Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 2, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113207990
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113207990.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasudkyňouJUDr.DanouBartovouvsporežalobcu:A.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXX

XX U. Z. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova
tr. 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 860 697, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v mene ktorej a na účet ktorej zo zákona koná
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
o zaplatenie sumy 33.193,93 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13.277,57
eura od 15.12.2012 do 12.10.2013, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.958,18 eura

od 15.12.2012 do 12.10.2013, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.958,18 eura od
15.12.2012 do 12.10.2013, zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2013 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
IČO: 00 151 700 za žalobcu nahradiť poškodeným nimi uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví
podľa § 3 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 423/1991 Zb. v znení platnom k 07.07.1999, priznaný rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/56/2002-991 zo dňa 16.03.2010 právoplatným a vykonateľným
dňa 20.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co 147/2010-1015 zo dňa
25.11.2011, a to poškodenej U. Q. v sume 13.277,57 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy

13.277,57 eur počnúc od 15.12.2012 do zaplatenia, poškodenému M. Q. v sume 9.958,18 eur s 8,75%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 9958,18 eur počnúc od 15.12.2012 do zaplatenia, poškodenej
V. Q. v sume 9.958,18 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9958,18 eur počnúc od
15.12.2012 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 07.07.1999 došlo k dopravnej nehode, ktorú
zavinil žalobca a pri ktorej došlo k usmrteniu U. Q.. Príbuzní neb. U. Q. - manželka U. Q., syn M.
Q. a dcéra V. Q. si voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súdu Nitra uplatnili nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Rozsudkom Okresnom súdu sp. zn. 15C/56/2002-991 zo

dňa 16.3.2010 (právoplatný dňa 20.3.2012) v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
7Co/147/2010-1015 zo dňa 29.11.2011 bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch U. Q. sumu 13.277,57 eura, M. Q. sumu 9.958,18 eura a V. Q. sumu 9.958,18
eura. Listom zo dňa 27.11.2012 požiadal žalovaného, aby náhradu škody na zdraví k zaplateniu,ktorej bol zaviazaný, uhradila za neho poistného poškodeným. Žalovaný odmietol nahradiť predmetnú
škodu. Svoje zamietavé stanovisko odporca odôvodnil tým, že náhrada nemajetkovej ujmy nespadá
do poisteného krytia určeného vyhláškou č. 423/1991 Zb. žalobca ďalej uviedol, že Pasívna vecná

legitimácia žalovaného, ktorý je poistiteľom a jeho povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vyplýva z vyh. č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Súčasťounáhradyškody
(ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy, ale aj nemajetkové ujmy na základe
výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa

odškodňujú v peniazoch. Poistením podľa vyhl. č. 423/91 Zb. je krytá i škoda na zdraví podľa § 3 ods. 1
písm. a/ cit. Vyhl., pod ktorú je nutné subsumovať i nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obeti
dopravnej nehody ako poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka a tým je daná povinnosť odporcu ako poisťovne, nahradil poškodeným
uplatnené a preukázané nároky.

2. Uznesením č.k. 14C/148/2013 - 129 zo dňa 26.01.2015, súd na základe návrhu žalobcu s poukazom
na § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na strane žalovaného pristúpil
ďalší subjekt - žalovaný v 2. rade : Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, 823 58, Trnavská
cesta 82, IČO: 36062235.

3. Súd na pojednávaní dňa 24.03.2015 na základe návrhu žalobcu pripustil rozšírenie žaloby o
"alternatívny petit", podľa ktorého sa tiež domáhal, aby žalovaný v 2. rade prostredníctvom žalovaného
v 1. rade za žalobcu nahradil nároky poškodených Veroniky Q. v sume 13.277,57 eura, M. Q. v sume
9.958,18 eura a Kataríny Q. v sume 9.958,18 eura, ktoré im boli priznané rozsudkom Okresného súdu
Nitra č.k. 15C/56/2002-991 z 16.03.2010 právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2012 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co 147/2010-1015 z 25.11.2011.

4. Žalobca na pojednávaní poukázal na rozhodnutie ESD zo dňa 24.10.2013, ktorý vo veci V. Q. uviedol,
že všetky tri smernice sa majú vykladať s poukazom na to, že z povinného poistenia zodpovednosti za
škodu sa má pokrývať aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri

dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Naše vnútroštátne právo upravuje náhradu nemajetkovej ujmy
v § 11 Občianskeho zákonníka. Je teda nepochybné, že tento nárok musí byť krytý zmluvným poistením.
Kdopravnejnehodeprišlo7.7.1999.VtomčasebolopredmetnévozidlopoistenévSlovenskejpoisťovni,
kde bola uzavretá poistná zmluva z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Z oznámenia Slovenskej poisťovne a.s. zo dňa 10.12.1999, ktorej
právnym nástupcom je žalovaný, vyplýva, že za poisteného S. Y., vodič A. Y., nároky na náhradu škody
z poistnej udalosti zo dňa X.X.XXXX vyčíslila na sumu 15192 Sk za zranenie. Z uvedeného je teda
nesporné, že predmetné vozidlo bolo u žalovaného poistené a poistiteľom bola Slovenská poisťovňa,
a.s., ktorá uvedenú poistnú udalosť aj likvidovala. V tomto období, t.j. 07.07.1999 nebol platný ani účinný

zákon č. 381/2001 Z.z., na ustanovenie § 28 ktorého sa odvoláva žalovaný. Vzhľadom k tomu, že
k nehode došlo v roku 1999, je nutné na danú vec aplikovať právny predpis účinný v tom čase to
vyhlášku č. 423/1991 Zb. Taktiež je nutné vychádzať z platnej poistnej zmluvy, ktorá bola v tom čase na
predmetné vozidlo uzavretá. Pri eurokonformnom výklade pojmov náhrada škody a škoda na zdraví sa
v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená poškodeným pri dopravnej nehode,

za ktorú možno priznať peňažné zadosťučinenie. Peňažné zadosťučinenie priznané z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy treba považovať v širšom ponímaní za škodu na zdraví. Z tohto právneho názoru
vychádzal aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí č. 11Co 12/2009 - 370 a Krajský súd v
Bratislave vo svojom rozhodnutí č. 3NcC 2/2013-45. Žalovaný neplní z titulu že, by bol subjektom,
ktorý neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti poškodeného, ale z titulu, že plní za svojho

poisteného, ktorý neoprávnene zasiahol do práv na ochranu osobnosti poškodených a to titulom § 3
ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. S prihliadnutím samotnému účelu povinného zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci
náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody ako

poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka - ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 3 ods.
1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.
2,3 Občianskeho zákonníka, preto spadá do rozsahu povinného zákonného poistenia zodpovednostiodporcu za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla podľa cit. vyhlášky. Nesúhlasí s názorom, že
súdny dvor EÚ iba uviedol, akoby úprava predmetnej otázky mala vo vnútroštátnom práve v súlade s
komunitárnou úpravou vyzerať. Rozhodnutie SD vo veci Haasová riešilo zásadný a záväzný výklad a

v konečnom dôsledku zaoberalo sa konkrétnou vecou, vecou poškodenej Q. a pokiaľ by súdny dvor
nevyriešil v predmetnom rozhodnutí zásadnú otázku, ktorou sa v merite zaoberal, ale bol by len uvádzal,
ako by úprava tejto otázky mala vyzerať, tak by nebolo Podmienka, že náhradu nemajetkovej ujmy
upravuje vnútroštátne právo, je v zmysle citovaného rozhodnutia súdneho dvora splnená vtedy, ak
vnútroštátne právo upravuje povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy. Takáto povinnosť je upravená v

