Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913204405
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5913204405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

ačlenovsenátuJUDr.FrantiškaPotockéhoaMgr.ZuzanyHartelovej,vprávnomsporežalobkyne:Ing.J.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. B. č. XX/X, zastúpená splnomocneným zástupcom Šiška & Partners,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Palisády č. 33, IČO: 36 861 961, proti žalovanému: Katolícka univerzita v
Ružomberku, so sídlom Ružomberok, Námestie A. Hlinku č. 60, zastúpená splnomocneným zástupcom
Hrušovský Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Odborárska č. 5, IČO: 47 257 059, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Cpr 1/2013-1503 zo dňa 9. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRužomberokčiastočnýmrozsudkomč.k.5Cpr1/2013-1503zodňa09.07.2015rozhodol,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni listom zo dňa 10.04.2013
doručeným žalobkyni dňa 10.04.2013 je neplatné. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Konštatoval, že žalobou podanou na súde dňa 03.06.2013, ktorej znenie súd pripustil na pojednávaní

konanom dňa 14.11.2013, žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
dané žalovaným žalobkyni listom zo dňa 10.04.2013, doručeným žalobkyni dňa 10.04.2013, je neplatné
a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej náhradu mzdy titulom neplatného okamžitého
skončenia pracovného pomeru za obdobie odo dňa 22.04.2013 až do právoplatnosti rozsudku spolu s
úrokom z omeškania.
Žalobkyňa so žalovaným dňa 29.06.2009 uzavrela pracovnú zmluvu ako tajomníčka Pedagogickej
fakulty Katolíckej univerzity (ďalej len „PF KU") s miestom výkonu práce Ružomberok s dňom nástupu

01.07.2009. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Pracovnú zmluvu vrátane dodatkov k
pracovnej zmluve v mene žalovaného na základe oprávnenia podpísal dekan PF KU. Dňa 10.04.2013
bola žalobkyni žalovaným v zastúpení rektorom KU doručená doručená listina označená ako „okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonníka práce"), v ktorej listine sú označené tri dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru, a to: 1. osoby, ktoré užívajú byt na ulici Š. C.. XX v O., ako aj apartmány
na Y. Q.. X v budove súp. č. XXXX, O., ktorých oprávneným užívateľom je zamestnávateľ žalobkyne,

neplatia úhrady za užívanie v prospech zamestnávateľa - KU v Ružomberku, ale len prevádzkové
náklady v prospech súkromného neinvestičného fondu pôsobiaceho pod názvom Fond Ladislava
Pyrkera n. f., ktorý nie je a ani nikdy nepatril do vnútornej organizačnej štruktúry zamestnávateľa
žalobkyne, 2. žalobkyňa vo funkcii odborne spôsobilého zamestnanca KU osobne prevzala od Ing. O. T.,PhD. poplatky súvisiace s knižničnými službami detašovaného pracoviska PF KU v Poprade vo výške
751,44eurvybranévprospechjejzamestnávateľa,ktorévšaknevložilanabankovýúčet,alenabankový
účet súkromného neinvestičného fondu - Fond Ladislava Pyrkera, n. f., 3. nezabezpečila zákonné

vyberanie poplatkov za štúdium v súlade so Sadzobníkom poplatkov PF KU, keďže za štúdium neboli
zaplatené poplatky v 38 prípadoch, čo predstavuje škodu vo výške 3.818 eur a v 111 prípadoch bola
neoprávnene zaplatená len časť poplatku, čo predstavuje objem nezaplatených finančných prostriedkov
spolu vo výške 6.608,50 eur. Uvedeným konaním žalobkyňa porušila povinnosť obsiahnutú v § 81 písm.
e/ Zákonníka práce, a to hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré jej zveril zamestnávateľ, chrániť jeho

majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa, ako aj povinnosti podľa pracovného poriadku KU Ružomberok.
Podľa súdu okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ vopred prerokoval podľa § 74
Zákonníka práce s Radou základných organizácií Odborového združenia pracovníkov školstva a vedy
KU v Ružomberku dňa 10.04.2013, pričom táto na prerokovaní dňa 10.04.2013 vyjadrila súhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b/

Zákonníka práce. Žalobkyňa listom zo dňa 22.04.2013 oznámila žalovanému a súčasnej PF KU v
zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada zamestnávateľa, aby jej
umožňoval pokračovať v práci a plniť si svoje povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy.
Žalobkyňa namietala, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané zo strany rektora
KU, pričom ona je zamestnancom zaradeným na PF KU a pracovný pomer je oprávnený ukončiť iba

dekan PF KU. Súd, pokiaľ ide o kompetenciu rektora vysokej školy ukončovať pracovný pomer so
zamestnancom zaradeným na PF KU Ružomberok, konštatoval rovnako ako v právoplatne skončenej
veci na okresnom súde pod sp. zn. 5Cpr/2/2013, že napriek povereniu rektora KU v Ružomberku zo
dňa 11.12.2012 (s odkazom na čl. II. bod 1 pracovného poriadku KU písomne poveril dekana PF KU v
Ružomberku k uzatváraniu, zmenám a zrušovaniu pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom KU

