Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821200409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821200409.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašikovej, v právnej veci žalobcu: K. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom
XXX XX S. J. XX, proti žalovanému: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XX, toho času vo výkone
trestu odňatia slobody v Ilave, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advoká, so sídlom XXX XX

J. XXX, v konaní o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo sp.zn. 5C/14/2021-118 zo dňa 10. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 28.09.2020 od

kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.07.2020 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 17.09.2020, na základe
ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu Okresným úradom Námestovo,
katastrálnym odborom, pod spisovou značkou V-2346/2020 zo dňa 18.09.2020 je neplatné. Žalobcovi
proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že predmetná žaloba je svojou
povahou žalobou určovacou, ktorej procesná prípustnosť je daná ust. § 137 písm. c) CSP za

predpokladu, že na jej podanie je daný naliehavý právny záujem. Podanie žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia od prevodnej zmluvy osobitný predpis neupravuje, preto bolo potrebné skúmať naliehavosť
právneho záujmu. Uzavrel, že rozhodnutím o podanej žalobe sa vyrieši spornosť, zároveň sa odstráni
neistota v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, nakoľko s konečnou platnosťou sa vyrieši, či
v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa obnovuje vlastnícke právo žalovaného ako predchádzajúceho
vlastníka alebo žalobcovi vlastnícke právo zostáva zachované. Hoci je zapísaný v katastri nehnuteľnosti

ako vlastník má naliehavý právny záujem na žiadanom určení, pričom poukázal na R 81/2014, rozsudok
NS SR sp.zn. 6Sžo 229/2010. V ďalšom poukázal na ust. § 48 ods. 1 OZ a nespornosť tvrdení strán o
tom,žemedzinimiakoúčastníkmikúpnejzmluvynebolauzavretádohodaupravujúcamožnosťzmluvnej
strany odstúpiť od zmluvy, o čom napokon svedčí i jej obsah zrejmý z pripojeného spisu Okresného
úradu, odboru katastrálneho, Námestovo, č. V 2346/20 a ani zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy
žalovaným súd nezistil. Žalovaný sa však zároveň dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu,

že kúpna cena nebola v plnomocenstve dohodnutá (uvedená). Súd považoval za potrebné rozlišovať
medzi dohodou o plnomocenstve a medzi plnomocenstvom podľa § 31 OZ a po vykonanom dokazovaní
uzavrel, že skutkové zistenia nedávajú podklad pre ustálenie absolútnej neplatnosti zmluvy, či už v
zmysle ust. § 39, resp. § 37 ods. 1 OZ. Odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným je neplatné, nakoľko
nebol zistený zmluvný ani zákonný dôvod pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žalobcovi ako úspešnej
strane priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a

úspech v spore.2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s pripustením žaloby, ktorá nie je uvedená v
ust. § 137 CSP. Vzhľadom na dostupnosť právnych prostriedkov riešenia predmetného sporu žalobcom,

vec mala byť vyriešená v správnom konaní v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) Katastrálneho zákona,
keď účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad a katastrálny
úrad mal konanie vo veci zastaviť. Ak kataster tak nepostupoval, postupoval v rozpore so zákonom
o katastrálnom konaní. V takom prípade mal previesť spätný prepis vlastníctva na osobu žalovaného.
Dospel k názoru, že kúpna zmluva, od ktorej odstúpil, bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a

táto skutočnosť nebola súdom prvej inštancie zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotená. Bez toho, aby
mal vedomosť, že v jeho mene bola už uzatvorená kúpna zmluva, uzatvoril kúpnu zmluvu s obchodnou
spoločnosťou MAZURÁK, s.r.o. v priestoroch UZVJS Ilava za prítomnosti právneho zástupcu, ktorý
zmluvu autorizoval. Nehnuteľnosti odpredal za dohodnutú trhovú cenu vo výške 37.600,- eur. Kúpna
cena bola zaplatená podľa dohody v zmluve na účet jeho syna. Pri podpisovaní tejto kúpnej zmluvy
29.07.2020 v Ilave nemal vedomosť o tom, že ním určená zástupkyňa v jeho mene už niekoľko dní

predtým uzatvorila kúpnu zmluvu na rovnaké nehnuteľnosti, ale za kúpnu cenu vo výške 12.403,68 eur
jej priateľovi, ktorým je žalobca. Podľa doterajšej súdnej praxe v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy je vždy potrebné ako predbežnú otázku riešiť aj platnosť právneho úkonu, nakoľko odstúpiť
možnoibaodplatnejzmluvy.Súdsanevysporiadalsjehonámietkouonedostatkunaliehavostiprávneho
záujmu žalobcu na podaní predmetnej žaloby. V konaní vyšli najavo skutočností, ktoré majú za následok

absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to pre nedostatok vážnosti vôle žalovaného uzatvoriť právny
úkon v prospech žalobcu. Naviac súd bol povinný vec posudzovať i podľa § 3 ods. 1 OZ, teda či výkon
predmetného subjektívneho práva bol v súlade s dobrými mravmi. V odvolacom návrhu žiadal zmeniť
rozsudok prvoinštančného súdu, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
po hmotnej a procesnej stránke potvrdiť. Tvrdenia o tom, že právny zástupca žalovaného autorizoval
nejakú inú zmluvu, neboli v konaní preukázané. Žalovaný takúto zmluvu nepredložil. Splnomocnená
zástupkyňa pri predaji pozemkov postupovala podľa vôle žalovaného tak, ako sa na tom dohodli a ako

bolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť,
ktorá by relevantne odôvodňovala absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to či už pre rozpor s dobrými
mravmi alebo nedostatok vôle žalovaného. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť, odvolanie žalovaného zamietnuť a uložiť mu nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b),c) v súvislosti s ust.
§ 391 ods. 1 CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal
s otázkou naliehavosti právneho záujmu na podaní predmetnej určovacej žaloby. Nesprávne v tejto
súvislosti odvodil danosť procesnej prípustnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, a to i napriek
tomu, že sa žalobca podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti, a teda bolo

potrebné naliehavosť právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby skúmať v zmysle ust. § 137
písm. d) CSP. Na druhej strane i napriek tomu, že prvoinštančný súd konštatoval, že podanie žaloby
o určenie neplatnosti odstúpenia od prevodnej zmluvy osobitný predpis neupravuje, právny záujem
žalobcu odvodil od rozhodnutia súdu vydaného pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového
poriadkuvzmysleust.§80písm.c)OSP,atoinapriektomu,žežalobažalobcubolapodaná08.03.2021,

a teda za účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

6. Oproti pôvodnej právnej úprave rozlišuje CSP žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a
žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP). U žalôb na určenie práva nová právna
úprava zotrvala na preukazovaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s výnimkou, ak

tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. U žalôb na určenie právnej skutočnosti
podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť
právneho úkonu, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.7. Prvoinštančný súd i napriek tomu, že žalobca žiadal o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od
kúpnej zmluvy, a teda o určenie neplatnosti právnej skutočnosti, naliehavosť právneho záujmu posúdil

nie podľa ust. § 137 písm. d), ale podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Nezohľadnil, že podľa novej právnej
úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnej skutočnosti, teda právnych úkonov, ak to nevyplýva
z osobitného právneho predpisu. Napokon sám konštatoval, že podanie žaloby žalobcom nevyplýva z
osobitného, a teda ani z katastrálneho zákona, na ktorý priamo poukázal.

8. Za nie bez významnú odvolací súd považoval v tejto súvislosti poukázať i na komentár k zák.
č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon, podľa ktorého orgány na úseku katastra často odmietajú riešiť
predbežné otázky týkajúce sa platnosti odstúpenia od zmluvy alebo otázky relatívnej neplatnosti, ak
sú tieto otázky „sporné“. Často sú na to dokonca aj nesprávne usmerňované zo strany UGKK SR.
Namiesto vyriešenia predbežnej otázky zisťujú názory účastníkov a keď zistia „spornosť“, odkazujú
ich na súdne konanie s tým, že správne orgány nemajú právomoc na riešenie „sporných otázok“.

Spravovanie katastra je už od svojich počiatkov charakteristické tým, že sa v ňom vyskytujú aj justičné
prvky, t.j. ich rozhodovacia činnosť je obdobná rozhodovacej činnosti súdov. Správne orgány sa týmto
postupom zbavujú svojej povinnosti riešiť predbežné otázky bez ohľadu na to, či sú sporné alebo nie.
Okruh predbežných otázok, ktoré nie sú správne orgány oprávnené riešiť, je jednoznačne vymedzený
v § 40 ods. 2 Správneho poriadku a tento okruh si nemôžu orgány katastra svojvoľne rozširovať na

„sporné“ alebo iné predbežné otázky. Správny poriadok ani iný predpis na úseku katastra nerozlišuje,
či je predbežná otázka medzi účastníkmi „sporná“ alebo „nesporná“. Okresný úrad je povinný skúmať,
či zákon alebo dohoda účastníkov odstúpenie pripúšťa, či je toto odstúpenie platné. V prípade, že
odstúpenie je absolútne neplatné, nemožno naň prihliadať, keďže absolútne neplatný právny úkon nemá
žiadne právne účinky.

9. V ďalšom bude preto potrebné naliehavosť právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej
žaloby posúdiť i v zmysle vyššie poukazovaných skutočností a prehodnotiť postup katastra, ktorý uložil
žalobcovi podať žalobu o neplatnosť odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy na súd. Vo väzbe na
uvedené odvolaciemu súdu neostávalo, než rozsudok prvoinštančného súdu ako predčasný zrušiť, vec

mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že prvoinštančný súd naliehavosť právneho
záujmu žalobcu na podaní predmetnej určovacej žaloby posúdi v intenciách zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)