§ 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka. Takýto záver je vyjadrený a potvrdený v bode 58 citovaného
rozhodnutia súdneho dvora (Q.). Nepriamy účinok smerníc sa prejavuje v tom, že účastník konania
je oprávnený žiadať, aby sa právny predpis vykladal eurokonformne, teda v súlade so smernicou.
Nesúhlasí, že pri výklade citovaného právneho predpisu týmto spôsobom ide o výklad contra legem,
alebo nebodaj o narušenie zásady právnej istoty, alebo dokonca o retroaktivitu. Poisťovňa sa nezbaví
svojej povinnosti plniť z dôvodu, že nesprávne kalkulovala, resp. nekalkulovala poistné z jedného alebo

z viacerých poistných rizík. Taktiež je irelevantné v tejto súvislosti či poisťovňa alebo štát určoval rozsah
a výšku poistného v súvislosti s tým, že uvažoval s rozsahom krytia aj náhrady nemajetkovej ujmy alebo
nie. Je rizikom poisťovne, akým spôsobom stanovila výšku poistného , musela však jednoznačne kryť
všetky riziká ktoré jej zákon alebo vyhláška ukladá.

5. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že návrh považujú za nedôvodný, nakoľko nie sú pasívne
legitimovaní. Nositeľom všetkých práv a povinností od 1.1.2002 je Slovenská kancelária poisťovateľov
v zmysle § 28 zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto v danom prípade nemôže byť žalovaným
subjektom Allianz - Slovenská poisťovňa. Práve rozhodnutie ESD prišlo so záverom, ktorý sa vykladá
presne v opačnom smere, ako ho uvádza žalobca, a to, že zmluvným poistením nemajetková ujma

pozostalých legislatívou SR krytá nie je. ESD robil výklad smerníc, ktoré upravujú povinné zmluvné
poistenie motorových vozidiel a neinterpretoval slovenskú právnu normu. ESD uviedol, že nároky
majú byť pokryté a nie že sú kryté, to je veľmi presný, preklad uvedeného rozhodnutia a navyše ho
podmienil existenciou vnútroštátnej úpravy náhrady škody, to znamená, že jeho rozhodnutie v tomto
bolo všeobecné a podmienené. Vyhl. č. 423/1991 Zb. taxatívne vymenúva nároky, ktoré sú zákonným

poistením kryté. Nemajetková ujma v zmysle § 11 a nasl. tam zahrnutá nie je, čiže nie je možné
eurokonformným výkladom uviesť, že tam zahrnutá je, teda rozšíriť okruh nárokov s prihliadnutím
na eurokonformný výklad. Aj v rozhodnutí NS SR 4Cdo 168/2009 bolo podrobne vysvetlené a prísne
odlíšené rozlišnosti nemajetkovej ujmy a náhrady škody. Zásadnou skutočnosťou je to, že návrh je
nedôvodný aj z toho dôvodu, že k poistnej udalosti došlo 7.7.1999, kedy Slovenská republika nebola

členom EÚ a nebola žiadnym spôsobom viazaná smernica EÚ preto vzťahovať eurokonformný výklad
na normu, t.j. účinnosť uplynulá 31.12.2001 navyše z nehody, ktorá nastala 7.7.1999 považujeme za
nemožné a aj nelogické.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom 14C/148/2013-148 zo dňa 14.04.2015, ktorým určil, že žalovaný v

druhom rade je prostredníctvom žalobcu v prvom rade povinný za žalobcu nahradiť poškodenej U.
Q. sumu 13.277,57 eur, poškodenému M. Q. sumu 9.958,18 eur a poškodenej V. Q. sumu 9.958,18
eur, ktoré im boli priznané rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/56/2002-991 zo dňa 16.3.2010
právoplatným a vykonateľným dňa 20.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co
147/2010-1015 zo dňa 25.11.2011, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním

mal preukázané, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 15C/56/2002-991 z 16.03.2010,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/147/2010-1015 z 25.11.2011, zaviazaný zaplatiť
poškodeným U., M. a V. Q. celkovo sumu 33.193,93 eura, a to z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy,
nakoľko konaním žalobcu pri dopravnej nehode dňa 07.07.1999 zomrel U. Q., ich manžel a otec. Mal za
nesporné, že žalobca bol uznaný vinným za porušenie dôležitej povinnosti pri tejto dopravnej nehode

rozsudkom Okresného súdu Nitra z 12.04.2002 sp.zn. 3T/7/00 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Nitra zo dňa 31.10.2000 sp.zn. 4To/146/00. Oznámením Slovenskej poisťovne, a.s., z 10.12.1999 o
vybavení nárokov na náhradu škody z poistnej udalosti mal preukázané, že motorové vozidlo, ktorým
boladopravnánehodaspôsobená,aktoréviedolžalobca,bolozákonnepoistenévSlovenskejpoisťovni,
a.s., v čase nehody podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb., z ktorej vychádzal za aplikácie § 28 ods. 2

zákona č. 381/2001 Z.z. Pri hodnotení pasívnej legitimácie žalovaných vychádzal zo skutočnosti, že
v čase spôsobenia dopravnej nehody bolo predmetné motorové vozidlo zákonne poistené u právneho
predchodcu žalovaného v 1. rade. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 vyhlášky 423/1990 Zb. mal za to,
že z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkoumotorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým
po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka. V širšom ponímaní ju treba považovať za škodu na zdraví, respektíve za škodu

spôsobenú usmrtením podľa § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1990 Zb. Súhrnným zhodnotením
všetkých skutočností a právnych záverov dospel k tomu, že žalovaný v 2. rade je prostredníctvom
žalovaného v 1. rade povinný za žalobcu nahradiť poškodeným sumy, ktoré im boli priznané rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp.zn. 15C/56/2002-991. Na plnenie zaviazal oboch žalovaných s poukazom na z
ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti Slovenskej poisťovne,

a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu, t.j. na žalovaného
v 2. rade. Tieto práva a povinnosti potom vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa,
a.s., ktorej právnym nástupcom sa stal žalovaný v 1. rade.

