Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 31T/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221010594
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221010594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.01.2022 v Bratislave takto rozhodol:

r o z h o d o l :

F. Č. nar. XX.XX.XXXX v Bratislave
trvale bytom K. XXXX/XX, Bratislava

sa uznáva vinným, že

dňa 30.01.2021 v čase asi o 06:30 hod. v Bratislave po ulici Čiernovodská smerom do centra mesta

viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW 320d, EČV: Z.-XXXOL, pričom neprispôsobil rýchlosť
jazdysvojímschopnostiam,poveternostnýmpodmienkam,stavuapovahevozovky,vlastnostiamvozidla
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho vyšiel s vozidlom vľavo mimo vozovku,
kde narazil do zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen Touran, EČV: M.-
XXXDM majiteľa Z. N., ktorému v dôsledku nárazu vznikla škoda vo výške 4 085,71 €, pričom vozidlo
nárazom bolo odrazené do pred ním osadeného stĺpu verejného osvetlenia majiteľa Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava, ktorému vznikla v dôsledku nárazu škoda vo výške 2 373,59 €, pričom

stĺp verejného osvetlenia nárazom padol na zaparkované motorové vozidlo továrenskej značky Škoda
Octavia, EČV: Z.-XXXAD majiteľky M. W., ktorej vznikla v dôsledku nárazu škoda vo výške 250 € a
pri náraze do motorového vozidla EČV: M.-XXXDM došlo súčasne k nárazu do vpravo zaparkovaného
motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen Jetta, EČV: Z.-XXXGG majiteľa firmy M. I. SK,
s.r.o., ktorému v dôsledku nárazu vznikla škoda vo výške 200 €, následne sa obžalovaný v čase o 07:30
hod. podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom analyzátor dychu AlcoQuant 6020
plus, ev. č. F., pri ktorej mu bola nameraná hodnota 0,74 mg/l (1,54 ‰) alkoholu v dychu a opakovanou
dychovou skúškou v čase o 07:56 hod. mu bola nameraná hodnota 0,67 mg/l (1,40 ‰) alkoholu v dychu,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil čo aj z
nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku,

čím spáchal

úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujePodľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. k), písm. l) Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:
- Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Š. XX, okr. X. M. a
- Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: XX XXX XXX, so sídlom Magistrát hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne nám. 1, Bratislava
odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.07.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na F. Č., nar. XX.XX.XXXX
v Bratislave pre skutok právne kvalifikovaný ako úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku
rozsudku.

Obžalovanýpozákonnompoučeníurobilvyhlásenie,žesacítibyťvinnýzospáchaniaskutkuuvedeného
v obžalobe. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne vyhlásil,
že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach,
najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť

o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, a dobrovoľne sa priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených
vyhlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho
vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu,

v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom
o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov, a to najmä lustrácií
obžalovaného z č. l. XX-XX, aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného, aktuálnou lustráciou

obžalovaného v systéme Sociálnej poisťovne, aktuálnou lustráciou v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov. Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Súd vzal za dokázané nasledovné. Obžalovaný sa ku skutku kladenému mu za vinu priznal a tento

úprimne oľutoval, čo vyplynulo z priebehu hlavného pojednávania a vyjadrení obžalovaného ku skutku,
pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný
doposiaľ nebol trestaný a v ostatných dvoch rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku sa
dopustil dvoch priestupkov, z toho jedného proti verejnému poriadku a jedného proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, čo vyplynulo z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a

priestupkov a korešpondovalo aj s výpoveďou obžalovaného a pričom opak nevyplynul zo žiadneho
vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že skutku obžalovaného predchádzalo hranie videohier,
počas ktorých počas celej noci uvedomele popíjal alkohol a iba približne hodinu a štvrť potom,
ako vypil posledný pohárik, chcel ísť pre kamaráta pár ulíc od bydliska, čo vyplynulo z výpovede
obžalovaného v prípravnom konaní, ktorú súd prečítal postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. za

