Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201569
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120201569.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: C. S., A..: X.X.XXXX, W.

XXXXXH.A.Q.XX,zastúpenéhoJUDr.AdriánomCupákom,advokátom,Dr.Goldbergera249/1,08901
Svidník, proti žalovanému: Silverside, a.s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 50 052 560, zastúpenému spoločnosťou VIVID LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, o zdržanie sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.12.2019 doručenou súdu 31.1.2020 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok,
ktorýmbyžalovanémuuložilpovinnosť„zdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyzodňa18.5.2017
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a iných príjmov“, a nahradiť mu
trovy konania. Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.5.2017 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a iných príjmov, do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalobca (zastúpený advokátom) podanie odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2017 (ďalej len „zmluva“). Na základe
zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- EUR, a podľa zmluvy má zaplatiť žalovanému za
poskytnutý úver sumu 7.634,40,- EUR. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu predložil listiny s tým, že
ak chce aby mu bol poskytnutý úver, je potrebné predložené listiny podpísať. Dodal, že predložené listiny
tak podpísal v presvedčení, že uzatvoril zmluvu. Jednou z týchto listín bola aj Dohoda o zrážkach zo

mzdy (ďalej aj ako „Dohoda“). Žalobca tvrdí, že v súvislosti s Dohodu mu nebolo nič bližšie vysvetlené,
dokonca si nie je vôbec vedomý, že mal takúto dohodu podpísať. Samotné vyhotovenie Dohody je podľa
nehotypickýformulár,zktoréhonevyplývamožnosťzmenyjehotextu,takpoobsahovej,akoajformálnej
stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a
nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať.

3. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že žalovaný zaslal jeho zamestnávateľovi Žiadosť o vykonávanie

zrážok zo mzdy/iných príjmov zo dňa 03.04.2018, na základe ktorej žalovaný požiadal jeho
zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy. Uviedol, že žalovaný, ako veriteľ, si výšku dlhu sám
jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola
spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré bypodliehali ex offo súdnej kontrole. Na základe tejto dohody sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho
právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon
svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané

len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a
to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez
predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku
s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku,

či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka
a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú
obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Podľa žalobcu inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva,

a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Má zato, že uvedená
Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň je podľa neho zrejmé, že žalovaný na
základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu - dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť je sporná. Má tiež zato, že žalovaný dostatočným spôsobom neposúdil

jeho schopnosť splácať úver, k čomu poukázal na to, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené podľa neho vyplýva aj zo samotnej Zmluvy,
kde na strane 2 sú uvedené bankové spojenia pre úhradu pravidelných splátok a ostatných záväzkov,

pričom sú tam uvedené ďalšie štyri účty (úvery), ktoré žalovaný nezobral do úvahy pri posudzovaní, či
on (žalobca) bude schopný splácať úver. Jeho jediným cieľom bolo, aby sa na úkor žalobcu obohatil,
a aj preto mu dal podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, aby si zabezpečil splátky priamo od jeho
zamestnávateľa.

5. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2017 (bez podpisov zmluvných strán) vo výške 5.000,- Eur, kópiu dohody
o zrážkach zo mzdy (uzavretej vo forme osobitnej listiny s vymedzením zabezpečenej pohľadávky a
poučením žalobcu o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti jej odmietnutia), a kópiu žiadosti žalovaného
zo dňa 3.4.2018 o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov adresovanej mzdovej učtárni Ministerstva

vnútra SR.

6. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 18.5.2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a iných príjmov

- nad sumu prevyšujúcu spolu v súčte všetkých platieb a zrážok zo mzdy žalobcu sumu 5.000,-
Eur, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a v prevyšujúcej časti návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia pritom
súd vychádzal z toho, že žalobca v tomto súdnom konaní sleduje a uplatňuje právo na súdnu ochranu
pred zrážkami zo mzdy, teda aby žalovaný neuplatňoval zrážky zo mzdy, lebo dohoda o zrážkach zo

mzdy/iných príjmov zo dňa 18.5.2017, ktorú žalovaný ako jeho veriteľ uplatnil u jeho zamestnávateľa, je
neplatná, a tiež preto, že spotrebiteľský úver z ktorého pohľadávka je zabezpečená dohodou o zrážkach
zo mzdy, je podľa neho bezúročný a bez poplatkov (teda že jeho záväzok zabezpečený dohodou o
zrážkach zo mzdy nezahŕňa poplatky a úroky), čo žalobca odvodzuje z toho, že žalovaný dostatočne
neposúdil jeho schopnosť splácať úver, spotrebiteľský úver je preto bez úročný a bez poplatkov, a teda

žalovaný právo na zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov nemá.
Súd pritom mal pri rozhodovaní o neodkladnou opatrení za to, že v konaní neboli súdom v tom
čase zistené resp. žalobcom osvedčené také skutočnosti, ktoré by svedčili o absolútnej neplatnosti
napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy (nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímny právny
inštitút, a z jej obsahu sa javí, že mohla byt uzavretá platne - bola vymedzená a uzavretá v súlade so

zákonom dostatočne určite a zrozumiteľne, vo forme osobitnej listiny, a spotrebiteľ bol riadne poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť). Na druhej strane však žalobca pre potreby vydania
neodkladného opatrenia v tom čase postačujúco deklaroval a osvedčil pochybnosti o tom, či žalovaný
ako veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť ako spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver (v zmluve sa o tom nenachádza ani zmienka) s tým, že uvedené by v zmysle
ust. § 11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. skutočne mohlo mať ten následok, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný tak právo na poplatky a úroky z úveru (a teda ani právo na ich

zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov) nemá.

7.1. Proti uvedenému uzneseniu o neodkladnom opatrení žiadna zo strán odvolanie nepodala. Žalovaný
všakvosvojompísomnomvyjadrenísožalobounesúhlasil,označiljuzašpekulatívnuaúčelovú,navrhol,
aby ju súd v celom rozsahu zamietol a neodkladné opatrenie zrušil.

7.2. K skutkovému stavu žalovaný uviedol, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa
18.05.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný symbol) XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“),
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- EUR, ktorý bol žalobca
povinný vrátiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,10 % ročne (ďalej len „Úver“), a že medzi
žalobcom a žalovaným bola v rovnaký deň uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda

“)nazákladeust.§551OZ.Dodal,ževzmyslečlánkuXIV.Zmluvysažalobcazaviazalvrátiťžalovanému
poskytnutý Úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 127,24 EUR (každá splátka sa skladala
z časti istiny a z časti zmluvného úroku), a nakoľko sa žalobca dostal do omeškania so splácaním
Úveru, žalovaný vyzval žalobcu na splnenie dlhu - na zaplatenie omeškaných splátok Úveru písomnými
upomienkami zo dňa 27.3.2018 až 27.2.2020 (ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zároveň

bližšie špecifikoval - spolu 23 upomienok), a vyzval žalobcu na plnenie aj prostredníctvom sms správ
zo dňa 22.08.2017 až 1.3.2020 (spolu 53 sms správ). Ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca svoju
povinnosť uhrádzať splátky Úveru neplnil riadne a včas, žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu
písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 03.04.2018
(ďalej len „Žiadosť“), v ktorej žiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo výške

pravidelnej splátky Úveru - nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy, a zamestnávateľ žalobcu
začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody a vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú
maximálnu výšku zrážok zo mzdy.