7. Voči rozsudku podali odvolanie obaja žalovaní a žiadali, aby odvolací súd žalobu zamietol a priznal
žalovaným náhradu trov konania. Dôvodili, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je pospájané z

odkazov, ktoré sú v danej veci nepoužiteľné. Súd prvej inštancie poukázal na eurokonformný výklad
smerníc, ktoré sú záväzné pre členské štáty EÚ, ale opomenul skutočnosť, že k dopravnej nehode
došlo 07.07.1999, teda pred vstupom SR do EÚ. Rovnako smernica 2009/103/ES bola prijatá až 10
rokov po nehode. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/168/2009 prijalo záver, že v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Preto
poukázanie na menšinový názor jedného člena senátu, ktorý bol opačného názoru, je rozporné.
Poukázali na rozdiel medzi nárokom podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 15 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uviedli, že pokiaľ by uplatnený nárok bol posudzovaný ako škoda, tento sa
premlčiava v 2-ročnej premlčacej lehote. Žalobca mal v pôvodnom konaní vzniesť námietku premlčania,

aakjuneuplatnil,jemožnézostranypoisťovneodmietnuťplneniepodľa§10ods.4vyhláškyš.423/1991
Zb. Ďalej namietali proti zaviazaniu oboch žalovaných a poukázali na to, že žalovaný v 1. rade je zo
zákona oprávnený len zastupovať žalovaného v 2. rade, práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s.,
vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú od 1. januára 2002 na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v
1.radeichlenuplatňujeavykonávavmeneanaúčetžalovanéhov2.rade,pretovtomtokonanínemôže

mať iné postavenia ako zástupca žalovaného v 2. rade. Preto mal byť nárok uplatnený voči žalovanému
v 1. rade zamietnutý. Žiadali pripustiť dovolaciu otázku v znení: "je možné považovať nemajetkovú
ujmu pozostalých po obeti dopravnej nehody podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla
07.07.1999 za krytú zákonným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel t.j. podľa § 3 vyhlášky č. 423/1991 Zb.?".

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č.k. 25Co/814/2015-209 zo dňa 14.09.2016
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmena žalobného návrhu, tak ako ju pripustil súd prvej inštancie
na základe návrhu žalobcu, nie je alternatívnym petitom, hoci ho tak žalobca označil (o alternatívnom

petite hovoríme, keď žalobca žiada zaviazať žalovaného na dve plnenia, ktoré sú pre neho rovnocenné).
Alternatíva petitu totiž nemôže spočívať v tom, že súd si do svojho rozhodnutia vyberie, ktorý zo
žalovaných je pasívne vecne legitimovaný. S petitom uvedeným žalobcom sa súd prvej inštancie v
žiadnom prípade nemôže vysporiadať tak, že rozhodne len o jednej jeho časti. Nie je možné akceptovať,
že súd prvej inštancie rozhodol len o nároku uplatnenému voči žalovanému v 2. rade a nárok uplatnený

voči žalovanému v 1. rade ponechal bez povšimnutia, považujúc žalobný návrh žalobcu za alternatívny
petit. Postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s ust. § 152 ods. 2 prvá veta OSP, podľa ktorého
rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Odvolací súd tiež poukázal na to, že označenie
žalovaného v 2. rade nezodpovedá ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Zb., z ktorého vyplýva, že
práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára

2002 na kanceláriu, v mene a na účet ktorej ich uplatňuje a vykonáva Slovenská poisťovňa, a.s. (po
zmene obchodného mena Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
za žalovaného v 2. rade v danej veci zo zákona koná žalovaný v 1. rade a uvedená skutočnosť musí
byť premietnutá do označenia žalovaného v 2. rade v záhlaví rozhodnutia. Odvolací súd z uvedených
dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa, po

odstránení nesprávneho označenia žalovaného v 2. rade, bude zaoberať oboma uplatnenými žalobnými
návrhmi z hľadiska ich dôvodnosti a vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne
aj o náhrade trov odvolacieho konania.9. Žalobca následne písomným podaním upresnil označenie žalovaného v 2. rade nasledovne:
Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v
menektorejanaúčetktorejzozákonakonáAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,sosídlomDostojevského

rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700. S poukazom na § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. upresnil aj
žalobný návrh - petit nasledovne: Žalovaný Slovenská kancelária poisťovateľov, v mene ktorej a na účet
ktorej zo zákona koná Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., je povinný za žalobcu nahradiť poškodenej
Veronike Q. sumu 13.277,57 eura, poškodenému M. Q. sumu 9.958,18 eura a poškodenej V. Q. sumu
9.958,18 eura, ktoré im boli priznané rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. Zn. 15C/56/2002-991 zo

dňa 16.03.2010, právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Nitra sp.zn. 7Co/147/2010-1015 zo dňa 25.11.2011, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Uvedené podanie súd nevyhodnotil ako zmenu žaloby, nakoľko nedochádza k žiadnej kvalitatívnej ani
kvantitatívnej zmene uplatneného nároku, ide len o zmenu označenia žalovaného v 2. rade. Žalobca
zároveň vzal žalobu voči žalovanému v. 1 rade (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) späť. So späťvzatím
žaloby v tomto rozsahu vyjadril na pojednávaní súhlas žalovaný v 1. rade, na základe čoho súd

uznesením č.k. 14C/148/2013 - 297 zo dňa19.10.2017 konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

10. Žalovaní vzhľadom na žalobcom predložené uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016
z 11.10.2016 v písomnom vyjadrení poukázali na dátum vzniku dopravnej nehody, t.j. 07.07.1999. Nie je
im zrejmé, ako mohol žalobca a aj súd poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Q. a s poukazom

na eurokonformný výklad pojmu škoda zaviazať žalovaných na plnenie, keď záväznosť smerníc EÚ
smerovala len k členským štátom, pričom SR sa stala členom EÚ až 01.05.2004, súd sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s ich temporálnymi námietkami, rozporuplne pôsobí odkaz súdu na výklad
pojmu škoda v smernici 2009/103/ES, ktorá bola prijatá 16.09.2009, t.j. vyše 10 rokov po nehode. Táto
námietka je zásadná a neumožňuje použitie eurokonformného výkladu smerníc na prípad, ktorý sa stal v

roku1999,tj.včase,keďprávnaúpravaSRnebolažiadnymspôsobomviazanáprávnyminormamiEÚ.Z
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSR III.ÚS666/2016z11.10.2016nemôževyplývaťprávneposúdenieveci,
tak ako uvádza žalobca, nakoľko ÚS SR nevyslovil a ani nemohol (nebol oprávnený) vysloviť právny
názor na otázku, či nepriamy účinok smerníc, resp. eurokonformný výklad je v rozpore so zásadou
contralegemalebonie.Ústavnýsúdneriešiltútoprávnuotázku,nehodnotil,aninemoholhodnotiťprávny

názor ako taký, iba v rámci svojej kompetencie hodnotil, či je takéto posudzovanie v poriadku z hľadiska
ústavnosti, či nie je arbitrárne a či je riadne odôvodnené. Hodnotiť, meniť a zjednocovať právny názor
všeobecnýchsúdovmôžejedineNSSR,ktorýsvojimi4rozhodnutiami(4Cdo/168/2009,4Cdo/139/2011,
3Cdo/301/2012 a 8Cdo/219/2016) svoj názor už jednoznačne prezentoval, a preto majú jednoznačne
za to, že nemajetková ujma nie je a nemôže byť krytá povinným zmluvným poistením, nakoľko opačný

názor by bol v rozpore so zásadou contra legem. Zásada konformného výkladu nemôže slúžiť ako
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemvnútroštátnehopráva,pričomjetiežobmedzenývšeobecnými
právnymi zásadami, predovšetkým zásadou právnej istoty a zákazu retroaktivity. Odvolanie sa na princíp
právnej istoty by malo umožniť vnútroštátnym súdom, aby neboli nútené k výkladu, ktorý ide nad rámec
toho, čo môže jednotlivec očakávať. V Rozhodnutí NS SR sp.zn. 8Cdo/219/2016 zo dňa 15.05.2017

je jednoznačne prezentovaný názor, že nemajetková ujma nie je a ani žiadnym výkladom nemôže byť
povinným zmluvným poistením krytá. Uvedená otázka nie je jednoznačne videná ani sudcami ústavného
súdu, pričom žalovaní poukázali na odlišné stanoviská podpredsedu ÚS SR JUDr. Y. M. a sudcu ÚSSR
JUDr. N. Mészárosa. K úrokom zo meškania žalovaní uviedli, že pôvodne poškodeným súd úrok z
omeškania právoplatne zamietol, žalobca tak evidentne požaduje viac, ako bol sám viazaný, čo je

neprípustné. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že žalobca nedisponuje žiadnym titulom, kde by bola
povinnosť úroky hradiť, preto je úrok požadovaný neoprávnene.

