Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203751
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118203751.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XX, F., Rakúska republika, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Zajac, Jána Stanislava 39,
Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, LL,M., so sídlom Pavlínska 24, 917 01 Trnava, správca
konkurznej podstaty úpadcu ELSO spol. s r.o., v konkurze, so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014,931 01

Šamorín, IČO: 31 337 511, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č. k. 36Cbi/12/2018-61 zo dňa 18.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala povoliť obnovu konania vedeného na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/7/2012 odmietol s poukazom na § 413 ods. 1 písm. b/ C.s.p. z dôvodu
oneskoreného podania a podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil odkazom na obsah spisu z ktorého zistil, že žalobkyňa podala žalobu na
poštovú prepravu dňa 25.4.2018, ako je preukázané podacou pečiatkou prijímajúcej pošty umiestnenou

na obálke obsahujúcej žalobu, doručenej súdu dňa 27.4.2018 (č.l. 11 ) Lehota na podanie žaloby na
obnovu konania je upravená v ust. § 403 C.s.p. a žalobkyňa žalobu na obnovu konania podala až
po uplynutí zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty plynúcej v rámci trojročnej objektívnej lehoty od
právoplatnosti rozhodnutia, teda ju podala oneskorene.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z úradného záznamu súdnej tajomníčky (č.l.60) zo dňa 17.12.2018,

ktorázistila,žežalobanaobnovukonaniabolaOkresnémusúduTrnavadoručenápoštoudňa27.4.2018,
ako vyplýva potvrdenie na č.l. 11 spisu, v tento deň bola na podateľni súdu zapísaná, naskenovaná a
bola jej pridelená sp. zn.: 36Cbi/12/2018. Ak by bola žaloba podaná elektronicky dňa 19.4.2018, tak
podľa stanoviska súdnej tajomníčky uvedenej v úradnom zázname, by žaloba bola podateľňou súdu
v čase stránkových hodín ihneď zapísaná. Ak by advokát žalobkyne podal žalobu elektronicky dňa
19.4.2018 v čase 17:52, t.j. v čase, kedy sa na podateľni tunajšieho súdu nikto nenachádzal, žaloba by

bola zapísaná s dátumom 20.4.2018. Ak by advokát žalobkyne podal žalobu dňa 19.4.2018 e-mailom,
podateľňa tunajšieho súd by žalobu zapísala hneď v ten deň, ako bol e-mail doručený súdu, ak by bol
podaný počas pracovného času. Avšak na žalobu by sa neprihliadalo z dôvodu, že žaloba zaslaná e-
mailom musí byť v lehote troch dní doplnená v písomnej forme, alebo cez ústredný portál verejnej správy
(ÚPVS). Lehota v tomto prípade dodržaná nebola. (cestou pošty doručené dňa 27.4.2018)

4. Na základe vyššie uvedeného úradného záznamu prvoinštančný súd tak skonštatoval, že žaloba
na obnovu konania nebola podaná včas a tým nebol ani dôvod rozhodovať o návrhu na odkladvykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36 Cbi/7/2012-140 zo dňa 18.02.2015 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31CoKR/3/2015-176 zo dňa 20.06.2016, preto i návrh na
odklad vykonateľnosti zamietol.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolania a žiadala, aby
odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konania a
nové rozhodnutie. V odvolaní argumentovala tým, že žaloba na obnovu konania, súčasťou ktorej bol aj
návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov bola konajúcemu súdu doručená v elektronickej

podobe bez autorizácie dňa 19.04.2018 v čase 17:52 hod. Uvedené bolo odoslané z e-mailovej
adresy právneho zástupcu žalobkyne na adresu súdu prvej inštancie: A.. Uvedený email sa právnemu
zástupcovi žalobcu z emailovej adresy súdu ako nedoručený nevrátil, preto nemal dôvod pochybovať
o tom, že žaloba bola doručená riadne a včas dňa 19.04.2018. Obsahovo totožné podanie zo dňa
19.04.2018 bolo následne súdu doručené dňa 27.04.2018 v listinnej podobe i s prílohami. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd lehotu na doplnenie

podaniaurčilvrozsahu3dní,ktorábolauvedená vust.§42ods.1O.s.p.,alektorábolaust.§125ods.2
C.s.p.zmenenánalehotu10dní,pretokonštatovanieprvoinštančnéhosúduopovinnostidoplniťpodanie
zaslané e-mailom v lehote 3 pracovných dní v písomnej forme je nesprávne. Žaloba na obnovu konania
bola súdu doručená dňa 19.04.2018 o 17:52 hod. v elektronickej podobe bez autorizácie, uvedené
podanie v zákonnej 10-dňovej lehote bolo doplnené doručením súdu v listinnej podobe, preto podanie zo