v Ružomberku zaradeným na jej PF) s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 131/2002 Z. z.
o vysokých školách (§ 10 ods. 1, § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 písm. d/, § 28 ods. 1, § 9, § 6 ods. 1 písm.
g/, ods. 4, § 15 ods. 1 písm. a/) (ďalej len „zákona o vysokých školách"), ako aj vnútorných predpisov
KU v Ružomberku (čl. 25 ods. 3, čl. 28 ods. 1, štatútu KU v Ružomberku, čl. II. bod 1, bod 3, bod 4, čl.
IX. bod 5 pracovného poriadku KU v Ružomberku) mal za to, že dekan má len kompetenciu uzatvárať

pracovný pomer so zamestnancami KU zaradenými na príslušnej fakulte a tým, že rektor časť svojho
oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 10 ods. 1 zákona o vysokých školách preniesol na dekana PF KU,
nezaniká oprávnenie rektora ako štatutárneho orgánu verejnej vysokej školy, ktorý koná v mene vysokej
školy a navonok ju zastupuje v pracovnoprávnych vzťahoch. Súd za pravdivé považoval, že ust. § 23
ods. 1 písm. d/ zákona o vysokých školách priznáva fakulte vysokej školy právo rozhodovať alebo konať

vo veciach patriacich so samosprávnej pôsobnosti vysokej školy, okrem iného i uzatváranie, zmeny a
zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov, avšak v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej
vysokej školy, ktorý je základným vnútorným predpisom KU v Ružomberku a okrem iného obsahuje i
základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní
v týchto otázkach.

Žalobkyňa namietala, že pri uplatnení okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli zachované
zákonné prekluzívne lehoty. Pokiaľ ide o plynutie prekluzívnych lehôt v súvislosti s možnosťou
zamestnávateľa uplatniť okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a k ustáleniu
momentu, kedy sa žalovaný dozvedel o existencii dôvodov, ktoré zakladajú okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobkyni, súd ustálil, že prvé dve skutkové vymedzenia (1. nevyberanie poplatkov

za ubytovanie v apartmánoch v prospech KU, ale v prospech súkromného investičného fondu, 2.
poplatky za knižničné služby v Poprade nevložené na účet KU) boli uplatnené voči žalobkyni po uplynutí
zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Podľa vyjadrení žalovaného, rektor KU sa dozvedel o prvých
dvoch dôvodoch zo správy prof. G. M. zo dňa 25.03.2013, ktorá „súhrnná správa o výsledku prešetrenia
podnetov vyjadrených v liste dekana PF KU 1139/2013PF" bola reakciou na informácie uvádzané v liste

dekana PF KU označením ako CZ 1139/2013PF z 28.01.2013, v ktorom liste dekan PF KU odpovedal
na jednoznačne položené otázky týkajúce sa vyberania poplatkov súvisiacich s knižnými službami na
detašovanom pracovisku v Poprade, vlastníctva bytu v správe PF KU a poskytovaného ubytovania v
apartmánoch na Y. Q.. Neprihliadol na obranu žalovaného, že list z 28.01.2013 sa dostal do dispozičnej
sféry rektora až dňa 15.02.2013, kedy ho prevzal riaditeľ kancelárie rektora KU S. T., prijatie uvedeného

listu mal potvrdiť na predmetnom liste (viď č. l. 1140 spisu). Samotný S. T. v pozícii svedka sa nevedel
jednoznačne vyjadriť k spôsobu doručenia predmetného listu, ako aj k okolnostiam, za ktorých mu
mal byť tento doručený dňa 15.02.2013. Vzhľadom na prax pri doručovaní vnútornej pošty, keď podľa
vyjadrení samotného svedka S. T. doručenie pošty z pedagogickej fakulty na rektorát je otázkou 5 minút,súd považoval za veľmi nepravdepodobné, aby predmetný list, ktorý bol riadne zaevidovaný a daný do
pošty dňa 28.01.2013, bol doručený na rektorát až dňa 15.02.2013. Súd mal teda za to, že minimálne
dňa 28.01.2013 rektor KU v Ružomberku mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré označil ako dôvody

pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Keďže dekan PF KU už dňa 28.01.2013
reagovalavysvetľovalkonkrétneproblémytýkajúcesavyberaniapoplatkov,vlastníctvaaužívaniabytuv
správePFKU,rovnakoajapartmánovnauliciY.Q.vO.,užvmesiacijanuár2013muselrektor,resp.ním
poverené osoby disponovať konkrétnymi informáciami týkajúcimi sa vymedzeného okruhu problémov.
Kskutku1.-nevyberaniepoplatkovzaubytovanievbyteaapartmánochKU,alevprospechsúkromného

neinvestičného fondu súd poukázal na to, že bezodplatné ubytovanie v 2-izbovom byte č. 3 na ul. Š.
C. č. XX v O. bolo poskytované od roku 2009. Vyplýva to z dohody o výkone správy predmetného bytu
zo dňa 15.01.2009 (č. l. 160 spisu) uzavretej medzi vtedajším prorektorom KU G. M. a prodekanom S.
S., v zmysle ktorej boli stanovené podmienky pre výkon správy s tým, že nájomné a energie súvisiace
s prevádzkou bytu bude uhrádzať PF KU, účelom využívania je ubytovanie domácich a zahraničných
pedagogických pracovníkov PF KU, údržbu a služby súvisiace s predmetným bytom bude zabezpečovať