11. Žalobca na pojednávaní k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 uviedol, že nejde
o snahu zjednocovať právne názory všeobecných súdov. V tomto rozhodnutí najvyššej právnej autority

je vyjadrený právny názor, že pojem škoda je možné vykladať extenzívne, a teda je potrebné zahrnúť
nemajetkovú ujmu podľa občianskeho zákonníka pod pojem škoda v súvislosti zo zákonom o povinnom
zmluvnom poistení, z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačné právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o
rozhodnutia iných súdov, poukázal na to, že právny názor bol prijatý Ústavným súdom SR, teda autoritou
vyššej právnej sily k Najvyššiemu súdu SR, resp. všeobecným súdom. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na

skutočnosť, že vec sa posudzuje podľa vyhl. č. 423/1991 Zb., možno pojem škoda vykladať extenzívne
a to z dôvodu, že súčasťou náhrady škody na zdraví je aj majetková ujma na základe výslovného znenia
zákona, napr. bolestné a náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie. Tak isto teória priznáva pojmu
škoda aj rozmer nemajetkovej ujmy, morálnej, citovej a pod. Už v čase účinnosti vyhlášky bolo možnépojem škoda vykladať tak, že zahŕňa materiálnu i nemateriálnu ujmu. V tejto súvislosti poukázal na to,
že dotknuté ustanovenia vyhlášky a zákona č. 381/2001 Z.z. sú úplne zhodné.

12. Na pojednávaní vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca poukázal na rozsudok zo dňa 05.09.2017
vydaný v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/402/2016, ktorým bol žalobca
zaviazaný zaplatiť žalobcom (U. Q. a jej 2 deti) úrok z omeškania z dlžných súm titulom práva z
vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého si uplatňuje žalobca svoj nárok v tomto konaní. Tieto
úroky z omeškania sú uplatnené od 13.10.2013, vo výške 9%, teda od neskoršieho dátumu a vo vyššej

výške, ako si uplatňuje žalobca v tomto konaní (8,75%). V tejto súvislosti žalobca žalobný návrh v časti
úrokov z omeškania zmenil tak, že úrok z omeškania uplatňuje vo výške 9% ročne zo sumy 13.277,
57 eura od 13.10.2013 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 9.958,18 eura od 13.10.2013 do
zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 9.958,18 eura od 13.10.2013 do zaplatenia.

13. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 06.02.2017 vyzval Allianz a.s. aj Slovenskú kanceláriu

poisťovateľov, aby vstúpili ako intervenient do konania 15C/402/2016, toto neurobili a oznámili nám, že
do konania nevstupujú. K tomuto žalovaný uviedol, ak Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., aj Slovenská
kancelária poisťovateľov majú názor, že nemajetková ujma nie je poistením krytá, tak nemôžu vstupovať
dotakýchtokonaní,nakoľkobypopieralisvojzákladnýpostoj.Ďalejuviedol,žežalobcabol tomtokonaní
právne zastúpený a námietku v rozhodnutej veci vzniesť mohol, bez ohľadu na to, či žalovaní do konania

vstúpili alebo nie.

14. Žalovaný k zvyšku uplatňovaných úrokov z omeškania uviedol, že Krajský súd v Nitre právoplatne
zamietol v pôvodnej veci úrok z omeškania a nie je ho možné opakovane uplatňovať na súde, poukázal
na § 5 písm. c) vyhl. č. 423/1991 Zb, podľa ktorého poisťovňa nenahradí škodu, ktorú poistený uhradil

alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec určený osobitnými predpismi žalobca uznal nárok na úroky
z omeškania, pričom mal vzniesť námietku už raz rozhodnutej veci. Žalobca tomuto uviedol, že v
základnom konaní bol uplatnený úrok z omeškania zo strany žalobcov spätne, preto bol zamietnutý,
nárok ešte nevznikol, vznikol až nasledujúci deň po vykonateľnosti rozsudku. K tomuto vyjadreniu
žalovaný uviedol, že súdy rozhodujú o priznaní úrok z omeškania aj tak, že ho priznajú od vyhlásenia

rozsudku alebo od vykonateľnosti rozsudku.

15. Na základe žalobcom vykonaného dispozičného úkonu súd uznesením č.k. 14C/148/2013-320 zo
dňa 14.12.2017 pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania tak ako navrhol žalobca. Nakoľko vo
zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobca na pôvode podanej žalobe netrval a so späťvzatím žaloby v

tejto časti súhlasil na pojednávaní aj žalovaný, súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 13.277,57 eura od 15.12.2012 do 12.10.2013, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zosumy9.958,18euraod15.12.2012do12.10.2013,úrokuzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy
9.958,18 eura od 15.12.2012 do 12.10.2013 zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

16. Predmetom žaloby po dispozičných úkonoch žalobcu je nárok žalobcu, aby žalovaný za neho zaplatil
poškodenej U. Q. sumu 13.277,57 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 13.10.2013 do zaplatenia,
poškodenému M. Q. sumu 9.958,18 eura od 13.10.2013 do zaplatenia, poškodenej V. Q. sumu 9.958,18
eura od 13.10.2013 do zaplatenia

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami - odpoveď na list poistnej udalosti
zo dňa 09.01.2013 a zo dňa 05.12.2012, oznámenie o vybavení nárokov na náhradu škody zo dňa
10.12.1999, spisom tunajšieho súdu 15C/56/2002 z neho najmä rozsudok Okresného súdu Nitra 15C
56/2002-991 zo dňa 16.03.2010, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co 147/2010-1015 zo dňa
29.11.2011, rozsudkom Okresného súdu Nitra 15C/402/2016-83, odpoveďou Ministerstva financií SR zo

dňa 31.05.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 15C/56/2012 vyplýva, že súd rozsudkom
č.k. 15C/56/2002-991 zo dňa 16.3.2010, právoplatným a vykonateľným dňa 20.3.2012, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co 147/2010-1015 zo dňa 25.11.2011 rozhodol, že odporca