7.3. Vo vzťahu k žalobe samotnej žalovaný uviedol, že žalobu považuje za šikanóznu s tým,

že žalobca neosvedčil ani jednu skutočnosť, na ktorú sa v žalobe odvoláva, a jediným cieľom
žalobcu je oddialiť povinnosť plniť splátky Úveru. Tvrdil, že z predložených dôkazov je zrejmé, že
(i) nie je potrebné poskytnúť žalobcovi ochranu pred neprijateľnými podmienkami, nakoľko Dohoda
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku; (ii) medzi žalobcom a žalovaným bola Dohoda
uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto mal a aj má žalovaný legitímne právo na

výkon zrážok zo mzdy, (iii) žalovaný pred poskytnutím Úveru postupoval striktne v súlade s príslušnými
právnymipredpismi;a(iv)žalobcaÚversplácalvýlučneprostredníctvomzrážokzomzdy,ktorévykonáva
zamestnávateľ žalobcu.
Žalovaný má zároveň za to, že žalobca vo vzťahu k žalobe neosvedčil ani naliehavý právny záujem
na tom, či tu právo je alebo nie je. Uviedol, že vychádzajúc zo žalobného petitu žalobcu žalovaný

dedukuje, že žalobca odôvodňuje žalobcu ust. § 137 písm. c) CSP, žalovaný má však za to, že žalobca
nepreukázal Okresnému súdu Prešov naliehavý právny záujem, nakoľko ak žalobca poukazuje na
to, že tento je daný potrebou odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi stranami sporu
- tým, že bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom by dochádzalo
k uspokojeniu veriteľa, a to aj napriek možným neprijateľným podmienkam uvedeným v Zmluve a

Dohode, veriteľ si výšku dlhu sám diktuje, zrážky zo mzdy sa vykonávajú a dlžník nemá možnosť
ich priamo zastaviť, a dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa - tak predmetné
žalovaný odmieta, nakoľko má za to, že danými všeobecnými a vágnymi tvrdeniami žalobca nemohol
preukázať a ani nepreukázal naliehavý právny záujem, nakoľko (i) Dohoda a Zmluvy sú platnými
právnymi predpismi (pozn. súdu: žalovaný chcel zrejme uviesť „v súlade s“); (ii) Dohoda a Zmluva

neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a (iii) inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, ktorý upravuje OZ a ktorý nezakazujú žiadne právne predpisy na úseku
ochrany spotrebiteľa.

7.4. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným tvrdeniam sa žalovaný vyjadril takto:

Ad. (i) k námietke žalobcu, že žalovaný žalobcovi predložil listiny s tým, že ak žalobca chce získať Úver,
je potrebné, aby listiny podpísal, a že zo strany žalovaného nebolo žalobcovi nič vysvetlené, a nemal ani
vedomosť o tom, že Dohodu podpísal - žalovaný uviedol, že predmetné tvrdenia namieta, nakoľko súskutkovo nesprávne s tým, že pred samotným uzatvorením Zmluvy a poskytnutím Úveru boli žalobcovi
zo strany žalovaného predostreté nasledujúce dokumenty:
- návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 12.05.2017;

- prvá Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov zo dňa 12.05.2017; a
- prvé Štandardné európskej informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.05.2017.
Na základe uvedeného možno podľa žalovaného konštatovať, že žalobcovi boli pred samotným
uzatvorením Zmluvy (teda päť dní pred uzatvorením Zmluvy) predložené návrhy všetkých dokumentov,
ktoré sa k Zmluve a Úveru viažu. Tieto dokumenty žalobca prevzal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

Žalobca tak mal pred uzatvorením Zmluvy a Dohody všetky informácie o Úvere, a preto nemôže
obstáť tvrdenie žalobcu o tom že žalobca nevedel, čo podpisuje. Súčasne žalovaný poukázal aj na to,
že žalobca tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepodložil relevantnými dôkazmi, a preto možno
hodnotiť, že neuniesol dôkazné bremeno.
Ad. (ii) k námietke žalobcu, že text Dohody predstavuje formulárovú zmluvu a žalobca nemal možnosť
Dohodu odmietnuť podpísať - žalovaný uviedol, že predmetné tvrdenia namieta, nakoľko sú zjavne

nesprávne s tým, že ako vyplýva z obsahu Dohody, presnejšie z článku I. Dohody, žalobca podpisom
Dohody jasne deklaroval, že „uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné. Dlžník svojim
podpisom potvrdzuje, že si dohodu prečítal a má ju záujem uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli
vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet Veriteľa.“
Súčasne v článku III., ods. 7 Dohody bolo uvedené, že „ako dlžník máte zákonnú možnosť odmietnuť

uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíšete.“ Z uvedeného je tak podľa žalovaného nepochybné, že
uzatvorenie Dohody bolo dobrovoľné a tvrdenia žalobcu tak neobstoja, a čo sa týka tvrdenia žalobcu o
tom, že ak chcel získať Úver, musel Dohodu podpísať, tak tu ide o zjavne nesprávne tvrdenie, nakoľko
ako vyplýva z článku III. ods. 1 Zmluvy: „podmienkou pre čerpanie úveru Dlžníkovi je riadne uzavretie
tejto Zmluvy. Veriteľ poskytne Dlžníkovi úver dňa 19.05.2017 (Deň poskytnutia úveru).“ Na základe

uvedeného je tak podľa žalovaného nepochybné, že na poskytnutie Úveru bolo jedinou podmienkou
uzatvorenie Zmluvy a nie aj Dohody tak ako to tvrdí žalobca, k čomu žalovaný poukázal na právne závery
Krajského súdu v Kosiacich, ktorý v uznesení zo dňa 17.12.2019, č. k.: 6Co/287/2019 (pri posúdení
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ so spotrebiteľmi uzatvára) v bode 31. a 32.
judikoval, že: „dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

keďže ide o samostatnú dohodu a žalobkyňa v návrhu netvrdí žiadne neprijateľné podmienky v tejto
dohode“ a „nemožno sa stotožniť ani s jej tvrdením, že samotná skutočnosť, že k podpisu dohody o
zrážkach zo mzdy a zmluvy o úvere došlo v rovnaký deň má nasvedčovať tomu, že podpísanie úverovej
zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd uvádza, že v článku
III. bod 7 dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa poučená o možnosti odmietnuť túto dohodu tým,

že ju nepodpíše, čo bolo zvýraznené tmavým písmom, a tým je vyvrátené jej tvrdenie o podmieňovaní
uzavretia zmluvy o úvere uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa teda mala na výber, či
uzavrie dohodu o zrážkach zo mzdy alebo sa dohodne s veriteľom na inom spôsobe zabezpečenia
pohľadávky z úverovej zmluvy.“
Ad. (iii) k námietke žalobcu, že žalovaný si sám výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek

odsúhlasenia súdom - žalovaný uviedol, že predmetné tvrdenia odmieta, je zjavne nesprávne a scestné,
nakoľko:
- Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má žalovaný
nakladať s plnením žalobcu (ust. článku II. 8,9 a článku IX. Zmluvy);
- Dohoda vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom

zrážok zo mzdy a jednak obmedzujú žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy a to z nasledovných
dôvodov:
-- Dohoda vymedzuje maximálnu výšku pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy
uspokojená sumou 7.673,40 EUR (článok II. bod 1 Dohody);
-- zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej)

pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody);
-- žalovaný ako veriteľ je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu pohľadávky.
-- žalovaný oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy žalobcu o výške jeho aktuálneho dlhu, a to aj s
presným výpočtom výšky tohto dlhu podľa Zmluvy.
Žalovaný k tomu tiež poukázal na bod 33. odôvodnenia vyššie uvedeného Uznesenia Krajského súdu v

Kosiacich (zo dňa 17.12.2019, č. k.: 6Co/287/2019), podľa ktorého: „dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na
zabezpečenie záväzkov a je upravená v § 551 Obč. zák. a je akceptovaná aj ako spôsob zabezpečenia
pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv (§ 5a zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).“Ad. (iv) k námietka žalobcu, že Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a platnosť Dohody
považuje za spornú - žalovaný uviedol, že predmetné tvrdenia namieta, nakoľko ako už uviedol Dohoda
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a nemôže obstáť ani tvrdenie o tom, že Dohoda je

sporná, keďže toto je postavené len na vágnych tvrdeniach. Žalovaný uviedol, že ust. § 551 ods. 1
OZ jasne definuje, že „uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.“, a zákon o ochrane spotrebiteľa v ust. § 5a ods. 1 písm. a) zároveň jasne vymedzuje,
že „neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť.“ Z uvedeného je tak podľa žalovaného nepochybné, že samotný OZ a Zákon
o ochrane spotrebiteľa predpokladajú uzatvorenie a následné využitie dohody o zrážkach zo mzdy ako
zabezpečovacieho prostriedku k spotrebiteľskej zmluve. Dohoda je tak platným právnym úkonom.
Ad. (v) k námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočným spôsobom posúdil schopnosť žalobcu splácať