účelom odstránenia rozporov vo výpovedi obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní uvádzal okolnosti spáchania skutku inak, súd v tomto smere vyhodnotil výpoveď
obžalovaného ako nevierohodnú, kedy sa obžalovaný snažil bagatelizovať svoj skutok a snažil sa pod
ťarchou trestného stíhania s perspektívou miernejšej represie uvádzať okolnosti skutku účelovo tak,
aby zľahčil svoju vinu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný sa pričinil o náhradu vzniknutej škody

tým, že jeho rodičia poškodených odškodnili a obžalovaný spláca rodičom túto škodu, čo vyplynuloz výpovede obžalovaného, pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd vzal za
dokázané, že obžalovaný je momentálne študentom, bude študovať ešte rok a pol, pripravuje sa na
povolanie fyzioterapeuta, čo vyplynulo z výpovede obžalovaného, pričom opak nevyplynul zo žiadneho

vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný nie je vlastníkom vozidla, ktorým obžalovaný
spáchalskutok,čovyplynulozvýsluchuobžalovaného,pričomopaknevyplynulzožiadnehovykonaného
dôkazu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný momentálne nemá príjem zo zamestnania, čo vyplynulo
z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne a čo korešponduje s výpoveďou obžalovaného, že študuje a
privyrába si iba brigádne a pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu.

Obžalovaný k možnosti uloženia trestu povinnej práce vyhlásil, že nesúhlasí s uložením trestu povinnej
práce.

Votázkevinysúduznalobžalovanéhovinnýmzospáchaniaúmyselnéhoprečinuohrozeniapodvplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože obžalovaný konaním popísaným

v skutkovej vete, ku ktorému vyhlásil svoju vinu a súd toto vyhlásenie prijal, naplnil znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu.

Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch
súd poukazuje na nasledovné. Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona určuje podmienky

neposudzovania konania ako prečinu. Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho
chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité
protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska
napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu

má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť
prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t.

j. subjektívnej stránky), pričom tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom
prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky
prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré
boli preceňované na úkor iných a zároveň iba ak kumulatívne odôvodňujú nepatrnosť závažnosti skutku
možno konštatovať, že nejde o trestný čin. V prejednávanej veci súd poukazuje na spôsob vykonania

činu, keď obžalovaný vedome popíjal celú noc a iba krátky čas po tom, ako požil posledný alkohol, plne si
vedomý konzumácie alkoholu, sa rozhodol viesť motorové vozidlo po sídlisku medzi bytovými domami,
kde je prirodzený zvýšený pohyb chodcov a kde sa vyskytuje zvýšený počet zaparkovaných vozidiel,
teda cudzieho hodnotného majetku. V žiadnom prípade v posudzovanej veci nešlo u obžalovaného o
tzv. zostatkový alkohol, ale je zrejmé, že vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu bola činnosť kontinuálne

nadväzujúcanapopíjaniealkoholupočashraniavideohierobžalovaným.Jenutnépoukázaťtiežnato,že
u obžalovaného bol nameraný podiel alkoholu v dychu podstatne prevyšujúci 1 ‰, teda nešlo o hraničnú
hodnotu. Taktiež je nutné poukázať na množstvo osôb poškodených trestným činom obžalovaného,
pričom aj keď v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. nejde
v prípade väčšieho počtu osôb, na ktorých bol spáchaný trestný čin, o znak kvalifikovanej skutkovej

podstaty, zo systematiky trestného práva hmotného (s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona)
je zrejmé, že ak je trestný čin spáchaný proti viacerým osobám narastá závažnosť trestného činu. Preto
aj v danom prípade možno konštatovať väčšiu závažnosť trestného činu obžalovaného tým, že svojim
konaním spôsobil škodu viacerým osobám. V súhrne uvedených okolností súd uzavrel, že závažnosť
konania obžalovaného podstatne prekročila stupeň nepatrnej závažnosti, a preto nebolo možné dospieť

k záveru, že by skutok obžalovaného s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona nebol trestným
činom.

Súd tiež posudzoval, či je daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu podľa § 24 až 30
Trestného zákona, pričom takúto okolnosť nezistil.