a hradiť PF KU vo vlastnej réžii. Za celé uvedené obdobie od roku 2009 až do 01.07.2013, kedy
boli prijaté pravidlá KU na prenájom bytov vo vlastníctve/nájme KU (č. l. 1210 spisu), PF nevyberala
nájomné ani žiadne ďalšie poplatky od ubytovaných, udialo sa tak s vedomím nadriadených, preto
nemožno uvedenú okolnosť pričítať na ťarchu práve žalobkyni ako tajomníčke PF KU v Ružomberku,
ktorá prebrala celú agendu po svojom predchodcovi Ing. I. J., ktorý potvrdil, že uzavrel jednu nájomnú

zmluvu s doc. P. dňa 10.01.2009 (teda ešte pred uzavretím spomínanej dohody o výkone správy zo
dňa 15.01.2009), podľa ktorej PF KU Ružomberok prenechala do užívania doc. P. predmetný byt za
nájomné vo výške 0,- Sk mesačne ale s tým, že sa zaviazala uhrádzať zálohové platby vo výške
96,26 eur mesačne za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré zálohové platby, ako to vyplýva aj z
predložených výpisov z účtu PF KU, táto aj uhrádzala. Obdobná situácia bola i pri užívaní apartmánov v

budove na ul. Y. Q.. X, O., keď žalovaná nemala žiaden pokyn na stanovenie a vyberanie poplatkov za
užívaniepredmetnýchpriestorov,pričomtietopriestorynebolizriadenézaúčelomvýkonupodnikateľskej
činnosti - ubytovanie, s cieľom dosiahnuť zisk, ale za účelom poskytnutia ubytovacích priestorov
vyučujúcim, externým prednášajúcim a pod. Samotná svedkyňa Ing. S. I., kvestorka KU v Ružomberku,
ktorej úlohou bolo zabezpečovať hospodársky a správny chod univerzity a taktiež metodicky riadiť

samotných tajomníkov a riaditeľov, potvrdila, že priestory boli určené predovšetkým na ubytovanie
učiteľov, pedagogických zamestnancov, domácich a významných garantov študijných programov, ako
aj pre tých, ktorí potrebovali počas výučby krátkodobé ubytovanie, avšak boli tam ubytovaní pracovníci,
napr. kapláni a išlo o ubytovanie dlhodobejšieho charakteru. Navyše aj Ing. I. J., bývalý tajomník PF KU,
predložil návrh na finančný dar PF KU dňa 25.02.2009, podpísaný ním a Ing. T. (predseda správnej rady

PF v Ružomberku, n. f.), podľa ktorého sa z finančných zdrojov neinvestičného fondu PF v Ružomberku
poskytnú formou daru náklady súvisiace s prevádzkou bytu za rok 2009 (č. l. 1202 spisu). Ďalej potvrdila,
že šetrenie bolo vykonané v lete 2012 , keďže na podnet MŠ SR boli vyzvaní na vykonanie auditu
ekonomických procesov na fakulte. Z toho dôvodu svedkyňa bola poverená výkonom kontroly a závery
boli skončené v januári 2013, takže už v uvedenej dobe mala KU vedomosť, že poplatky za ubytovanie

či už v byte alebo v apartmánoch sa nevyberajú. Súd mal za to, že o uvedenej situácii zamestnávateľ
žalobkyne mal počas celého jej pôsobenia vo funkcii tajomníčky od roku 2009 vedomosť, nakoľko aj
svedkyňa Ing. S. I. potvrdila, že v roku 2009 bol vydaný príkaz rektora na evidenciu všetkých zmlúv,
pričom musela mať vedomosť o tom, že na predmetný byt ako aj apartmány nie sú uzavreté žiadne
zmluvy, nie sú vyberané poplatky. Pokiaľ na univerzite existoval cenník ubytovania, boli tu vymedzené

byty a priestory, ktoré univerzita na prenájom a užívanie používa, avšak v tomto cenníku sa nenachádzal
byt na ulici Š. C. XX ani apartmány na Y. Q.. O tom, že PF KU nemá príjmy z prenájmu a ubytovania vo
vyššie uvedených ubytovacích priestoroch, musel mať žalovaný vedomosť aj z každoročných výročných
správ, ktoré PF predkladá a KU vyhotovuje výročnú správu hospodárenia, ktorú schvaľuje vedenie KU,
AkademickýsenátakoajSprávnaradauniverzity.Uvedenénemožnopotompričítaťnaťarchužalobkyne

a neplatenie úhrad za užívanie bytu, ako aj apartmánov na Y. Q. O. vymedziť ako dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, keď minimálne od roku 2009 žalovaný musel
mať o tejto situácii vedomosť. Pokiaľ ubytovaní ľudia dobrovoľne uhrádzali príspevky na prevádzkové
náklady a tieto boli poukazované v prospech neinvestičného fondu v súčasnosti pôsobiaceho pod
názvom Fond Ladislava Pyrkera, n. f., žalobkyňa pôsobila ako aj správca uvedeného fondu, nemožno

uvedené konanie považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keď zo strany fondu boli uvedené
plnenia poukazované na účet „dary a granty" PF KU.
K skutku 2. - poplatky za knižničné služby v Poprade nevložené na účet KU bolo zistené, že knižnica
Katedry manažmentu v Poprade je detašované pracovisko PF KU. Nie je súčasťou ani pracoviskomUniverzitnej knižnice KU), pričom prevádzkové aj personálne náklady tejto knižnice sú súčasťou
nákladov PF KU. Knižnica ako pracovisko PF KU nie je oprávnená vyberať od používateľov knižnice
žiadne poplatky za knižničné služby, keďže tieto nie sú uvedené a schválené v sadzobníku poplatkov PF

