Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2007

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/160/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304115260
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2007:6304115260.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa

G. - T., spol. s r. o. , D. H. č. X,. XXX. XX. Z., IČO: XXXXXXXX,. zastúpeného JUDr. J. R., advokátom
so sídlom T. X,. XXX. XX. Z., proti odporcovi S. A. D. Z., akciová spoločnosť so sídlom B. č. XX,. XXX.
XX. Z. , IČO: XXXXXXXX,. zastúpenému JUDr. Ľ. K., advokátom so sídlom Č. A. č. XX,. XXX. XX. B.
B. , o zaplatenie 1.340.757,20 Sk s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.177.133,90 Sk a trovy konania vo výške 119.510,-
Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. R. , advokáta so sídlom T. X,. XXX. XX. Z. a to
všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom, ktorý doručil tunajšiemu súdu dňa 02. 06. 2004 domáhal
zaplatenia čiastky 415.705,- Sk spolu s 11,5% úrokom z omeškania zo sumy 207.852,50 Sk od 25.
04. 2004 do zaplatenia, zo sumy 207.852,50 Sk od 26. 05. 2004 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým,
že navrhovateľ je na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2004 nájomcom areálu A.
S. vo Z. od 01. 04. 2004 a od uvedeného dňa vykonáva na autobusovej stanici jej správu spojenú
so zabezpečením príjazdových a odjazdových stanovíšť, v priestoroch A. Z. poskytuje informácie

odchodov liniek z A. Z. formou ústnych, telefonických informácií, poskytuje a zaisťuje informácie
vo vzťahu k cestujúcej verejnosti o vzniknutých mimoriadnych situáciách vo vedení autobusových
liniek, zabezpečuje vyvesenie a údržbu cestovných poriadkov, zabezpečuje predaj cestovných lístkov
prostredníctvom systému AMS. Okrem týchto povinností vyplývajúcich z ust. zákona č. 168/1996 Z. z. v
znení neskorších predpisov žalobca zabezpečuje prevádzku nástupíšť a výpravnej budovy autobusovej
stanice v nepretržitej prevádzke, čistenie, údržbu, prevádzku toaletných a hygienických zariadení,
osvetlenie autobusovej stanice. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutou výškou

nájmu 2.000.000,- Sk ročne. V zmysle zákona o cestnej doprave č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších
predpisov ust. § 16 ods. 1 je vlastník alebo správa autobusovej stanice povinný poskytnúť služby
všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú na nej zastávku z čoho vyplýva, že v
danom prípade je zo zákona zriadené vecné bremeno v prospech odporcu - dopravcu, ktoré ukladá
navrhovateľovi poskytovať služby odporcovi v rozsahu horeuvedeného. V zmysle ustanovenia § 151a
ods. 3 Občianskeho zákonníka je oprávnený z vecného bremena povinný znášať primerané náklady
na zachovanie a opravy predmetu vecného bremena. Aj keď s poukazom na vecné bremeno vzniknuté

zo zákona nevznikla potreba uzavrieť zmluvu o vzniku vecného bremena, navrhovateľ predložil v
súlade s dohodou uzavretou na rokovaní u primátora M. Z. odporcovi Zmluvu o užívaní autobusových
zastávok a autobusových stanovíšť na autobusovej stanici vo Z., v ktorej odporca zohľadnil dohodu z
rokovania a uplatnil na základe tejto dohody paušálnu sumu 166.666,- Sk mesačne + DPH za všetkyprímestské a diaľkové autobusové spoje odporcu a sumu 100,- Sk + DPH za medzinárodné autobusové
spoje odporcu, čo predstavuje mesačne sumu 207.852,50 Sk vrátane poskytovania všetkých služieb
vyplývajúcich zo zák. č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe uzavretej dohody a