V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného
zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti
obžalovaným, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal. Súd pri ukladaní trestu (z hľadiska druhu trestu) ďalej vychádzal
zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to
stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a

formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad tzv. alternatívnych,
teda nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri
prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na dva roky. Už týmto
ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne

to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné
trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest
odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na
mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia
slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné
alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne.

Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 3 Tr. zák. nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu
povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu je teda nutné vychádzať,
okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je
trestom ultima ratio (poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy

trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Na základe uvedeného súd pri určení druhu trestu vychádzal z nasledovného. V prvom rade sa
súd zaoberal možnosťou uloženia trestu povinnej práce. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vyjadril, že nesúhlasí s uložením trestu povinnej práce, neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie

takéhoto druhu trestu podľa § 54 Trestného zákona, a preto uloženie takéhoto alternatívneho trestu
bolo vylúčené. Súd sa ďalej zaoberal možnosťou uloženia peňažného trestu. Z lustrácie obžalovaného
v systéme Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je bez stáleho príjmu zo zamestnania. Z
výpovede obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný sa doposiaľ pripravuje na povolanie, vzniknutú škodu
za neho zaplatili jeho rodičia, ktorým škodu doposiaľ spláca. Preto je zrejmé, že obžalovaný nie je

schopný zaplatiť peňažný trest a jeho uloženie by viac postihlo rodičov obžalovaného, než samotného
obžalovaného, preto súd dospel k záver, že pre uloženie peňažného trestu obžalovanému neboli
splnené zákonné podmienky podľa § 57 ods. 1 a § 34 ods. 3 Tr. zák. Súd sa zaoberal tiež možnosťou
uloženia trestu prepadnutia veci, a síce motorového vozidla, ktoré obžalovaný použil na spáchanie
trestného činu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom predmetného motorového vozidla

je brat obžalovaného, teda vec nepatrí obžalovanému, a preto neboli splnené zákonné podmienky
podľa § 60 ods. 4 Tr. zák. pre uloženie takéhoto trestu. Súd ďalej posudzoval možnosť uloženia
trestu domáceho väzenia, pričom v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok uloženia
takéhoto druhu trestu podľa § 60 ods. 1 písm. b) a písm. c) Tr. zák., preto súd takýto druh trestu nemohol
uložiť. Súd sa ďalej zaoberal možnosťou uloženia samostatného trestu zákazu činnosti, pričom dospel

k záveru, že uloženie iba uvedeného samostatného trestu by bolo neprimerane miernym postihom
obžalovaného, nespôsobilým naplniť účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochrániť spoločnosť
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. V tomto
smere súd konštatuje, že uloženie samostatného trestu zákazu činnosti nie je dostatočným postihom,

spôsobilým odradiť iných od páchania takejto trestnej činnosti. Súd zároveň prihliadol v tomto smere aj
napriestupkovúminulosťobžalovaného,ktorýsadopustilnielenpriestupkuprotibezpečnostiaplynulosti
cestnej premávky, ale aj priestupku proti verejnému poriadku, z čoho je zrejmé, že obžalovanému
protiprávne konanie nie je cudzie a možno u neho predikovať páchania protiprávnej činnosti. Zároveň
vzhľadom na bagatelizovanie svojho skutku zo strany obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď

uvádzal, že chcel len preparkovať vozidlo a že mu ani nenapadlo, že by mal zostatkový alkohol a
že vynášajúc smeti mu napadlo, že preparkuje vozidlo, súd považoval za potrebné v záujme účinnej
nápravy obžalovaného uložiť obžalovanému prísnejší postih, než len samostatné uloženie trestu zákazu
činnosti.Súdvychádzajúczuvedenýchokolnostídospelkzáveru,žejenevyhnutnéuložiťobžalovanému
trest odňatia slobody.