KU, preto neboli ani vyberané, avšak opätovne používatelia knižnice či to už boli študenti alebo učitelia
PFKUdobrovoľneodovzdávalipeniazevhotovostiakoúčelovýdar,ktorýslúžilnazveľaďovanieknižnice
a na nákup ďalšej študijnej literatúry. Za obdobie rokov 2009 až 2012 pracovníci knižnice nazhromaždili
hotovosť vo výške 751,44 eur (uvedené potvrdila aj svedkyňa S. N.), za ktoré chceli pracovníci knižnice
nakúpiť študijnú literatúru, z toho dôvodu so súhlasom dekana PF KU uvedená hotovosť bola odovzdaná

Ing.T.dňa30.05.2012,ktorýjuvtenistýdeňodovzdalžalobkynivprítomnostidekanaPFKUažalobkyňa
túto hotovosť vložila na bankový účet v neinvestičného fondu s názvom Fond Ladislava Pyrkera, n. f.,
odtiaľ boli peniaze poukázané ako účelový dar na „nákup literatúry - knižnica Poprad" dňa 05.09.2012.
Uvedená skutočnosť vyplýva aj z mimoriadnej výročnej správy Fondu zo dňa 18.03.2013, z výpisu z
bankového účtu Fondu 9/2012 a darovacej zmluvy zo dňa 05.09.2012. Z uvedeného podľa súdu nie
je zrejmé, v čom má spočívať porušenie pracovných povinností žalobkyne, ktoré zakladá dôvod na

okamžité skončenie pracovného pomeru.
K skutku 3. - nezabezpečenie nevyberania poplatkov za štúdium súd uzavrel, že takto vymedzený dôvod
zakladajúci okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou je nejasný a neurčitý, lebo nie je
zrejmé, o aké poplatky a za aké obdobie sa malo jednať vzhľadom na rôznorodosť poplatkov, ktoré
prichádzajú do úvahy na PF KU Ružomberok. Navyše vyberanie školských poplatkov na PF KU nepatrilo

do kompetencie žalobkyne ani nemala reálnu možnosť výber týchto poplatkov kontrolovať, keďže
nemala prístup k osobným spisom jednotlivých študentov. Samotná svedkyňa J. vo svojej priebežnej
správe ako aj na pojednávaní konštatovala, že nikto nevie identifikovať osobu, ktorá je zodpovedná za
„nevyberanie" školských poplatkov. Nie je preto zrejmé, na základe čoho, akých súvislostí bola daná
zodpovednosť žalobkyni za nevybraté školské poplatky.

Podľa súdu žalobkyňa konaním, ktoré vymedzil žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 10.04.2013, sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo
okamžité skončenie pracovného pomeru. Poukázal na stanovisko jej priameho nadriadeného dekana
fakulty, ktorý počas pôsobenia žalobkyne vo funkcii tajomníčky na PF KU Ružomberok od roku
2009 doposiaľ nemal výhrady voči jej činnosti, žalobkyňa nebola upozornená na porušenie pracovnej

disciplíny, na žiadne iné pochybenia, v súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k ukončeniu pracovného
pomeru.
Súd s poukazom na § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O. s. p.") rozhodol
čiastočným rozsudkom iba o časti uplatneného nároku, a to o určení, že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovaného listom zo dňa 10.04.2013 je neplatné. Ďalšie návrhy žalovaného na vykonanie

dokazovania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O. s. p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu vytýkajúc súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Predovšetkým uviedol, že súd vydal rozhodnutie, ktoré je zjavne nepreskúmateľné najmä z dôvodu,
že spôsob, akým vyložil záver o neurčitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj záver
o uplynutí prekluzívnych lehôt sú nekomplexné a nereagujúce na všeobecne známu judikatúru, na
ktorú bolo v priebehu konania poukázané. V tomto smere je viac než zrejmé, že súd sa bez zjavného

dôvodu a vysvetlenia skutočných dôvodov odklonil od judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/109/01
[R4/2002], sp. zn. 5Cdo/84/2008, R V2/1976). Podľa žalovaného posudzované okamžité skončenie
pracovného pomeru je úkonom úplne zrozumiteľným, pričom obsahuje všetky predpísané náležitosti
tak, ako to predpisuje § 70 Zákonníka práce. V tomto prejave vôle je uvedený skutok, resp. skutky
ako aj definícia právnych povinností žalobkyne, ktoré boli jej nekonaním či konaním ako vedúceho

zamestnanca porušené. V tomto prejave vôle bolo uvedené nielen zákonné ustanovenie, ktoré túto
povinnosť žalobkyni ukladalo, aj to, akým spôsobom malo byť porušené. Žalovaný sa domnieval,
že každé z troch skutkových dôvodov, ktoré zakladalo okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
relevantné a takej povahy, že samé osebe zakladalo dôvod na skončenie pracovného pomeru žalobkyni
u neho okamžite.

