom konajúcim vo veci, ale bolo vo veci konané už v rozpore s vtedy
platnými právnymi predpismi, aj z dôvodu vtedajšej rozhodovacej praxe.

Rovnako uvedené platí aj pre prípady nesprávnej aplikácie platných právnych predpisov v rehabilitačnom
konaní podľa zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Skutočnosť, že akýkoľvek konajúci súd
neaplikoval tie právne predpisy, či právne princípy, ktoré podľa navrhovateľa v konkrétnej veci aplikovať
mal, nezakladá uvedené pochybenie novoobjavenú skutočnosť pre potreby obnovy konania v zmysle
§ 394 ods. 1 Tr. poriadku.

K tomuto súd považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ obvinený odmietne konať vojenskú službu z
dôvodu svojho náboženského presvedčenia a toto jeho konanie bolo reálne uskutočneným osobným
rozhodnutím diktovaným svedomím, na ktorom sa podieľali morálne maximá, ktoré vyplynuli z viery,
či náboženského presvedčenia, potom svojim konaním uplatňoval „len“ v tom čase platnou a účinnou
Ústavou Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. v čl. 32 garantované právo na slobodu
vyznania. Napriek tomu, že citovaná ústava deklarovala v článku 32 ods. 1 slobodu vyznania, zároveň
ju neprípustne obmedzila už v ods. 2 citovaného článku, podľa ktorého náboženská viera alebo
presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu
uložená zákonom, a to, keď každému občanovi stanovila povinnosť inter alia konať vojenskú službu.
Navyše v dobe, keď vtedajší právny poriadok neumožňoval alternatívu k výkonu základnej vojenskej
služby pre prípady, kedy by jej výkon viedol k popretiu náboženského presvedčenia jednotlivca.

Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom k právnym úvahám z toho vyplývajúcim, vo vzťahu k naplňovaniu
slobody svedomia jednotlivca i z pohľadu dnes platných noriem, predovšetkým článku 15 odsek 1 listiny
Základných práv a slobôd, nemožno považovať konanie obvineného spočívajúceho v odmietnutí konať
vojenskú službu v r. 1979 a 1983 z vyššie uvedených dôvodov za trestný čin.

V kontexte vyššie rozvedených právnych úvah súd dospel k záveru, že bývalý Vojenský obvodový
súd pochybil, pokiaľ toto absolútne prirodzené právo obvineného na slobodu vyznania, ktoré bolo
vyjadrené už v samotnej Ústave Československej socialistickej republiky, nerešpektoval a považoval
vyššie popísané konanie obvineného za trestné.

Uvedené pochybenie konajúceho súdu je tou podstatnou chybou predchádzajúceho konania, ktorú má
na mysli čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako dôvod
odôvodňujúci povolenie obnovy konania.

Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a obnovu konania povolil.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú je možné podať
na tunajšom súde. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.