dňa27.04.2018trebapovažovaťzapodaniezodňa19.04.2018.Prvoinštančnýsúduvádza,žeakžaloba
na obnovu konania bola súdu elektronicky doručená dňa 19.04.2018 v čase 17:52 hod., tak toto tvrdenie
nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Takéto skutkové závery sú ale v rozpore s obsahom spisu,
pretože žalovaný v konaní nenamietal a nerozporoval doručenie podania vo veci samej elektronickými
prostriedkami len poukázal na to, že informácia o doručení podania vo veci samej dňa 19.04.2018 mu

zo strany súdu prvej inštancie nebola poskytnutá. Pochybenie súdu prvej inštancie v procese zápisu a
pridelenia spisovej značky podaniu žalobcu doručené súdu e-mailom dňa 19.04.2014 nemožno vykladať
na ťarchu žalobkyne, ktorá postupovala v súlade s § 125 C.s.p. a nemožno z neho vyvodzovať záver,
že došlo k márnemu uplynutiu subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania,
ako je vyžadované § 403 ods. 1 C.s.p. Odvolateľka má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď skonštatoval, že podanie žalobcu vo
veci samej bolo súdu doručené až dňa 27.04.2018 a tak oneskorene. Rozhodnutie súdu vychádza i z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd elektronické podanie pri doručovaní v písomnej forme
neposudzoval podľa § 125 C.s.p., ale podľa § 42 ods. 1 O.s.p. a súd prvej inštancie tak nesprávnym
právnym postupom znemožnil žalobkyni uskutočniť jej procesne patriace práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť, pretože
včasnosť podania žaloby na obnovu konania žalobkyňa nepreukázala a dôkaz v podobe výpisu
predložila až v odvolacom konaní, na ktorý by sa nemalo vôbec prihliadať. Dôkazné bremeno na

preukázanie včasnosti podania žaloby znáša žalobkyňa, ktorej nič nebránilo k žalobe priložiť údajnú
emailovú správu zo dňa 19.04.2018 a takto neurobila ani potom, ako bola žalovaným v jeho vyjadrení
zo dňa 30.08.2018 včasnosť podania žaloby spochybnená. Dôkaz predložený až v odvolacom konaní
za situácie, keď k jeho predloženiu v konaní o žalobe na obnovu konania pred súdom prvej inštancie
nebránila žiadna prekážka, nemôže byť tak pripustený. Okrem toho žalovaný spochybnil i pravosť

výpisov z údajných emailov, ktoré boli súdu predložené, pretože takéto je možné jednoducho vytvoriť v
akomkoľvek textovom editore, a preto nie sú spôsobilým dôkazným prostriedkom.

7. Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu podala žalobkyňa odvolaciu repliku zo dňa 29.01.2019 (č.l.
96). Poukázala na to, že na žalobe na obnovu konania trvá, táto bola podaná riadne a včas, súdu

doručená v elektronickej podobe bez autorizácie a zastáva názor, že dôkaz - email, predložený až v
odvolacomkonanízasituácie,žejehopredloženiuvkonanívžalobenaobnovukonanianebránilažiadna
prekážka je účelová a nesprávna interpretácia predpisu. K žalobe nemohol byť priložený údaj o odoslaní
e-mailovej správy zo dňa 19.04.2018, ktorou sa práve žaloba doručovala súdu. Rovnako popiera i
názor žalovaného, podľa ktorého tzv. printscreen e-mailu je dôkazom predloženým až v odvolacom

konaní. Žalobkyňa vo vzťahu k tomuto e-mailu nemala dôvodné pochybnosti o jeho doručení a potrebu
preukazovať, či bol súdu doručený, pretože sa do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobkyne
sa nevrátil. Situácia, ktorá nastala na súde prvej inštancie považuje žalobkyňa za neštandardnú a zrejmedošlo k pochybeniu podateľne súdu prvej inštancie v procese zápisu prideľovania spisovej značky
podaniu doručenému súdu dňa 19.04.2018, ktorú skutočnosť potom nemožno vykladať na jej ťarchu.

8. Na odvolaciu repliku žalobkyne reagoval žalovaný odvolacou duplikou zo dňa 21.02.2019 (č.l. 109).
Zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol už vo vyjadrenie k podanému odvolaniu.

9. Podaním zo dňa 03.12.2019 žalobkyňa doplnila odvolanie o právnu argumentáciu obsiahnutú v
nálezoch Ústavného súdu SR III.ÚS331/04, III.ÚS249/08, IV.ÚS379/08, III.ÚS305/11, v zmysle ktorých

v prípade, ak záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty a jeho preukázanie je mimo
rozumných pochybností, je potrebné vychádzať z predpokladu, že podanie bolo urobené včas. Opačným
výkladom by bol nepochybne porušený princíp zákazu denegatio iustitiae.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je opodstatnené a založilo dôvod pre zrušenie uznesenia prvoinštančného súdu

podľa § 389 ods.1 písm. b / C.s.p. , ktorý nie je možné potvrdiť ani zmeniť .

11. Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
príslušného procesného predpisu.

13. Základom odvolania je existencia odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľka označila podľa ust. § 365
ods.1 písm. b/ f/, h/ C.s.p.

14. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument síce nie je bezbrehý a jeho naplnenie
je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite,
ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému
zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože

bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.

15. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie sú nedostatočné a následne nesprávne. V súdenom prípade musí ísť o také skutkové
zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor, skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazovnevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i

dôležitosti.

16. Právna vada rozhodnutia, ktorá je obsiahnutá v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového

zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak aj použil správny právny
predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

17.Vyhodnotením odvolacích argumentov žalobkyne pri preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s
postupom prvoinštančného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a právnym posúdením veci
odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľke a skonštatovať, že prvoinštančné konanie, výsledkom ktorého
je odvolaním napadnuté uznesenie trpí vadami, ktoré založili dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

18. Odvolací súd sa predovšetkým zameral na splnenie podmienky dodržania lehoty vyžadovanej ust.
§ 403 ods.1 C.s.p. ktorá je určujúcou pre posúdenie včasnosti podania žaloby na obnovu konania.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba je opatrená podacou pečiatkou súdu, podľa ktorej podanie bolo
doručené súdu poštou dňa 27.04.2018 o 7:59:19 hod. (č.l.11), čo preukazuje „Potvrdenie“, ktorým súd
uvedením dňa a hodiny potvrdzuje prijatie návrhu na začatie konania a meno sudcu, ktorému bola vec
na rozhodnutie pridelená. Na základe údajov uvedených v „Potvrdení“ žalovaný označil podanie žaloby

za oneskorené, s čím žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.10.2018 nesúhlasila a uviedla, že žalobu podala
elektronicky dňa 19.04.2018 v čase 17:52 hod. a podanie doručené súdu dňa 27.04.2018 poštou je jeho
dodatočné doručenie v listinnej podobe do 10 dní ako vyžaduje ust. § 125 ods.2 C.s.p.

20. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zmeškaní lehoty založil na zisťovaní vykonanom súdnou

tajomníčkou R. O. dňa 17.12.2018, ktorá popísala zistenia z elektronického súdneho spisu v Úradnom
zázname (č.l. 60) a ktoré závery prvoinštančný súd prevzal do odôvodnenia rozhodnutia bez toho, aby
sa vyporiadal s nesprávnym údajom o lehote troch dní, v ktorej sa musí žaloba doručená e-mailom
doručiť súdu v listinnej podobe, hoci už od 01.07. 2016 platí lehota desiatich dní. Následne súd žalobu
podľa § 413 ods.1 písm.b/ C.s.p. odmietol.

21. Odvolací súd vzhľadom na tvrdenia žalobkyne uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie
a s prihliadnutím na výpis e-mailu, ktorý žalovaný čo do pravosti spochybňoval, vykonal šetrenie k
zisteniu doručenia žaloby jednoduchou e-mailovou správou bez autorizácie na elektronickú adresu
A. a to nahliadnutím do záložnej elektronickej schránky mailov Okresného súdu Trnava, ktorá sa

nachádza na serveri MS SR a ku ktorej má prístup i pracovník oddelenia informatiky na Krajskom súde v
Trnave. Prostredníctvom pracovníka informatiky odvolací súd zistil, že na prijímajúci server elektronickej
schránky Okresného súdu Trnava bol dňa 19.04.2018 o 17:53 hod. doručený e-mail v časti predmetu
označený ako - podanie žaloby (žaloba), obsahujúci prílohy : Žaloba na obnovu konania -B. T..pdf, ktorý
bol odoslaný z adresy G. s dátumom 19.apríla 2018, 17:52. Uvedené zistenie je konštatované i v

Úradnom zázname, ktorý je súčasťou tohto spisu.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih
odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu - i keď sa tak stalo po úradných
hodinách súdu. Ak subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť dňom

19.01.2018, tak podľa § 121 ods. 3 C.s.p. uplynula dňa 19.04.2018. Pre kvalifikované podanie sa
vyžaduje, aby žaloba doručená elektronicky do schránky „A.“, keďže išlo o elektronické podanie e
mailom, bolo podľa § 125 ods. 1 C.s.p. dodatočne do 10 dní doručené v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe autorizované podľa cit. zák.23. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančnému súdu bolo podanie zapísané ako „Potvrdenie“ na č.l. 11
už doručené elektronicky dňa 19.04.2018, ktoré bolo súdu dňa 27.04.2018 doručené v listinnej podobe,

čo znamená, že podanie doručené do e-mailovej schránky súdu bolo podaním, ktoré po jeho doručení
v listinnej podobe vyvolávalo účinky, ktoré s tým zákon spája. Listinná podoba je zhodná s podobou
elektronickou bez autorizácie, preto podanie doručené prvoinštančnému súdu elektronicky e-mailovou
poštou bez autorizácie dňa 19.01.2018 doplnené v listinnej podobe a doručené súdu dňa 25.04.2018,
ktorého obsahom bola žaloba na obnovu konania bolo podané včas.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1
písm.b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
sa musí prvoinštančný súd už zaoberať samotným podaním. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej
inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.)

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).