Ďalej sa nestotožnil s tým, že by k okamžitému skončeniu pracovného pomeru u žalobkyne došlo po
uplynutí prekluzívnej lehoty. Poukázal na to, že pre plynutie prekluzívnej lehoty je rozhodné, kedy sa
o dôvodoch dozvedel zamestnávateľ, teda osoba oprávnená pracovný pomer ukončiť, pričom nestačí
podozrenie, ale preukázanie takýchto okolností bez akýchkoľvek pochybností.Žalovaný uviedol, že nakoľko žalobkyňa bola vedúcim zamestnancom, rozhodné je, kedy sa o dôvodoch
definitívne a bez pochybností dozvedel rektor ako jej nadriadený. V tomto smere je záver o tom, že sa tak
malostať28.01.2013,predčasnýanepodložený,dokoncakolidujúcisvykonanýmdokazovaním.Naliste

dekana PF KU Ružomberok je totiž zrejmá poznámka o tom, že bol rektorovi odovzdaný až 15.02.2013.
Navyše tento záver potvrdil svedok S. T., ktorý priznal, že túto písomnosť odovzdal vtedajšiemu rektorovi
až 15.02.2013, pričom táto písomnosť nie je zaevidovaná v registri došlej pošty v podateľni rektora.
Nemožno preto prijímať závery o tom, že rektor vedel už od 28.01.2013. Navyše správa dekana PF KU
Ružomberok bola len indíciou, nie definitívnym záverom a na jej základe rektor inicioval kontrolu, ktorá

uvedené podozrenia preverila a premietla sa do protokolu Bc. C. J. z 05.04.2013, pričom táto vykonávala
aj fyzickú kontrolu. Až protokol z tejto kontroly bol akt, ktorý možno vnímať ako začiatok plynutia
prekluzívnej lehoty. Navyše žalovaný poukázal aj na to, že už 25.03.2013 bola žalobkyni, ako vyplýva
z úradného záznamu vyhotoveného prof. M. a jeho výpovede, upozornená, aby upustila od dovtedajšej
praxe s nakladaním s nehnuteľnosťami a aby pristúpila k riadnemu spoplatňovaniu nájmu týchto bytov,
čo sa ale ani do ukončenia pracovného pomeru nestalo a nezriadila sa ani v tomto smere náprava. Preto

konanie, resp. nekonanie žalobkyne v smere nesplnenia tohto pokynu zamestnávateľa po 20.03.2013 je
novou okolnosťou, ktorá sa stala po 25.03.2013, teda rozhodne nemôže ísť o dôvod, ktorý by nastal pred
uplynutím prekluzívnej lehoty, nakoľko ide o novú okolnosť. Uvedený pokyn zamestnávateľa smeroval
k riadnemu zhodnoteniu jeho majetku a nebol splnený, pričom on mal náklady na správu majetku, ale
nemal príjem z jeho nájmu.

Podľa mienky žalovaného aj nasledujúce okolnosti svedčia o tom, že posudzovaný právny úkon
zamestnávateľajeplatný.Žalobkyňabolavedúcimzamestnancomžalovaného.Tátoskutočnosťvyplýva
nielen pracovného poriadku KU, čl. 7 ods. 2 písm. h/, ale aj z organizačného poriadku PF KU, konkrétne
z čl. 7 ods. 1 písm. c/. Základnou povinnosťou vedúcich zamestnancov priamo zo zákona, teda nemusí
to byť uvedené ani v žiadnych interných predpisoch žalovaného je, že vedúci zamestnanec je povinný

riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov a navyše zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení
na ochranu majetku zamestnávateľa. Tajomník fakulty - žalobkyňa ako vedúci zamestnanec zodpovedal
v zmysle pracovnej zmluvy hospodárenie a riadne hospodárenie s prostriedkami fakulty, pričom mal
zabezpečovaťhospodárskyaadministratívnychodfakulty,čovyplývazčl.16uvedenéhoorganizačného
poriadku PF. Je všeobecnou povinnosťou zamestnanca rešpektovať pokyny zamestnávateľa v zmysle §

81 písm. a/ Zákonníka práce a v zmysle § 81 písm. e/ chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením,
stratou a aj zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V danom prípade
jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo, že žalobkyňa nezabezpečila ako
osoba zodpovedná za hospodárenie pedagogickej fakulty, aby majetok PF bol využívaný riadne a aby
prospech z užívania tohto majetku, ktorý sa dal získať, bol prospechom KU Ružomberok. Menovaná

ako vedúca zamestnankyňa si mala byť vedomá týchto povinností a nikto jej nebránil v plnení týchto
základných povinností zamestnanca, resp. budúceho zamestnanca. Ona napriek tomu, že 25.03.2013
bola upozornená prof. M. a vtedajším rektorom na to, že v dovtedajšej praxi v nakladaní s jeho
nehnuteľnosťami sa nebude ďalej uplatňovať režim ako doposiaľ, keď jednotliví ubytovaní nedostávali
ubytovanie zadarmo, ale poskytovali finančné plnenia nejakému neziskovému Fondu Ladislava Pyrkera,