Úver, a preto je potrebné považovať Úver za bezúročný a bez poplatkov - žalovaný uviedol, že
predmetné tvrdenia odmieta, nakoľko neodrážajú skutkový stav veci. Uviedol, že pred poskytnutím
Úveru postupoval striktne podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a dôkladne skúmal schopnosť
žalobcu ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy s tým, že ako vyplýva z ust. § 7 ods. 2

Zákona o spotrebiteľských úveroch je nepochybné, že vo vzťahu k posúdeniu schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver je potrebná aj súčinnosť samotného spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že
posúdil nasledujúce údaje, ktoré boli poskytnuté žalobcom na účely skúmania schopnosti žalobcu ako
spotrebiteľa splácať Úver:
1) Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 12.05.2017, na základe ktorého je zrejmé

nasledujúce:
- spoločným príjmom žalobcu pred poskytnutím Úveru bola suma vo výške 1.182,00 EUR, ktorý bol
zložený z priemerného čistého mesačného príjmu vo výške 1.182,00 EUR;
- spoločnými výdavkami žalobcu pred poskytnutím Úveru bola suma vo výške 607,54 EUR;
- žalobca pred poskytnutím Úveru disponoval s voľným príjmom vo výške 279,46 EUR;

- žalobca čestne vyhlásil, že (i) nebol na neho alebo na majetok Žalobcu vyhlásený konkurz alebo
povolená reštrukturalizácia, (ii) nie je v omeškaní s plnením svojich záväzkoch voči iným veriteľom,
(iii) nie je politicky exponovanou osobou v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov
a (iv) nie je vedený súdny spor alebo iné súdne alebo administratívne či iné konanie, ktoré by mohlo
ovplyvniťschopnosťŽalobcusplniťjehozáväzkyzozáväzkovéhovzťahu,akvzniknenazákladeŽiadosti

o poskytnutie SÚ;
- žalobca súčasne čestne vyhlásil, že všetky informácie, údaje a vyhlásenia, ktoré vyhlásil v Žiadosti o
poskytnutie úveru sú úplné a pravdivé.
2) Potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca zo dňa 12.05.2017 , na základe
ktorého je zrejmé, že priemerný čistý príjem žalobcu za posledný kalendárny mesiac bol vo výške 1.089

EUR.
Žalovaný k tomu dodal, že nevyhodnotil len údaje, ktoré boli žalovanému poskytnuté zo strany žalobcu,
ale vykonal aj vlastné šetrenie za čelom zistenia schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať Úver, a
to nasledujúcim spôsobom:
1) lustráciou žalobcu v Registri insolvencií zo dňa 12.05.2017- na základe výstupu bolo zrejmé, že

žalobca nebol evidovaný v Registri insolvencií;
2) lustráciou žalobcu v Registri úverov zo dňa 12.05.2017 - na základe výstupu bolo zrejmé, že žalobcovi
nebol poskytnutý žiaden úver;
3) lustráciou žalobcu v Registri - CRIF - nebankových subjektov zo dňa 12.05.2017 - na základe výstupu
bolo zrejmé, že žalobcovi boli poskytnuté tri (3) spotrebiteľské úvery / pôžičky z nebankových subjektov.

Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k zistenému je možné vyhodnotiť že:
- prvý spotrebiteľský úver bol žalobcovi poskytnutý v období od 20.12.2016 do 31.03.2017 - žalobca celý
spotrebiteľský úver splatil a bez omeškania;
- druhý spotrebiteľský úver bol žalobcovi poskytnutý v období od 29.11.2016 do 15.12.2023 - žalobcovi
zostávalo uhradiť 80 splátok. Žalobca nebol v omeškaní;

- tretí spotrebiteľský úver bol žalobcovi poskytnutý v období 31.03.2017 do 20.03.2027 - žalobcovi
zostávalo uhradiť 119 splátok. Žalobca nebol v omeškaní.
Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že je tak nepochybné, že žalobca pred poskytnutím Úveru
uhrádzalvprospechinýchveriteľovsplátkyzaspotrebiteľskéúvery/pôžičkyspoluvovýške295,00EUR/mesačne, predmetná suma bola zohľadnená vo vzťahu k skúmaniu schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, a tak možno zhodnotiť, že žalovaný postupoval pred poskytnutím Úver
striktne podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ad. (vi) k námietke žalobcu, že jediným zámerom žalovaného bolo obohatenie sa na úkor Žalobcu
poukazom na to, že v Zmluve na strane 2 sú uvedené bankové spojenia pre úhradu pravidelných splátok
a ostatných záväzkov, pričom sú tam uvedené ďalšie štyri účty (úvery), ktoré žalovaný nezobral do
úvahy pri posudzovaní, či žalobca bude schopný splácať úver - žalovaný uviedol, že predmetné tvrdenia
namieta, nakoľko sú zjavne nesprávne a scestné s tým, že ide o bankové účty žalovaného, na ktoré

môže žalobca uhrádzať splátky Úveru, a nie je mu preto zrejmé z tvrdenia žalobcu, čo svojimi tvrdeniami
myslel, nakoľko sú zjavne nesprávne.

7.5. Na záver svojho písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobu žalobcu považuje za šikanózny
výkon práva, a to z dôvodu, že žalobca dlhodobo šikanóznym spôsobom atakuje žalovaného. Poukázal
na to, že medzi žalobcom ako žalovaným a žalovaným ako žalobcom je na Okresnom súde Bratislava

II. vedené súdne konanie pod sp. zn.: 7C/55/2019, na základe ktorého žalovaný požaduje od žalobcu
sumu vo výške 1.483,75 EUR s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej v dôsledku
šikanóznehovýkonupráv.Uviedol,žežalobcadlhodoboatakuježalovanéhošikanóznymspôsobom,ato
ako cez Národnú banku Slovenska, tak aj podávaním trestných oznámení, a má za to, že podanie žaloby
v tomto konaní je vyvrcholením snáh žalobcu ohľadom šikanózneho výkonu práva. Podľa žalovaného

je potrebné, aby Okresný súd Prešov prihliadol aj na predmetnú skutočnosť, nakoľko to potvrdzuje fakt
o tom, že žaloba žalobcu je účelová.

7.6. S poukazom na princíp právnej istoty a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí žalovaný napokon
poukázal aj na viaceré konkrétne konania na všeobecných súdoch (špecifikované označením súdu

a spisovej značky), kde bol účastníkom, v ktorých súdy posudzovali jeho zmluvnú dokumentáciu, a
v ktorých rozhodli v jeho prospech s tým, že táto zmluvná dokumentácia neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a zároveň neobsahuje ani ustanovenia, ktoré spôsobujú zjavný nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

8. Žalobca, zastúpený advokátom, sa následne k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne
nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval s
tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (viď aj § 291
ods. 3 CSP).

9. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednáva, na ktoré sa strana žalobcu neustanovila, svoju
neúčasť však ospravedlnila a žiadala, aby súd rozhodol vo veci aj bez ich prítomnosti, a to v zmysle ich
„vyjadrení a podaní“, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany

sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nepopretých) riadne (konkrétne) uvedených tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a §
186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil podstatný skutkový stav tak (v rozsahu a obsahovej
zhode s tým) ako ho strany sporu vo svojich podaniach v rozhodných nesporných okolnostiach riadne

(konkrétne) a včas opísali, a to najmä v rozsahu nepopretých tvrdení žalovaného uvedených v jeho
podrobnom opise skutkového stavu.