Zoltán Y. je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade U. Q. sumu 13.277,57 eur, navrhovateľovi v
2. rade M. Q. sumu 9.958,18 eur a navrhovateľke v 3. rade V. Hlobeňovej sumu 9.958,18 eur. V
odôvodnení rozsudku súd uviedol, že podaným návrhom na začatie konania navrhovatelia v 1., 2.
a 3. rade si uplatňovali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľka v 1. rade vo výške400.000,- Sk navrhovatelia v 2. a 3. rade každý osobitne po 300.000,- Sk t.j. 13.277,57 €, 9.958,18
€ a 9.958,18 €. Nárok opierali o zákonné ustanovenia § 11, § 13 ods. 1, 2 a § 15 a 16 OZ. Právny
predchodca navrhovateľov 2. a 3. rade a manžel navrhovateľky v 1. rade neb. U. Q. zomrel pri dopravnej

nehode dňa 07.07.1999 zavinenej odporcom. Odporca bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
12.04.2002 sp. zn. 3T/7/00 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 31.10.2000 sp. zn.
4To/146/00 uznaný vinným z trestného činu podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona ublíženie na
zdraví. Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa 31.10.2000 sp. zn. 4To/146/00 rozhodol, že odporca je
vinný, že dňa 07.07.1999 medzi obcami Čechynce a Malý Cetín viedol osobné motorové vozidlo pričom

v mierne pravotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť svojim schopnostiam, povahe a stavu vozovky,
poveternostným podmienkam, v dôsledku čoho prešiel do protismeru, kde čelne narazil do osobného
motorového vozidla následkom čoho vodič a spolujazdci protiidúceho vozidla Štefan Q., R. F. a M.
F. utrpeli závažné zranenie na následky, ktorých na mieste dopravnej nehody zomreli, teda inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť, preto že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, tým spáchal
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a za to mu bol uložený trest. Súd

je toho názoru, že usmrtením blízkej osoby dochádza nielen k vzniku reálnej škody, ale i k nevratnému
narušeniu sociálnych vzťahov vytvorených počas spoločného súžitia so zomretým, ale i k ujme citovej,
ktorá je svojou povahou materiálnou ujmou. Navrhovateľka v 1. rade bola manželkou nebohého U. Q.,
zomr. X.X.XXXX. navrhovateľ v 2. rade je jeho synom nar. 18.8.1982 a v čase smrti otca mal 17
rokov - bol teda maloletý. Navrhovateľka v 3. rade sa narodila 12.4.1979 a v čase smrti otca mala 20

rokov. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd určil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Výšku náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch súd určil voľnou úvahou a prihliadol na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Súd zohľadnil všetky okolnosti
konkrétneho prípadu ako aj požiadavku spravodlivosti. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy posúdil

s ohľadom na jej intenzitu rozsah a trvanie. Tento zásah objektívne vyvolal dlho trvajúcu ujmu, rozsiahlu
ujmu a v zásade ničím nereparovateľnú. To je prehĺbené tým, že zomretý bol otcom a manželom
navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade.

19. Žalobca podaním zo dňa 27.11.2012 adresovaným poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

žiadal,abyzažalobcunahradilpoškodenýmU.Q.,M.Q.aV.Q.finančnéčiastky,kzaplateniuktorýchbol
Zoltán Y. zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15C/56/2002-991 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre Nitra, sp. zn. 7Co/147/2010-1015.

20. Listami zo dňa 11.12.2012 a 14.01.2013 pôvodný žalovaný - Allianz - Slovenská poisťovňa,

a.s. navrhovateľovi oznámil, že náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do poistného krytia určeného
ustanovením § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. k zákonnému poisteniu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko tento nárok sa vo vyhláške v zákonnom poistení
neuvádza a nevyplýva ani z § 448 a § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa aplikujú pri
náhrade škody v súvislosti s usmrtením. Povinnosť poisťovateľa vysporiadať predmetné uplatnené

nároky nevyplývajú z platnej legislatívy upravujúcej systém odškodnenia. Pri usmrtení je v prípade
nárokunanáhraduprimeranýchnákladovspojenýchspohrebompoškodenýmtáosoba,ktorávynaložila
náklady spojené s pohrebom a v prípade nároku na pozostalostnú úrazu rentu je poškodeným tá
fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Náhrada nemajetkovej ujmy
nespadá do poistného krytia určeného vyhláškou č. 423/1991 Zb.

21. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákonné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky
(ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné

poistenie sa vzťahuje, ak táto vyhláška neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa
a vodiča motorového vozidla,
a)ktoréhotyppodliehaevidenciimotorovýchvozidielvSlovenskejrepublike,aakideomotorovévozidlo,
ktorého typ tejto evidencii nepodlieha a ktorého vlastník alebo správca 1a) (ďalej len "vlastník") má
trvalé bydlisko alebo sídlo v Slovenskej republike (ďalej len "tuzemské motorové vozidlo"), a týka sa jeho

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla
1. v Slovenskej republike,
2. na území štátov, s ktorými Kancelária zelenej karty Slovenskej republiky uzavrela dohodu o
vzájomnomvyrovnanínárokovnanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlavcudzine,b) ktoré je evidované alebo má trvalé stanovište v cudzine (ďalej len "cudzozemské motorové vozidlo"),
v čase, na ktorý sa platí poistné (§ 20), ak príde na územie Slovenskej republiky, a týka sa jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla v Slovenskej republike.

22. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa
vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu
a vo výške podľa osobitných právnych predpisov 1) poškodeným uplatnené a preukázané nároky na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému

a) na zdraví alebo usmrtením,
b) poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci,
c) vznikom inej majetkovej ujmy,
pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak.

23. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb., náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však

nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2.

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., Tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie
zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

25. Podľa 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pism. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

26. Podľa § 28 ods. 2,3 zákona č. 381/2001 Z.z., právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú

podľa doterajších právnych predpisov. Práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo
zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje
a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.

27. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

28. Podľa § 13 ods.1, 2 , 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.

29. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.30. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami
a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti: "Každý členský štát príjme v súlade s

čl. 4. všetky primerané oparenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcim na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení".

31. Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice Rady č. 90/232/EHS zo 14.5.1990 - (tretia smernica Rady o aproximácii

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel): "Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek čl. 2 ods. 1 smernice
84/5/EHS poistenie uvedené v čl. 3. Ods. 1 smernice 72/166/EHS bude pokrývať zodpovednosť za ujmu
za zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky vozidla.".

32. Podľa čl. 1 ods. 2 Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24.4.1972: " Na účely tejto smernice "poškodený"

znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými
vozidlami.".

33. V prvom rade sa súd zaoberal námietkami odvolacieho súdu k postupu súdu v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd rozhodnutiu súdu prvej inštancie vyčítal, že žalobcom navrhnutý petit v znení

zmeny pripustenej na pojednávaní dňa 24.05.2015 žaloby nie je alternatívnym petitom a preto postup
súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol len o uplatnenom nároku voči žalovanému v 2. rade je v rozpore s §
152 ods. 2 prvá veta OSP, podľa ktorého rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ďalej
poukázal na zo, že označenie žalovaného v 2. rade nezodpovedá ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001
Zb., z ktorého vyplýva, že za žalovaného v 2. rade v danej veci koná zo zákona žalovaný v 1. rade a

uvedená skutočnosť musí byť premietnutá do označenia žalovaného v záhlaví rozhodnutia. Uvedené
nedostatky rozhodnutia prvého stupňa odstránil žalobca, ktorý svojím dispozičným úkonom vzal žalobu
voči žalovanému v 1. rade späť, na základe čoho súd konanie voči žalovanému v 1. rade (Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s.) zastavil. Zároveň aj upravil označenie žalovaného (pôvodne žalovaný v
2. rade) v súlade s usmerením odvolacieho súdu, keď žalovaného označil ako Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v mene ktorej a na
účet ktorej zo zákona koná Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74
Bratislava, IČO: 00 151 700.