n. f., kde žalobkyňa pôsobila v štatutárnom orgáne, pokyn zamestnávateľa nesplnila. To znamená,
že tvrdenia o tom, že išlo o dary, je v občianskoprávnej rovine neudržateľné preto, že žiadny dar sa
neposkytoval, jednoznačne to bola úplata za poskytovanie ubytovanie, odplata za využívanie majetku
PF fakulty, ktorá pri riadnom plnení povinností žalobkyne mohla byť príjmom žalovaného. Tie darovacie
zmluvy,ktoréboliuzatvorené,súsimulovanýmprávnymúkonom,akotakýmneplatnýmareálnapodstata

právneho vzťahu užívateľov jednotlivých nehnuteľností či už bytov alebo iných priestorov, ktoré patrili k
PF, bola určená na úhradu nájomného, resp. za poplatky za ubytovanie. Toto bol reálny základ plnení,
ktoré boli poskytované „za ubytovanie", ale nie do pokladne KU, ale neziskovému Fondu L. Pyrkera.
To, že tento fond neskôr, po obdržaní týchto prostriedkov, ktoré patrili jednoznačne KU, tieto prostriedky
investoval do projektov KU Ružomberok, nie je podstatné, pretože nedošlo k nakladaniu s majetkom

univerzity tak, ako je štandardné. Žalovaný uviedol, že je verejnoprávna inštitúcia, ktorá sa spravuje
zákonom o podvojnom účtovníctve, je povinný viesť účtovníctvo a hospodáriť s majetkom, ktorý mu
patrí v zmysle štandardov a štandardných pravidiel. Toto sa nestalo, pričom to patrilo jednoznačne
do kompetencie tajomníka fakulty, ktorý sa má starať o hospodársky chod fakulty. Takáto náležitá
starostlivosť nebola zo strany žalobkyne zabezpečená, hoci na to bola upozornená priamo rektorom, aby

v podobnej praxi nebolo pokračované. Výpisy z účtov, ktoré boli predložené až 25.03.2013 žalobkyňou
len dokazujú, že ten majetok sa využiť dal v prospech KU Ružomberok, ale nestalo sa tak a že sa dal
získať minimálne v prospech potrebný na vykrytie minimálnych nákladov, ktoré boli spojené so správou
týchto bytov. To znamená, KU znášala náklady na správu bytov a fond prijímal plnenia za ich využívanie.To je absolútne nesprávny stav z pohľadu účtovníctva, za ktorý zodpovedala žalobkyňa. Nemôže sa
vyviniť tým, že nevedela o tom, že takto sa to nemá robiť, pretože rektor ju na tom zasadnutí 25.03.2013
tak, ako povedal prof. M., výslovne upozornil. Žalobkyňa z titulu funkcie, ktorú zastávala, neurobila nič

pre to, aby v podobnej praxi nebolo po tejto kontrole pokračované. Pokiaľ ide o výber sumy 751,44
eur, tento bol jednoznačne zdokumentovaný až kontrolou vykonanou Bc. J. a je nepopierateľné a medzi
stranami nesporné, že túto sumu žalobkyňa zobrala, neuložila ju do pokladne univerzity, hoci išlo o výber
za poplatky v knižnici, ale poukázala ju Fondu Ladislava Pyrkera, ktorý nemal s KU Ružomberok právne
nič spoločné. To znamená, že peniaze patriace univerzite dala niekomu tretiemu. Tieto prostriedky boli

jednoznačným príjmom KU Ružomberok, mali byť zúčtované a vložené priamo na jeho účty, čo sa
nestalo, išlo pritom o oblasť, za ktorú zodpovedala práve žalobkyňa.
Navyše poukázal žalovaný na to, že právny úkon žalobkyne spočívajúci v prejave ochoty pokračovať v
zamestnaní nie je platný. Žalobkyňa totiž po ukončení pracovného pomeru od 15.04.2013 do 30.06.2013
bola pracovne nespôsobilá, preto ani pracovať nemohla a následne hneď dňa 22.07.2013 uzatvorila
pracovnú zmluvu s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Už od 01.08.2013 nastúpila do práce u

tohto zamestnávateľa, čo dokazuje, že nemala reálny záujem pokračovať v práci na KU Ružomberok
a ani objektívne pokračovať nemohla, lebo nastúpila do zamestnania u iného zamestnávateľa. Právny
úkon žalobkyne o tom, že trvá v pokračovaní zamestnania u žalovaného je za daných okolností neplatný
a nespôsobilý založiť následok v podobe trvania pracovného pomeru.
Vyššie uvedená pracovná zmluva ako aj pracovná zmluva uzatvorená žalobkyňou s PF KU Ružomberok

dňa 20.03.2015 dokazujú, že tieto úkony sú prejavom súhlasu žalobkyne s platným ukončením
predchádzajúceho pracovného pomeru. V tomto smere poukázal na staršie rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici Cpr/1/50, ktoré bolo súdu predložené a s ktorým sa nevysporiadal. Zákonník práce
vychádza z princípu ochrany zamestnávateľa v prvom pracovnom pomere. Zamestnávateľ nemá právo
na dva alebo tri pracovné pomery a nepožíva ochranu pri druhom, resp. ďalšom pracovnom pomere.