napriek tomu, že odporca neustále vznášal neopodstatnené pripomienky k predloženej zmluve, ktoré
pripomienky sa však netýkali výšky poplatkov, vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 14402/04 zo
dňa 14. 04. 2004 splatná dňa 24. 04. 2004 poplatok za užívanie autobusovej stanice vo Z. vo výške
107.852,50 Sk za mesiac máj 2004. Odporca neopodstatnene s odvolaním sa na nepodpísanú zmluvu
vrátil uvedené faktúry späť so záverom, že považuje fakturáciu za užívanie AS Z. v stanovenej výške za

neakceptovateľnú a to aj a to aj napriek tomu, že suma bola dohodnutá a odporca mu poskytoval služby
súvisiace s výkonom jeho činnosti a vykonával všetky činnosti spojené so správou A. S.. Súčasne má
navrhovateľzato,žeodporcasužívanímautobusovejstaniceZ.vrozsahuakýpredpokladáustanovenie
§ 16 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov sa bezdôvodne obohatil na
úkor navrhovateľa. Navrhovateľ listom zo dňa 20. 04. 2004 vyzval odporcu na mimosúdne vyriešenie
sporu avšak odporca tento pokus odmietol.

Odporca v písomnom podaní zo dňa 23. 07. 2004 uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy, navrhovateľ je povinný preukázať primerané náklady na prevádzku autobusovej
stanice , na ktorých sa odporca mieni primerane podieľať podľa rozsahu užívania autobusovej stanice
vo Z..

V priebehu súdneho konania zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 22. 02. 2005 žiadal
pripustiť zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. tak, že sa navrhovateľ domáha od odporcu
zaplatenia čiastky 1.340.757,20 Sk s 9% úrokom z omeškania od 01. 10. 2004 až do zaplatenia. Návrh
odôvodnil tým, že v zmysle zákona o cestnej doprave č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov

ust. § 16 ods. 1 je vlastník alebo správca autobusovej stanice povinný poskytnúť služby všetkým
dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú na nej zastávku z čoho vyplýva, že v danom prípade
je zo zákona zriadené vecné bremeno v prospech odporcu - dopravcu, ktoré ukladá navrhovateľovi
poskytovať služby odporcovi v rozsahu horeuvedeného. V zmysle ust. § 151a ods. 3 Občianskeho
zákonníka je oprávnený z vecného bremena povinný znášať primerané náklady na zachovanie a opravy

predmetu vecného bremena, ktoré oprávnený a v tomto prípade odporca bezpochyby užíval. Domáhal
sa zaplatenia žalovanej čiastky ako nákladov na zachovanie a opravu predmetu vecného bremena za
mesiace máj 2004 až september 2004.

Súd uznesením č. k. 9C 160/2004-168 zo dňa 05. 04. 2005 pripustil zmenu návrhu podľa návrhu

navrhovateľa, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 04. 2005.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 168/1996 Z. z. vlastník alebo správca autobusovej stanice je povinný
poskytnúť služby všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú na nej zastávku.

Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Súd vykonal dokazovanie písomnými dokladmi, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním a zistil
tento skutkový stav:

Navrhovateľ v rozhodnom období vykonával správu A. S. vo Z. a to na základe nájomnej zmluvy
uzavretej medzi prenajímateľom - M. Z. a navrhovateľom - nájomcom zo dňa 23. 03. 2004. Nájomná

zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01. 04. 2004. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie
autobusovej stanice pre účely osobnej dopravy, prímestskej, diaľkovej, medzinárodnej a nepravidelnej
autobusovej dopravy a to v súlade so zákonom č. 168/1996 Z. z.

Súd z predloženej listiny označenej ako Zmluva č. XXXX/XX. o užívaní autobusových zastávok a

autobusových stanovíšť na A. S. Z. zistil, že navrhovateľ predložil odporcovi návrh zmluvy zo dňa 03. 03.
2004 podpísaný zástupcom navrhovateľa pričom súd zistil, že k uzavretiu tejto zmluvy medzi účastníkmi
nedošlo, rovnako súd vyhodnotiac výpovede všetkých svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí dospel kzáveru, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o užívaní autobusových zastávok a
autobusových stanovíšť na A. S. vo Z..