34. Skutkový stav zistený v konaní na základe vykonaného dokazovania nebol medzi stranami

sporný. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/56/2002-991 zo dňa 16.03.2010,
právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
7Co 147/2010-1015 zo dňa 25.11.2011 zaviazaný zaplatiť poškodeným U., M. a V. Q. celkovo sumu
33.193,93 eur a to z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy, nakoľko konaním žalobcu zomrel U. Q.
( manžel a otec) pri dopravnej nehode dňa 07.07.1999. Nárok opierali o zákonné ustanovenia § 11, §

13 ods. 1, 2 a § 15 a 16 OZ. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 12.4.2002 sp. zn.
3T/7/00 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2000 sp. zn. 4To/146/00 uznaný
vinným teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, preto že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona, tým spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a za to
mu bol uložený trest. V konaní je tiež nesporné, že motorové vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda

spôsobená, a ktoré viedol žalobca, bolo zákonne poistené v Slovenskej poisťovni, a.s., o čom svedčí
aj oznámenie Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 10.12.1999 o vybavení nárokov na náhradu škody z
poistnej udalosti zo dňa 07.07.1999 ( čl. 121).

35. Súd pri riešení otázky, ktorý subjekt je povinný plniť poistné plnenie z titulu poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vychádzal z prechodných ustanovení § 28
ods. 3 zákona č 381/2001 Z.z., podľa ktorého práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s.,
vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti
uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. (právny predchodca
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava). Na základe

zákonného prechodu práv a povinností je potom subjektom, voči ktorému je potrebné uplatňovať si
nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Slovenská kancelária
poisťovateľov, pričom tieto práva a povinnosti za ňu vykonáva Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s..36. Keďže dopravná nehoda sa stala dňa 07.07.1999, súd pri posudzovaní danej veci vychádzal z
vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to s poukazom na § 28 ods. 2 zákona č.

381/2001 Z.z., podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších
právnych predpisov. Napokon aplikáciu tohto právneho predpisu nenamietala ani jedna strana konania.

37. Zásadná námietka žalovaného voči nároku uplatnenému žalobcom spočíva v právnom názore

žalovaného, podľa ktorého pojem škoda na zdraví použitý vo vyhl. 423/1991 Z.z. nezahŕňa nemajetkovú
ujmu v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, a preto nemajetková ujma nie je krytá povinným
zmluvným poistením. Eurokonformný výklad, ktorý smeruje k opačnému záveru, považuje za
neprijateľný z dôvodu výkladu contra legem. Ďalšiu zásadnú námietku vzniesol ohľadom temporálnych
súvislostí, keď poukázal na dátum dopravnej nehody, t.j. 07.07.1999, pričom záväznosť smerníc
smerovala len k členským štátom a Slovenská republika sa stala členským štátom až 01.05.2004.

38. Zákonom č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom poistení sa do právneho poriadku Slovenskej
republiky implementovali (predovšetkým) smernica rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (prvá smernica),

smernica rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel(druhá smernica),
smernica Rady 90/232/EHS z 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (tretia smernica),
smernica 200/26ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16.05.2000 o aproximácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 888/357/EHS (štvrtá smernica) a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.05.2005, ktorou sa menia a dopĺňajú vyššie uvedené
smernice. 5 V súčasnosti platí smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti.

39. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-22/12 zo dňa 24.10.2013 (Katarína Q. proti C. T.,
F. Holingová) konštatoval, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na
základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné danom spore,
ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu.

Medzi škody, ktoré sa musia uhradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí nemajetková
ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v danom spore. Súdny dvor ďalej uviedol, že členské štáty majú zaručiť, aby náhrada
škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli
blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá poistením v určitých

minimálnych sumách v článku 1 ods.2 druhej smernice. Ďalej konštatoval, že podľa informácií, ktoré
poskytol vnútroštátny súd, majú osoby nachádzajúce sa v postavení pani Q. a jej dcéry v súlade s §
11 a 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku
úmrtia ich manžela, resp. otca. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou
vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do inej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka,

ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti
týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle. Keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá
podľa vnútroštátneho súdu vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič
nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za
škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice. Súdny dvor dospel k rozhodnutiu, že článok 3 ods. 1

Smernice Rady 72/166/EHS z 24. 04. 1972, článok 1 ods. 1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z
30. 12. 1983 a článok prvý ods. tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14. 05. 1990 sa majú vykladať v
tom zmysle, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti za škodu upravuje vnútroštátne právo

uplatniteľné v spore vo veci samej.

40. Žalovaný v konaní poukázal na skutočnosť, že úmyslom zákonodarcu (resp. štátu) pri tvorbe
právnej regulácie nebolo zahrnúť zodpovednosť za nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskehozákonníka o ochrane osobnosti do zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(napr. vyjadrenie Ministerstva financií SR na č.l. 312). Súd nespochybňuje, že pri výklade normy popri
iných druhoch výkladu má význam aj vôľa zákonodarcu, nemožno však opomenúť iné druhy výkladu

(ústavne konformný, eurokonformný), ktorým v určitých prípadoch je potrebné dať prednosť a orgány
aplikujúce právo musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej
právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva postavená
na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu. Ak ide o sféru regulácie únijným normotvorcom, je
potrebné túto konfrontovať s regulačnými predstavami vnútroštátneho zákonodarcu a v prípade zistenia

odchýlky vyvinúť snahu o uprednostnenie cieľa stelesneného v právne záväzných aktoch Európskej
únie, pričom táto snaha je však limitovaná určitými hranicami. Ak teda slovenský zákonodarca do
zákonnéhopojmuškodapoužitéhovzákoneopovinnomzmluvnompoistení,atedadorozsahupoistenia
zodpovednosti za škodu nezahrnul aj nemajetkovú ujmu a jej poistné krytie, dostáva sa vzhľadom na
výklad smerníc, resp. ich konsolidovaného znenia, do rozporu so zámerom únijného tvorcu právnej
regulácie špecifikovaným Súdnym dvorom. Nakoľko priamy účinok smerníc neprichádza do úvahy,

možno uvažovať len o nepriamom účinku smerníc, ktorý spočíva v povinnosti súdov členských štátov
vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom EÚ. Všeobecné súdy sú preto povinné skúmať možnosť
implementácie eurokonformného výkladu prostredníctvom nepriameho účinku smerníc. Súdny dvor
vyžaduje od vnútroštátnych súdov, aby práve v prípade nesplnenia povinnosti členského štátu riadne
transponovať smernicu do vnútroštátnej právnej úpravy vykladali ustanovenia vnútroštátneho práva v čo

najvyššej miere tak, aby moli byť použité v súlade s cieľmi tejto smernice (napr. rozsudok z 13.07.2000
vo veci Centrsteel, C-456/98).

41. Primárne aj zhľadom na námietku žalovaného je potrebné zodpovedať otázku, či ustanovenia vyhl. č.
423/1991Zb. je možné vykladať eurokonformne v zmysle vyššie transponovaných smerníc, resp. neskôr

konsolidovanej smernice.