Z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná, resp. neexistuje vôbec právny dôvod na vyslovovanie neplatnosti
niečoho, s čím vyslovila žalobkyňa súhlas tým, že uzatvorila s tým istým zamestnávateľom a predtým
s iným zamestnávateľom nový pracovný pomer. Ani na tieto okolnosti nebolo súdom reagované, preto
jeho rozhodnutie nie je spravodlivé.
Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť ho a vrátiť mu vec

na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že tento podľa jej názoru v
odvolaní účelovo vytrhol niektoré skutočnosti z kontextu, avšak odvolanie neprinieslo žiadne argumenty,
ktoré by zadávali opodstatnenosť odvolania. Nepovažovala preto za účelné hospodárne sa podrobne

k týmto argumentom žalovaného vyjadrovať. Podľa názoru žalobkyne vykonal konajúci súd rozsiahle
dokazovanie vo veci, možno až nad rámec pre účely tohto konania a na základe vykonaného
dokazovania dôkazy následne vyhodnotil a na tomto základe vec správne právne posúdil.
Žalobkyňa preto navrhla rozhodnutie potvrdiť.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
379 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných

dôvodov:

6. Predmetom odvolacieho konania, s poukazom na rozsah odvolacieho prieskumu vymedzený
odvolacími dôvodmi žalovaného a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je vyriešiť otázku,
či okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni listom zo dňa 10.04.2013

doručeným žalobkyni dňa 10.04.2013 je neplatným právnym úkonom.

7. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákonpre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným
odborovým orgánom (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké
sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.

8. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je v porovnaní
so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce výnimočným
opatrením. Zamestnávateľ môže preto skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy,

ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti) za
tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.
Výnimočnosť tohto opatrenia zvýrazňuje i to, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v
zákonomstanovenejprekluzívnejlehote,vdanejvecivlehotedvochmesiacovododňa,keďsaodôvode
na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol

(§ 68 ods. 2 Zákonníka práce).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

10. Odvolacie námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.

11. Predmetom dania okamžitého zrušenia pracovného pomeru boli tri skutky - 1. nevyberanie poplatkov

za ubytovanie v byte a apartmánoch KU, ale v prospech súkromného neinvestičného fondu, 2. poplatky
za knižničné služby v Poprade nevložené na účet KU, 3. nezabezpečenie nevyberania poplatkov
za štúdium. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že prvé dve skutkové vymedzenia boli
uplatnené voči žalobkyni po uplynutí zákonom stanovenej prekuluzívnej lehoty. Dospel k záveru,
že keďže dekan PF KU už dňa 28.01.2013 reagoval a vysvetľoval konkrétne problémy týkajúce sa

vyberania poplatkov, vlastníctva a užívania bytu v správe PF, rovnako aj apartmánov na ulici Y. Q.
v Ružomberku, už v mesiaci január 2013 musel rektor KU, resp. ním poverené osoby disponovať
konkrétnymi informáciami týkajúcimi sa vymedzeného okruhu problémov. Žalovaný sa v odvolaní
nestotožnil s tým, že by k okamžitému skončeniu pracovného pomeru u žalobkyne došlo po uplynutí
prekluzívnej lehoty. Poukázal na to, že pre plynutie prekluzívnej lehoty je rozhodné, kedy sa o dôvodoch

dozvedel zamestnávateľ, teda osoba oprávnená pracovný pomer ukončiť, pričom nestačí podozrenie,
ale preukázanie takýchto okolností bez akýchkoľek pochybností. Odvolací súd poukazuje na to, že ak
ide o subjektívnu prekluzívnu lehotu na strane zamestnávateľa stačí, ak sa o tomto dôvode dozvie
ktorýkoľvek nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je bezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci
zamestnanec (§ 9 ods. 3 Zákonníka práce), ktorý je oprávnený tomuto podriadenému zamestnancovi,

teda vo vzťahu, ku ktorému sa má okamžite skončiť pracovný pomer, ukladať pracovné úlohy a dávať
mu záväzné pokyny. Podľa odvolacieho súdu na rozdiel od okresného súdu bol osobou nadriadenou vo
vzťahu k žalobkyni ako tajomníčky PF KU dekan PF KU. Uvedené vyplýva z organizačného poriadku
PF KU z 29.01.2013 (č.l. 68 spisu) a to čl. 10 bod 2, podľa ktorého tajomník zabezpečuje hospodársky
a administratívny chod fakulty a je podriadený priamo dekanovi PF. Z obsahu spisu vyplýva, že dekan o

skutkoch uvedených pod bodom 1. a 2. mal tiež vedomosť v januári 2013, čo vyplýva aj z jeho listu zo
dňa 28.01.2013 (č.l. 1140b spisu), ktorým reagoval na položené otázky zo strany rektora KU. Uvedené
tak bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Odvolací súd naviac dodáva, že podľa neho i
rektor KU mal vedomosti o dôvodoch ukončenia pracovného pomeru v januári 2013. V tejto súvislosti
poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že na podnet Ministerstva školstva SR z júna 2012

bola vykonaná kontrola, predmetom ktorej bola „Kontrola efektívnosti a hospodárnosti vynakladania
verejných prostriedkov na PF KU". Správa je z 09.01.2013, pričom bola prerokovaná 16.01.2013. Aj
keď jej obsahom nie sú neskoršie zistenia týkajúce nevyberania poplatkov za ubytovanie v byte a
apartmánoch KU, ale v prospech súkromného neinvestičného fondu a poplatkov za knižničné služby vPoprade nevložené na účet KU z výpovede svedkyne Ing. S. I., kvestorky KU (čl. 1047 spisu) vyplýva,
že v rámci kontroly boli zistené v tomto smere nesprávnosti. Preto aj otázky rektora KU dekanovi KU
smerovali k prevereniu zistených skutočností. Dekan PF KU na položené otázky odpovedal listom zo