Navrhovateľ predložil do súdneho spisu písomnosti - doklady, ktorými preukazoval náklady vynaložené
v súvislosti zo zabezpečením prevádzky A. S. vo Z. v období od apríla 2004 do septembra 2004 vrátane.
. Súd na návrh odporcu nariadil vo veci znalecké dokazovanie pričom Ž. U. v Ž. Ú. súdneho inžinierstva
podal vo veci znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 30. 03. 2007. V znaleckom posudku znalec
určil skutočne potrebné náklady na poskytovanie služieb a prevádzku A. Z. (nájomné, energie, mzdy,

spotrebný materiál a pod.) v období od 01.04. 2004 do 30. 09. 2004 vo výške 1.952.452,90 Sk, podiel
jedného spoja na skutočne ekonomicky opodstatnených nákladoch prevádzky a.s. Z. v žalovanom
období vo výške 28,033 Sk, podiel ostatných dopravcov na ekonomicky opodstatnených nákladoch
podľa počtu ich spojov užívajúcich A. Z. v žalovanom období čiastkou 775.319,- Sk a podiel odporcu
na ekonomicky opodstatnených nákladoch podľa počtu spojov odporcu užívajúcich A. Z. v žalovanom
období čiastkou 1.177.133,90 Sk. Voči tomuto znaleckému posudku účastníci zásadnejšie námietky

nevzniesli.

Následne na pojednávaní dňa 18. 10. 2007 právny zástupca navrhovateľa návrh v časti istiny
presahujúcej čiastku 1.177.133,90 Sk a v časti príslušenstva vzal späť. Zástupca odporcu s čiastočným
späťvzatím návrhu súhlasil.

S prihliadnutím na horecitované zákonné ustanovenia ako aj s prihliadnutím na zistený skutkový stav
tak ako je tento uvedený vyššie, a predovšetkým s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania,
kde znaleckým dokazovaním bol podiel odporcu na ekonomicky opodstatnených nákladoch v období
od 01. 04. 2004 do 30. 09. 2004 s prihliadnutím k počtu spojov odporcu užívajúcich A. S. vo Z. určený

čiastkou 1.177.133,90 Sk, súd po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel
a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.177.133,90 Sk.

Súd v tomto smere poukazuje , že skutočne v zmysle § 16 ods. 1 Zákona č. 168/1996 Z. z.
navrhovateľovi vznikla povinnosť poskytnúť služby všetkým dopravcom , ktorí podľa dopravnej licencie

majú na autobusovej stanici zastávku , pričom bolo v konaní nepochybne preukázané, že odporca
mal zastávky na A. S. vo Z. v rozhodnom období, pričom v tomto období nájomcom autobusovej
stanice bol navrhovateľ a teda vykonával správu autobusovej stanice. V zmysle tohto zákonného
ustanovenia vzniklo zo zákona navrhovateľovi vecné bremeno spočívajúce v povinnosti poskytnúť
odporcovi služby. S prihliadnutím na ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže v

konaní nebolo preukázané, že účastníci by sa boli dohodli inak odporca, ktorý bol oprávnený užívať
služby navrhovateľa v súvislosti s prevádzkovaním A. S. Z. bol povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy. Výšku týchto nákladov súd zistil na základe vykonaného znaleckého
dokazovania z podaného znaleckého posudku , v ktorom znalec vypočítal podiel odporcu na ekonomicky
opodstatnených nákladoch podľa počtu spojov odporcu čiastkou 1.177.133,90 Sk. Na základe týchto

skutočností potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

Vo zvyšnej časti t. j. v časti o zaplatenie istiny 163.623,30 Sk a príslušenstva a to úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1.340.757,20 Sk od 01. 10. 2004 do zaplatenia zastavil v zmysle § 96 ods.
1 a 3 O. s. p.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. , § 151 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods.
2 veta prvá O. s. p. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ bol, potom čo na poslednom pojednávaní
vzal návrh čiastočne v časti istiny a úplne v časti príslušenstva späť úspešný. S prihliadnutím však na
skutočnosť, že návrh čiastočne vzal späť nie pre správanie sa odporcu, súd posúdil trovy konania s

prihliadnutím aj na toto čiastočné späťvzatie návrhu aplikujúc analogicky ustanovenie § 142 ods. 2 teda
pomer úspechu navrhovateľa.