42.Žalobcavtejtosúvislostinesúhlasil,žeprivýkladepredmetnéhoprávnehopredpisueurokonformným
spôsobom ide o výklad contra legem, alebo o narušenie zásady právnej istoty, alebo dokonca o
retroaktivitu. Poisťovňa sa nezbaví svojej povinnosti plniť z dôvodu, že nesprávne kalkulovala, resp.

nekalkulovala poistné z jedného alebo z viacerých poistných rizík. Taktiež je irelevantné v tejto súvislosti,
či poisťovňa alebo štát určoval rozsah a výšku poistného v súvislosti s tým, že uvažoval s rozsahom
krytia aj náhrady nemajetkovej ujmy alebo nie. Je rizikom poisťovne, akým spôsobom stanovila výšku
poistného, musela však jednoznačne kryť všetky riziká ktoré jej zákon alebo vyhláška ukladá. Ďalej
uviedol, že bol na náhradu nemajetkovej ujmy zaviazaný rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 20.03.2012 a až týmto dňom došlo k povinnosti poisťovne nahradiť za neho uvedený záväzok.
Napokon vyjadril názor, že bez ohľadu na posudzovanie danej veci vyhl. č. 423/1991 Z.z., možno pojem
škoda vykladať extenzívne z dôvodu, že súčasťou náhrady škody je aj majetková ujma na základe
výslovného znenia zákona, napr. bolestné a náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie, takisto teória
priznáva pojmu škoda aj rozmer nemajetkovej ujmy, už v čase účinnosti vyhlášky bolo možné pojem

škoda vykladať tak, že zahŕňa i nemateriálnu ujmu.

43. Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach judikoval, že členské štáty majú povinnosť zahrnúť pod
súladný výklad celé vnútroštátne právo a nielen tie predpisy, ktoré boli prijaté za účelom implementácie
únijnej normy a takisto bez ohľadu na to, či boli prijaté pred či až po prijatí európskeho predpisu

(rozsudok vo veci Marleasing C - 106/89). Ako už bolo spomenuté, súdy majú pri svojom výklade
použiť celý systém národného práva tak, aby bolo dosiahnuté naplnenie cieľov európskeho predpisu.
Avšak povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva nie je neobmedzená a existujú faktory
vylučujúce použitie tohto výkladu. Hranicou použitia eurokonformného výkladu je ochrana základných
právnychzásad,najmäzásadaprávnejistotyazásadazákazuspätnejúčinnosti(retroaktivity) (rozsudok

vo veci Adeneler, C - 212/04, bod 110). V prípade, že by aplikáciou nepriameho účinku mohlo dôjsť k
porušeniuuvedenýchzásad,taksúdtentoúčinoknemôžepoužiť.Ďalšouzásadou,ktorálimitujepoužitie
nepriameho účinku, je výklad contra legem. Súd nie je povinný použiť taký výklad právnej normy, ktorý
by bol v protiklade so znením vykladaného predpisu. V prípade priameho účinku smerníc je všeobecne
zakázané použitie, ktoré by vyústilo v uloženie povinnosti jednotlivcom, pri účinku nepriameho toto

všeobecné pravidlo neplatí. Možnosť, že i v spore dvoch jednotlivcov (fyzických alebo právnických osôb)
môže byť výkladom národnej normy uložená jednotlivci povinnosť, ktorú by inak nemal, potvrdil Súdny
dvor vo svojej rozhodovacej činnosti (rozsudok vo veci C - 397/01 až C - 403/01, Pfeiffer, rozsudok vo
veciach C - 212/04, Adeneler a C - 106/89, Marleasing).44. Podľa názoru súdu pojem škody a nemajetkovej ujmy nie je totožný (napr. ako to konštatoval NS
SR v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 301/2012, ktorý sa však výslovne nezaoberal použitím eurokonformného

výkladu, len precizoval uvedené pojmy a definoval ich) a bez použitia eurokonformného výkladu, teda
aplikáciou nepriameho účinku smerníc, by nebolo možné prísť k záveru, že poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pokrýva aj nemajetkovú ujmu pozostalých osôb,
a preto v období pred vstupom Slovenskej republiky by pri stanovenom rozsahu poistného krytia (tak
vyhl. č. 423/1991 Zb. ako aj zákonom č. 381/2001 Z.z.) poisťovňa nemohla byť zaviazaná na úhradu

nemajetkovej ujmy. V zásade v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej vyššie je eurokonformný
výklad vyhl. č. 423/1991 Zb. prípustný (súd je povinný vykladať normu eurokonformne, nakoľko
vnútroštátny zákonodarca implementáciou smerníc nenaplnil účel týchto smerní, resp. vnútroštátnou
úpravou nenavodil taký stav, ktorý bol cieľom smerníc), má však svoje limity v základných právnych
zásadách, resp. princípoch . Odvolanie sa na princíp právnej istoty má umožniť vnútroštátnym súdom,
aby neboli nútené k výkladu vnútroštátneho práva, ktorý ide nad rámec toho, čo môže jednotlivec

legitímne očakávať. Ochrana legitímnych očakávaní vo všeobecnosti znamená, že každá osoba má
právo spoliehať sa na také očakávania, ktoré v nej boli vyvolané; vyvolaním legitímnych očakávaní môže
byť napr. sľub alebo ubezpečenie dané nejakou inštitúciou v konkrétnom prípade; jasné ubezpečenie
obsiahnuté v nejakom nariadení alebo inom všeobecnom predpise; alebo ustálenou praxou. V rámci
princípu právnej istoty vystupuje aj princíp retroaktivity, ktorý nemožno stotožniť s nemennosťou

právneho systému, lebo v každom štáte prebiehajú spoločenské zmeny. Prvoradým účelom princípu
zákazu retroaktivity je nemennosť právneho postavenia subjektu práva v minulosti, v období, v ktorom
už svoje práva nemôže prispôsobiť právnemu predpisu.

45. Vzhľadom na dopravné nehody, ku ktorým došlo v čase trvania právnych vzťahov poistenia

zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli za účinnosti vyhl. 423/1991 Zb., treba uviesť, že poisťovne
spoliehajúce sa na rozsah zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
definovaný v § 3 ods. 1 vyhl.č. 423/1991 Zb., ako aj na existujúcu vtedajšiu prax (nedochádzalo k
uplatňovaniu a teda a ani plneniu náhrady nemajetkovej ujmy v rámci zákonného poistenia) vychádzali
z toho, že v jeho rozsahu nie je zahrnutá náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb po

obetiach dopravnej nehody. Eurokonformný výklad vyhl. č. 423/1991 Z.z. smerujúci k zahrnutiu náhrady
nemajetkovejujmypozostalýchblízkychosôbpoobetiachdopravnejnehodydozákonnéhopoistenia,by
odporoval princípom právnej istoty, pričom by zároveň aj retroaktívne zasahoval do existujúcich vzťahov
zákonného poistenia, čo by odporovalo ústavne garantovaným princípom právneho štátu.