11. Tvrdenia žalobcu o tom, že nebol vopred oboznámený s dohodou o zrážkach zo mzdy, že ju musel
podpísať ak chcel úver získať (hoci súčasne tvrdil, že dokonca si údajne vôbec nie je vedomý, že

mal takúto dohodu podpísať), a že žalovaný dostatočným spôsobom neposúdil jeho schopnosť splácať
uver, totiž žalovaný účinne poprel uvedením vlastných tvrdení a predložením listinných dôkazov, pričom
žalobca na tieto skutočnosti nijako nereagoval, vo vzťahu k svojim tvrdeniam nenavrhol žiadne dôkazy,
a žiadne iné konkrétne skutkové tvrdenia neuviedol a ani dôkazy na ich preukázanie nenavrhol. Na
druhej strane konkrétne skutkové tvrdenia žalovaného nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod

pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), a sporné tak neboli.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

14. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

15. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

16. Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky.

17. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

18.Podľa§5aods.1písm.a)zák.č.250/20007Z.z.oochranespotrebiteľaneprípustnéjezabezpečenie

uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

19. V danom prípade sa žalobca domáhal toho, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného „zdržať sa

použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.5.2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon
zrážok zo mzdy a iných príjmov“. Uplatnený nárok pritom odvodzuje z toho, že dohodu o zrážkach zo
mzdy považuje jednak za absolútne neplatnú, a tiež z toho, že žalovaný dostatočne neposúdil jeho
schopnosť splácať úver, spotrebiteľský úver je preto bez úročný a bez poplatkov, a teda žalovaný právo
na zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov nemá.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí
pritom obsahovať aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ktoré musí byť dostatočne určité
tak, aby (aj v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ za primeraného použitia ust. § 151b ods. 1,2 ,3 OZ) bolo

dostatočne zrejmé aká celková pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne podľa akého
konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody identifikovať),
by mala byť touto dohodou zabezpečená. Ďalej musí obdobným spôsobom obsahovať aj určenie výšky
dohodnutých splátok, a v prípade, že zabezpečuje uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy, zákon pri nej navyše vyžaduje, aby bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, a

spotrebiteľ bol pri nej poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Všetky tieto
náležitosti pritom, tak ako to vyplýva zo skutočností uvedených žalovaným a ním predložených listín,
splnené boli.

21. Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, bola v nej presne

špecifikovaná zabezpečovaná pohľadávka, a to odkazom na konkrétnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX G. konkrétnu výšku pohľadávky 7.634,40 Eur. Rovnako tak v nej bola dostatočne
určito a zrozumiteľne dohodnutá i výška mesačných zrážok 127,24 Eur, a žalovaný ako veriteľ podľa
jej textu (čl.III), ktorý bol navyše osobitne zvýraznený hrubším písmom, poučil žalobcu ako dlžníka
o dôsledkoch jej uzavretia (u ktorého pritom, i vzhľadom na jeho pracovnú pozíciu policajta - podľa

žiadosti o poskytnutie úveru i potvrdenia zamestnávateľa o príjme - možno rozumne predpokladať
minimálne priemernú intelektuálnu úroveň ako i pozornosť a obozretnosť pri jeho písomných právnych
úkonoch ), a rovnakým spôsobom ho výslovne upozornil (čl. III bod 7), že ako dlžník má zákonnú
možnosť jej uzavretie odmietnuť tým, že ju nepodpíše. Vzhľadom na to tak všetky zákonom vyžadovanénáležitosti pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy naplnené boli a súdu nie je zrejmé, čo viac mal
žalovaný pre jej platnosť za daných okolností primerane urobiť. Ani v ďalšom konaní, obdobne ako to súd
uviedol predbežne už predtým (bez reakcie žalobcu) v uznesení o neodkladnom opatrení, tak neboli ani

dodatočne žalobcom preukázané resp. súdom zistené také skutočnosti, ktoré by svedčili o absolútnej
neplatnosti napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy (nakoľko dohodu o zrážkach zo mzdy jednak samú o
sebe nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže predstavuje legitímny a zákonom
dovolený právny inštitút, a zároveň z jej obsahu sa javí, že bola uzavretá platne - bola vymedzená a
uzavretá v súlade so zákonom dostatočne určite a zrozumiteľne, vo forme osobitnej listiny, a spotrebiteľ

bol riadne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť).