Súd za účelne vynaložené trovy konania považoval 3 hlavné úkony z pôvodne žalovanej istiny 415.705,-
Sk a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní dňa 07. 10. 2004,

jeden hlavný úkon po 8.807,- Sk spolu 26.421,- Sk + 3x paušálna náhrada po 150,- Sk spolu celkovo
26.871,- Sk. Čo sa týka vyúčtovaných trov právneho zastúpenia súd nepriznal právo na náhradu trov
konania za pojednávanie dňa 18. 11. 2004, pretože tohto pojednávania sa právny zástupca navrhovateľa
nezúčastnil.Horeuvádzané3hlavnéúkonysúdpriznalvovýškesprihliadnutímnaustanovenie§13vyhl.č . 163/2002 Z. z. Uplatnené úkony a to písomné podanie 2x zo dňa 15. 02. 2005 súd nepovažoval za
účelnevynaloženénákladyvsúvislostisuplatňovanímprávaatosprihliadnutímktomu,žepodľanázoru
súdu navrhovateľovi vznikla povinnosť už pri podaní žaloby takéto doklady a špecifikáciu predložiť.

Súd ďalej priznal jeden hlavný úkon za účasť na pojednávaní dňa 17. 02. 2006 už za účinnosti vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. podľa vyčíslenia zástupcu navrhovateľa vo výške 8.810,- Sk a písomné podanie na
súd zo dňa 22. 02. 2005 vo výške 8.810,- Sk spolu vo výške 17.620,- Sk + 2x paušálna náhrada po
164,- Sk, celkom vo výške 17.948,- Sk.

Súd nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za hlavný úkon účasť na pojednávaní dňa
16. 06. 2005 pretože zástupca navrhovateľa sa tohto pojednávania nezúčastnil, rovnako súd nepriznal
náklady za hlavný úkon - písomné podanie na súd 12. 07. 2005 zo dňa 28. 07. 2005, 31. 08. 2005 a
04. 12. 2005 keďže sa jednalo o doplnenie písomných podkladov , ktoré bol navrhovateľ povinný súdu
predložiť už pri podaní návrhu. Súd priznal náhradu trov konania titulom dvoch hlavných úkonov a to

účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2005 a dňa 18. 10. 2007 jeden hlavný úkon po 15.450,- Sk , 1x paušál
po164,-Ska1xpaušálpo178,-Skspolu pretopredstavuječiastku31.242,-Sk.Súdvšakutýchtodvoch
hlavných úkonoch a 2x náhrade tak ako je to uvedené vyššie s prihliadnutím na späťvzatie žaloby v
časti istiny ako aj v časti príslušenstva aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 analogicky, keďže navrhovateľ
procesne zavinil späťvzatie žaloby v tejto časti a z týchto dvoch hlavných úkonov, paušálnej náhrady

164,- Sk a 178,- Sk teda z čiastky 31.242,- Sk priznal iba náhradu vo výške 76% čo predstavuje pomer
úspechu navrhovateľa keď tento bol úspešný v 88% a odporca v 12%. Teda z týchto dvoch hlavných
úkonov a paušálnych náhrad súd priznal celkovo čiastku 23.744,- Sk, celkovo trovy konania titulom trov
právneho zastúpenia vo výške 68.563,- Sk.

Čo sa týka súdneho poplatku navrhovateľ zaplatil súdny poplatok celkovo vo výške 67.035,- Sk pričom
súd aj v tomto prípade ohľadom súdneho poplatku postupoval analogicky v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p.
tak ako je to už uvedené vyššie podľa pomeru úspechu navrhovateľa spolu 76% čo predstavuje čiastku
50.947,- Sk. Súd teda celkovo navrhovateľovi priznal trovy konania spolu vo výške 119.510,- Sk, ktoré
je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O.s . p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).