46. Konštatovanie žalobcu, že mu vzniklo právo voči poisťovni na plnenie až vykonateľnosťou rozsudku,
ktorým bol žalovaný zaviazaný plniť poškodeným nemajetkovú ujmu (teda v roku 2012), nemá vplyv na
princípprávnejistotyalegitímneočakávaniapoisťovne,ktorébolivyvolanéprávnouúpravouaustálenou
praxou v čase dopravnej nehody ( v roku 1999), keďže v tomto období pri aplikácii vyhl. č. 423/1991
Zb. nebolo možné podľa názoru súdu náhradu nemajetkovej ujmy zahrnúť do krytia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Skutočnosť, že súd o povinnosti žalobcu uhradiť
poškodeným nemajetkovú ujmu rozhodol až po niekoľkých rokoch od dopravnej nehody, nemôže
spochybniť právo na právnu istotu a legitímne očakávania, ktoré vznikli a vzťahujú sa na obdobie vzniku
dopravnej nehody a nie na obdobie rozhodnutie súdu. Súd nespochybňuje, že subjekty práva sa
spravidla musia prispôsobiť zmene právnej regulácie, avšak uplatnenie nepriameho účinku smerníc do

spätne do obdobia, kedy sa ani nedalo predvídať zahrnutie nemajetkovej ujmy do rozsahu poistného
krytia v dôsledku vstupu do Európskej únie, vykazuje intenzitu zásahu do právnej istoty a legitímnych
očakávaní subjektu v takej miere, ktorá je vzhľadom na základné právne princípy neakceptovateľná.

47. Takisto sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že pojem škoda možno vykladať extenzívne z

dôvodu, že súčasťou náhrady škody je aj nemajetková ujma na základe výslovného znenia zákona,
napr. bolestné a náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie, takisto teória priznáva pojmu škoda aj
rozmer nemajetkovej ujmy, už v čase účinnosti vyhlášky bolo možné pojem škoda vykladať tak, že
zahŕňa i nemateriálnu ujmu. Tak ako už bolo vyššie uvedené, súd vychádza z toho, že Občiansky
zákonník nezahrňuje pod pojem škody i nemajetkovú (imateriálnu - nehmotnú - ideálnu) ujmu, táto sa

podľa platného právneho stavu odškodňuje len v prípadoch osobitne stanovených v § 444 Občianskeho
zákonníka. Predmetom ochrany osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) je nehmotná hodnota
ľudskej dôstojnosti, predstavuje nemajetkové právo rýdze osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou
človeka. Subjektom práva môže byť fyzická osoba a zásah do práva na ochranu osobnosti sa zásadneodškodňuje v nepeňažnej forme. Existujú zásadné rozdiely v prípade odškodnenia zodpovednosti
za škodu a v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peňažnej forme, u ktorej zákon žiadne medze
neustanovuje a uplatňuje sa široká miera voľnej úvahy. Preto pri výklade rozsahu poistného krytia nie

možné bez ďalšieho zahrnúť náhradu nemajetkovej ujmy pod tento rozsah. Avšak vzhľadom k tomu, že
pri implementácii zodpovedajúcich smerníc do zákona o povinnom zmluvnom poistení sa zákonodarca
pri nezahrnutí nemateriálnej ujmy do pojmu škoda, resp. do rozsahu poistného krytia, dostal do rozporu
so zámerom prijatých smerníc, je súd povinný skúmať možnosť použitia eurokonformného výkladu a
tak docieliť zámer zamýšľaný smernicami. Podľa názoru súdu bez možnosti použitia nepriameho účinku

smerníc nie je možné pojem škoda vykladať extenzívne tak, že do tohto pojmu sa zahŕňa aj nemajetková
ujma. To viedlo súd k záveru, že v čase pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (a teda
aj v čase, kedy došlo k dopravnej nehode), nebolo do pojmu škoda žiadnym výkladom možné zahrnúť
aj nemajetkovú ujmu.

48. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 666/2016-36, v ktorom

skonštatoval, že „ústavný súd nespochybňuje, že koncept súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom zákonníku pri svojom vzniku skutočne vychádzal z pojmu škoda ako materiálneho, a tým aj
presne kvantifikovateľného postihu poškodeného. Naznačuje to i § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) v relácii k odseku 2
toho istého ustanovenia, podľa ktorého pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa

uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Nepochybne by tento právny názor bol demonštrovateľný na
množstveodbornejliteratúryijudikatúrysúdov.LenževtomtoprípadejefaktvstupuSlovenskejrepubliky
do Európskej únie zásadným prelomom v procese kontinuálneho vývoja právneho poriadku i jeho
interpretácie, pretože okrem vnútroštátneho zákonodarcu (ktorý vytvoril koncept materiálneho poňatia
škody v čase, keď integráciu do Európskej únie nebolo možné ani len predpokladať), je doň oprávnený

svoju vôľu presadzovať aj únijný normotvorca.“ Ďalej Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že
slovenský zákonodarca do zákonného pojmu škoda použitého v zákone o povinnom zmluvnom poistení,
a teda do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu nezahrnul aj nemajetkovú ujmu a jej poistné krytie,
dostáva sa do rozporu so zámerom únijného tvorcu právnej regulácie a preto boli všeobecné súdy
skúmať možnosť implementácie eurokonformného výkladu. Z predmetného rozhodnutia vyplýva právny

záver Ústavného súdu, ku ktorému dospel aj súd, že rozšíriť premet poistného krytia o nemajetkovú
ujmu možno na základe nepriameho účinku relevantnej únijnej regulácie.

49. Na základe vyššie uvedeného súd nemohol prisvedčiť argumentu žalobcu, že je rizikom poisťovne,
akým spôsobom stanovila výšku poistného, musela však jednoznačne kryť všetky riziká ktoré jej zákon

alebo vyhláška ukladá, pretože podľa názoru súdu v tom čase vyhláška v rámci rozsahu poistného
krytia nemohla zahŕňať nemajetkovú ujmu. Preto je potom v rozpore s princípom právnej istoty a
legitímnych očakávaní vyžadovať od poisťovne plnenie, ktoré v čase kalkulácie, resp. určenia poistného
neprichádzalo do úvahy, ani sa nedalo predpokladať.

50. Eurokonformný výklad vyhl. č. 423/1991 Zb. je podľa názoru súdu z dôvodu, že ide až za hranicu
jeho prípustnosti vymedzenú podľa judikatúry Súdneho dvora právnymi zásadami, v predmetnej veci
neaplikovateľný. Nakoľko podľa vyššie odôvodneného názoru súdu bez použitia eurokonformného
výkladu nie je možné pod pojem náhrady škody v zmysle vyhl. č. 423/1991 Zb. zahrnúť aj nemajetkovú
ujmu, súd nemohol žalobe vyhovieť.

51. Z dôvodu vyššie uvedeného záveru súd už ďalej nerozoberal ďalšie mantinely použitia
eurokonformného výkladu, a to výklad contra legem vnútroštátnej úpravy, čo bola ďalšia podstatná
námietka žalovaného, prípadne námietkami voči uplatneným úrokom z omeškania. K námietke výkladu
contra legem súd len okrajovo uvádza, že Ústavný súd SR sa extenzívnym výkladom pojmu

škoda zaoberal (napr. uznesenie III. ÚS 666/2016-36) a došiel k záveru, že výkladové postupy pri
eurokonformnom výklade umožňujúce zmysluplne zahrnúť pod zákonnú terminológiu pojmu škoda
použitého v zákone o povinnom zmluvnom poistení aj nemajetkovú ujmu nie sú považované za prejav
svojvôle vedúcej k ústavnej neudržateľnosti.

52. O náhrade trov prvoinštančeného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol v konaní súdu prvej
inštancie úspešný v plnom rozsahu žalovaný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.53. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa 396 ods. 3 CSP v spojení s § 225 ods. 1
CSP tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal plnú náhradu trov konania.

54. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.