dňa 28.01.2013, ktorý musel byť rektorovi doručený dňa 28.01.2013 tak ako to vzhľadom na prax pri
doručovaní vnútornej pošty z PF KU na rektorát KU konštatuje v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd
a nie dňa 15.02.2013 ako to tvrdil v konaní žalovaný. Poznámka na predloženom liste z 28.01.2013:
Prevzal 15.02.2013 S. T. - riaditeľ kancelárie rektora KU a nečitateľný podpis nie je preto dôkazom
o prevzatí listu zo strany rektorátu KU. Vzhľadom na následné poverenie rektora KU z 15.02.2013

adresované prof. G. M., PhD. za účelom prevenia obsahu informácií v liste dekana PF KU z 28.01.2013
(č.l. 1224 spisu) môže byť uvedený deň aj dňom uloženia úlohy na vybavenie riaditeľovi kancelárie zo
strany rektora KU. Žalovaný preto svoje tvrdenie nepreukázal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na
správu Bc. C. J. z 05.04.2013 ako akt, ktorý možno vnímať ako začiatok plynutia prekluzívnej lehoty,
tak odvolací súd uvádza, že správa bola označená ako „Priebežná správa z kontroly" a ako vyplýva
z obsahu jej predmetom bola „Kontrola realizácie celoživotného vzdelávania na PF KU". Správa preto

súviselastretímskutkomtýkajúcimsanevyberaniapoplatkovaniespredchádzajúcimidvomatýkajúcimi
sa nevyberania poplatkov za ubytovanie v byte a apartmánoch KU, ale v prospech súkromného
neinvestičného fondu a poplatkov za knižničné služby v Poprade nevložené na účet KU. Vzhľadom na
uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že u prvých dvoch skutkoch pre danie
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplynula lehota aká je stanovená v Zákonníku práce, a to

konkrétne v ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce a jej márnym uplynutím zaniklo dňa 10.04.2013 tak právo
na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru.

12. Čo sa týka tretieho skutku dania okamžitého skončenia pracovného pomeru - nezabezpečenie
nevyberania poplatkov za štúdium z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento je

nejasný a neurčitý, lebo nie je zrejmé, o aké poplatky a za aké obdobie sa malo jednať vzhľadom
na rôznorodosť poplatkov, ktoré prichádzajú do úvahy na PF KU Ružomberok. Navyše vyberanie
školských poplatkov na PF KU nepatrilo do kompetencie žalobkyne ani nemala reálnu možnosť
výber týchto poplatkov kontrolovať, keďže nemala prístup k osobným spisom jednotlivých študentov.
Samotná svedkyňa Bc. C. J. vo svojej priebežnej správe ako aj na pojednávaní konštatovala, že

nikto nevie identifikovať osobu, ktorá je zodpovedná za „nevyberanie" školských poplatkov. Nie je
preto zrejmé, na základe čoho, akých súvislostí bola daná zodpovednosť žalobkyni za nevybraté
školské poplatky. Žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť záveru o neurčitosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru najmä z dôvodu, že spôsob, akým ho vyložil je nekomplexný a
nereagujúci na všeobecne známu judikatúru, na ktorú bolo v priebehu konania poukázané. Podľa

odvolacieho súdu k vymedzeniu dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru (§ 55 Zákonníka
práce) zamestnávateľom treba uviesť, že tento dôvod musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, ktorá zo
zákonných skutkových podstát podľa § 53 ods. 1 Zákonníka práce bola použitá. Súčasne treba použiť
takú formuláciu, aby bolo nepochybné, z akého konkrétneho konania zamestnanca tento dôvod vyplýva,
a aby bola vylúčená jeho dodatočná zmena (zámena). Odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom v

konštatovaní vyššie uvedeného dôvodu ako nejasného a neurčitého lebo skutočne z neho nevyplýva
čo malo „nezabezpečenie" predstavovať čiže v akom konkrétnom konaní žalobkyne žalovaný vzhliadol
závažné porušenie pracovnej disciplíny.

13. Za uvedeného stavu sa podľa odvolacieho súdu už okresný súd nemal povinnosť zaoberať

vytýkanými skutkami v tom smere, či tieto predstavujú porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na to
nebol dôvod sa v tomto smere zaoberať ani odvolacími námietkami žalovaného.

14. Žalovaný v odvolaní považoval právny úkon žalobkyne, ktorá po tom ako obdržala okamžité
skončenie pracovného pomeru doručila žalovanému oznámenie, že má záujem pokračovať v práci, za

neplatný a to vzhľadom na to, že potom vykonávala prácu dokonca aj u neho. Podľa odvolacieho súdu
odvolávanie sa na predložený judikát vzhľadom na dobu, v ktorej bol vydaný (r. 1950) a nastalé zmeny
v spoločnosti od tohto času, nemá miesto na použitie. Namietané skutočnosti však môžu mať vplyv len
na rozhodovanie o náhrade mzdy v zmysle ust. § 79 Zákonníka práce, ktorá otázka nebola v súčasnej
dobe predmetom rozhodovania.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že o trovách
konania, teda aj o trovách odvolacieho konania, bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).