V otázke výmery trestu odňatia slobody súd ukladal trest podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, t. j.
v trestnej sadzbe až na dva roky. Súd aj pri výmere trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona.
Pritom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolnostía poľahčujúcich okolností. V rámci priťažujúcich okolností súd takéto okolnosti nevzhliadol. V rámci
poľahčujúcich okolností súd zohľadnil, že obžalovaný sa ku skutku priznal a vyjadril úprimnú ľútosť nad
spáchanýmskutkom.Súdďalejprihliadolnato,žeobžalovanýsapričinilonáhraduvzniknutejškodytým,

že jeho rodičia poškodených odškodnili a obžalovaný spláca rodičom túto škodu. Súd tak vzhľadom na
prevahu poľahčujúcich okolností ukladal podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona trest v trestnej sadzbe so
zníženou hornou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. v trestnej sadzbe až na 1 rok a 4 mesiace.
Súd pri konečnej výmere trestu vzhľadom na osobu obžalovaného ako doposiaľ netrestaného a jeho
postoj ku svojmu činu, kedy napriek jeho bagatelizovaniu vníma svoj skutok ako niečo nesprávne a jeho

spáchanie ľutuje, dospel k záveru, že uloženie mierneho trestu odňatia slobody, t. j. vo výmere jeden
mesiac účinne naplní jeho účel a bude primeraným, nie neprimerane prísnym postihom obžalovaného,
pričom zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

Súd ďalej posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného. Pri úvahe o
podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce

sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý
obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu
alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k
záveru, že u obžalovaného je možné dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu, a to najmä s ohľadom na
to, že obžalovaný od spáchania skutku doposiaľ viedol riadny život, pripravuje sa na povolanie, a preto

v prípade poskytnutia dostatočne dlhej skúšobnej doby možno dosledovať, či sa obžalovaný skutočne
napravil. Preto súd pristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., pričom obžalovanému určil skúšobnú dobu na dva roky, ktorú považoval za
primeranú.

Súd v zmysle § 34 ods. 6 a ods. 7 a § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému popri
podmienečnom treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 3 roky, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Súd dospel k záveru, že uloženie tohto druhu trestu popri treste odňatia slobody povedie k účinnej
náprave obžalovaného a k plnému uvedomeniu a trvalému zapamätaniu si na strane obžalovaného, že

vedenie motorového vozidla je nezlučiteľné s predchádzajúcim požitím alkoholu. Súd v tomto smere
prihliadol tiež na závažnosť skutku. V tomto smere je nutné poukázať na to, že obžalovaný viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu uprostred sídliska, kde sa nachádza množstvo obytných domov
a kde je teda zvýšený pohyb chodcov, pričom vozidlo viedol v čase, kedy ľudia pracujúci v zmennej
prevádzke sa presúvajú na pracovisko, prípadne z pracoviska a kedy ľudia zvyknú venčiť psov, teda

v čase, kedy nešlo o zanedbateľnú dobu dňa z hľadiska možného ohrozenia života ľudí. Závažnosť
skutku je tiež determinovaná tým, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu
uprostred sídliska, kde sa nachádza množstvo zaparkovaných vozidiel, teda je dané zvýšené riziko
vzniku škody na majetku, čo sa napokon aj odzrkadlilo na následkoch trestného činu obžalovaného.
Vzhľadom na tieto okolnosti súd považoval dobu troch rokov, na ktorú uložil trest zákazu činnosti,

za primeranú, nie neprimerane prísnu a plne zohľadňujúcu zásady ukladania trestov ustanovené v §
34 Trestného zákona. Pritom kratšie trvanie trestu zákazu činnosti by nemuselo dostatočne postihnúť
obžalovaného a nemuselo by mať na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv, preto súd nepovažoval
za možné uloženie trestu zákazu činnosti kratšieho trvania. Zároveň kratší trest zákazu činnosti by nebol
dostatočne spôsobilým odradiť iných od páchania takejto trestnej činnosti.

Vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodených Z. N. a Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava na náhradu škody spôsobenej trestným činom z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že škoda bola poškodeným nahradená a opak súd nemal žiadnym spôsobom preukázaný,
teda trvanie akéhokoľvek nároku na náhradu škody ostalo prinajmenšom sporným. Preto súd podľa §

288 ods. 1 Tr. por. odkázal menovaných poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava. Rozsudok nemôže napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.