22. Ako nedôvodné sa pritom v ďalšom konaní (po vydaní neodkladného opatrenia) napokon ukázali aj
tvrdenia žalobcu, že žalovaný dostatočne neposúdil jeho schopnosť splácať úver, a spotrebiteľský úver
je preto bez úročný a bez poplatkov - z ktorých by napokon aj tak mohlo vyplývať (nanajvýš) iba to, že
žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie v celom

rozsahu (keďže uvedená skutočnosť by nemala vplyv na absolútnu neplatnosť dotknutých právnych
úkonov a právo žalovaného žiadať zrážky aspoň do výšky istiny - tak ako to súd vyjadril už v rozhodnutí o
neodkladnom opatrení, a to obmedzením povinnosti žalovaného zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy
žalobcu podľa tejto dohody len nad sumu prevyšujúcu spolu v súčte všetkých platieb a zrážok zo mzdy
žalobcu sumu 5.000,- Eur). Žalovaný totiž tieto tvrdenia žalobcu v celom rozsahu poprel a reagoval na

nich uvedením množstva konkrétnych údajov o podrobnom posúdení schopností žalobcu úver splácať /
tak ako je to uvedené v bode 7.4 Ad. (v) tohto odôvodnenia/, ktoré zároveň doložil listinnými dôkazmi,
z ktorých jasne vyplýva, že si pred uzavretím zmluvy o úvere so žalobcom ako spotrebiteľom svoju
povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver splnil. Okrem
toho podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý poukázal žalobca (v

znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), sa sankcia následku (fikcie) úveru bez úrokov a bez
poplatku neuplatňuje ak ide len o situáciu, že si veriteľ túto povinnosť nesplnil dostatočným spôsobom,
či správne, ale len vtedy, ak by túto povinnosť porušil hrubým spôsobom, o čom však v tomto prípade
vzhľadom na jeho postup uvažovať nemožno. Súd pritom z predložených listín nezistil ani žiadny iný
dôvod, pre ktorý by sa mal dotknutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pre ktorý by sa

mal žalovaný „zdržať použitia Dohody o zrážkach zo mzdy na výkon zrážok“ aspoň v nejakom menšom
rozsahu (napr. len nad sumu istiny), a preto súd túto žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

23. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie, v danom prípade bolo v súvislosti s touto vecou počas tohto
konania vo vzťahu medzi stranami sporu nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu

Prešov č.k. 13C/6/2020-16 zo dňa 2.3.2020, ktoré by mal súd vzhľadom na výsledky tohto konania v
zmysle ust. § 336 ods. 4 v spojení s ust. § 335 CSP spolu s týmto rozsudkom zrušiť, nakoľko však účinky
takéhoto rozhodnutia (zrušenia uvedeného neodkladného opatrenia) by nastali až právoplatnosťou
tohto rozsudku a uvedené neodkladné opatrenie bolo aj tak časovo obmedzené len do právoplatného
skončenia konania vo veci samej (a právoplatným rozhodnutím teda skončí), súd sa z dôvodov tejto

zrejmej nadbytočnosti jeho zrušením v tomto konaní napokon už bližšie ani nezaoberal.

24. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému jemu vzniknuté trovy tohto
konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať,
aby ich znášal sám, strany netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k začatiu alebo
trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a preto
musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu v konaní. V súvislosti s
eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého stupňa zároveň poukazuje

aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS
3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné
konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného
súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nieje jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že
ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto
výnimky,platípravidlovšeobecné.Inýmislovamipovedané,povinnosťodôvodnenianákladovéhovýroku

z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“

26. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na
plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.